← Slovensko

o zaplatenie 5 906,13 eur s prísl.

Obsah (12)§ 38§ 382a§ 378a§ 141§ 384§ 35§ 470§ 153§ 18§ 107§ 5§ 24f

Najvyšší súd 5Obdo/38/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praţenkovej, členiek senátu J

záloţnej zmluvy č.

  1. Keď ţalovaný 1/ splnil svoj záväzok zo zmluvy o pôţičke č. 137, tak zanikol záväzok zabezpečený záloţným právom. Tým aj zanikla viazanosť ţalovanej 2/ zo záväzku ţalovaného 1/ proti právnemu predchodcovi ţalobcu. Ak ţalovaná 2/ stratila svoju pasívnu legitimitu k pohľadávke ţalobcu zo zmluvy č. 137 a ţalobca nepreukázal, ţe má proti nej pohľadávku z iného právneho titulu, súd ţalobu proti ţalovanej 2/ zamietol. Zvyšok nároku ţalobcu proti ţalovanému 1/ potom vylúčil na samostatné konanie, s tým, ţe o trovách celého konania bude rozhodnuté vo vylúčenej veci. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou Cb/21/1997 sa pôvodný ţalobca (V., a. s.) domáhal zaplatenia istiny 245 308,-- Sk, sumy 89 398,17,-- Sk titulom úrokov a poplatkov, beţného úroku vo výške 16% ročne z nezaplatenej istiny 245 308,-- Sk od
  2. decembra 1995 do zaplatenia a zvýšených úrokov vo výške 14% ročne zo sumy 80 960,-- Sk od
  3. decembra 1994 do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, ţe ţalobca uzavrel zmluvu o pôţičke č. 137 dňa
  4. novembra 1991 a poskytol ţalovanému 1/ pôţičku 336 900,-- Kčs na zaplatenie vydraţenej prevádzkovej jednotky Slovenskej knihy s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5% ročne. Ďalšou zmluvou o pôţičke č. 150 zo
  5. decembra 1991 poskytol pôvodný ţalobca pôţičku vo výške 363 718,-- Kčs na zaplatenie zásob sprivatizovanej prevádzkovej jednotky s dohodnutou úrokovou sadzbou 14,5% ročne. K
  6. septembru 1995 ţalovaný 1/ dlhoval na pôţičke č. 137 sumu 67 380,-- Sk a na pôţičke č. 150 sumu 130 928,-- Sk, pričom k
  7. decembru 1995 ţalovaný 1/ dlhoval ďalších 89 398,17 Sk na beţných úrokoch a poplatkoch. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal odpor ţalovaný 1/ s tým, ţe súhlasí s dlţnou sumou 67 380,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 137, ako aj s výškou úrokov pribliţne vo výške 24 495,-- Sk prislúchajúcich k tejto pôţičke. Súhlasil aj 3 5Obdo/38/2015 so zostatkom dlţnej istiny pri pôţičke č. 150 vo výške 147 928,-- Sk, ale nesúhlasil s výškou úrokov 64 903,-- Sk.
  8. Súd prvej inštancie ako predbeţnú otázku riešil otázku platnosti Zmluvy o pôţičke č. 150, uzatvorenej medzi právnym predchodcom ţalobcu a ţalovaným 1/. V zmluve č. 150 ako poskytovateľ pôţičky je uvedená V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K.. Ako vyplýva z výpisu obchodného registra (podnikového registra), do
  9. marca 1992 V., štátny peňaţný ústav, mala zapísaný v registri odštepný závod pod názvom: V., pobočka B., sídlo K., vedúci: Ing. A. K. Súd v tejto veci vychádzal z § 18 Hospodárskeho zákonníka č. 109/1964 Zb. účinného v čase podpísania zmluvy o pôţičke č.
  10. Súd skonštatoval, ţe odštepný závod ako organizačná zloţka podniku, zapísaná do obchodného registra, nemá právnu subjektivitu, pritom pri prevádzkovaní činnosti v rámci odštepného závodu musí pouţívať obchodné meno podnikateľa s označením, ţe ide o odštepný závod. Hospodársky zákonník určuje, ţe vedúci odštepného závodu je oprávnený urobiť všetky právne úkony len v mene podniku. V zmluve o pôţičke č. 150, ale ako poskytovateľ pôţičky nie je uvedený podnik V., štátny peňaţný ústav, ale ako poskytovateľ pôţičky je uvedený odštepný závod V., pobočka B. Zmluvu o úvere uzavrel nespôsobilý právny subjekt, ktorý urobil neplatný právny úkon

§ 38ods.

1 Občianskeho zákonníka.

  1. Na odvolanie ţalobcu, Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  2. marca 2015, sp. zn. 7Cob/44/2013, zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, ţe ţalovanému 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi istinu vo výške 5 906,13 eur, úroky z poskytnutého úveru do
  3. decembra 2003 vo výške 2 142,50 eur, úroky 16% ročne z istiny 5 906,13 eur od
  4. januára 2004 do zaplatenia, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí ţaloby potvrdil a vo výroku o trovách konania tento rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
  5. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ţe pri hodnotení spôsobilosti subjektu uzatvárať zmluvný vzťah za banku prostredníctvom pobočky vychádzal z iného právneho posúdenia spôsobilosti na právne úkony. Bol toho názoru, ţe zmluva o pôţičke č. 150 bola uzavretá V., štátnym peňaţným ústavom v B., pričom v tejto zmluve sa jedná len o neúplné označenie veriteľa. Nebolo úmyslom pobočky V., B., uzatvárať túto zmluvu vo vlastnom mene, nie v mene V., štátneho peňaţného ústavu. Neúplné označenie organizácie ešte neznamená neplatný právny úkon, pretoţe pri výklade právneho úkonu je 4 5Obdo/38/2015 potrebné vychádzať z § 20 ods. 1 a 2 Hospodárskeho zákonníka, ţe právnym úkonom je kaţdé konanie alebo iné správanie (opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa zaloţiť, zmeniť, zrušiť alebo zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Ďalej, s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, uviedol, ţe nepresné, resp. neúplné označenie účastníka zmluvného vzťahu neznamená absolútnu neplatnosť zmluvy. Z uzavretej zmluvy o pôţičke navyše jednoznačne vyplýva, ţe túto zmluvu uzatvára V., zastúpená pobočkou v B.. Chýbajúce označenie právnej formy V. ako štátneho peňaţného ústavu nemôţe robiť zmluvu o pôţičke č. 150 absolútne neplatnou zmluvou pre nespôsobilosť právneho subjektu a ţe subjektom, ktorý uzatváral zmluvu, je pobočka, bez právnej subjektivity. Zmluvu o pôţičke uzavrela V. ako subjekt práva, pričom bola zastúpená riaditeľom pobočky, ktorý bol oprávnený za túto pobočku uzatvárať zmluvy v mene V., štátneho peňaţného ústavu. Preto odvolací súd povaţoval túto zmluvu za platne uzavretú.
  6. Zmluvu o pôţičke č. 150 vyhodnotil odvolací súd ako úverovú zmluvu

§ 382aHospodárskeho zákonníka.

Uviedol, ţe v danom prípade Zmluva o pôţičke č. 150 pojednáva o poskytnutí úveru 363 718,-- Kčs s úrokovou sadzbou 17% basic rate s odchýlkou - 2,5%. V danom prípade je úverový vzťah úročený sadzbou 14,5% ročne.

bodu I. bod

  1. podnikateľ sa zaväzuje poskytnutú pôţičku splatiť do
  2. septembra 1995 a dodrţiavať podmienky dohodnuté s pobočkou. V časti III. bodu 1 sú uvedené splátky s tým, ţe výška štvrťročnej splátky je 24 250,-- Kčs a výška poslednej splátky je 24 218,-- Kčs ako
  3. splátka k
  4. septembru 1995.

ţalobcu sa ţalovaný 1/ dostal do omeškania so splácaním dlhu v poslednom štvrťroku roku 1993, kedy nezaplatil splátku v celej výške, ale len jej časť a neskôr splatné splátky uţ vôbec nezaplatil.

podania ţalobcu zo

  1. februára 2011, ôsma splátka splatná
  2. decembra 1993 bola 24 500,-- Kčs, pričom bola zaplatená len v rozsahu 16 040,-- Sk a nezaplatených zostalo 8 210,-- Sk. Ďalej nebola zaplatená deviata aţ štrnásta splátka, t. j. 6 x 24 250,-- Sk a posledná pätnásta splátka splatná
  3. septembra 1995 v čiastke 24 218,-- Sk.

ţalobcu dlh na istine pri tejto zmluve je 177 928,-- Sk, t. j. 5 906,13 eur. V dobe podania ţaloby dňa

  1. novembra 1996 právny predchodca ţalobcu pri zmluve č. 137 evidoval dlh na istine 37 380,-- Sk a pri zmluve č. 150 bol dlh na istine 177 928,-- Sk. K
  2. decembru 1995 z obidvoch týchto pôţičiek – úverov ţalobca evidoval úroky a poplatky v rozsahu 89 398,17 Sk. Keď bol vydaný platobný rozkaz, ţalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu dňa
  3. januára 1996, kde uviedol, ţe súhlasí s dlţnou čiastkou 67 380,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 137, ako aj s výškou úrokov pribliţne vo výške 24 495,-- Sk prislúchajúcich pôţičke č.
  4. Ďalej súhlasil s dlţnou čiastkou 5 5Obdo/38/2015 177 928,-- Sk ako zostatok splatnej pôţičky č. 150, ale nesúhlasil s výškou prislúchajúcich úrokov pribliţne 64 903,-- Sk. Z hľadiska doby urobenia odporu (
  5. januára 1996), došlého súdu
  6. januára 1997, takýto odpor je potrebné

názoru odvolacieho súdu povaţovať za uznanie záväzku v časti istiny pri pôţičke č. 150 na sumu 177 928,-- Sk. Uznanie je potrebné posudzovať

všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka platného v dobe podania odporu. V čase urobenia odporu v roku 1996 uţ nebol platný Hospodársky zákonník, preto právny úkon bolo potrebné posúdiť

ustanovení Občianskeho zákonníka. Na tento platný právny predpis, aj keď sa jedná o uznanie podnikateľa, resp. bývalého podnikateľa, nebolo moţné pouţiť všeobecné ustanovenie Obchodného zákonníka, pretoţe zmluvný vzťah nevznikol za účinnosti Obchodného zákonníka, ktorý nadobudol platnosť a účinnosť

  1. januára 1992, t. j. po podpise zmluvy o pôţičke č. 50 zo dňa
  2. decembra
  3. Odvolací súd poukázal na obsah zápisnice z pojednávania dňa
  4. mája 2003 (vedenej pod sp. zn. 10Cb/8/2002), kde ţalovaný 1/ na pojednávaní do zápisnice uviedol, ţe robí prejav uznania (č. l. 21 spisu). Na pojednávaní
  5. mája 2003 zástupkyňa ţalobcu JUDr. L. M. predniesla návrh, tak je nesporné, ţe ţalobca ţiadal zaplatiť zostatok dlhu 177 928,-- Sk, vrátane úrokov 62 518,23 Sk za obdobie do
  6. decembra 1995, ako aj úroky vo výške 16% ročne z nezaplatenej istiny od
  7. januára 1996 do zaplatenia a zvýšené úroky vo výške 14% ročne zo sumy 105 210,-- Sk z nezaplatených splátok pôţičky č. 150 od
  8. januára 1995 do zaplatenia. Ţalovanému 1/ bolo prednesom ţaloby zadefinované, čo je predmetom nároku ţalobcu, ţalovaný do zápisnice uznal tento záväzok a na č. l. 22 spisu je podpis uznávacieho prejavu. Odvolací súd bol toho názoru, ţe bola splnená podmienka § 558 Občianskeho zákonníka na uznanie dlhu. Preto je moţné vychádzať z toho, ţe ako v odpore, tak na pojednávaní
  9. mája 2003 ţalovaný 1/ uznal nárok ţalobcu, čo sa týka istiny, tak aj úroku a poplatku za obdobie do
  10. decembra 1995, t. j. sumu 177 928,-- Sk istiny a úrokov a poplatkov 62 518,23 Sk.
  11. Čo sa týka platenia úroku 16% ročne, poukázal na bod I. bod 1 Zmluvy o pôţičke č. 150, ţe predmetom zmluvy je poskytnutie pôţičky 363 718,-- Kčs pri úrokovej sadbe basic rate zvýšenej o odchýlku - 2,5 %. Basic rate ku dňu podpisu zmluvy bol 17%. V danom prípade, v čase uzavretia zmluvy úročná sadzba bola 14,5% (odpočítaných 2,5% od basic rate 17%), ale

bodu VIII. bodu 2, zmluvu moţno meniť len písomnými dodatkami podpísanými podnikateľom. Pri zmene basic rate vyhlásenej V. v priebehu trvania záväzku môţe pobočka zmeniť úrokovú sadzbu aj bez dodatku k tejto zmluve. Týmto článkom VIII. sa dáva právo veriteľovi meniť základnú úročnú sadzbu aj bez dodatku zmluvy, teda dohodnuté 6 5Obdo/38/2015 úročenie závisí od zmeny sadzby basic rate. V danom prípade od

  1. januára 2004 je to 16% ročne.
  2. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania odvolací súd uviedol, ţe nakoľko hospodárska zmluva o poskytnutí úveru vyţadovala dohodu o celom jej obsahu (§ 382a ods. 4 Hospodárskeho zákonníka) a platenie úrokov z omeškania nebolo dohodnuté, potom nie je moţné hovoriť o tom, aby došlo k dohode o povinnosti platiť úroky z omeškania. Hospodársky zákonník nedefinuje úroky z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky pri úverových zmluvách, resp.

§ 378a

Hospodárskeho zákonníka, ak je organizácia v omeškaní s platením peňaţného záväzku, môţe oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia § 378 ods. 1 a 2 poţadovať zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne. To sa vzťahuje ale na prípady tzv. bezzmluvných plnení. Úrok z omeškania nemá pôvod majetkovej sankcie

§ 141Hospodárskeho zákonníka (t.

j. myslené penále, poplatky z omeškania, pokuty, zádrţné a podobne), a keďţe platenie úrokov z omeškania si účastníci nedohodli pri tomto hospodárskom záväzku, potom u ţalobcu nevzniká právo na zaplatenie úrokov z omeškania

Hospodárskeho zákonníka. Ak ţalobca poţadoval zvýšenie platenia úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy 5 906,13 eur, tak ţalobca vychádzal zo zmluvy o pôţičke č. 137, ktorá v Dodatku č. 3 zo 4. marca 1994 menila časť III. bod 2ba zmluvy, kde ak podnikateľ neuhradil splátku v plánovom alebo prolongovanom termíne, banka z nezaplatenej splátky zvýši úrokovú sadzbu na 30%, a to za obdobie od plánovaného (prolongovaného) do skutočného termínu vykonávania splátky. Keďţe Dodatok č. 3 sa týka výlučne zmluvy o pôţičke č. 137, a netýka sa Zmluvy č. 150, potom neprichádza v úvahu navyšovanie úrokovej sadzby

Dodatku k zmluve č. 137 aţ na 30%, resp. poţadovanie úrokov z omeškania vo výške 14% ročne. Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí ţaloby v časti úrokov z omeškania. 9. K námietke premlčania uviedol, ţe

§ 384

Hospodárskeho zákonníka, pri právach banky s poskytovaním úverov a pri právach proti ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na ich úhradu, pričom sám ţalovaný 1/ nenamietal, ţe mal dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie úveru, teda prezentoval skôr svoju nesolventnosť na zaplatenie úveru. Potom ani premlčacia lehota

§ 384Hospodárskeho zákonníka, pri splátkach úveru, neplynula.

Naviac ţalovaný bol v omeškaní s platením ôsmej aţ pätnástej splátky úveru, pričom ôsma splátka bola splatná

  1. decembra 1993 a ostatné splátky po tomto 7 5Obdo/38/2015 dátume. Ţaloba bola podaná
  2. novembra 1993, potom nárok na tieto splátky nebol premlčaný s poukazom na § 131a Hospodárskeho zákonníka, ţe pokiaľ zákon neustanoví inak, je premlčacia lehota trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo uplatniť právo po prvý raz.
  3. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania zrušil, nakoľko súd prvej inštancie nerozhodol o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k ţalovanej 2/.
  4. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný 1/ dovolanie, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 238 ods. 1 O. s. p. Navrhol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
  5. Poukázal na nesprávne označenie účastníkov na strane ţalovaných, keď odvolací súd uviedol ako účastnícku aj ţalovanú 2/. Konanie bolo voči nej zastavené (správne ţaloba bola zamietnutá, pozn. dovolacieho súdu) rozsudkom súdu prvej inštancie. Pokiaľ mala byť účastníkom aj ţalovaná 2/, postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
  6. Dovolateľ nesúhlasil s názorom odvolacieho súdu, ţe v danom prípade sa jedná len o neúplné označenie účastníka zmluvného vzťahu a v tomto smere sa

jeho názoru súd priklonil k tvrdeniam ţalobcu. Mal za to, ţe práve neúplným označením zmluvnej strany došlo k porušeniu ustanovení Hospodárskeho zákonníka a predpisov, týkajúcich sa zápisu v obchodnom registri. Organizačný útvar, ktorým nepochybne odštepný závod je, nemôţe mať právnu subjektivitu. Pokiaľ odvolací súd vo svojom rozhodnutí tvrdí, ţe prejav vôle, ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba v pochybnostiach vykladať na ťarchu toho, kto takýto výraz pouţil, potom je potrebné takto hodnotiť aj prejav pobočky B., ktorá pochybila pri označení zmluvnej strany. Hoci odvolací súd uvádza, ţe za organizáciu musí urobiť právny úkon subjekt, ktorý má právnu subjektivitu, čo sa však

názoru dovolateľa nestalo, napriek tomu nepovaţuje nesprávne a neúplné označenie zmluvnej strany za taký dôvod, ktorý by zakladal neplatnosť právneho úkonu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z

  1. augusta 2010, sp. zn. 4Obo/50/2010, z ktorého vyplýva, ţe právnická osoba, ktorá má organizačnú zloţku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného 8 5Obdo/38/2015 závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Odštepný závod musí v obchodnom styku pouţívať obchodné meno podnikateľa a dodatok, ţe sa jedná o odštepný závod, pretoţe napriek zápisu do registra odštepný závod právnu subjektivitu nezíska. Odvolací súd na uvedené rozhodnutie vôbec neprihliadol.
  2. Odvolací súd rozhodol len na základe jednostranných tvrdení ţalobcu bez toho, aby vyhodnotil celkovú dôkaznú situáciu. Ţalovaný 1/ v rámci konania ţiadal ţalobcu predloţiť podrobnú špecifikáciu dlhu, špecifikáciu úrokov, dôkaz o zmene úrokovej sadzby zo 14,5% na 16% p. a. Ţalobca nikdy takýto dôkaz nepredloţil a odvolací súd ţalovaného 1/ bez akéhokoľvek dôkazu zaviazal na úhradu 16% p. a. od
  3. januára 2004 do zaplatenia. Ţalovaný 1/ bol síce povinný rešpektovať čl. VIII, bod 2 zmluvy, ale

jeho názoru sa musí rešpektovať, kedy došlo k zmene basic rate a musí sa rešpektovať zmluvne dohodnutá odchýlka od tejto sadzby, čo v tomto prípade bolo - 2,5% pod basic rate.

  1. Odvolací súd napriek tomu, ţe nemal ničím preukázané kedy sa ţalovaný 1/ dostal do omeškania uzavrel, ţe sa dostal do omeškania nezaplatením ôsmej splátky, čo však nie je pravda, nakoľko počas konania predloţil súdu dôkaz o tom, ţe sa do omeškania dostal uţ nezaplatením šiestej splátky. Ako vyplýva z výpisu z účtu, posledné účtovanie bolo dňa
  2. mája 1993, kedy po realizácii záloţného práva bankou bola účtovaná suma 64 540,-- Sk. Po tomto termíne uţ neboli realizované ţiadne úhrady. Odvolací súd bez overenia uveril ţalobcovi, ţe sa ţalovaný 1/ dostal do omeškania aţ koncom roka 1993, a teda, ţe neuplynula premlčacia doba, pretoţe ţaloba bola podaná
  3. novembra
  4. Dovolateľ zastáva názor, ţe k premlčaniu došlo uţ k
  5. júlu
  6. Splatnosť šiestej splátky bola k
  7. júnu
  8. Teda od
  9. júla 1993 začala plynúť trojročná premlčacia lehota a uplynula k
  10. júnu
  11. Ţaloba bola podaná aţ
  12. novembra
  13. V konaní vôbec nebolo zisťované akým spôsobom sa poskytnutý úver mal splácať. Úver sa splácal vţdy tak, ţe ţalovaný vyplnil príkaz na úhradu alebo priamo na úverový účet cez pokladňu. Nie je pravdivé tvrdenie, ţe neplynula premlčacia lehota tak, ako to uviedol ţalobca, pretoţe

§ 384ods.

Hospodárskeho zákonníka neplynie lehota, ak na účte nie je dostatok finančných prostriedkov.

  1. Pokiaľ odvolací súd oprel svoje rozhodnutie o podaný odpor, ktorý bol súdu doručený
  2. januára 1997, bol toho názoru, ţe takéto vyjadrenie nie je moţné povaţovať za uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, pretoţe súhlas s dlţnou sumou podmienil realizáciou záloţného práva. Toto vyjadrenie je potrebné posudzovať komplexne 9 5Obdo/38/2015 so záloţným právom, pričom poukázal na to, ţe uznanie sa týkalo len pôţičky č. 137 a nie pôţičky č. 150, kde ţalovaný 1/ ţiadal o realizáciu záloţného práva. Dovolateľ nemal vedomosť o tom, ţe časť dlhu môţe byť premlčaná.
  3. Ďalej uviedol, ţe vyjadrenie z pojednávania zo
  4. mája 2003 nie je moţné povaţovať za platné uznanie dlhu, pretoţe pochybil súd prvej inštancie, keď umiestnil podpis pod toto vyjadrenie. Vo vyjadrení nie je konkretizovaná výška, dôvod vzniku dlhu a takéto vyjadrenie nie je moţné povaţovať za platné uznanie dlhu. Ţalovaný nikdy jednoznačne neformuloval a nešpecifikoval právnu skutočnosť, ktorá mala byť dôvodom vzniku dlhu. Nikdy neuviedol, voči komu má mať dlh a či ho zaplatí. Bol toho názoru, ţe ak súd povaţuje vyjadrenie za kvalifikované uznanie dlhu, potom nebol dôvod, aby vo veci konal ďalších 10 rokov.
  5. Odvolací súd pochybil, ak zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zaviazal ţalovaného 1/ aj na úhradu úrokov vo výške 2 142,30 eur bez toho, aby bolo preukázané, kedy došlo k zmene úrokovej sadzby, keďţe ţalobca namiesto pôvodne dohodnutých úrokov 14,5% p. a. účtuje 16% p. a. V konaní nebolo preukázané, kedy došlo k zmene basic rate a odvolací súd jednoznačne určil, ţe basic rate je 16% od
  6. januára
  7. Ak odvolací súd takto určil basic rate, nerešpektoval dohodnutú odchýlku - 2,5% oproti basic rate. Poznamenal, ţe k zmene ţaloby došlo 13 rokov po podaní ţaloby, pričom sa odvolací súd nezaoberal moţnosťou premlčania uplatňovaných a kapitalizovaných úrokov.
  8. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť a ţalovaného 1/ zaviazať k náhrade trov konania. Ţalobca mal za to, ţe označenie ţalovanej 2/ v záhlaví napadnutého rozsudku nie je chybou, pretoţe ţalovaná 2/ je účastníčkou konania vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania. K otázke, či je Zmluva o pôţičke č. 150 úverová zmluva alebo zmluva o pôţičke, zaujal jasné stanovisko odvolací súd. Zároveň ţalobca poukázal na to, ţe bez ohľadu na jej povahu, zo zmluvy vyplýva povinnosť pre ţalovaného 1/ vrátiť finančné prostriedky, preto je tento argument irelevantný. Zastával názor, ţe poskytovateľ pôţičky bol v zmluve dostatočne špecifikovaný. Zo skutočnosti, ţe v zmluve je nepresne označený účastník, nemoţno dospieť k záveru, a to aj vzhľadom na následné správanie sa oboch účastníkov zmluvy, ţe ju uzavrel subjekt, ktorý nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Označenie zmluvnej strany, pokiaľ ide o pobočku banky, a s ňou spojená spornosť platnosti ňou vykonaných právnych úkonov, bola judikovaná veľkým mnoţstvom 10 5Obdo/38/2015 súdnych rozhodnutí. Neexistuje ţiaden dôvod, pre ktorý by mohla byť zmluva vyhlásená za absolútne neplatnú, a preto ţalobca povaţoval názor odvolacieho súdu v tomto smere za správny. K tvrdeniu ţalovaného l/, ţe sa súd nevysporiadal s otázkou, kedy sa ţalovaný l/ dostal do omeškania uviedol, ţe zo Záznamu z rokovania s D. K. zo
  9. októbra 1994, ktorý ţalovaný l/ potvrdil svojím podpisom, do dňa rokovania z pôţičky č. 150 neboli zaplatené 3 štvrťročné splátky v roku 1994 a nedoplatok z roku 1993 predstavuje 8 210,-- Sk. Vychádzajúc zo záznamu, ktorý je doloţený v súdnom spise, je zrejmé, ţe dlţník sa dostal do omeškania aţ nezaplatením splátky a nie, ako to tvrdí ţalovaný l/, nezaplatením
  10. splátky. Nárok ţalobcu nie je premlčaný, nakoľko ţaloba bola podaná
  11. novembra 1996, a teda od začiatku omeškania ţalovaného l/ neuplynula 3-ročná premlčacia lehota. Zároveň poukázal na to, ţe aj keď by sa dlh ţalovaného stal splatným uţ
  12. júna 1993, neobstojí tvrdenie ţalovaného l/, ţe ţalobca svoj nárok uplatnil na súde po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Ţalovaný od začiatku roka 1994 nedisponoval ţiadnymi peňaţnými prostriedkami na splácanie poskytnutej pôţičky. V opačnom prípade, ak by nejaké peňaţné prostriedky mal, banka by tieto pouţila a započítala na poskytnutú pôţičku, čo však neurobila v súlade s § 384 Hospodárskeho zákonníka od začiatku roka 1994 ani premlčacia doba na uplatnenie práv banky z poskytnutej pôţičky, a teda na uplatnenie nároku banky na zaplatenie dlţnej sumy, neplynula. Aj ak by sa teda dlh ţalovaného l/ zo zmluvy stal splatným uţ
  13. júna 1993, najneskôr od začiatku roka 1994 by premlčacia doba na uplatnenie práva banky zo zmluvy prestala plynúť, takţe by neuplynula skôr ako
  14. novembra
  15. Nárok ţalobcu ţalovaný l/ písomne uznal uţ vo svojom odpore proti platobnému rozkazu, ako aj na pojednávaní dňa
  16. mája
  17. Mal za to, ţe ţalovaný 1/ svoj dlh voči ţalobcovi vo výške 5 906,13 eur s príslušenstvom, vyplývajúci z predmetnej zmluvy jednoznačne uznal v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcimi podmienky vydania rozhodnutia pre uznanie, pričom takéto uznanie dlhu voči ţalobcovi spĺňa náleţitosti uznania

Občianskeho zákonníka. Ţalobca ďalej uviedol, ţe v súlade so zmluvou, banka poskytla ţalovanému l/ pôţičku pri úrokovej sadzbe basic rate, zvýšenej o odchýlku - 2,5%, pričom ku dňu podpisu zmluvy bol basic rate vo výške 17%. Z uvedeného vyplýva, ţe banka poskytla ţalovanému pôţičku pri úrokovej sadzbe 14,5%. K zmene úrokovej sadzby došlo na základe rozhodnutia banky o zmene basic rate tak, ţe celková výška úrokovej sadzby zvýšenej o odchýlku - 2,5% predstavovala úrokovú sadzbu vo výške 16%, čo odvodzoval najmä z výpisov z účtu, monitoringu rizikovej pohľadávky a dokladov podania ţalobcu z 8. septembra 2009. Z uvedeného dôvodu sa ţalobca domáha voči ţalovanému zaplatenia úroku z poskytnutého úveru pri úrokovej sadzbe 16%. 11 5Obdo/38/2015 20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd dovolací [

§ 35zákona č.

160/2015 Z, z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je dovolanie prípustné, preskúmal tento rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovaného 1/ nie je dôvodné.

  1. Dňa
  2. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamţitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, ţe nová procesná úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 22.

§ 470ods.

2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania ţalovaného 1/, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody

zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.).

  1. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie 12 5Obdo/38/2015 z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. lCdo/113/2012, 2Cdo/l32/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tieţ ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu – princípu právnej istoty.
  2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. ( I. ÚS 4/2011).
  3. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
  4. Občiansky súdny poriadok pripúšťal dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O. s. p.), ďalej proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), a napokon proti rozsudku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak: a) odvolací súd vo výroku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, lebo po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného právneho významu, alebo b) ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky

§ 153ods.

3 a 4 O. s. p. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). 27. Dovolaním ţalovaného 1/ je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, preto prípustnosť podaného dovolania vyplýva z ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. 28. V zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. mohlo byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe:

  1. a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O. s. p.,
  2. b)konanie je postihnuté inou 13 5Obdo/38/2015 vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
  3. c)rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje

toho, ako ich dovolateľ označil, ale

obsahu tohto opravného prostriedku.

  1. Ţalovaný 1/ v dovolaní namietol existenciu vady uvedenej v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. namietol, ţe konanie je postihnuté mnoţstvom vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nemá oporu v zistenom skutkovom stave a odvolací súd vo veci rozhodol bez toho, aby pre svoje závery vykonal zodpovedajúce dokazovanie.
  2. K námietke ţalovaného 1/, ţe odvolací súd chybne v záhlaví napadnutého rozsudku uviedol aj ţalovanú 2/, hoci voči nej bolo konanie právoplatne zastavené, pričom ak ju povaţoval za stranu v spore, nekonal s ňou a odňal jej tak právo konať pred súdom, dovolací súd uvádza, ţe z obsahu spisu vyplýva právoplatné zamietnutie ţaloby v časti proti ţalovanej 2/, a to rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 1Cb/8/2000-306 zo dňa
  4. 2009, pričom súd ţalobu v časti proti ţalovanému 1/ vylúčil na samostatné konanie. Rozhodol však zároveň, ţe o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. Odvolací súd preto uviedol ţalovanú 2/ v záhlaví svojho rozhodnutia, nakoľko sa jej týkal výrok o náhrade trov konania. Keďţe súd prvej inštancie nerozhodol o jej nároku na náhradu trov konania, odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V konaní o veci samej však ţalovaná 2/ uţ nie je stranou sporu, a preto, ak ju odvolací súd na pojednávanie o odvolaní vo veci samej nepredvolal, a ani ju neupovedomoval o úkonoch vykonaných v tomto odvolacom konaní, neodňal je moţnosť konať pred súdom. Dovolací súd uvedené uvádza len na vysvetlenie, nakoľko táto námietka o odňatí moţnosti konať pred súdom ţalovanej 2/, ţalovanému 1/ nepatrí. Patrila by len ţalovanej 2/, ktorej by sa týkala, ale tá opravný prostriedok nepodala a vo veci samej ani nie je uţ stranou sporu.
  5. Ţalovaný 1/ ďalej v dovolaní uviedol dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ a c/O. s. p. (aj keď ich týmto ustanovením neoznačil, ale z obsahu dovolania vyplývajú), a to, ţe v konaní došlo k takzvanej inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení. 14 5Obdo/38/2015
  6. Za „inú vadu“ (v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. neuvedenú) sa povaţuje najmä porušenie ustanovení o dokazovaní, a to tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napr. osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako strana sporu, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O. s. p. a podobne), nevykonanie dôkazu navrhnutého stranou sporu na preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, hoci súd následne dospel k záveru, ţe strana sporu neuniesla dôkazné bremeno, odklon odvolacieho súdu od skutkových záverov súdu prvej inštancie bez zopakovania dôkazov alebo doplnenia dokazovania, nesplnenie poučovacej povinnosti, zohľadnenie skutočností, ktoré z dokazovania nevyplynuli, opomenutie rozhodných skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ako aj porušenie pravidiel logického myslenia pri vyvodzovaní skutkových zistení z vykonaných dôkazov.
  7. Z obsahu dovolania moţno vyvodiť namietanie inej vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozsudku, nakoľko neobsahuje vyhodnotenie dôkazov, vykonaných v rámci súdneho konania a nezaoberá sa tieţ námietkou premlčania a v jej súvislosti sa nezaoberal otázkou, ako sa mal predmetný úver splácať.
  8. Judikatúra najvyššieho súdu (R 111/1998, R 2/2016) povaţuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia (jeho nedostatočné odôvodnenie) za „inú vadu konania“. Dovolací súd uvádza, ţe preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu má náleţitosti rozhodnutia uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O. s. p. účinného ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu. Odvolací súd sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté závery. Dostatočne vysvetlil, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval.

názoru najvyššieho súdu dal odvolací súd odpoveď na všetky rozhodujúce argumenty pre rozhodnutie vo veci samej. Nie je úlohou súdu, aby sa zaoberal všetkými námietkami, ktoré v priebehu konania sporové strany uplatnia a dával na ne vo svojom rozhodnutí odpoveď, ale súd sa má vo svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Kraska proti Švajčiarsku z

  1. apríla 1993, rozhodnutie ústavného súdu sp. 15 5Obdo/38/2015 zn. II. ÚS 410/06). Ktoré skutočnosti sú kľúčové pre rozhodnutie vo veci určuje súd a nie sporová strana, pričom tieto skutočnosti musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasným spôsobom vysvetliť.
  2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé ako súd posúdil zmluvný vzťah medzi stranami sporu , resp. ako posúdil platnosť predmetnej úverovej zmluvy (a to veľmi podrobne), rovnako sa zaoberal otázkou posúdenia prejavov ţalovaného 1/ v konaní pred súdom prvej inštancie na č. l. 22 a na pojednávaní dňa
  4. 2003, ktoré posúdil (a toto zrozumiteľne odôvodnil) ako uznanie dlhu. Vyčerpávajúco odôvodnil aj právne posúdenie veci tak v časti týkajúcej sa istiny, ako aj úrokov a úrokov z omeškania a v neposlednom rade vysvetlil aj svoje stanovisko k vznesenej námietke premlčania. Moţno preto konštatovať, ţe k inej vade spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, v danom prípade nedošlo.
  5. Ďalej z obsahu dovolania moţno vyvodiť namietanie inej vady (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) spočívajúcej v tom, ţe odvolací súd nevykonal dokazovanie, ani ho nedoplnil, pričom rozhodol opačne ako súd prvej inštancie. Existenciu tejto vady však dovolací súd nezistil. Zo zápisnice z pojednávania pred odvolacím súdom zo dňa
  7. 2015 na č. l. 371-373 vyplýva, ţe odvolací súd podrobne oboznámil obsah spisu a prečítal i listinné dôkazy, ktoré zobral do úvahy. Následne bol daný stranám sporu priestor na vyjadrenie svojich stanovísk a pojednávanie bolo odročené na vyhlásenie rozhodnutia na termín
  10. Toto pojednávanie bolo odročené a rozhodnutie bolo vyhlásené dňa
  13. 37.

ust. § 129 ods. 1 O. s. p. listinný dôkaz sa vykoná tak, ţe predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oboznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.

  1. Z postupu odvolacieho súdu na pojednávaní dňa
  3. 2015 vyplýva, ţe odvolací súd vykonal dôkaz listinami predloţenými sporovými stranami v zmysle vyššie uvedeného § 129 O. s. p. Namietaná iná vada spočívajúca v nevykonaní dokazovania, preto dovolacím súdom nebola zistená.
  4. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch moţno uzavrieť, ţe dovolateľom 16 5Obdo/38/2015 tvrdený dovolací dôvod

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. nie je daný.

  1. Z obsahu dovolania ďalej moţno zistiť, ţe ţalovaný 1/ namietol nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), keď odvolací súd nesprávne uzavrel platnosť predmetnej úverovej zmluvy, existenciu uznania dlhu a výšku priznaných úrokov.
  2. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce pouţil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
  3. Pokiaľ ide o dovolací dôvod

ustanovenia § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. rozsah dovolacieho prieskumu je vymedzený konkrétnou argumentáciou dovolateľa, v čom

jeho názoru odvolací súd spornú otázku nesprávne právne posúdil a akým spôsobom ju posúdiť mal. Pri vymedzení tohto dovolacieho dôvodu nepostačuje citovanie jednotlivých zákonných ustanovení, prípadne súdnych rozhodnutí (často aj nesúvisiacich s predmetom sporu), ale je povinnosťou dovolateľa zo zákonných ustanovení, prípadne z judikatúry určiť právny záver, ktorého správnosť (nesprávnosť) v súvislosti s právnymi závermi odvolacieho súdu má preskúmať dovolací súd. 43. Základom argumentácie dovolateľa v dovolaní je nesúhlas s posúdením platnosti Zmluvy o pôţičke č. 150 uzavretej

§ 382aHospodárskeho zákonníka, § 341 a nasl.

Obč. zákonníka odvolacím súdom. Dovolateľ zastáva názor, ţe v uvedenej zmluve je nesprávne označená zmluvná strana – V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K., resp. ţe ňou je organizačný útvar - odštepný závod, ktorý nemá právnu subjektivitu. Ak teda odvolací súd vyhodnotil zmluvu uzavretú s týmto subjektom ako platnú, vec nesprávne právne posúdil.

dovolateľa nejde o neúplné označenie zmluvnej strany, ale nesprávne označenie zmluvnej strany, keď pobočka B. neuviedla správne označenie odštepného závodu (neuviedla obchodné meno podnikateľa s dodatkom, ţe ide o odštepný závod). 44. K tejto námietke dovolací súd uvádza, ţe moţno súhlasiť s tvrdením, ţe odštepný závod nemá právnu subjektivitu, aj keď je zapísaný v obchodnom registri (rozhodnutie 17 5Obdo/38/2015 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo/50/2010).

uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu právnická osoba, ktorá má organizačnú zloţku zapísanú ako odštepný závod v obchodnom registri, sa i v spore, ktorý sa týka tohto odštepného závodu, označuje ako účastník konania uvedením obchodného mena. Právnym dôsledkom zriadenia organizačnej zloţky a jej zápisu do obchodného registra je vznik oprávnenia konať v mene podnikateľa voči tretím osobám. Odštepný závod musí v obchodnom styku pouţívať obchodné meno podnikateľa a dodatok, ţe sa jedná o odštepný závod, pretoţe napriek zápisu do obchodného registra nezískava právnu subjektivitu. K uvedenému dovolací súd uvádza, ţe zo zápisu v obchodnom registri vyplýva oprávnenie vedúceho organizačnej zloţky robiť právne úkony, ktoré sa tejto organizačnej zloţky týkajú. Nerobí ich však v mene organizačnej zloţky, ale v mene subjektu, ktorého je organizačnou jednotkou (§ 13 ods. 5 Obchodného zákonníka). 45. Predmetná Zmluva o pôţičke č. 150 bola uzavretá dňa 04. 12. 1991 medzi účastníkmi tohto vzťahu označenými ako : V., pobočka v B., zastúpená riaditeľom Ing. A. K. a p. D. K., D., r. č. X., P.. Bola uzavretá za účinnosti a

§ 382aHospodárskeho zákonníka a § 341 a nasl.

Občianskeho zákonníka, a preto pri posudzovaní je platnosti je potrebné vychádzať z týchto v čase uzavretia zmluvy účinných právnych predpisov. 46.

§ 382aods.

1 – 5 Hospodárskeho zákonníka banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy. Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa zaväzuje pouţiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania a splácania a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných informácií a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy. Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu. Podrobnejší obsah zmluvy, ako aj druhy úverových zmlúv môţe upraviť vykonávací predpis. 47.

§ 18

Hospodárskeho zákonníka organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu. 18 5Obdo/38/2015 48.

§ 107ods.

1 Hospodárskeho zákonníka do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky, druţstevné organizácie, spoločné podniky, hospodárske zariadenia občianskych zdruţení, drobné prevádzkarne národných výborov s právnou subjektivitou, národné výbory, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, Česko-slovenské štátne dráhy, podniky zahraničného obchodu, obchodné spoločnosti a ďalšie subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné závody a ďalšie organizačné jednotky organizácie, o ktorých to ustanovuje osobitný predpis. 49.

§ 107ods.

4 Hospodárskeho zákonníka organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra, môţu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom a pre podnikateľov. 50.

§ 5ods.

1, 2 Hospodárskeho zákonníka organizácie prevádzkujú svoju podnikateľskú činnosť pod svojím obchodným názvom (firmou), ktorý sa musí zreteľne líšiť od iných obchodných názvov (firiem). Do podnikového registra sa nesmie zapísať názov, ktorý by mohol uvádzať do omylu svojou zameniteľnosťou. Ak organizácia zanikne, zaniká aj právo k jej obchodnému názvu (firme). Obchodný názov (firma) musí obsahovať údaj, o akú organizačno-právnu formu, prípadne druh organizácie ide. 51.

§ 24fods.

1, 2 Hospodárskeho zákonníka organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môţe byť iná organizácia alebo fyzická osoba. Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo člen, ktorý je

zákona alebo

príslušných organizačných predpisov (napr. štatútu, stanov, organizačného poriadku) oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým spôsobom koná navonok.

  1. V čase uzavretia zmluvy bola V. ako štátny peňaţný ústav zapísaná v podnikovom registri vo vloţke 364/B (verejne dostupný zoznam zapisovaných subjektov) a V., pobočka B. bola zapísaná ako jej odštepný závod v podnikovom registri od
  3. 1990 do
  6. Ako jej vedúci bol zapísaný Ing. A. K. V., pobočka B. bola v zmysle § 18 Hospodárskeho zákonníka, prostredníctvom svojho vedúceho oprávnená robiť v mene V., štátneho peňaţného ústavu všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu. Zo skutočnosti, ţe v predmetnej 19 5Obdo/38/2015 zmluve o pôţičke (č. 150) je ako účastník zmluvy označená organizačná zloţka - odštepný závod - pobočka v tom čase existujúcej organizácie – V., štátneho peňaţného ústavu, v ktorej mene konal jej vedúci Ing. K., nemoţno dospieť k záveru, ţe ju uzavrela organizačná zloţka vo svojom mene a nie v mene organizácie, ktorej je zloţkou. Dovolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ZSR 13/2003 - rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  8. 2000, sp. zn. 5Obdo/17/2000, od ktorého záverov (týkajúcich sa odštepného závodu a jeho označenia v zmluve) nie je dôvod sa odkloniť. Preto moţno konštatovať, ţe odvolací súd posúdil platnosť uzavretia zmluvy o pôţičke správne.
  9. K námietke týkajúcej sa priznaných úrokov dovolací súd poukazuje na čl. I bod 1 zmluvy o pôţičke,

ktorej bola dohodnutá úroková sadzba basic rate 17% zvýšenej o odchýlku - 2,5%. Odvolací súd priznal ţalobcovi úrok vo výške 16% , pričom dovolací súd konštatuje, ţe tento úrok je v súlade s čl. I bod 1 Zmluvy o pôţičke č. 150, čl. VIII bod 2 Zmluvy o pôţičke a v súlade s úpravou úrokových sadzieb pre poskytnuté úvery odvodených od basic rate zo dňa

  2. 1995, a to z úrokovej sadzby 17% na úrokovú sadzbu 16% (č. l. 48 sp. zn. 1Cb/8/2000 Okresného súdu Bardejov). Povinnosť platiť úrok vyplýva z ust. § 382a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka a Zmluvy o pôţičke č.
  3. Odvolací súd preto aj v tejto časti vec správne právne posúdil. Úrok z omeškania odvolací súd ţalobcovi nepriznal a v tejto časti zamietavé rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
  4. Dovolací súd konštatuje, ţe odvolací súd dospel k správnemu záveru, ţe Zmluva o pôţičke č. 150 bola uzavretá platne, správne vychádzal aj z uznávacieho prejavu ţalovaného 1/ vykonaného pred súdom prvej inštancie v rozsahu uplatnenej istiny a správne posúdil aj dôvodnosť úrokov (§ 382 a ods. 1, 2 Hospodárskeho zákonníka). Z dôvodov vyššie uvedených dovolací súd uzatvára, ţe ţalovaným 1/ namietnutá vada nesprávneho právneho posúdenia veci sa v konaní nevyskytla.
  5. Vzhľadom na to, ţe v danom prípade nevyšla najavo existencia uplatnených dovolacích dôvodov (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O. s. p.), najvyšší súd

ustanovenia § 448 C. s. p. dovolanie ţalovaného 1/ ako nedôvodné zamietol.

  1. O trovách dovolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade g ustanovením§ 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi dovolací súd priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov dovolacieho konania 20 5Obdo/38/2015 ţalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
  2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  3. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  4. februára 2017 JUDr. Lenka Praženková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.