← Slovensko

o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy

7 Cdo 1033/2015 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ľubora Šeba a členov senátu Mgr. Dušana Čima a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci ţalobcu I. F., bytom T., zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom Karola Kašjaka 1, 013 01 Rajecké Teplice, proti ţalovanej SELECTA PLUS, s.r.o. ,,v likvidácii“, so sídlom Tehelná 457/6, 010 09 Ţilina, IČO: 31 620 931, zastúpenej JUDr. Beátou Opavskou, advokátkou so sídlom Borová 3178/17, 010 07 Ţilina, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 17 Cpr 8/2013, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Ţiline z

  1. júla 2015 sp. zn. 8 CoPr 2/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie z a m i e t a . Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Ţilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  3. decembra 2014 č. k. 17 Cpr 8/2013-88 ţalobu ţalobcu o určenie, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalovanou listom zo
  4. novembra 2013 je neplatné a zaplatenia náhrady mzdy v celom rozsahu zamietol. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania v sume 349,55 € a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu ţalovanej. Ţalobca sa ţalobou doručenou súdu
  5. decembra 2013 domáhal učenia, ţe okamţité skončenie pracovného 2 7 Cdo 1033/2015 pomeru dané ţalovanou ţalobcovi listom zo
  6. novembra 2013 je neplatné a zároveň sa domáhal aj náhrady mzdy za obdobie od
  7. decembra 2013 v sume 240 € mesačne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru v predmetnej listine ţalovaná skutkovo vymedzila ako závaţné porušenie pracovnej disciplíny v dlhodobom neplnení si základných pracovných povinností, za ktoré ţalobca bol v súvislosti s porušovaním pracovnej disciplíny písomne upozorňovaný na moţnosť výpovede, a to upozorneniami z
  8. októbra 2013,
  9. októbra 2013,
  10. novembra 2013,
  11. novembra 2013 a
  12. novembra
  13. Dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru bol podľa súdu prvej inštancie v písomnom okamţitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, ţe je zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré zamestnávateľa vedú k tomu, ţe rozväzuje pracovný pomer, a ktorý zákonný dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje. Konštatoval, ţe dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný a ţe nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností z dôvodu, ţe pre neurčitosť alebo nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamţité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamţite skončený. Súd prvej inštancie je toho názoru, ţe hmotnoprávna podmienka platnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru pre závaţné porušenie pracovnej disciplíny v danom prípade je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ v okamţitom skončení pracovného pomeru odkázal na svoje písomné prejavy, v ktorých zamestnanca upozornil na moţnosť výpovede v súvislosti s porušeniami pracovnej disciplíny a v konkretizácii porušenia pracovnej disciplíny a v danom prípade ţalobca ako zamestnanec bol so všetkými týmito upozorneniami oboznámený a bolo mu teda zrejmé, ktoré porušenie pracovnej disciplíny mu zamestnávateľ vytýka, a je teda dôvodom okamţitého skončenia pracovného pomeru.
  14. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Ţiline (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z
  15. júla 2015 sp. zn. 8 CoPr 2/2015 rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola ţaloba ţalobcu o určenie neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru zamietnutá, zmenil tak, ţe určil, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru dané ţalovanou ţalobcovi listom zo
  16. novembra 2013 je neplatné. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým bola ţaloba ţalobcu o uloţenie povinnosti ţalovanej zaplatiť náhradu mzdy za obdobie od
  17. decembra 2013 zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, ţe dospel po vykonaní dokazovania na odvolacom pojednávaní k záveru, ţe odvolacia námietka ţalobcu 3 7 Cdo 1033/2015 o nedostatočnom skutkovom vymedzení okamţitého skončenia pracovného pomeru v liste ţalovanej zo
  18. novembra 2013 je dôvodná. Na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie podľa neho v liste zamestnávateľa zo
  19. novembra 2013 absentuje určité a zrozumiteľné skutkové vymedzenie dôvodu okamţitého skončenia pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 70 Zákonníka práce, dôsledkom ktorej skutočnosti je neplatnosť takto skončeného pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa.
  20. Ţalovaná podala voči rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, nakoľko rozsudok odvolacieho súdu podľa nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. Prípustnosť odvodzovala aj na zásade rozdielnosti, nakoľko súd prvej inštancie a odvolací súd podľa nej odlišne posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci. Namieta, ţe odvolací súd sa aj pre neúčasť ţalobcu na pojednávaní na odvolacom súde a jeho nevypočutí, obmedzil vo svojich záveroch na uzavretie výsledkov jeho doplňujúceho dokazovania bez logického vysvetlenia, čiastočne protirečiac si vo svojich výrokoch. Ţalovaná sa domnieva, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je nepresvedčivé, a ako také popiera základné princípy spravodlivého procesu. Uvádza, ţe dostatočne skutkovo vymedzila okamţité skončenie pracovného pomeru, boli to presne určené dni a presne vymedzené porušenia pracovnej disciplíny. Tieto skutočnosti boli podľa nej skutkovo vymedzené v liste a nezameniteľné s inými skutočnosťami, čo mal nesporne potvrdiť aj samotný ţalobca v rámci dokazovania na prvoinštančnom súde. Vadným je podľa nej zdôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, ţe ţalobca mohol byť zmätený vzhľadom na obdrţané listy, nakoľko ţalobca sa nikdy nevyjadril, ţe by bol zmätený listom oznamujúcim mu okamţité skončenie pracovného pomeru.
