Najvyšší súd 6 Cdo 205/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu J. I., bývajúceho vo V., K., zastúpeného advokátom Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom v Košiciach, Nerudova 9, proti ţalovanej AGRO – Land SK s. r. o., so sídlom v Malčiciach 200, IČO: 47 153 733, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Illeš, Šimčák & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Štúrova 27, o nahradenie prejavu vôle a o nariadení predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 7C/380/2015, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. decembra 2015 sp. zn. 5Co/745/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. O d ô v o d n e n i e 1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) označeným uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Michalovce (ďalej aj „prvoinštančný súd“) zo 14. septembra 2015 č. k. 7C/380/2015-30, ktorým tento nariadil predbeţné opatrenie zakazujúce ţalovanej nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými vo výroku uznesenia. Potvrdenie uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou. 2. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalovaná. Ţiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe uznesenie prvoinštančného súdu sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, ţe návrh na nariadenie predbeţného opatrenia bude zamietnutý. V doplnení dovolania 2 6 Cdo 205/2016 odôvodnila prípustnosť dovolania odňatím jej moţnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm.
- f)zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“) spočívajúcej v nepreskúmateľnosti dovolania, keďţe odvolací súd nedal odpoveď na ţiadny z rozhodujúcich odvolacích argumentov ţalovanej. 3. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 6 Cdo 359/2015, v ktorom v obdobnej právnej veci dovolací súd dovolanie ako neprípustné odmietol. Ţalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu ţalobcu uviedla, ţe v predmetnej veci nebol namietaný dovolací dôvod podľa § 237 O. s. p. tak, ako je to v prejednávanom prípade. 4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivej ochrane porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.). 5. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania, či dovolanie je procesne prípustné a dospel k záveru, ţe ho treba odmietnuť. 3 6 Cdo 205/2016 6. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §§ 237 a 239 O. s. p. 7. Prípustnosť dovolania podľa § 239 O. s. p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy. V zmysle odseku 3 tohto ustanovenia je prípustnosť dovolania vylúčená, ak ide o uznesenie o predbeţnom opatrení. 8. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. neprípustné. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 ods. 1 písm.
- a)aţ
- g)O. s. p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Nezistil však existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. 9. Za nedôvodnú povaţoval námietku ţalovanej o odňatí jej moţnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením uznesenia odvolacieho súdu (jeho nepreskúmateľnosťou). Na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu 3. decembra 2015 bolo prijaté stanovisko, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm.
- b)Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm.
- f)Občianskeho súdneho poriadku“. 4 6 Cdo 205/2016 10. V preskúmavanej veci dovolací súd má za to, ţe obsah spisu neposkytuje ţiaden podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá časť právnej vety uvedeného stanoviska. Dovolaním napádané uznesenie totiţ uvádza dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie vedúce k vyhoveniu návrhu, obsah odvolania i záver o správnosti úvah, na ktorých súd prvej inštancie zaloţil svoje rozhodnutie. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené, a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe poskytnutá odpoveď ţalovanú neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. Dovolateľka tu preto nedôvodne argumentuje, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm.
- f)O. s. p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany. Z hľadiska náleţitostí vyţadovaných ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. v spojitosti s ustanovením § 167 ods. 2 O. s. p. na riadne odôvodnenie uznesenia sa pouţijú ustanovenia o náleţitostiach rozsudku len primerane, čo v prejednávanom prípade zmierňuje navyše aj skutočnosť, ţe sa jedná len o dočasné opatrenie. 11. Vzhľadom na uvedené, dovolací súd dovolanie ţalovanej ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať hodnotením skutkových a právnych záverov niţších súdov. 12. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 256 ods. 1 C. s. p. (per analogiam) a § 262 ods. 1 C. s. p., keď výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu zavinila nesplnením podmienky dovolacieho konania ţalovaná. V zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. preto rozhodol o nároku na náhradu trov dovolacieho konania tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ich náhradu ţalobcovi s tým, ţe o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. 13. Dovolací súd povaţuje za potrebné poznamenať, ţe nepovaţuje za správnu takú interpretáciu ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p., podľa ktorej má aplikácii tohto ustanovenia zodpovedať výrok rozhodnutia o trovách konania vyslovujúci, ţe strana sporu má nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie o trovách konania priznávajúce ich náhradu musí byť totiţ vykonateľné (§ 232 ods. 1 C. s. p.). Podľa výslovného znenia ustanovenia 5 6 Cdo 205/2016 § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhoduje súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, uţ len o výške náhrady trov konania a v prípade zastúpenia advokátom aj o prijímateľovi tejto náhrady. To znamená, ţe súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa § 262 ods. 2 C. s. p. nemôţe rozhodnúť o uloţení povinnosti jednej sporovej strane zaplatiť náhradu trov konania druhej sporovej strane. Ak by napriek tomu tak rozhodol, prekročil by zákonné zmocnenie vyplývajúce z § 262 ods. 2 C. s. p., čím by zároveň nerešpektoval čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a porušil by tak princíp legality ako jeden zo základných princípov právneho štátu. Neprípustnosť takého postupu nevyhnutne znamená, ţe o tom, kto a komu má povinnosť zaplatiť náhradu trov konania (ak prichádza do úvahy priznanie ich náhrady), musí rozhodnúť súd rozhodujúci o nároku na náhradu trov v zmysle § 262 ods. 1 C. s. p. Tomu musí zodpovedať aj formulácia výroku o trovách konania, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania s tým, ţe o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Len takouto formuláciou výroku o náhrade trov konania bude splnená poţiadavka zákona, aby rozhodnutie súdu o nároku na náhradu trov konania v spojení s rozhodnutím o výške tejto náhrady bolo vykonateľné, teda aby bolo spôsobilým exekučným titulom pre prípadné vynútenie ním uloţenej povinnosti. 14. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2017 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu Mgr. Dušan Č i m o, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková