Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 MObdo/6/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., a. s., Š., IČO: X., proti ţalovanému: 1/ E., s. r. o., M., IČO: X., 2/

§ 237písm.

f/ O. s. p. (ER33/2011). Odvolací súd aplikáciou ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných práv. Podľa názoru Generálneho prokurátora Slovenskej republiky konanie odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p. Preto za podmienok uvedených v § 243e ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O. s. p. a poukazom na § 237 písm. f/ O. s. p. a § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. podal na základe podnetu účastníka konania Generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie, keďţe rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je moţno dosiahnuť inými prostriedkami. Ţalobca vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu z 05. februára 2013 uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s obsahom podané mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Ţiadal aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, vo výroku ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava V., zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. K dovolaniu sa tieţ vyjadril ţalovaný 2/. Uviedol, ţe sa v celom rozsahu pridrţiava doterajších vyjadrení a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave povaţuje za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas Generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na podnet účastníka konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p. a § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave nie je vecne správne. 7 5 MObdo/6/2012 V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak:

1. a)v konaní došlo k vadnám uvedených v § 237,
2. b)konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
3. c)rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania, vymenovaných v § 237 O. s. p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prihliada Najvyšší súd Slovenskej republiky nielen v konaní o dovolaní (viď § 242 ods. 1 O. s. p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.), bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, uvedených v § 237 O. s. p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (t. j., či v danej veci nejde o nedostatok právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom, či súdom nesprávne obsadeným). Osobitne sa pri tom sústredil na námietku mimoriadneho dovolania, spočívajúca v tom, ţe účastníkom konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať, s tým, ţe odvolací súd nepostupoval v súlade s ustanovením § 213 ods. 1 O. s. p. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle ustanovenia § 237f O. s. p. rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občianky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastní tri pojmové znaky: 1) odňatie moţnosti konať pred súdom, 2) to ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3) moţnosť konať pred súdom sa odňala aj účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom 8 5 MObdo/6/2012 je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípade s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza, ţe vada konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. znamená porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II.ÚS 261/06). V zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Podľa § 213 ods. 2 O. s. p., ak je odvolací súd tohto názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Odvolací súd na základe vyjadrenia ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ proti rozsudku súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe vymáhaná pohľadávka zanikla. V kontexte vykonaného dokazovania však bolo nesporné, ţe ţalovaná 2/ existenciu záväzku nepopierala a túto skutočnosť neuviedla ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu. V priebehu konania na základe vykonaného dokazovania neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o zániku nároku ţalobcu v dôsledku plnenia záväzku. Pri rozhodovaní o odvolaní Krajský súd v Bratislave aplikoval ustanovenie § 559 Občianskeho zákonníka, ktoré povaţoval za rozhodujúce pre posúdenie veci. Uvedené ustanovenie však pri doterajšom rozhodovaní na súde prvého stupňa nebolo pouţité. Výzva v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. je plnením osobitnej povinnosti odvolacieho súdu, ktorou sa má zabezpečiť účastníkovi súdneho konania, riadny prístup k spravodlivému procesu aj po podaní odvolania. Úmyslom zákonodarcu bolo, aby sa takýmto ustanovením zabránilo vydávania tzv. prekvapivých rozhodnutí. Pokiaľ odvolací súd nepostupoval v súlade 9 5 MObdo/6/2012 s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p., odňal účastníkovi konania

§ 237psím.

f/ O. s. p. ( R33/2011 ). Pokiaľ odvolací súd pri rozhodovaní vychádza z iného právneho dôvodu ako súd prvého stupňa a vychádza zo skutočnosti, ktoré neboli ţalobcom tvrdené a ani súd prvého stupňa sa nimi vo svojom rozhodnutí nezaoberal, bez toho aby účastníkovi konania umoţnil sa k novým právnym záverom vyjadriť, prípadne predloţiť dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, odníme takémuto účastníkovi

§ 237písm.

f/ O. s. p. ( ZSP 6/2005 ). Odvolací súd aplikáciou ustanovenia § 559 Občianskeho zákonníka svoje rozhodnutie nečakane zaloţil na iných právnych záveroch neţ súd prvého stupňa, k týmto právnym záverom sa ţalobca nemal moţnosť vyjadriť, čím mu znemoţnil realizáciu jeho procesných práv. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ ( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia ( § 157 ods. 2 O. s. p ), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné ( základné ) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia závaţných a pre samotné rozhodnutie v ovplyvňujúcich súvislostiach. Účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany, t. j. uplatnením nárokov a obranu proti takému uplatneniu ( IV.ÚS 215/03, III.ÚS 60/04 ). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vţdy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad. Povinnosťou všeobecného súdu je teda uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôkazy, na ktorých svoje rozhodnutie zaloţil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej stránky rozhodnutia ( napr. III.ÚS 328/05, III.ÚS 116/06 ). 10 5 MObdo/6/2012 V danom prípade odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil v súlade s ustanovením § 220 O. s. p. Pri zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd nahrádza toto rozhodnutie svojim rozhodnutím. Rozhodnutie odvolacieho súdu musí preto obsahovať nie len úplné a výstiţné zdôvodnenie ale aj všetko to, čo je potrebné z hľadiska určitosti a vykonateľnosti rozhodnutia o otázkach predstavujúcich predmet odvolacieho konania vrátane súvisiacich otázok. Odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutie odvolacieho súdu nemá náleţitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia nedal presvedčivú a jasnú odpoveď na podstatné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany a nereagoval na podstatné odvolacie námietky. V odôvodnení rozhodnutia poukázal iba na vyjadrenie ţalobcu k odvolaniu ţalovanej 2/ a to zo dňa

1. augusta 2011, z ktorého vyvodil, ţe zmenkou zabezpečený záväzok zanikol dňa
2. apríla 2008, teda ešte pred podaním ţaloby, splnením v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka. Z podania ţalobcu zo dňa
3. augusta 2011 však nevyplýva, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením zo strany ţalovaných. Ţalobca v tomto podaní len uviedol, ţe posledná splátka úveru bola uhradená
4. apríla
5. Neuvádza však, ţe touto úhradou zanikol jeho nárok zo zmenky. Z odôvodnenia rozsudku absolútne nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s ustanovením § 175 ods. 1 a 3 O. s. p., či povaţoval námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu za opodstatnené, akými úvahami sa súd riadil pri preskúmavaní relevantnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, z akých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd na jednej strane konštatuje, ţe súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec správne posúdil aj po právnej stránke, na druhej strane uvádza, ţe záväzok zabezpečený zmenkou zanikol dňa
6. apríla 2008, teda ešte pred podaním ţaloby a preto by vyhovenie ţaloby odporovalo zásadám poctivého obchodného styku v zmysle § 265 Obchodného zákonníka. Takýto záver súdu je podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nedostatočne odôvodnený, nepresvedčivý, nepreskúmateľný a v rozpore aj s tvrdením ţalovanej 2/, ktorá počas konania, ani v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, ani v odvolaní nepopierala existenciu záväzku a netvrdila, ţe došlo k zániku nároku ţalobcu splnením a to zaplatením zmenkovej sumy, ktorá je predmetom tohto konania. 11 5 MObdo/6/2012 Z uvedeného teda vyplýva, ţe rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bolo porušené základné právo účastníkov konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a preto je dôvodná námietka dovolateľa, ţe postupom odvolacieho súdu bola účastníkovi konania odňatá

§ 237písm.

f/ O. s. p. Z uvedených dôvodov vyplýva, ţe Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. f/ O. s. p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a právom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( § 243i O. s. p. v spojení s § 243b O. s. p. ), bez toho aby sa zaoberal opodstatnenosťou uplatnenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného ako aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 19. februára 2013 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Poliačiková