Najvyšší súd 1Sžak/2/2017 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a

§ 206ods.

3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe kasačná sťaţnosť je dôvodná a napadnutý rozsudok krajského súdu je v zmysle § 462 ods. 2 S.s.p. 7 1Sţak/2/2017 v spojení s § 230 ods. 1 písm.

1. c)potrebné zmeniť tak, ţe ruší preskúmavané rozhodnutie a vec ţalovanému vracia na ďalšie konanie. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2017 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 17. Kasačný súd v súvislosti so sťaţovateľom uplatneným kasačným dôvodom uvedeným pod § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p. (t.j. nesprávne právne posúdenie veci /merita/) udáva, ţe s týmto zákonodarca spája právnu situáciu, kedy krajský súd na správne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťaţujúcich jeho rozhodovanie (písmena a/ aţ f/) aplikuje právnu normu v merite veci bez moţnosti opory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu. 18. Vo vzťahu k uplatnenému dôvodu kasačnej sťaţnosti, t.j. ţe krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, ţe doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťaţnostný dôvod (viď aj bod č. 13) zakotvený v § 440 ods. 1 písm.
2. g)S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. 19. Navyše právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgáno v verejnej správy, pričom nielen situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekáţku ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekáţku. 8 1Sţak/2/2017 20. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, ţe v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite sporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozsudku krajského súdu a tento dôvod kasačnej sťaţnosti preto povaţoval za dôvodný. 21. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný zamietol ţiadosť ţalobcu ako zjavne neopodstatnenú v zmysle § 12 ods. 1 písm. a potom, čo dospel k záveru, ţe ţalobca odôvodnil svoju ţiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, § 10, § 13a alebo § 13b zák. č. 480/2002 Z.z. Poukázal na to, ţe ide uţ o jeho druhú ţiadosť o udelenie azylu, pričom prvýkrát poţiadal o udelenie azylu dňa 16.10.2014 a nakoľko však opustil azylové zariadenie, konanie bolo dňom 31.12.2014 právoplatne zastavené a pri posudzovaní jeho ţiadosti v tomto konaní ţalobca pri pohovore uviedol predovšetkým ekonomické dôvody, ktoré ho viedli k odchodu z krajiny. 22. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia tieţ vyplýva, ţe sa zaoberal aj tou časťou výpovede ţalobcu, v ktorej tento poukázal na to, ţe je príslušníkom národnostnej menšiny Ede, ktorá je vo Vietname potláčaná a príslušníci tejto menšiny nemajú rovnaké práva ako ostatní obyvatelia Vietnamu. Za účelom preverenia dôvodov ţiadosti vykonal v tejto súvislosti aj dokazovanie zadováţením informácií o postavení príslušníkov národnostnej menšiny Ede a ich právach v porovnaní s ostatnými obyvateľmi Vietnamu (Minority Rigths Groupm Inetrnational a Human Rigths Watch 2016, č.l. 30-33 administratívneho spisu ţalovaného), z ktorých konkretizoval, ţe vietnamská vláda pokračuje v aplikovaní protichodnej politiky voči menšinám a domorodým skupinám v oblasti vysočín, keď na jednej strane ubezpečuje obyvateľstvo, ţe uznáva význam týchto skupín a chce riešiť ich konkrétne problémy, ale na druhej strane prijíma rozhodnutia a programy, ktoré majú na tieto menšiny negatívny dopad. I keď zákon všeobecne zakazuje diskrimináciu etnických menšín, miestne úrady v niektorých provinciách konali v rozpore s vnútroštátnymi zákonmi. 