Najvyšší súd 7 Cdo 68/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému V. V., bytom S., o zaplatenie 452,45 € s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 C 125/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
- januára 2015 sp. zn. 5 Co 11/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Žalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Prešove rozsudkom z
- januára 2015 sp. zn. 5 Co 11/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z
- októbra 2013 č. k. 8 C 125/2013-41, ktorým súd prvej inštancie žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 452,45 € v prevyšujúcej časti zamietol (žalovanému uložil súd povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 175,86 €; konanie v časti o zaplatenie sumy 8,67 € zastavil – pozn. dovolacieho súdu); ďalej potvrdil výrok o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému a výrok o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy konania v spojení s opravným uznesením č. k. 8 C 125/2013-45 zo dňa
- novembra
- Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN) a neuvedenie, resp. nesprávne uvedenie tohto údaja v zmluve o spotrebiteľskom úvere je klamaním spotrebiteľa a predstavuje nekalú obchodnú praktiku, čo v súlade so súdom prvej 2 7 Cdo 68/2016 inštancie aplikovanou právnou úpravou má za následok, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 519 €. Žalovaný žalobcovi zaplatil celkovo sumu 343,14 €, preto súd prvej inštancie správne zaviazal žalovaného na úhradu zostatku úveru, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou, ktorú mu poskytol žalobca a sumou, ktorú žalobcovi uhradil, t. j. 175,86 € a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca neuviedol v odvolaní takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie rozsudku v jeho napadnutej časti. Správnemu záveru o zamietnutí žaloby žalobcu nad sumu 175,86 € zodpovedá v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodnutie o trovách konania. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 38,87 € a žalovaný v rozsahu 61,13 €, pričom žalovanému v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli, žalovanému neprislúcha náhrada trov konania. Správne je rozhodnutie aj o trovách konania vedľajšieho účastníka, keď súd prvej inštancie priznal vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podľa pomeru úspechu žalovaného v rozsahu 22,26 %, čo vo finančnom vyjadrení predstavuje sumu 29,66 €. Vedľajší účastník odvolanie proti tomuto výroku rozsudku nepodal. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný a vedľajší účastník si neuplatnili právo na náhradu trov odvolacieho konania a ani im žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Navrhol ho (spolu s rozsudkom okresného súdu) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že sa mu postupom odvolacieho súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pretože jeho rozsudok nie je riadne odôvodnený, teda nie je preskúmateľný v časti týkajúcej sa zamietnutia uplatňovaného kapitalizovaného úroku z omeškania. Namietal aj nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), ku ktorému došlo v dôsledku chybného výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov pre nesprávne posúdenie výšky poistného, ktoré bolo podľa dovolateľa na rozdiel od odvolacieho súdu dojednané individuálne. Napokon žalobca nesúhlasil ani s priznaním náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktoré boli uplatnené a priznané nedôvodne v rozpore s deklarovaným cieľom vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. 3 7 Cdo 68/2016
- Žalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
- Vzhľadom k tomu, že dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle prechodných ustanovení § 470 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia veta prvá, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podal včas dovolateľ zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o peňažnom plnení 267,92 € (452,45 € - 175,86 € - 8,67 € = 267,92 €). Preto proti nemu nie je dovolanie podľa § 238 ods. 5 O.s.p. prípustné (išlo o objektívnu neprípustnosť dovolania v tzv. bagateľných sporoch, keď účelom tejto právnej úpravy bolo vylúčiť dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v prípadoch, v ktorých predmetom je peňažné plnenie neprevyšujúce zákonom určený násobok minimálnej mzdy, i keby smerovalo proti niektorému rozsudku uvedenému v § 238 ods. 1 až 3 O.s.p.). Peňažné plnenie, o ktorom bolo v danej veci rozhodnuté (267,92 €), neprevyšuje trojnásobok minimálnej mzdy (1 013,10 €), ktorá ku dňu podania žaloby (
- apríla 2013) predstavovala sumu 337,70 € (nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 326/2012 Z.z., z
- októbra 2012, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2013).
- Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo.
- V súvislosti so žalobcom namietanou vadou konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu treba uviesť, že judikatúra 4 7 Cdo 68/2016 najvyššieho súdu (R 111/1998) už dávnejšie považuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia za „inú vadu konania“, ktorá prípustnosť dovolania nezakladá. Správnosť takého nazerania na právne dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdzujú tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o sťažnostiach proti tým rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
- decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci, v ktorej ale odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu v prevažnej časti zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného stanoviska.
- V danom prípade treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Vychádzajúc z toho, že kapitalizovaný úrok z omeškania nie je samostatným nárokom, ale len príslušenstvom nároku, ktorý bol v prevažnej časti zamietnutý, bol dovolací súd toho názoru, že túto časť rozhodnutia nebolo už potrebné podrobnejšie zdôvodňovať. Potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie) spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. V nadväznosti na uvedené dovolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/05, zo
- marca 2005, podľa ktorého: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať 5 7 Cdo 68/2016 na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.“ Napokon treba dodať, že za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu.
- Žalobca napokon tvrdil, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
- Keďže však žalobca uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (účinného do
- júna 2016) v dovolaní, ktoré nebolo procesne prípustné, nemohol by dovolací súd podrobiť napadnutý rozsudok posúdeniu z hľadiska správnosti v ňom zaujatých právnych záverov. Nesprávne právne posúdenie veci bolo síce relevantným dovolacím dôvodom v tom zmysle, že ho bolo možno uplatniť v procesne prípustnom dovolaní (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. účinný do
- júna 2016), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladalo (pozri R 54/2012 a tiež ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nešlo totiž o vadu konania uvedenú v § 237 ods. 1 O.s.p., ani znak (atribút, stránku) rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O.s.p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania. To isté sa týkalo aj tzv. inej vady konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. účinný do
- júna 2016).
- Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania v danom prípade je podľa § 238 ods. 5 O.s.p. vylúčená a v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by konanie na súde prvej inštancie a na odvolacom súde bolo postihnuté niektorou z vád uvedenou v § 237 ods. 1 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalobcu ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 6 7 Cdo 68/2016 14.1 Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 14.2 V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- januára 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová