← Slovensko

o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

Najvyšší súd 7 Cdo 126/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletého: A. S., nar. X., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka – I. Š., bytom M., a otec – L. S., bytom E., zastúpený JUDr. Michalom Ellingerom, advokátom so sídlom Wolkrova 41, 851 01 Bratislava, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 25 P 208/2010, o dovolaní otca proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. októbra 2014 sp. zn. 11 CoP 213/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
  3. marca 2014 č. k. 25 P 208/2010-892, určil otcovi vyţivovaciu povinnosť na maloletého A. v sume 100 € mesačne od
  4. októbra 2010 do
  5. augusta 2013 a vo výške 200 € mesačne od
  6. septembra 2013, ktoré výţivné je otec povinný platiť k rukám matky maloletého, vţdy do 15-teho dňa v mesiaci. Zročné výţivné za obdobie od
  7. októbra 2010 do
  8. februára 2014 vo výške 505 € je povinný otec zaplatiť k rukám matky maloletého do
  9. mája
  10. Do zročného výţivného započítal súd prvej inštancie otcovi sumu 3 995 €. Určil, ţe zastupovať a spravovať majetok maloletého bude matka. Upravil styk otca s maloletým A. kaţdý párny kalendárny týţdeň v sobotu v čase od 9.00 hod. do
  11. hod. a v nedeľu v čase od 9.00 hod. do 16.00 hod. s tým, ţe otec maloletého prevezme a po ukončení styku vráti na tom istom mieste a matka je povinná maloletého k styku riadne pripraviť. Vo zvyšku súd 2 7 Cdo 126/2016 návrh matky zamietol. O trovách konania súd prvej inštancie uviedol, ţe rozhodne samostatným uznesením.
  12. Na odvolanie otca a matky potvrdil Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
  13. októbra 2014 sp. zn. 11 CoP 213/2014 rozsudok súdu prvej inštancie v časti určenia výţivného a v časti zročného výţivného ho zrušil. V časti úpravy styku rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, ţe otec je oprávnený stretávať sa s maloletým kaţdý párny týţdeň v nedeľu od 9.00 hod. do 16.00 hod. za prítomnosti matky.
  14. Otec podal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu v časti výroku o určení výšky výţivného a úprave styku s maloletým. Navrhol, aby dovolací súd upravil styk maloletého s otcom nasledovne: „Otec je oprávnený sa stýkať s maloletým a to kaţdý párny víkend v mesiaci a to v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 17:00 hod. a to bez prítomnosti matky. (Nakoľko matka ruší rozhovory medzi otcom a synom).“ Ďalej otec navrhol, aby súd určil výţivné vo výške 150 € splatné vţdy do 15-teho dňa v mesiaci. Uplatnil si aj náhradu trov právneho zastúpenia. Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
  15. Matka vo vyjadrení k dovolaniu otca navrhla, aby dovolací súd dovolanie otca ako neprípustné odmietol.
  16. Na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré sa od
  17. júla 2016 prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku, zákona č. 161/2015 Z.z., (ďalej len „C.m.p.“), sa v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 C.m.p. pouţijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
  18. Podľa prechodného ustanovenia § 395 ods. 1 C.m.p., ktorý nadobudol účinnosť
  19. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 C.m.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  20. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „C.s.p.“), ktorý nadobudol účinnosť
  21. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho 3 7 Cdo 126/2016 účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  22. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, zastúpený advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a dospel k záveru, ţe dovolanie otca je potrebné odmietnuť, pretoţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C.s.p.).
  23. Vzhľadom na to, ţe dovolanie bolo podané
  24. januára 2015, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (v časovej verzii účinnej do 31.12.2015), najvyšší súd postupoval v zmysle uvedeného prechodného ustanovenia § 470 ods. 2 C.s.p. a procesnú prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
  25. Tento mimoriadny opravný prostriedok je prípustný proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 238 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Podľa štvrtého odseku § 238 O.s.p. však dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
  26. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým sa rozhodlo vo veci upravenej Zákonom o rodine (výţivné a úprava styku), pričom nejde o rozsudok o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení. Napadnutý rozsudok teda nevykazuje znaky rozsudku, proti ktorému je dovolanie prípustné, ale znaky rozsudku, pri ktorom je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená (§ 238 ods. 4 O.s.p.). 4 7 Cdo 126/2016
  27. Ako je zrejmé z dovolaním napadnutých výrokov rozhodnutia odvolacieho súdu (v časti výţivného a úpravy styku s maloletým), predmetom súdneho konania a rozhodnutia bola úprava styku s maloletým dieťaťom v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu neţijú, môţu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, môţe súd aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
  28. Tento predmet konania nemoţno podriadiť pod výnimku z neprípustnosti dovolania spočívajúcu v pozastavení výkonu rodičovských práv a povinností, ani v určení rodičovstva, ani v zapretí rodičovstva a napokon ani v osvojení. Bolo by ho moţné subsumovať iba pod výnimku z neprípustnosti dovolania spočívajúcu v obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností za predpokladu, ţe by súd zakázal styk rodiča s dieťaťom, lebo obmedzenie, prípadne zákaz styku rodiča s dieťaťom je špecifickou formou obmedzenia rodičovských práv. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky však samotnú úpravu styku rodičov s dieťaťom z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 238 ods. 4 O.s.p. nemoţno povaţovať za obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností (R 55/1996), takţe dovolanie proti takémuto rozsudku nie je prípustné. Výnimku z neprípustnosti dovolania napokon nemoţno vidieť ani v tvrdení, ţe dovolaním napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o priznaní rodičovských práv a povinností. Pokiaľ právna úprava vyníma z neprípustnosti dovolania veci týkajúce sa priznania rodičovských práv a povinností, ide jednoznačne o priznanie rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa. Spôsobilým predmetom dovolacieho konania je len také rozhodnutie, resp. rozsudok, ktorý je vydaný v osobitnom konaní vo veci starostlivosti súdu o maloletých v zmysle ustanovenia § 176 a nasl. O.s.p., a ktorého predmetom bolo priznanie rodičovských práv a povinností takémuto (maloletému) rodičovi dieťaťa (staršiemu ako 16 rokov) v určitom konkrétne vymedzenom rozsahu vo vzťahu k osobnej starostlivosti o dieťa. I keď úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom je jednou zloţkou rodičovských práv a povinností vo vzťahu osobnej starostlivosti o dieťa, z hľadiska prípustnosti dovolania (resp. z hľadiska výnimky z neprípustnosti dovolania podľa § 238 ods. 4 O.s.p.) má príslušnú relevanciu len ak sa týka maloletého rodiča. V prejednávanej veci o takýto prípad nejde, lebo obidvaja rodičia maloletého dieťaťa sú plnoletí (obdobne napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  29. októbra 2006 sp. zn. 1 Cdo 229/2006). 5 7 Cdo 126/2016
  30. Vychádzajúc z uvedeného treba ustáliť, ţe dovolanie otca podľa ustanovenia § 238 O.s.p. nie je prípustné.
  31. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce najvyššiemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa najvyšší súd len na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania, ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O.s.p. Otec procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdil a ich existencia ani nevyšla v dovolaní najavo.
  32. Otec namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vadách konania podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby boli tvrdenia otca o existencii tohto dovolacieho dôvodu opodstatnené (najvyšší súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p.
  33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dovolací súd dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p., ani z ustanovenia § 238 O.s.p., dovolanie teda smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je prípustné. Najvyšší súd preto dovolanie otca podľa § 447 písm. c/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol.
  34. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). 6 7 Cdo 126/2016
  35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  36. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  37. augusta 2016 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.