  21. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu ţiadal dovolanie ako nedôvodné zamietnuť.
  22. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  23. júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ a „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo 4 7 Cdo 1033/2015 rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním (§ 419 a nasl. CSP) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné.
  25. Ţalovaná podala dovolanie
  26. septembra 2015, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do
  27. júna
  28. Dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený výrok rozsudku súdu prvej inštancie, je tak v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. prípustné. Ustanovenie § 237 ods. 1 O.s.p. pripúšťalo dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţalovaná existenciu procesných vád v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. netvrdila a ich existenciu v konaní dovolací súd ani nezistil.
  29. K dovolacej námietke o nevypočutí ţalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom a následnom obmedzení sa odvolacieho súdu vo svojich záveroch na uzavretie výsledkov doplňujúceho dokazovania bez logického vysvetlenia, čiastočne protirečiac si vo svojich výrokoch, čím je podľa ţalovanej rozhodnutie nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, dovolací súd uvádza, ţe ţalobca ako aj jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní riadne ospravedlnili elektronickým podaním z
  30. júla
  31. Ţalobca bol v predmetnej veci uţ viackrát vypočutý súdom prvej inštancie a aj sa písomne vyjadril.
  32. Podľa § 393 ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou CSP v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáţe na ustálenú rozhodovaciu prax (predtým § 157 ods. 2 O.s.p. 5 7 Cdo 1033/2015 v odôvodnení súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
  33. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 393 ods. 2 CSP – predtým § 157 ods. 2 O.s.p.), pričom strane sporu musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.
  34. Právo (strany sporu) a povinnosť (súdu) na náleţité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti sluţby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náleţitosťou kaţdého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiţ chápe aj z hľadiska práv strán sporu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z
  35. januára 1999, sťaţnosť č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené.
  36. To, akým spôsobom podľa návrhu strany vykonáva a vyhodnocuje jednotlivé dôkazy, na ktoré prihliadne a v akej miere, je vţdy vecou súdu v základnom konaní, a preto ani nemôţe byť porušením práva na spravodlivý proces, pokiaľ strany mali rovnakú moţnosť navrhovať vykonanie dôkazov a k jednotlivým vykonaným dôkazom sa vyjadriť. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vţdy vecou súdu (por. § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním 6 7 Cdo 1033/2015 navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).
  37. Napadnutému rozsudku namietaný nedostatok však nemoţno vytknúť. Dovolací súd poznamenáva, ţe nemoţno rozhodnutie odvolacieho súdu povaţovať za protirečivé, bez dostatočného logického vysvetlenia záverov, ku ktorým dospel doplnením dokazovania ani za nepresvedčivé alebo popierajúce základné princípy spravodlivého procesu. Odvolací súd sa v odôvodnení rozsudku podrobne a právne precízne vysporiadal s relevantnými skutkovými okolnosťami prípadu, poskytol dostatočné odpovede na právne rozhodujúce námietky odvolateľa a na ich základe prijal odôvodnený právny záver, ktorý ho viedol k úsudku, ţe skutkovo vymedzený dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru je zameniteľný a neurčitý. Takto vyslovený záver netrpí zjavne prvkami arbitrárnosti, je ho moţné povaţovať za logický výsledok konkrétne zistených skutkových okolností prípadu, prihliadajúci na konkrétne okolnosti prípadu.
  38. Vzhľadom na viazanosť dovolacieho súdu uplatneným dovolacím dôvodom, predmetom dovolacieho prieskumu bolo posúdenie veci v otázke neplatnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru, ktorým mala skončiť ţalovaná pracovný pomer so ţalobcom. Ţalovaná v dovolaní tvrdí, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V ďalšom sa preto dovolací súd zameral na posúdenie danosti tohto dovolacieho dôvodu. Nesprávnym právnym posúdením veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, ako mal správne pouţiť, alebo aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe právne posúdenie veci odvolacím súdom, ktoré ho viedlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vzťahu k ţalobcovi a k vyhoveniu ţaloby, je vecne správne.
  39. Prejednávanú vec, s prihliadnutím na to, ţe ţalovaná adresovala ţalobcovi list o okamţitom skončení pracovného pomeru
  40. novembra 2013, ktorý bol ţalobcovi doručený
  41. novembra, bolo potrebné posúdiť podľa Zákonníka práce č. 211/2001 Z.z. v znení účinnom do
  42. mája 2014 (ďalej len „Zákonník práce“). 7 7 Cdo 1033/2015
  43. Okamţité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náleţitosti. Okamţité skončenie pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môţe uplatniť iba dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo moţné zameniť s iným dôvodom. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť (§ 70 Zákonníka práce). Z ustanovenia § 15 Zákonníka práce vyplýva, ţe prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom. Platnosť právnych úkonov (vrátane pracovnoprávnych úkonov vedúcich k skončeniu pracovného pomeru) je potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený.
  44. Dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom okamţitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, ţe rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t. j. ktorý zákonný dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, ţe uplatnený dôvod nebude moţné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamţitého skončenia pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamţite končí. Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamţité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať do všetkých podrobností, pretoţe pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamţité skončenie pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol pracovný pomer okamţite skončený.
  45. K samotnému porušeniu pracovnej disciplíny dovolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe povinnosť dodrţiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. l písm. b/ Zákonníka práce) a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82 Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom 8 7 Cdo 1033/2015 nadriadeného vedúceho zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závaţným porušením pracovnej disciplíny a závaţným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závaţné porušenie), je dôvodom pre okamţité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, ţe od ich vymedzenia závisí moţnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny. Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a pod.
  46. Správne odvolací súd vyhodnotil dôvod, uvedený v okamţitom skončení pracovného pomeru zo
  47. novembra 2013 ako dôvod, ktorý bol nejasný a nekonkrétny. Aj keď v niektorých prípadoch hmotnoprávna podmienka platnosti okamţitého skončenia pracovného pomeru je splnená aj vtedy, ak zamestnávateľ v okamţitom skončení pracovného pomeru, namiesto skutkového vymedzenia iba odkáţe na svoje predchádzajúce písomné prejavy, v ktorých zamestnanca upozornil na moţnosť ukončenia pracovného pomeru v súvislosti s predchádzajúcimi porušeniami pracovnej disciplíny, v predmetnej veci je však konanie zo strany zamestnávateľa zmätočné. V predchádzajúcich písomných upozorneniach a v okamţitom skončení pracovného pomeru zamestnávateľ zmiešava a zamieňa pojmy hrubé porušenie pracovnej disciplíny a opakované porušenia pracovnej disciplíny, ktoré spôsobili závaţné porušenie pracovnej disciplíny. Z listu, ktorým ţalovaná okamţite skončila pracovný pomer so ţalobcom, sa nedá s určitosťou vyvodiť, ktorým konkrétnym konaním sa mal ţalobca dopustiť závaţného porušenia pracovnej disciplíny. Nie je jasné, či ide o porušenia uvedené v jednotlivých upozorneniach alebo dlhodobé neplnenie si základných povinností a konkrétne ktorých. Samotný postup ţalovanej pristupujúcej k jednotlivým upozorneniam na porušovanie pracovnej disciplíny a následným ukončením pracovného pomeru je 9 7 Cdo 1033/2015 zmätočný. V liste z
  48. novembra 2013, ktorý podala na pošte
  49. novembra 2013 s uloţením lehoty ţalobcovi na nápravu, upozorňuje ţalobcu na moţnosť výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Následne ţalovaná ako zamestnávateľ podáva
  50. novembra 2013 list, ktorým ţalobcovi oznamuje okamţité skončenie pracovného pomeru, pričom nevytvoril ani priestor na reakciu ţalobcu, ale pristúpil nasledujúci deň po upozornení a avizovanom vytvorení lehoty na nápravu k okamţitému skončeniu pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. Ţalovaná dodatočne počas konania uvádzala, ţe fyzický útok ţalobcu na konateľku, ktorý sa mal stať
  51. novembra 2013, kedy sa podľa ţalovanej ţalobca hrubo a nevhodne správal ku svojej nadriadenej, nerešpektoval jej pokyny a fyzicky ju napadol, bol uţ samotným dôvodom na okamţité skončenie pracovného pomeru. Dovolací súd poznamenáva, ţe tento údajný útok vytkla ţalovaná ţalobcovi uţ v písomnom upozornení z
  52. novembra 2013, kde však nepristúpila k okamţitému skončeniu pracovného pomeru, ale ţalobcu iba upozornila na moţnosť dania výpovede a poskytla mu lehotu na nápravu. Rovnako tak v liste zo
  53. novembra 2013, ktorým okamţite skončila pracovný pomer so ţalobcom, nie je ani tento dôvod konkretizovaný. Dovolací súd poukazuje na nemoţnosť dodatočnej zmeny dôvodu okamţitého skončenia pracovného pomeru a na to, ţe vychádzajúc z upozornenia z
  54. novembra 2013, túto skutočnosť predtým nepovaţovala ţalovaná za dôvod pre okamţité skončenie pracovného pomeru. Dovolací súd dospel k záveru, ţe nedošlo k okamţitému skončeniu pracovného pomeru platne, pretoţe ţalovanou vymedzený dôvod okamţitého skončenia pracovného pomeru nie je nezameniteľný a zároveň trpí vadou neurčitosti, preto je okamţité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce neplatné pre nesplnenie formálnych náleţitostí.
  55. Záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého je okamţité skončenie pracovného pomeru neplatné, nespočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
  56. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaná v procesne prípustnom dovolaní neuplatnila relevantné dovolacie dôvody a preto jej dovolanie zamietol ako neopodstatnené (§ 448 CSP).
  57. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 10 7 Cdo 1033/2015
  58. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
  59. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  60. apríla 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.