Najvyšší súd 6 Cdo 96/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobkyne RUMMI s. r. o., so sídlom v Bratislave, Znievska 18, IČO: 35 768 142, zastúpenej Advokátska kancelária VALAŠIK & PARTNERS, s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. 29. augusta 5, v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. Matej Valašik, proti ţalovanej V., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, v dovolacom konaní zastúpenej ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Kýčerského 7, v mene ktorej koná ako konateľ JUDr. Milan Hrbek, o zaplatenie 133.622,29 eura s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 13C/181/2006, o dovolaní ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2015 sp. zn. 2Co/365/2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 27. mája 2015 sp. zn. 2Co/365/2014 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e 1. Okresný súd Bratislava II (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením z 13. marca 2014 č. k. 13C/181/2006-446 pripustil, aby z konania vystúpila doterajšia ţalobkyňa M. M. a na jej miesto ako ţalobkyňa vstúpila do konania RUMMI s.r.o. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe mal preukázané splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“), a to existenciu právnej skutočnosti, s ktorou právne predpisy spájajú prevod práva, o ktorom sa koná a súhlas vstupujúcej ţalobkyne, na ktorú bolo právo prevedené. Návrhu na zmenu účastníkov konania preto podľa § 92 ods. 3 O. s. p. vyhovel. 2 6 Cdo 96/2016 2. Proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala ţalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením z 27. mája 2015 sp. zn. 2Co/365/2014 tak, ţe ho odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe podľa § 92 ods. 3 O. s. p. (ne)súhlas ţalovanej k návrhu ţalobkyne na zmenu účastníka konania nemá právny význam. Ţalovanej neprináleţí právo podať odvolanie proti uzneseniu, ktorým sa takému návrhu ţalobkyne vyhovelo, lebo uznesením súdu prvej inštancie jej nebola spôsobená ţiadna ujma na právach. Ţalovaná tak nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu súdu prvej inštancie a teda odvolanie bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený [§ 218 ods. 1 písm.
- b)O. s. p.]. Odvolaciemu súdu neostalo preto iné, neţ odvolanie ţalovanej odmietnuť. 3. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalovaná dovolaním. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa jej postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom [§ 241 ods. 2 písm.
- a)O. s. p. v spojení s § 237 ods. 1 písm.
- f)O. s. p.], ako aj tým, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovala za nedostatočne odôvodnené. Odvolací súd sa totiţ nezaoberal jej zásadnými argumentmi uvedenými v odvolaní. Nestotoţnila sa ani s názorom odvolacieho súdu, ţe nie je subjektívne oprávnená podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Ţiadala preto rozhodnutie odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, prípadne zrušiť aj rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 4. Ţalobkyňa vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej ako neprípustné odmietol. 5. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“ alebo „Civilný sporový poriadok“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe dovolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku rešpektujúc, ţe podľa § 470 ods. 2 3 6 Cdo 96/2016 C. s. p. procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva tieţ zo základných princípov Civilného sporového poriadku, a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán dovolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a ods. 2 C. s. p.), a princípu ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.). 6. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná aj po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. aj nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas k tomu oprávneným subjektom, zastúpeným advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej je prípustné a súčasne aj dôvodné. 7. Dovolaním bolo moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 8. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu boli upravené v ustanovení § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p. 9. V preskúmavanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu bolo prípustné, ak ním bolo napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu [§ 239 ods. 1 písm.
- a)O. s. p.] alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska [§ 239 ods. 1 písm.
- b)O. s. p.]. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
- a)odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
- b)išlo o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. 4 6 Cdo 96/2016 10. Dovolanie ţalovanej smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odmietol jej odvolanie ako podané neoprávnenou osobou. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu nevykazuje znaky ani jedného z uznesení uvedených v ustanoveniach vymenovaných vyššie. Prípustnosť dovolania preto podľa § 239 O. s. p. neprichádza do úvahy. 11. V súlade s ustanovením § 242 ods. 1 O. s. p., ktoré ukladalo dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, bolo postihnuté niektorou z procesných vád vymenovaných v písmenách
- a)aţ
- g)tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 12. Ţalovaná procesné vady konania podľa § 237 ods. 1 písm.
- a)aţ
- e)a
- g)O. s. p. nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení vyvodiť nemoţno. 13. Vychádzajúc z obsahu ţalovanou podaného dovolania a so zreteľom na ţalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či v prejednávanej veci (ne)bola ţalovanej súdom odňatá moţnosť konať pred ním [§ 237 ods. 1 písm.
- f)O. s. p.]. 14. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Procesným právom účastníka konania je aj právo, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie, s ktorým nesúhlasí, bolo na základe jeho odvolania preskúmané odvolacím súdom. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie o odmietnutí odvolania z dôvodu, ţe bolo podané neoprávnenou osobou, ak záver 5 6 Cdo 96/2016 odvolacieho súdu o tejto otázke nie je správny. Dovolací súd sa preto zaoberal predovšetkým správnosťou záveru odvolacieho súdu o absencii subjektívneho práva ţalovanej podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie. 15. Podľa § 92 ods. 3 prvá veta O. s. p. platilo, ţe súd vyhovel návrhu, ak sa preukázalo, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2 a ak s tým súhlasil ten, kto mal vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto mal vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţadoval. 16. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku najvyšší súd konštatuje, ţe sa nestotoţňuje s právnym názorom odvolacieho súdu, podľa ktorého proti rozhodnutiu o pripustení zmeny účastníkov v zmysle ustanovenia § 92 ods. 3 O. s. p., nebola ţalovaná oprávnenou osobou na podanie odvolania. Len z tej skutočnosti, ţe pre rozhodnutie podľa tohto ustanovenia sa nevyţadoval súhlas ţalovanej, nemoţno vyvodzovať nedostatok oprávnenia tohto subjektu na podanie odvolania proti tomuto procesnému rozhodnutiu. Pre rozhodnutie o pripustení zmeny účastníkov zákon vyţadoval splnenie viacerých predpokladov, správnosť posúdenia ktorých ţalovaná mohla namietať práve v odvolaní proti takémuto rozhodnutiu, ktoré inak objektívne bolo prípustné (Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 3 a ani na inom mieste odvolanie proti nemu nevylučoval). Nedostatok oprávnenia na podanie odvolania ţalovanej nemoţno odôvodniť ani tým, ţe ţalovaná si nemôţe vyberať a ovplyvňovať svoje procesné postavenie. Okolnosť, ţe ţalovaná sa svojmu procesnému postaveniu nemôţe brániť sa premietne len do záveru, ţe podmienkou pripustenia zmeny účastníka konania nie je jej súhlas; moţnosť napadnúť odvolaním uznesenie, ktorým súd zmenu účastníka konania pripustil, však týmto nie je dotknutá. 17. Ak teda odvolací súd odmietol odvolanie ţalovanej smerujúce proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým tento vyhovel návrhu na zmenu účastníka konania na strane ţalobkyne, ako podané neoprávnenou osobou, ide o záver nesprávny. Takýmto rozhodnutím odvolací súd odňal ţalovanej moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm.
- f)O. s. p. 18. Najvyšší súd Slovenskej republiky v nadväznosti na uvedené, uznesenie odvolacieho súdu z 27. mája 2015 sp. zn. 2Co/365/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 450 C. s. p.). 6 6 Cdo 96/2016 19. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.). 20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. apríla 2017 JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. predseda senátu JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. člen senátu Mgr. Dušan Č i m o, v. r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková