← Slovensko

o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie 20 199,19 eur

Najvyšší súd 5Obdo/77/2016 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu JUDr. A. B. PhD., so sídlom kancelárie H., správca podstaty úpadcu J.., s. r. o., so sídlom S., IČO: X., právne zastúpená B. J. L. – advokáti, s. r. o., so sídlom J., IČO: X., v mene ktorej koná konateľ – advokát JUDr. M. L., PhD., proti ţalovanému A., s. r. o., so sídlom S., IČO: X., právne zastúpeného Advokátska kancelária U., s. r. o., so sídlom Š., IČO: X., v mene ktorej koná konateľ – advokát JUDr. M. U., o neúčinnosť právneho úkonu a zaplatenie 20 199,19 Eur, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.: 64Cb/4/2015, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. augusta 2016, č. k. 4CoKR/11/2016- 203, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . II. Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
  3. januára 2016 č. k. 64Cb4/2015-163 zamietol návrh ţalobcu, ktorým sa domáhal určenia, ţe Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. X. zo
  4. júla 2014, uzavretá medzi úpadcom a ţalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy č. X., uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., na ţalovaného, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, vedenom na Okresnom súde v Banskej Bystrici č. k. 2R/4/2014 voči veriteľom úpadcu neúčinná a ţalovaný je povinný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zaplatiť sumu 20 199,19 Eur.
  5. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
  6. augusta 2016, č. k. 4CoKR/11/2016-203 rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2 5Obdo/77/2016 64Cb/4/2015-163 z
  7. januára 2016 potvrdil. Druhým výrokom priznal ţalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
  8. V odôvodnení uviedol, ţe predmetom sporu je určenie, ţe Zmluva o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. X. zo
  9. júla 2014, uzatvorená medzi úpadcom a ţalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z leasingovej zmluvy č. X., uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., na ţalovaného, je v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu voči veriteľom úpadcu neúčinná a ţalovaný je povinný do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu zaplatiť sumu 20.199,19 Eur.
  10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, ţe predmetom leasingovej zmluvy bol finančný leasing na predmet leasingu, ktorým bolo vozidlo typ Viano 2,2 CDI 4M, rok výroby 2010 výrobcu Mercedes-Benz za predbeţnú kúpnu cenu 52 754,95 Eur. Úpadca ako nájomca sa zaviazal zaplatiť leasingovej spoločnosti 48 leasingových splátok vo výške po 909,62 Eur mesačne s tým, ţe po uplynutí dohodnutej doby leasingu mal právo nadobudnúť ho do svojho vlastníctva za podmienok uvedených v leasingovej zmluve, pričom odkupná cena s DPH bola dohodnutá vo výške 35,70 Eur.
  11. Odvolací súd v odôvodnení poukázal, ţe prílohou leasingovej zmluvy uzavretej
  12. novembra 2010, bol Prehľad predbeţných leasingových splátok a Všeobecné podmienky finančného leasingu, ktoré sú súčasťou spisového materiálu na čl. 105-117 spisu. V bode 21.1 písm. f/ Všeobecných podmienok leasingu bol upravený predčasný zánik leasingovej zmluvy z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok nájomcu, pričom k zániku leasingovej zmluvy v takom prípade dochádza dňom, ktorý sa v zmysle príslušných právnych predpisov povaţuje za deň, kedy je konkurz vyhlásený. Úpadca platil mesačné leasingové splátky od
  13. novembra 2010, aj keď nie vţdy pravidelne aţ do splatnosti splátky splatnej
  14. júna 2014, ktorú vo výške 917,27 Eur nezaplatil a nezaplatil ani ďalšiu splátku splatnú
  15. júla 2014 v rovnakej výške, vrátane dvoch splátok poistenia, kaţdú vo výške po 152,93 Eur a úroky z omeškania vo výške 716,46 Eur. Úpadca okrem týchto dvoch nezaplatených splátok mal do konca dohodnutého obdobia zaplatiť ešte ďalšie tri splátky spolu s poistným a dohodnutým odkupným poplatkom pre prípad, ţe by sa rozhodol predmet leasingu odkúpiť vo výške 36,-- Eur. Z prehľadu obratov na zmluve č. X., ktorá je súčasťou spisového materiálu vyplýva, ţe 3 5Obdo/77/2016 úpadca platil splátky leasingu v omeškaní uţ od začiatku financovania, preto si aj leasingová spoločnosť tak, ako to vyplýva z jej podania na č. l. 102 spisu uplatnila v reštrukturalizácii pôvodne začatej na majetok úpadcu splátku splatnú uţ
  16. februára 2014 vo výške 917,36 Eur a splátku poistenia vo výške 152,93 Eur, ktoré boli po splatnosti uţ ku dňu povolenia reštrukturalizácie.
  17. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca v konaní poukázal na skutočnosť, ţe Zmluvu o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č. X. uzatvorili strany sporu
  18. júla 2014 ako osoby blízke, pretoţe za pôvodného nájomcu spoločnosť J., s. r. o., podpísal zmluvu Mgr. L. J. a za budúceho nájomcu A., s. r. o., ju podpísal J. J. Úpadca touto zmluvou postúpil ţalovanému všetky súčasné, ako aj budúce práva nájomcu z leasingovej zmluvy a ţalovaný ako budúci nájomca prevzal od úpadcu ako pôvodného nájomcu všetky súčasné, ako aj budúce povinnosti nájomcu z leasingovej zmluvy. Postúpením práv a povinností vstúpil budúci nájomca tak, ako to vyplýva z bodu 3.2 tejto zmluvy na miesto pôvodného nájomcu - úpadcu z leasingovej zmluvy, s čím prenajímateľ leasingu súhlasil. Ţalovaný ako budúci nájomca v tejto zmluve prehlásil, ţe ešte pred jej podpisom mu bola predloţená leasingová zmluva so všetkými prílohami, na ktoré odkazuje a ţe sú mu známe všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce. Úpadca a ţalovaný sa zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť prenajímateľovi poplatok za postúpenie vo výške 398,33 Eur s DPH, pričom postúpenie práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu sa vykonalo medzi stranami sporu bezodplatne (bod 4.
  19. zmluvy), keďţe do 30 dní od uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv a povinností nedošlo k dohode zmluvných strán o odplate a zmluvné strany sa nedohodli inak.
  20. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo vydané
  21. augusta 2014 a v Obchodnom vestníku č. 155/2014 bolo zverejnené
  22. augusta 2014, kedy by bolo došlo k predčasnému zániku leasingovej zmluvy. Ţalobu o určenie neúčinnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu uzatvorenej
  23. júla 2014, podal ţalobca podľa § 57 ods.2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej „ZoKR“) včas.
  24. Ţalobca na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, ţe v čase uskutočnenia odporujúceho právneho úkonu
  25. júla 2014 existovali splatné pohľadávky veriteľov, ktoré si 4 5Obdo/77/2016 s príslušenstvom prihlásili do konkurzného konania, uviedol ako príklad 4 z nich, a to P. G., a. s., J. M., spol. s r. o., T. T. A. i J. - spolka jawna a P.„P.“. Do konkurzu si prihlásili pohľadávky veritelia celkom v sume 860 653,38 Eur, pričom hodnota majetku úpadcu zodpovedala v čase vyhlásenia konkurzu sume 169 604,32 Eur. Podľa tvrdenia ţalobcu preto právny úkon, neúčinnosti ktorého sa domáha, ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlţníka podľa § 57 ods. 4 ZoKR a vzhľadom k tomu, ţe bol vykonaný bezodplatne a medzi spriaznenými osobami, pričom úpadca na jeho základe nezískal za prevádzané majetkové právo ţiadne protiplnenie, čím neodôvodnene zvýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, keď umoţnil ţalovanému nadobudnúť majetkové právo bez primeranej protihodnoty, je aj úkonom bez primeraného protiplnenia. K ukráteniu veriteľov s poukazom na § 60 ods. 1 ZoKR tak došlo tým, ţe sa majetok úpadcu zníţil minimálne o hodnotu 20 199,19 Eur, ktorú motorové vozidlo prevedené na ţalovaného v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu malo na trhu ojazdených áut, a to po odpočítaní troch mesačných splátok vo výške 2 751,81 Eur, ktoré zostávalo úpadcovi zaplatiť do času, kedy by bolo bývalo motorové vozidlo na neho za odplatný poplatok vo forme kúpnej ceny prevedené.
  26. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku poukázal na ust. § 470 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ako aj na §57 ods. 4 ZoKR. Uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
  27. K tvrdeniu ţalobcu, ţe súd prvej inštancie nesprávne argumentoval v odôvodnení rozhodnutia, ţe Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu č. X. zo
  28. júla 2014, uzavretá medzi úpadcom a ţalovaným, ktorou došlo k prevodu práv a povinností vyplývajúcich z Leasingovej zmluvy č. X., uzatvorenej medzi úpadcom a obchodnou spoločnosťou M., s. r. o., B., nie je právny úkon týkajúci sa majetku úpadcu - motorového vozidla, ktorý bol predmetom leasingu, keďţe úpadca jeho vlastníkom nebol a mal len právo predmet leasingu drţať a uţívať, pretoţe prevod práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu v sebe inkorporuje majetok, ktorý sa dá vyčísliť, odvolací súd uviedol, ţe právne úkony, ktorými dlţník previedol svoju vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu na iného, ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa len vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlţníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, ţe veriteľ nemôţe dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlţníka, aj keď nebyť týchto 5 5Obdo/77/2016 úkonov, bol by sa mohol z majetku dlţníka uspokojiť aspoň sčasti. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa preto nemôţe dôjsť, ak sa majetok dlţníka nemohol zmenšiť. Právny úkon - Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu sa majetku úpadcu netýkala, pretoţe úpadca ako leasingový nájomca nebol počas trvania leasingovej zmluvy vlastníkom predmetu leasingu, len jeho drţiteľom, keďţe vlastníkom predmetu leasingu bola výlučne leasingová spoločnosť. Leasingový nájomca mal preto z uzavretej leasingovej zmluvy len právo predmet leasingu po dohodnutú dobu uţívať a povinnosť platiť leasingové splátky a po uplynutí dohodnutej doby mal právo predmet leasingu od vlastníka t. j. od leasingovej spoločnosti odkúpiť do svojho vlastníctva.
  29. Ak predmet leasingu nebol ku dňu účinnosti odporovaného právneho úkonu vo vlastníctve úpadcu, nemohol sa pred a ani po vyhlásení konkurzu na majetok dlţníka speňaţiť. Nie je preto moţné prihliadnuť na tvrdenie ţalovaného v odvolaní, ţe by sa speňaţením predmetu leasingu v konkurze, pokiaľ by nebolo bývalo prevedené právo nájmu z leasingovej zmluvy na ţalovaného, boli mohli uspokojiť pohľadávky veriteľov. Rovnako neprichádza do úvahy ani speňaţenie iných majetkových práv, ktoré úpadcovi, ale len ako nájomcovi k prenajatej veci podľa leasingovej zmluvy, patrili. Kaţdý vlastník je oprávnený s predmetom svojho vlastníctva práva nakladať a rozhodnúť o tom, či vlastnícke právo prevedie na iného za odplatu alebo bezodplatne.
  30. K argumentom okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolací súd doplnil, ţe k uzatvoreniu Zmluvy o prevode práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu došlo za situácie, kedy existovalo reálne nebezpečenstvo, ţe leasingová spoločnosť úpadcovi predmet leasingu odoberie, vyhlási predčasnú splatnosť a od leasingovej zmluvy odstúpi, pretoţe úpadca meškal s úhradou leasingových splátok. Ak by bolo k takejto situácii došlo, veritelia dlţníka by z predmetu leasingu - motorového vozidla nemali ţiaden prospech napriek tomu, ţe väčšia časť leasingových splátok bola úpadcom podľa splátkového kalendára leasingovej spoločnosti zaplatená. Pre skončenie leasingového vzťahu však nie je počet leasingových splátok, ktoré bolo potrebné doplatiť, relevantný. Relevantné je len omeškanie s úhradou leasingových splátok a následky, ktoré takéto omeškanie leasingového nájomcu s úhradou splátok vo vzťahu k leasingovej spoločnosti spôsobí. 6 5Obdo/77/2016
  31. Odvolací súd ďalej dodal, ţe ţalobca sa postúpením práv a povinností z leasingovej zmluvy vzdal svojich práv leasingového nájomcu z leasingovej zmluvy v prospech ţalovaného, ktorému tak poskytol plnenie, a to práva a povinností z leasingovej zmluvy. Zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu uzatvorenej
  32. júla 2014 medzi leasingovým prenajímateľom a úpadcom ako leasingovým nájomcom nebola úkonom bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZoKR. Prevedením týchto práv a povinností nezískal ţalovaný podľa názoru odvolacieho súdu ţiadne také plnenie, z ktorého by inak mohli čokoľvek získať veritelia dlţníka, preto títo ani nemohli ani nič stratiť. Ţalovaný pritom za prevod práv a povinností z leasingových zmlúv zaplatil. Ţalovaný teda prevodom leasingovej zmluvy nebol vo vzťahu k veriteľom dlţníka zvýhodnený, pretoţe získal predovšetkým právo nájmu, a nie vlastnícke právo, ktoré vo vzťahu k motorovému vozidlu nemal dovtedy ani dlţník - úpadca, keďţe výlučným vlastníkom motorového vozidla bola od začiatku leasingová spoločnosť. Po prevzatí práv a povinností musel ţalovaný za nájom motorového vozidla doplatiť zameškané leasingové splátky, vrátane poistného a platiť zvyšné splátky, v dôsledku čoho nemohol ţiadnu výhodu získať.
  33. Odvolací súd poukázal aj na to, ţe v čase uzatvorenia Zmluvy o prevode práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu neexistovala iná moţnosť, len tá, ţe leasingovú zmluvu prevezme niekto iný, alebo leasing skončí v dôsledku vyhlásenia predčasnej splatnosti pre omeškanie dlţníka s úhradou splátok a leasingová spoločnosť úpadcovi motorové vozidlo odoberie. S takýmto postupom súhlasila aj leasingová spoločnosť, ktorá potvrdila, ţe úpadca - dlţník bol v omeškaní s úhradou leasingových splátok pravidelne a jeho schopnosť splácať podľa splátkového kalendára bola spochybnená. Dlţník sa z uvedených dôvodov nemohol podľa názoru odvolacieho súdu svojim konaním ohľadom prevodu leasingovej zmluvy dopustiť ukrátenia uspokojenia svojich veriteľov, pretoţe pokiaľ by k takémuto prevodu nedošlo, veriteľom by ţiaden majetkový efekt k uspokojeniu ich pohľadávok z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlţníka, a tým okamihom aj vznikom dôvodu pre vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky z leasingovej zmluvy, nevznikol, a to bez ohľadu na to, ţe ţalobca povaţoval dojednania o zániku leasingového vzťahu vo Všeobecných podmienkach poskytnutia leasingu za neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
  34. Z uvedených dôvodov nie je, podľa názoru odvolacieho súdu, zmluva o postúpení práva a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu ani zvýhodňujúcim právnym úkonom 7 5Obdo/77/2016 podľa § 59 ZoKR a ani ukracujúcim právnym úkonom v zmysle § 60 ZoKR tak, ako to ţalobca tvrdil. Právny úkon ukrátenia veriteľov by mohol prichádzať do úvahy v situácii, ak by sa bol dlţník po ukončení leasingovej zmluvy a po uzatvorení kúpnej zmluvy stal vlastníkom predtým prenajatého motorového vozidla a s týmto by akýkoľvek spôsobom nakladal uţ ako so svojim vlastníctvom, k čomu však nedošlo. Vyhlásením konkurzu leasingová zmluva tak, ako to bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, platne zanikla, preto k ţiadnemu zväčšeniu majetku dlţníka o motorové vozidlo nikdy nedošlo. Tvrdenie ţalobcu, ţe by bol úpadca omeškané a zvyšné splátky doplatil, na takomto skutkovom stave nemôţe nič zmeniť, pretoţe dispozícia s motorovým vozidlom bola výlučne na jeho vlastníkovi a na jeho rozhodnutí, na ktorom dlţník - úpadca nemohol nič zmeniť. Trhovú cenu takéhoto prenajatého vozidla určuje jeho technicky stav a dopyt v reálnom čase a na konkrétnom mieste, preto tvrdenia ţalobcu o ním zistenej trhovej cene, ktorú mohlo motorové vozidlo v čase uskutočnenie zmeny leasingového nájomcu mať, nie sú v prejednávanej veci relevantné.
  35. Ďalším podstatným tvrdením ţalobcu v odvolaní bolo, ţe majetok dlţníka pred nadobudnutím účinnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu voči dlţníkovi pohľadávky a po účinnosti ktorej došlo k ukráteniu ich uspokojenia. Ţalobca však ním tvrdený nedostatok majetku v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu preukazoval len prihláškami veriteľov a zoznamom pohľadávok veriteľov s odôvodnením, ţe nemal k dispozícii kompletné účtovníctvo úpadcu, na predloţenie ktorého mohol okresný súd úpadcu vyzvať, prípadne vypočuť zodpovedného konateľa úpadcu a následne vykonať znalecké ohodnotenie výšky majetku a záväzkov, čo okresný súd napriek návrhu ţalobcu neurobil. Aj keď právo nájmu spolu s právom na odkúpenie veci môţe mať za určitých okolností určitú majetkovú hodnotu, bol správca ako ţalobca tak, ako to správne uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia aj okresný súd, povinný toto svoje tvrdenie uţ pri podaní ţaloby preukázať, a nielen ho prezentovať. Jeho tvrdenie, ţe od neho nie je moţné spravodlivo poţadovať predloţenie dôkazov, ktoré k dispozícii nemá, má za následok nezvládnutie dôkazného bremena na jeho tvrdenia, dôsledkom čoho je jeho neúspech v súdnom konaní. Okresný súd na základe ním vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, ţe ţalobca poukazoval iba na hodnotu majetku úpadcu a výšku pohľadávok veriteľov po vyhlásení konkurzu, pričom vychádzal len z výšky 8 5Obdo/77/2016 prihlásených pohľadávok v konkurze a z trhovej hodnoty majetku, ktorý podlieha konkurzu, čo samo osebe na preukázanie jeho tvrdení o neúčinnosti Zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy nestačí.
  36. Ak v konaní správca tvrdil, ţe k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej zmluvy a jej účinnosťou, mal v ţalobe uviesť hodnotu majetku dlţníka pred účinnosťou spornej zmluvy a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlţníka uspokojovať, inak nemôţe byť v konaní o odporovacej ţalobe úspešný, keďţe predpokladom odporovateľnosti je podľa § 57 ods. 4 ZoKR zníţenie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlţníka. Správca však ţiadne zmenšenie hodnoty majetku dlţníka, ku ktorému malo dôjsť po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlţníka, ktorým by sa bolo ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov nepreukázal, pritom je dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach na správcovi. V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, ţe okresný súd nie je povinný bez bliţšieho označenia vyhľadávať dôkazy z dôkazných prostriedkov a nie je ani oprávnený na to, aby posudzoval z predloţeného zoznamu výšku pohľadávok. Nemusí vykonať všetky dôkazy navrhované stranou sporu, ale len tie, ktoré sú pre prejednanie a rozhodnutie veci podstatné.
  37. Odvolací súd tieţ uviedol, ţe vychádzajúc zo Zmluvy o postúpení práva a povinností a z tvrdení ţalobcu je nesporné, ţe úpadca a v jeho mene konateľ previedol na nadobúdateľa - ţalovaného práva a povinnosti zo zmluvy o finančnom leasingu, pričom na strane ţalovaného podpisoval zmluvu syn konateľa úpadcu, a teda osoby blízke. Táto skutočnosť a ani to, ţe tento právny úkon bol vykonaný
  38. júla 2014, počas reštrukturalizácie dlţníka, ktorá bola povolená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 2R/4/2014 z
  39. marca 2014, nič nemení na tom, ţe sa jedná o platný právny úkon, na ktorý dal reštrukturalizačný správca súhlas, inak by sa nemohol ţalobca pri neplatnosti právneho úkonu domáhať jeho neúčinnosti.
  40. Odvolací súd dodal, ţe rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/14 a 25CoKR/5/2014, rozhodnutie Okresného súdu Ţilina sp. zn. 26Cbi/15/2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/216/2012 zo
  41. decembra 2012, na ktoré ţalobca v konaní odkázal, nie sú na prejednávanú vec aplikovateľné. 9 5Obdo/77/2016
  42. K tvrdeniu ţalobcu v odvolaní o tom, ţe dojednanie o predčasnom zániku - ukončení leasingovej zmluvy vyhlásením konkurzu na majetok nájomcu je dojednaním neplatným pre rozpor so zákonom, ktoré zákon obchádza a prieči sa dobrým mravom a je aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nemá na prejednávanú vec podstatnejší vplyv, pretoţe k zániku leasingovej zmluvy nedošlo vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Naopak, leasingová zmluva uzavretá medzi leasingovým nájomcom trvala aţ do jej zániku, ku ktorému zrejme došlo splnením záväzkov ţalovaného ako nového nájomcu namiesto úpadcu, ktorý v konečnom dôsledku splnil vo vzťahu k leasingovému prenajímateľovi povinnosti z tej istej leasingovej zmluvy, ktorej zmluvnou stranou bol aj ţalobca.
  43. Právna úprava obsiahnutá v § 57 a nasl. ZoKR o neúčinnosti právnych úkonov dlţníka má ochrániť veriteľov dlţníka pred zníţením jeho majetku tak, aby bolo moţné v rámci konkurzného konania preveriť dlţníkove právne úkony urobené počas úpadku, prípadne ktoré k jeho úpadku viedli. Ţalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať, ţe by bolo odporovaným právnym úkonom došlo k akémukoľvek zmenšeniu majetku úpadcu, a preto nemohlo dôjsť ani k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov. Neboli tak splnené všetky zákonné predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v konkurznom konaní upravené v § 57 ods. 4 ZoKR, v dôsledku čoho nebol dôvod na doplnenie dokazovania v rozsahu, v akom ho ţalobca v konaní pred okresným súdom navrhoval.
  44. V konaní tak bolo preukázané len to, ţe sa dlţník vzdal práva doplatiť leasingové splátky podľa leasingovej zmluvy a nevykonal také úkony, na základe ktorých by sa bol stal vlastníkom dovtedy prenajatého motorového vozidla, aj to len za podmienky, ţe by s ním bol chcel leasingový prenajímateľ uzatvoriť kúpnu zmluvu, keďţe v konaní nebolo spochybnené, ţe ţalobca uţ bol ako dlţník v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení práv a povinností z leasingovej zmluvy v omeškaní s úhradou splátok a neplatil ani úroky z omeškania a poistné tak, ako sa zaviazal.
  45. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu o nesprávnom rozhodnutí okresného súdu o trovách konania z dôvodu ich vylúčenia z uspokojenia s poukazom na § 100 ZoKR s návrhom, ţe správne malo byť o nich rozhodnuté tak, ţe ich náhrada nemala byť priznaná ţiadnemu z účastníkov konania, odvolací súd uvádza, ţe súd rozhoduje o trovách konania na princípe úspechu a neúspechu strán sporu vo vzťahu k celému predmetu konania, preto ţalobcom 10 5Obdo/77/2016 uvádzaný dôvod nemá na procesné rozhodovanie súdu o náhrade trov konania, keďţe nebol v konaní úspešný, ţiaden vplyv. Rozhodnutie okresného súdu o trovách konania postupom podľa § 142 ods. 1 O. s. p., ktoré bolo účinné do
  46. júna 2015, bolo preto správne.
  47. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, ţe nárok na ich náhradu priznal ţalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.
  48. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca z dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, a teda, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, záviselo od otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Podľa ţalobcu sa jedná o otázku, či pri odporovaní (v prípade podania návrhu na určenie neúčinnosti) zmluvy o postúpení práv a povinností zo zmluvy o finančnom leasingu, je naplnený základný zákonný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu s poukazom na § 57 ods. 4 ZoRK, a to, ţe ide o právny úkon týkajúci sa majetku dlţníka, ktorý by mohol ukracovať uspokojenie prihlásenie pohľadávky niektorého z veriteľov dlţníka. Ţalobca uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. Uviedol, ţe odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť na strane ţalobcu, pretoţe ţalovaný, ktorý bol v čase napádanej zmluvy spriaznenou osobou úpadcu a je ňou aj naďalej, bol povinný dokazovať opak, teda, ţe neexistoval úmysel dlţníka ukrátiť veriteľov a ţe v čase uskutočnenia napádanej zmluvy mal dlţník dostatok zostávajúceho majetku na uspokojenie svojich veriteľov, teda ţe nebol v úpadku. V súvislosti so ţalovaným predloţenou pochybnou kópiou súhlasu rešt. správcu Ing. L. K. s postúpením leasingu ţalobca namieta, ţe súd nevykonal dôkazy (výsluch Ing. L. K.) za účelom náleţitého zistenia skutkového stavu, pričom ako ţalobca uviedol, neúčinné sú podľa § 114 ods. 2 ZoRK aj právne úkony, ktoré boli urobené počas reštrukturalizácie dlţníkom bez súhlasu reštrukturalizačného správcu. To, ţe pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu J., s. r. o., prebiehala reštrukturalizácia, vyplýva z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica 2R/4/2014 zo
  49. augusta
  50. Dodal, ţe ţalobca uţ v návrhu, ako aj na pojednávaní poukazoval na hodnotu majetku dlţníka ku dňu účinnosti napádanej zmluvy (resp. bezprostredne pred nadobudnutím jej účinnosti) a rovnako aj na sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa z tohto majetku dlţníka mohli uspokojovať 11 5Obdo/77/2016 a ozrejmil, ţe výška pohľadávok veriteľov k tomuto okamihu niekoľkonásobne prevyšovala hodnotu majetku, z ktorého by sa mohli pohľadávky veriteľov uspokojovať. Rovnako súdy neúplne zistili skutkový stav veci, pretoţe nevykonali navrhnuté dôkazy a dospeli tak k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatovali, ţe ţalobca poukazoval iba na hodnotu majetku úpadcu a výšku pohľadávok veriteľov po vyhlásení konkurzu. Od ţalobcu nemoţno spravodlivo poţadovať predloţenie dôkazov, ktoré na vykonanie dokazovania označil a nemá ich k dispozícii. Namietal, ţe súd nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy (znalecký posudok na stanovenie hodnoty leasingu, ako aj ďalšie dôkazy navrhované ţalobcom preukazujúce hodnotu vozidla na trhu). Ţalobca mal za to, ţe z jeho tvrdení, ako aj listín nachádzajúcich sa v spise, vyplýval záver, ktorý bolo moţné preukázať navrhovaným dokazovaním, a to ţe majetok dlţníka pred účinnosťou napádanej zmluvy nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali k tomuto momentu pohľadávky voči dlţníkovi a po účinnosti spornej zmluvy došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp., ţe aj keď majetok dlţníka nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti napádanej zmluvy sa miera ich uspokojenia ešte zníţila. Ţalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014, 25CoKR/5/2014, ako aj na závery Okresného súdu Ţilina sp. zn. 26Cbi/15/2009, ţe právo nájmu a rovnako aj právo na odkúpenie veci má majetkovú hodnotu, ktorá sa dá vyčísliť. Ţalobca ďalej namietal aj to, ţe súd nevypočul Mgr. L. J., J. J., správkyňu konkurznej podstaty úpadcu a predchádzajúceho reštrukturalizačného správcu Ing. K. Ţalobca nesúhlasil ani s argumentáciou súdu, týkajúcou sa čl. 20 bod 1 písm. f/ a čl. 21 bod 21.1 písm. f/ Všeobecných podmienok finančného leasingu č.
  51. Nesprávne sú aj úvahy súdu, ţe aj v prípade, ak by k prevodu práv a povinností z napádanej zmluvy nedošlo, ţalobca nemôţe nadobudnúť predmet leasingu doplatením leasingových splátok pre rozpor s ust. § 44 ods. 4 ZoKR. Záverom ţalobca navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  52. augusta 2016, č. k. 4CoKR/11/2016-203, a nakoľko nápravu nemoţno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu, zrušil aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z
  53. januára 2016 č. k. 64Cbi/4/2015-163 a vrátil vec súdu prvej inštancie Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
  54. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, ktorý podané dovolanie povaţuje za neprípustné a vecne nesprávne. Ţalovaný uviedol, ţe ţalobcom formulovaná otázka je uţ právnej praxi prejudikovaná a bola uverejnená v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. 3/2016 por. č.
  55. Aj keď ide o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej 12 5Obdo/77/2016 Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014 z
  56. júla 2014, a teda nejde o zákonom predpokladané rozhodnutie dovolacieho súdu (§ 421 CSP), má za to, ţe toto rozhodnutie tvorí prekáţku prípustnosti podaného dovolania. Tým, ţe došlo k publikácii tohto rozhodnutia v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR, moţno predpokladať, ţe sa dovolací súd stotoţnil s uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, a teda aj s vyriešením relevantných všeobecne uplatniteľných právnych otázok. Prípustnosť podaného dovolania nie je podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP daná. Ţalovaný neuviedol ţiadne iné dôvody uvedené v § 420 a § 421 CSP. Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, zároveň odkázal na odôvodnenia rozhodnutí súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu a dodal, ţe nie je úlohou súdu vyhľadávať skutočnosti v mase navrhnutých dôkazov a obsiahlych tvrdení ţalobcu, ale je na ţalobcovi, aby označil, aká skutočnosť má z ktorého dôkazného prostriedku vyplynúť. Ţalovaný zároveň poukázal, ţe ţalobca nenamietal okrem dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP a poukazom na § 432 CSP iné dôvody dovolania. Dovolací súd by na tieto námietky nemal prihliadať. Záverom ţalovaný navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  57. augusta 2016 sp. zn. 43CoKR/11/2016 odmietol a určil, ţe ţalovanému patrí náhrada trov dovolacieho konania v pomere úspechu 100%.
  58. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 427 CSP) stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), pričom dovolanie má náleţitosti poţadované podľa ust. § 428 CSP a strana sporu, ktorá podala dovolanie, je zastúpená v súlade s ust. § 429 CSP, preto následne pristúpil ku skúmaniu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 443 CSP a dospel k záveru, ţe prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je daná.
  59. Dovolateľ prípustnosť dovolania odvodzuje z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. V súlade s ust. § 432 CSP dovolateľ dovolanie v nadväznosti na ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP odôvodnil tým, ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keď: a/ nesprávne vyhodnotil dôkaznú povinnosť ţalobcu, b/ ţalovaný bol v čase napádanej 13 5Obdo/77/2016 zmluvy spriaznenou osobou úpadcu, c/ ţe zo strany úpadcu neexistoval úmysel ukrátiť veriteľov, d/ dlţník nebol v čase uskutočnenia napádanej zmluvy v úpadku, e/ nevykonanie dôkazov - výsluch rešt. správcu Ing. L. K., znalecké dokazovanie na stanovenie hodnoty leasingu, nevypočutie správcu konkurznej podstaty úpadcu a J. J. V dovolaní poukázal aj na rozhodnutia odvolacích súdov napr. Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/
  61. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na Zbierku stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky vo veciach obchodnoprávnych č. 3/2016 (ďalej len Zbierka) bodu 33, ktorým si osvojil názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  62. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/
  63. Dovolací súd nepovaţoval otázku vlastníctva prenajateho automobilu za spornú, a teda takú, ktorá by bola nevyriešená, a preto zostala sporná. Obchodný zákonník jednoznačne definuje v ust. § 489 a nasl., ţe zmluva o prenájme (leasingová zmluva-finančný leasing) je dlhodobý prenájom s moţnosťou prevodu vlastníckych práv k predmetu prenájmu po skončení zmluvného obdobia. Toto konštatuje aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/2/2014 z
  64. júla 2014, keď deklaruje, ţe leasingový nájomca nie je vlastníkom predmetu leasingu, je len jeho drţiteľom a vlastníkom predmetu leasingu je leasingová spoločnosť. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zverejneného v Zbierke sa nachádzajú odpovede na dôvody dovolania produkované dovolateľom v jeho dovolaní, právne názory odvolacieho súdu si dovolací súd osvojil a stotoţnil sa s nimi a aj s riešením relevantných všeobecne uplatneniteľných dôvodov.
  65. Najvyšší súd Slovenskej republiky záverom konštatoval, ţe rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  66. augusta 2016, č. k. 4CoKR/11/2016-203, napadnutý dovolaním, sa neodchýlil od právneho a vecného záveru rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  67. júla 2014, sp. zn. 25CoKR/2/2014 zverejneného v Zbierke, preto prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP nie je daná, a preto dovolací súd v súlade s ust. § 447 písm. c/ CSP dovolanie ţalobcu odmietol, keďţe smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.
  68. Dovolací súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 CSP). 14 5Obdo/77/2016
  69. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  70. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  71. februára 2017 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.