Obsah (5)

§ 470§ 1§ 209a§ 211§ 237

Najvyšší súd 7 Cdo 127/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu AGROWELL, s.r.o., Nám. Š. M. Daxnera 413, Rimavská Sobota, IČO: 36053767; v zastúpe

ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f/, ods. 3, 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) nariadil predbeţné opatrenie zakazujúce ţalovanému nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku uznesenia, a to previesť vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na tretiu osobu, alebo ich zaťaţiť akýmkoľvek právom tretej osoby, ani ich akokoľvek znehodnotiť, ani uzavrieť ţiadnu nájomnú zmluvu na uvedené nehnuteľnosti, resp. zmluvu oprávňujúcu tretiu osobu na ich uţívanie. Ţalovanému ďalej uloţil povinnosť strpieť uţívanie týchto nehnuteľností ţalobcom v súlade s nájomnou zmluvou uzavretou medzi ţalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a ţalovaným zo dňa

1. júla 2010, NZ 12/2010, v znení jej neskorších dodatkov a s nájomnou zmluvou uzavretou medzi ţalobcom (resp. jeho právnym predchodcom) a ţalovaným zo dňa
2. júla 2010, 2 7 Cdo 127/2016 NZ 9/2010, a to všetko aţ do právoplatného skončenia vo veci samej. Ţalobcovi uloţil, aby podal do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia na príslušnom súde návrh, ktorým sa bude voči ţalovanému domáhať určenia, ţe nájomný vzťah zaloţený nájomnými zmluvami uzavretými dňa
3. júla 2010 trvá alebo alternatívne nahradenia prejavu vôle ţalovaného s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, ţe preskúmal návrh ako aj predloţené listinné dôkazy a dospel k záveru, ţe ţalobca osvedčil základné skutočnosti umoţňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana (trvanie nájomného vzťahu), a pretoţe sa stotoţnil so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, vypracoval rozhodnutie v zmysle § 76 ods. 4 O.s.p.

ktorého ustanovenia pre takýto prípad uţ ďalšie dôvody súd nemusí v odôvodnení uvádzať.

1. Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalovaného uznesením z
2. decembra 2015 sp. zn. 13 Co 995/2015 uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia zamietol. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v konaní neosvedčil, či mu vznikol nárok na prednostné uzavretie novej nájomnej zmluvy (§ 13 ods. 2 citovaného zákona).
3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Namietal odňatie moţnosti konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) z dôvodu, ţe nemal moţnosť sa pred rozhodnutím súdu brániť. Nebolo mu doručené odvolanie ţalovaného, ale aţ rozhodnutie odvolacieho súdu. Tieţ poukázal na nedostatočné odôvodnenie (nepreskúmateľnosť) uznesenia odvolacieho súdu z dôvodu, ţe sa nevysporiadal s argumentáciou ţalobcu a dôkazmi, ktoré predloţil, v dôsledku čoho porušil ţalobcovo právo na súdnu ochranu.
4. Ţalovaný v podanom vyjadrení dovolací súd ţiadal, aby dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol. 5.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní 3 7 Cdo 127/2016 nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu, zastúpená advokátom v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.
2. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
3. júlom 2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, účinného do
4. júna 2016, dovolací súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
5. Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení predbeţného opatrenia. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. je dovolanie (i keby smerovalo proti uzneseniam uvedeným v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p.) neprípustné, ak smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení.
6. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Ţalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolaní najavo.
7. So zreteľom na ţalobcom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, ţe v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá moţnosť pred ním konať (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
8. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
9. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide. 4 7 Cdo 127/2016
10. Základné právo na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 14. Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, ţe kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. 15.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môţu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyţadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného ţivota účastníkov alebo v rozsahu povaţovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti. 16.

§ 1O.s.p.

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

1. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umoţniť kaţdému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umoţniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z
2. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z
3. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z
4. apríla 2007).
5. Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv 5 7 Cdo 127/2016 a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., § 115 O.s.p. a pod.). 19.

§ 209aods.

1 O.s.p., ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete O.s.p., doručí súd prvého stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili. 20.

§ 211ods.

1, veta tretia, O.s.p., odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy

§ 209aods.

1 O.s.p. tak, ţe sám vykoná doručovanie. 21. Porušenie povinnosti doručiť odvolanie vrátane vyjadrenia k odvolaniu účastníkom konania má za následok vadu konania

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p., pretoţe sa účastníkovi konania odníma moţnosť uplatnenia procesného práva vyjadriť sa k úkonu druhého účastníka konania. Odníma sa mu tým právo na spravodlivý proces (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

1. novembra 2010, sp. zn. 5 Cdo 200/2010).
2. Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalovaný písomným podaním zo dňa
3. novembra 2015 podal odvolanie voči uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota zo
4. novembra 2015 č. k. 7 C 482/2015-
5. Keďţe predmetné odvolanie ţalovaného bolo doručené súdu prvej inštancie, v zmysle ustanovenia § 209a ods. 1 O.s.p. mal povinnosť doručiť odvolanie ţalobcovi. Pokiaľ tak neučinil, čo vyplýva aj z predkladacej správy, túto povinnosť mal odvolací súd v zmysle ustanovenia § 211 ods. 1 O.s.p. Súdy oboch inštancií však ţalobcovi odvolanie ţalovaného nedoručili.
6. Uvedeným postupom odvolacieho súdu bola ţalobcovi odňatá moţnosť vyjadriť sa k uvedenému písomnému prejavu ţalovaného, čím odvolací súd zaťaţil svoje konanie vadou

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p. 24. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, ţe v danom prípade nemoţno aplikovať ustanovenie § 75 ods. 8 veta tretia O.s.p., v zmysle ktorého, ak bol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbeţné opatrenie. V prejednávanej veci bolo návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia vyhovené a odvolanie 6 7 Cdo 127/2016 podal ţalovaný a nie ţalobca. Len za splnenia v zákone taxatívne vymenovaných podmienok súd prípadné odvolanie ţalobcu (a len ţalobcu) v konaní o nariadenie predbeţného opatrenia nedoručuje ostatným účastníkom. V takomto prípade by súdy pri prejednávaní veci procesne nepochybili a svojím postupom by ţalobcovi neodňali moţnosť konať pred súdom

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p. (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z

1. októbra 2012, sp. zn. 6 Cdo 233/2012).
2. Pokiaľ ţalobca namietal, ţe uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené, teda ţe je nepreskúmateľné, dovolací súd uvádza, ţe na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
3. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

§ 237ods.

1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2016, povaţuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva ţiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť predmetnej právnej vety. Ţalobca teda nedôvodne argumentuje, ţe uznesenie odvolacieho súdu je neodôvodnené. Napokon treba dodať, ţe za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd (nerozhodol) a neodôvodnil svoje uznesenie

predstáv ţalobcu. 26. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade

§ 237ods.

1 písm. f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 a § 450 CSP).

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. 7 7 Cdo 127/2016 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. januára 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová