← Slovensko

o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a iné

Najvyšší súd 7 Cdo 54/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu R. S., bytom H., proti ţalovanému ZEDNÍČEK SLOVAKIA, s. r. o., Bratislava, Nobelova č. 34, zastúpenému spoločnosťou advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Bratislava, Špitálska č. 10, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou a náhradu mzdy s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 45 Cpr 4/2013, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. mája 2015 sp. zn. 2 CoPr 16/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Bratislava III rozsudkom z
  3. mája 2014 č. k. 45 Cpr 4/2013-97 určil, ţe skončenie pracovného pomeru výpoveďou z
  4. júna 2013 danou ţalovaným ţalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer trvá naďalej. Uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi náhradu mzdy (bliţšie špecifikovaná vo výroku rozsudku) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd ţalobu zamietol. Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 716 Eur. V trovách konania si vymienil, ţe o týchto rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
  5. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  6. mája 2015 sp. zn. 2 CoPr 16/2014 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, ţe skončenie pracovného pomeru výpoveďou z
  7. júna 2013 danou ţalovaným ţalobcovi podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá potvrdil. Vo výroku, ktorým uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu mzdy v sume 10 280 Eur spolu s tam uvedenými úrokmi z omeškania, vo výroku, ktorým súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť 2 7 Cdo 54/2016 súdny poplatok v sume 716 Eur napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ako aj s celým odôvodnením napadnutého rozsudku. Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie poukázal na to, ţe § 9 ods. 1 a 2 Zákonníka práce upravuje jasne, presne a nezameniteľne, kto môţe v pracovnoprávnych vzťahoch robiť právne úkony za zamestnávateľa. Ak v mene ţalovaného ako zamestnávateľa rozviazal s navrhovateľom pracovný pomer I. K. (hoci aj na základe platného plnomocenstva), rozviazanie pracovného pomeru je neplatné.
  8. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadol ţalovaný dovolaním, v ktorom namietal, ţe odvolací súd mu svojím postupom odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), čím došlo k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), a to tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené a súčasne sa nevyporiadal so zásadnou argumentáciou ţalovaného, ktorá odznela v súdnom konaní a tieţ s argumentáciou v odvolaní, ako aj právny názor, na ktorom zaloţil odvolací súd svoje rozhodnutie je v zásadnom rozpore so zmyslom a účelom zákona.
  9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) ako súd dovolací [(§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (ţalovaný, ďalej aj dovolateľ) zastúpený v súlade s § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
  10. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané
  11. októbra 2015, t. j. pred
  12. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. (na základe ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované), a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 a § 238 O. s. p. v znení účinnom do
  13. januára
  15. Dovolanie ţalovaného smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým určil, ţe skončenie pracovného pomeru výpoveďou je neplatné. Rozsudky odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. Dovolanie ţalovaného nesmeruje proti rozsudku, ktorý je 3 7 Cdo 54/2016 uvedený v týchto ustanoveniach; prípustnosť dovolania preto z § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. nevyplýva.
  16. Predmetné dovolanie by bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným vadám, ktoré boli uvedené v § 237 O. s. p. Ţalovaný poukazoval vo svojom dovolaní, ţe konanie je zaťaţené vadou, ktorá bola uvedená v § 237 pod písm. f/ O. s. p., jej existencia však nevyšla v dovolacom konaní najavo.
  17. Dovolateľ mal za to, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou podľa § 237 písm. f/ O. s. p. spočívajúcou v nedostatočnom odôvodnení právnych záverov, na ktorých zaloţil svoj rozsudok vo veci.
  18. Dovolací súd poukazuje na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu (v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Správnosť takéhoto nazerania na problematiku nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia a jej dôsledkov potvrdzujú tieţ rozhodnutia ústavného súdu napr. sp. zn. I. ÚS 184/2010, III. ÚS 184/2011, I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, IV. ÚS 481/2011, III. ÚS 148/2012, IV. ÚS 208/2012, III. ÚS 551/2012, IV. ÚS 90/2013, IV. ÚS 196/2014, I. ÚS 287/2014, I. ÚS 606/2014, I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015, III. ÚS 288/
  20. Z obsahu dovolania napokon moţno ustáliť, ţe dovolateľ odôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok aj tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, namietajúc jeho právny záver.
  21. Nesprávne právne posúdenie veci prípustnosť dovolania nezakladá (viď tieţ R 54/2012 a viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Nejde totiţ o vadu konania uvedenú v § 237 O. s. p., ani atribút rozhodnutia, ktorý by bol uvedený v § 238 O. s. p. ako zakladajúci prípustnosť dovolania.
  22. Vzhľadom na uvedené moţno zhrnúť, ţe v danom prípade prípustnosť dovolania ţalovaného nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalovaného podľa § 447 písm. c/ C. s. p. ako procesne neprípustné odmietol. 4 7 Cdo 54/2016
  23. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.).
  24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  25. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  26. septembra 2016 JUDr. Mária Š r a m k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.