23. Z uvedeného je tak zrejmé, ţe skutočnosti uvádzané ţalobcom v priebehu správneho konania vyhodnotil samotný správny orgán za také, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, ţe opustil krajinu pôvodu pre niektorý z dôvodov podľa § 8 (v danom prípade z do úvahy prichádzajúceho dôvodu obavy z prenasledovania z národnostných dôvodov resp. príslušnosti k sociálnej skupine) a týmito sa ţalovaný (i keď nedôsledne s poukazom na nedostatočný resp. značne stručný výsluch k relevantným otázkam o prípadnej 9 1Sţak/2/2017 predchádzajúcej skúsenosti alebo obavách k nim sa vzťahujúcim z prípadného návratu) zaoberal a na jeho objektivizáciu vykonal aj dokazovanie. 24. Ţalovaný vykonal tieţ dokazovanie na vylúčenie hrozby váţneho bezprávia v prípade jeho nedobrovoľného návratu ţalobcu do krajiny jeho pôvodu vykonaním analýzy bezpečnostnej a politickej situácie vo Vietname na základe informácií Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce /ODZS/ (str. 38-40 administratívneho spisu), na základe ktorej dospel k záveru o nepreukázaní hrozby neľudského alebo poniţujúceho zaobchádzania za opustenie krajiny resp. individuálnej hrozby podľa definície váţneho bezprávia z dôvodu vnútroštátneho alebo medzinárodného konfliktu vo Vietname, čo tieţ odôvodňuje záver o identifikovaní skutočností v priebehu správneho konania, ktoré zrejme podľa správneho orgánu mohli nasvedčovať záveru o hrozbe váţneho bezprávia a teda prípadnému dôvodu pre udelenie medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany v zmysle § 13a zák. č. 480/2002 Z.z.. 25. Vzhľadom na to, ţe správny orgán identifikoval skutočnosti, ktoré vyšli v priebehu konania najavo a ktoré mohli nasvedčovať existencii niektorého z azylovo relevantných dôvodov odôvodňujúcich udelenie azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany, zaoberal sa nimi a na ich objektivizáciu vykonal dokazovanie, potom jeho konštatovanie existencie (zjavne) iných ako zo zákona vyplývajúcich dôvodov je nepresvedčivé a jednoznačne odôvodňujúce záver, ţe neboli splnené predpoklady na postup podľa § 12 zák. č. 480/2002 Z.z. a teda zamietnutie ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej. 26. Ani skutočnosť, ţe ţalovaný po vykonanom dokazovaní (ako v riadnom administratívnom konaní) v konečnom dôsledku vyhodnotil tieto dôvody ako nepreukázané a o ţiadosti rozhodol v skrátenej lehote t.j. do 60 dní od začatia konania (§ 12 ods. 3 zák. č. 480/2002 Z.z.) neposkytuje dostatočný právny základ pre opodstatnenosť výroku jeho rozhodnutia o zamietnutí ţiadosti ako zjavne neopodstatnenej v zmysle § 12 ods. 1 písm. a/ zák. č. 480/2002 Z.z.. Za daných okolností, keď správny orgán v konaní zo ţiadosti ţalobcu resp. výsluchu ţalobcu identifikoval skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať niektorému z dôvodov uvedených v § 8 resp. § 13 odôvodňujúcich prípadné udelenie azylu resp. poskytnutie doplnkovej ochrany, zaoberal sa nimi a v súvislosti s nimi vykonal vo veci dokazovanie, bolo potom, čo dospel k záveru o ich nepreukázaní, potrebné rozhodnúť 10 1Sţak/2/2017 o neudelení azylu podľa § 13 resp. o neposkytnutí doplnkovej ochrany podľa § 13c zák. č. 480/2002 Z.z.. 27. Pretoţe správny orgán takto nepostupoval, táto skutočnosť dostatočne odôvodňuje záver o nesprávnom právnom posúdení veci, čo ţalobca namietal uţ v konaní o správnej ţalobe pred krajským súdom, na čo však súd neprihliadol a vytýkané pochybenie ponechal bez povšimnutia, napriek tomu, ţe inak správne konštatoval, ţe rozhodnutie s takýmto výrokom je „vo svojej podstate rozhodnutím procesného charakteru, ktorým sa nerozhoduje o veci samej , ale sa ním iba rieši otázka, či podaná žiadosť sp ĺňa predpoklady pre jej posúdenie v merite“. 28. Trvanie na uvedení presného zákonom predvídaného dôvodu zamietnutia ţiadosti nie je podľa názoru súdu samoúčelné, pretoţe okrem legitímnej poţiadavky na subsumácii zisteného skutkového stavu pod zodpovedajúce zákonné ustanovenie, má takéto určenie konkrétneho dôvodu zamietnutia ţiadosti vplyv aj na procesné postavenie ţalobcu ako moţného ţiadateľa v konaní o jeho prípadne opakovanej ţiadosti, v ktorom by bolo moţné zamietnuť ţiadosť ako neprípustnú ( § 11 ods. 1 písm. f/ zák. č. 480/2002 Z.z.) práve z dôvodu, ţe jeho predchádzajúca ţiadosť bola zamietnutá ako zjavne neopodstatnená. 29. V nadväznosti na uvedené moţno akceptovať aj námietku spochybňujúcu zistenie skutkového stavu v predmetnej veci, pretoţe v súvislosti s tým treba pripomenúť, ţe z judikačnej praxe moţno vyvodiť, ţe dôvodmi pre udelenie medzinárodnej ochrany môţu byť také skutočnosti, ktoré vyjdú najavo v priebehu konania a to predovšetkým z vlastnej ţiadosti a tieţ z výpovedí ţiadateľa; nie je preto podstatné, či sú ţiadateľom formálne označené ako dôvody, pre ktoré ţiada o medzinárodnú ochranu pretoţe od neho nemoţno očakávať takú znalosť azylového práva, aby bol schopný svoje tvrdenia kvalifikovať z hľadiska moţných dôvodov pre udelenie niektorej z foriem medzinárodnej ochrany, ale podstatné je či v priebehu správneho konania skutočnosti relevantné z hľadiska možného udelenia niektorej z foriem medzinárodnej ochrany vôbec tvrdí. 30. Pokiaľ teda sťaţovateľ vo svojej výpovedi uviedol, ţe je príslušníkom národnostnej menšiny Ede a zdôraznil, ţe táto je vo Vietname utláčaná a v porovnaní s ostatnými obyvateľmi nemajú rovnaké práva, nemal byť pohovor s ním ďalej vedený vo všeobecnej rovine bez vyţiadania si konkrétnejších objasňujúcich informácií, v súlade 11 1Sţak/2/2017 s povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti ţiadateľových skutočných dôvodov odchodu z krajiny pôvodu. Je nedostatočné, aby správny orgán obmedzil skutkový rámec ţiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany tak, ţe sa zaoberá len tými tvrdeniami ţiadateľa, ktoré sám označil za dôvody, pre ktoré ţiada o medzinárodnú ochranu a tieto označí ako nie azylovo relevantné. 31. Posúdeniu z pohľadu moţnej existencie skutočnosti relevantnej z hľadiska možného udelenia niektorej z foriem medzinárodnej ochrany mala byť preto podrobená aj tá časť výpovede zo dňa 5.5.2016, v ktorej ţalobca okrem iného uvádzal, ţe v minulosti (v roku 2014) nemal v úmysle opustiť územie Slovenska, ale bol násilne zavlečený do inej krajiny (asi do Poľska), kde bol prinútený pracovať na mieste, kde sa pestovala marihuana, odkiaľ sa mu asi po mesiaci podarilo utiecť a v súvislosti s tým informácia o tom, ţe ţalobca bol zaradený do programu podpory obetí obchodovania s ľuďmi. Napriek tomu, ţe ţalovaný správny orgán o tejto skutočnosti (O zaradení osoby do programu podpory a ochrany obetí obchodovania s ľuďmi podľa čl. 4 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 180/2013) z oznámenia Prezídia policajného zboru Úradu hraničnej a cudzineckej polície zo 6.6.2016 vedel a o tvrdenom zavlečení do inej krajiny sa zmienil aj vo svojom rozhodnutí, týmito okolnosťami sa bliţšie nezaoberal, pre svoje rozhodnutie nevyvodil z nej ţiadny záver resp. z jeho rozhodnutia to nevyplýva, napriek tomu, ţe zo smerníc Európskeho parlamentu a Rady (č. 2013/33/EÚ „príjímacia smernica“, č. 2011/95/EÚ „kvalifikačná smernica“) vyplýva, ţe obete obchodovania s ľuďmi sú zaradené do skupiny tzv. zraniteľných osôb (č. 21 „príjímacej smernice“), ktorých osobitná situácia má byť pri posudzovaní obsahu medzinárodnej ochrany zohľadnená (č. 20 ods. 3 „kvalifikačnej smernice“) . 32. S týmto súvisí sťaţnostný bod sťaţovateľa vytýkajúci neaplikovanie ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. napriek povinnosti ţalovaného podradiť sťaţovateľom tvrdené skutočnosti pod príslušný dôvod pre udelenie azylu, ktorým má byť v zmysle jeho argumentácie práve ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. (ude lenie azylu z humanitných dôvodov), ku ktorému kasačný súd uvádza : 33. Podľa § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8. 12 1Sţak/2/2017 34. Aj keď moţno súhlasiť, ţe „ v zmysle platnej právnej úpravy na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok a je teda na úvahe správneho orgánu, ako rozhodne. Treba však pripomenúť, že zákonným ustanovením (§ 9 zákona o azyle) nebola odporcovi zverená ničím neobmedzená voľná úvaha pri rozhodovaní, či udelí alebo neudelí azyl z humanitných dôvodov. Odporca pri použití voľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu správneho orgánu v súlade so zákonom a medzinárodnými dohovormi, ktorými je SR viazaná“ (rozsudok NS SR sp. zn. 1 Sţa 12/2010) je potrebné v tejto súvislosti opakovane zdôrazniť, ţe „žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany posudzuje správny orgán na základe skutočností, ktoré uvedie žiadateľ alebo ktoré vyjdú počas správneho konania najavo a to z hľadiska všetkých zákonných foriem tejto ochrany, ktoré sa k týmto skutočnostiam vzťahujú“ (rozsudok NSS sp. zn. 5 Azs 6/2010), preto nie je správny záver, podľa ktorého nie je potrebné sa moţnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov zaoberať, ak o neho ţiadateľ výslovne neţiada. Správny orgán postupujúc v súlade so zásadou individuálneho posudzovania ţiadosti o udelenie medzinárodnej ochrany sa v rámcu ústavných mantinelov môţe pohybovať relatívne voľne v medziach správneho uváţenia a pokiaľ je v ţiadosti obsiahnutý humanitárny prvok musí sa s touto skutočnosťou vysporiadať a vysvetliť dôvody, ktoré ho viedli k prijatému záveru v odôvodnení svojho rozhodnutia. Aj keď právna teória a súdy plne rešpektujú oprávnenie správneho orgánu ustáliť v konkrétnom prípade naplnenie obsahu pojmu „humanitný dôvod“ a podriadiť ho pod ust. § 9 zák. č. 480/2002 Z.z. , aj takýto záver nie je vylúčený z posúdenia súdom z hľadiska, či nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom (§ 27 ods. 2 S.s.p), či bol v súlade s pravidlami logického uvaţovania a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené riadnym procesným postupom (rozsudok NSS 5 Azs 105/2004 ). 35. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol ţiadne úvahy alebo závery týkajúce sa skutočnosti, ţe ţalobca mohol byť z dôvodu jeho zaradenia do programu podpory obetí obchodovania s ľuďmi povaţovaný za osobu z kategórie tzv. zraniteľných osôb, odôvodňujúcu prípadnú moţnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov, moţno dospieť k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného je v tejto časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 13 1Sţak/2/2017 V. 36. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, ţe krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď ţalobou napadnuté rozhodnutie ţalovaného povaţoval za súladné so zákonom a správnu ţalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie v spojení s konaním, ktoré mu predchádzalo, trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok, ale povaţoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods.

§ 457ods.

1 S.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 462 ods. 2 S.s.p. ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu zmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. 37. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods.

§ 167ods.

1 a § 175 ods. 1 S.s.p. tak, ţe sťaţovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťaţnosti, právo na náhradu trov tohto konania priznal. V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 28. marca 2017 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. člen senátu JUDr. Marián Trenčan, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská