2 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00297/PAV zo dňa 24.03.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2 10Sžo/341/2015 Zároveň ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 70 Eur. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe predmetom ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia ţalovaného je právna otázka a to kto je vlastníkom parcely CKN č. 657/12 (teraz 657/26) v katastrálnom území S. (ďalej len „k. ú. S.“). Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. Súd sa so záverom ţalovaného v napadnutom rozhodnutí nestotoţnil vzhľadom na to, ţe v administratívnom spise sa nenachádza ţiaden listinný dôkaz o tom, ţe obec Stráňavy je správcom miestnej komunikácie, ktorá je vybudovaná na parcele CKN č. 657/26 (ďalej len „parcela č. 657/12“). Z uvedeného je taktieţ zrejmé, ţe ţalovaný nezisťoval kto je vlastníkom predmetnej parcely napriek tomu, ţe mal k dispozícii list vlastníctva č. X. (ďalej len „LV č. X.“) pre k. ú S.. Súd konštatoval, ţe z obsahu administratívneho spisu nie je moţné zistiť kto je vlastníkom predmetnej parcely a ani kto je správcom zastavanej plochy. Ďalej súd poznamenal, ţe ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol zásadný argument, prečo odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Poukázal na § 42 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“). V citovanom ustanovení Stavebného zákona je pre odvolacie konanie zakotvená tzv. koncentračná zásada a to znamená, ţe námietkami, ktoré si účastník neuplatnil v prvostupňovom konaní bez zavinenia stavebného úradu sa odvolací orgán nezaoberá. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, ţe ţalobca si v prvostupňovom konaní neuplatnil ţiadne námietky, ale súd zároveň konštatoval, ţe ţalobca si námietky uplatniť nemohol, lebo predmetom oznámenia o začatí konania zo dňa 18.03.2012 bola stavba označená ako „Novostavba rodinného domu, studňa a prípojky inţinierskych sietí“ na parcele CKN č 625/9 a č. 883/45 v k. ú. S.. Ţalobca sa aţ z prvostupňového rozhodnutia dozvedel, ţe parcela č. 657/26 je obecnou komunikáciou. Ţalobca si preto námietky dôvodne mohol uplatniť aţ v odvolaní. Námietku ţalovaného, ţe ţalobca nedodrţal lehotu
ust. § 250b ods. 1 O.s.p súd vyhodnotil ako nedôvodnú, vzhľadom na to, ţe ţalobca ţalobu nepodal osobne do podateľne, ale na poštu dňa 02.04.2014 a ţaloba bola na krajský súd doručená dňa 04.06.2014 o 07:40 hod. 3 10Sžo/341/2015
piatej časti O.s.p. stanovujúce správne súdnictvo, súd po preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu nielen so zreteľom na hmotné právo, ale posudzuje zákonnosť rozhodnutia vzhľadom k tomu, či správny orgán postupoval v konaní v súlade s procesnými predpismi a v rámci súdneho prieskumu prihliada len k tým procesným vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Správne orgány, resp. ţalovaný svoje rozhodnutia odôvodnili skutočnosťami, ktoré nemali oporu v administratívnom spise, t. j. v administratívnom spise sa nenachádzali ţiadne listinné dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, ţe ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník vyslovene ustanovuje, ţe stavba nie je súčasťou pozemku, to znamená, ţe stavba môţe byť samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov bez ohľadu na právny reţim (najmä vlastnícky) pozemku. Ţalobca počas celého konania (prvostupňového ani druhostupňového, ani na ústnom pojednávaní pred krajským súdom) nijako nepreukázal, ţe je vlastníkom tejto miestnej komunikácie, a ani nijako nepreukázal, ţe by bol oprávnený nakladať s predmetom, t. j. s touto miestnou komunikáciou. Vlastníctvo tejto miestnej komunikácie vôbec neskúmal ani krajský súd, nezistil si dôsledne skutkový stav, a dôsledne sa neoboznámil so zákonnými ustanoveniami, ktoré citoval a z ktorých je jednoznačne preukázané, ţe vlastníkom miestnych komunikácii je obec. Na tvrdenie krajského súdu, ţe v administratívnom spise sa nenachádza ţiadny listinný dôkaz o tom, ţe obce Stráňavy je správcom miestnej komunikácie, ţalovaný namietal, ţe krajský súd si nenaštudoval dôsledne predloţený správny spis, pretoţe keby tak bol urobil, bol by zistil, ţe sa v ňom nachádza vyjadrenie obce Stráňavy zo dňa 26.09.2012, v ktorom je jednoznačne uvedené, ţe cit: „Obec Stráňavy ako správca miestnej komunikácie na parcele č. 657/12 (teraz parc. č.: KN - C 657/26) súhlasí s využívaním tejto komunikácie ako prístupovej cesty k parcele č. 625/9“. K uvedenému poznamenal, ţe stavebník sa pripája ku miestnej komunikácii a nie k pozemku samotnému. Vlastníctvo k miestnym komunikáciám vyplýva priamo zo zákona 4 10Sžo/341/2015 č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „Cestný zákon“), kedy vlastníkom miestnych komunikácií je obec a súčasne je aj ich správcom (pokiaľ nie je na základe zmluvy správcovstvom ustanovená konkrétna fyzická alebo právnická osoba), čo by krajsky súd vedel, keby si bol dôsledne naštudoval vyššie uvedené ustanovenia cestného zákona. Tvrdenie krajského súdu o tom, ţe nie je jasné, kto je vlastníkom predmetnej parcely, ani to kto je správcom zastavanej plochy povaţoval ţalovaný za neprijateľné, keďţe tieto skutočnosti ţalovaný správny orgán uviedol nielen v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale aj vo vyjadrení k predloţenej ţalobe, a navyše uvedené listinné dôkazy sa nachádzajú v predloţenom administratívnom spise.
územného plánu Obce Stráňavy, výkresu č.: 5 - Výkres riešenia verejného dopravného vybavenia, je preukázateľné, ţe komunikácia postavená na pozemku parcele č. 657/26 v k. ú. S. je vedená ako súčasná miestna a účelová komunikácia. Správcom tejto miestnej komunikácie je Obec Stráňavy, ktorá s vyuţívaním tejto miestnej komunikácie ako prístupu k povoľovanej stavbe súhlasí, o čom svedčí aj jej vyjadrenie zo dňa 26.09.
ust. § 22 ods. 3 Cestného zákona sa účelové komunikácie členia na verejné a neverejné. Neverejnými sú iba účelové komunikácie v uzavretých priestoroch, alebo objektoch a verejné účelové komunikácie vyhlásené príslušnou obcou so súhlasom vlastníka za neverejné. Ostatné účelové komunikácie majú 5 10Sžo/341/2015 preto charakter komunikácií verejných. Z uvedeného teda vyplýva, ţe aj keby sa jednalo o účelovú komunikáciu tak, ako tvrdí ţalobca, v tomto prípade by bola táto účelová komunikácia verejná (pretoţe sa nenachádza v uzavretých priestoroch, alebo objektoch), ktorú môţu vyuţívať všetci vlastníci okolitých rodinných domov a iných nehnuteľností - pozemkov v danej lokalite. Avšak ako bolo vyššie preukázané, jedná sa o miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce, pričom toto vlastníctvo vyplýva priamo z cestného zákona. Tvrdenie krajského súdu o tom, ţe ţalobca sa aţ z prvostupňového rozhodnutia dozvedel, ţe na predmetnej parcele sa nachádza obecná komunikácia, povaţoval za absurdné a uviedol, ţe z LV č. X., na ktorom je ako vlastník uvedených nehnuteľností uvedený ţalobca sú v časti C: Ťarchy uvedené 4 vecné bremená spočívajúce v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. CKN parc.č.657/26 ( LV X. ) v prospech vlastníkov okolitých pozemkov parc. č. 622/1, 622/3, 654/2 a 657/23 v kat. území S.. Ohľadom koncentračnej zásady uviedol, ţe ţalobcom podané námietky v rámci odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu nemoţno povaţovať za nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci. Námietky uvedené v podanom odvolaní, si odvolateľ mal (a mohol) uplatniť uţ pred prvostupňovým správnym orgánom v rámci ústneho pojednávania zvolaného stavebným úradom. Ţalobca bol náleţite poučený o tom, aké skutočnosti mu vyplynú z oneskorene podaných námietok, ale aj napriek tomu túto svoju moţnosť pred prvostupňovým správnym orgánom nevyuţil (viď zápisnica z uskutočneného ústneho pojednávania). Ţalovaný mal za to, ţe krajský súd si nezistil dostatočne skutkový stav, ktorý bol v čase vydávania rozhodnutia, a to aj napriek tomu, ţe všetky potrebné podklady (ktorých absenciu v administratívnom spise spochybňuje) mal k dispozícii nielen v predloţenom administratívnom spise, ale tieto skutočnosti ţalovaný správny orgán opakovane uvádzal nielen vo svojom rozhodnutí o odvolaní ale aj v samotnom vyjadrení k podanej ţalobe. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. 6 10Sžo/341/2015 Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).
2 Stavebného zákona, v územnom konaní o umiestnení stavby, o vyuţívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, ţe svoje námietky a pripomienky môţu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak ţe sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je ţiadosť o územné rozhodnutie úplná.
4 Stavebného zákona, stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, ţe podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny.
5 Stavebného zákona v odvolacom konaní sa neprihliada na námietky a pripomienky, ktoré neboli uplatnené v prvostupňovom konaní v určenej lehote, hoci uplatnené mohli byť. Stavebný úrad je povinný účastníkov konania na to upozorniť v oznámení o začatí územného konania.
1 Stavebného zákona, účastníkmi stavebného konania sú:
2 Cestného zákona, pozemné komunikácie sa rozdeľujú
dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
3, ods. 4 Cestného zákona, miestne komunikácie sú vo vlastníctve obcí. Účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb.
4 Cestného zákona, správu pozemných komunikácií vykonávajú,
dopravného významu, určenia a technického vybavenia na diaľnice, cesty, miestne komunikácie, účelové komunikácie. Z tohto ustanovenia, ani z iných ustanovení Cestného zákona nevyplýva, ţe by určitá komunikácia mohla byť súčasne miestnou aj účelovou. Teda ani z územného plánu nie je zrejmé, o akú komunikáciu ide. Odvolací súd poukazuje na to, ţe z § 4a ods. 1 Cestného zákona vyplýva, ţe miestnymi komunikáciami sú všeobecne prístupné a uţívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúţia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií. Z uvedeného je zrejmé, ţe v prípade ak je komunikácia komunikáciou miestnou, je zaradená aj v sieti miestnych komunikácii. Vzhľadom na uvedené ţalovaný neposudzoval otázku zaradenia predmetnej komunikácie do siete miestnych komunikácií. Ţalovaný v ďalšom konaní vykoná dokazovanie aj v tomto smere. Určenie o akú komunikáciu ide je významné aj z toho hľadiska, ţe v zmysle § 3d ods. 4 Cestného zákona, účelové komunikácie môţu byť aj vo vlastníctve štátu alebo iných právnických a fyzických osôb. Odvolací súd ďalej poznamenáva, ţe len samotný súhlas obec, ako správcu údajnej miestnej komunikácie so stavbou stavebníka nie je postačujúci pre záver o tom, ţe stavba na parcele je miestnou komunikáciou vo vlastníctve a správcovstve obce. Taktieţ územný plán obce, v ktorom je predmetná komunikácia zmätočne označená ako súčasná miestna a účelová nepreukazuje vlastníctvo obce, ani o aký druh komunikácie ide. 10 10Sžo/341/2015 Bude potrebné, aby v ďalšom konaní ţalovaný vykonal dokazovanie za účelom zistenia o akú komunikáciu na predmetnej parcele a následne v koho vlastníctve, prípadne v správe sa predmetná komunikácia nachádza a v tejto súvislosti aby vyzval nie len ţalobcu, ale aj obec Stráňavy na predloţenie dokumentov preukazujúcich nimi tvrdené skutočnosti. Pokiaľ ide o námietky, týkajúce sa koncentračnej zásady, odvolací súd poukazuje na to, ţe účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenia určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. „Ustanovenie § 36 v spojení s § 42 ods. 4 (resp. § 62 ods. 1 Stavebného zákona) vymedzuje koncentračnú zásadu v územnom a stavebnom konaní, Z uvedenej koncentračnej zásady vyplýva, že v konaní o umiestnení a povolení stavby musí byť všetok skutkový materiál pre rozhodnutie závažný, zistený pri ústnom pojednávaní spojenom s miestnym zisťovaním a že stavebný úrad môže prihliadnuť len k tým skutkovým okolnostiam, ktoré boli stavebným úradom zistené a k tým námietkam účastníkov, ktoré boli pri ústnom pojednávaní, resp. v lehote určenej stavebným úradom uplatnené.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8 Sţo 39/2008 zo dňa 24. apríla 2008) Napriek tomu, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa preštudovať si materiály, vzniesť námietky a ani sa nezúčastnil ústneho pojednávania, hoci bol správnym orgánom riadne poučený, ţe na neskôr podané námietky sa neprihliada, vyriešenie otázky vlastníctva ku komunikácii nachádzajúcej sa na predmetnej parcele je dôleţité pre posúdenie toho, či bol správnym orgánom správne zistený okruh účastníkov stavebného a územného konania. V takomto prípade sa koncentračná zásada prelomuje, nakoľko prípadný nesprávne ustálený okruh účastníkov môţe mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.
1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe „zákon trvá iba na vecnej správnosti výroku, nie je preto rozhodujúca správnosť odôvodnenia rozhodnutia. Stačí, aby odvolací súd dospel k výroku zhodnému s výrokom súdu
1 O.s.p. v potvrdil. V ďalšom konaní je ţalovaný viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 6 O.s.p.). Bude povinnosťou ţalovaného odstrániť vytýkané nedostatky a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu vykonať ďalšie dokazovanie. Záverom odvolací súd poukazuje na to, ţe z aktuálneho výpisu z LV č. X. vyplýva, ţe ţalobca so stavebníkom uzavrel zmluvu o zriadení vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok reg. C-KN parc. č. 657/26. Vklad bol povolený dňa 08.06.2016. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe mu ţiadne trovy nevznikli. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2017 12 10Sžo/341/2015 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.