Obsah (6)

§ 250j§ 19§ 250k§ 244§ 78§ 79

Najvyšší súd 10Sžo/28/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JU

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, nakoľko napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. 43 960 023 15/5981-24259/Leg zo dňa 20.08.2015 bolo vydané v súlade so zákonom a námietky ţalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie. V odôvodnení poukázal na § 19 ods. 4 písm. b), písm. c), § 78 ods. 4 zákona č. 233/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 223/2001 Z.z.“), z ktorých vyplýva, ţe ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný pri vykupovaní odpadu farebných kovov a iného kovového odpadu od fyzických osôb vyţadovať preukázanie totoţnosti predloţením dokladu totoţnosti kaţdej fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby. Údaje, ktoré je povinný získať, majú byť v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Zároveň je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná viesť a uchovávať evidenciu o vyššie uvedených údajoch. Z logického výkladu ustanovení § 19 ods. 4 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z.

názoru krajského súdu vyplýva, ţe evidencia o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj o rodnom čísle fyzickej osoby. Viesť a uchovávať evidenciu o osobách v celom rozsahu

§ 19ods.

4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. je povinný ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu. Preukaz totoţnosti zákon č. 223/2001 Z.z. v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými povinnosťami spomína ako povinný doklad, ktorý má podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných kovov a iného kovového odpadu vyţadovať od osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň hovorí o povinnosti takýchto osôb sa preukazom totoţnosti preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť evidovať čísla preukazov totoţnosti, ani v takejto podobe evidenciu uchovávať.

názoru krajského súdu zákon jasne určuje okruh údajov o totoţnosti fyzickej osoby, ktorých preukázanie bol ţalobca povinný vyţadovať a následne o nich viesť a uchovávať evidenciu. 3 10Sžo/28/2016 Krajský súd ďalej uviedol, ţe ţalovaný mal v konaní za preukázané, ţe ţalobca v kontrolovanom období od 01.01.2013 do 30.04.2014 neviedol evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad v úplnom rozsahu ustanovenom v § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. a ţalobca túto skutočnosť ani nepopieral. Evidenciu v programe TP SOFT doplnil aţ v rámci doplnenia dokazovania podaním zo dňa 10.04.2015, v ktorom uviedol, ţe nakoľko fyzické osoby, ktoré odpad prinesú, prichádzajú opakovane, toho času máme evidenciu doplnenú o všetky chýbajúce rodné čísla.“ Z uvedeného je tak

názoru krajského súdu zrejmé, ţe ţalobca neviedol evidenciu v rozsahu stanovenom zákonom a doplnil ju aţ cca po 9 mesiacoch od ukončenia kontroly. Týmto opomenutím sa ţalobca dopustil správneho deliktu. Nad rámec ţalobných dôvodov krajský súd poznamenal, ţe pokuta 7 000 € sa mu javí ako neprimeraná v porovnaní s prípadmi, kedy osoby vykonávajúce zber odpadov vrátane ich výkupu nevedú ţiadnu evidenciu, v dôsledku čoho nie je moţné identifikovať osoby, od ktorých kovový odpad vykupujú, avšak vzhľadom na preukázané porušenie § 19 ods. 4 písm. c) v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z. ţalobcom, nemohol krajský súd vyuţiť moderačné právo a zníţiť pokutu, ktorá bola uloţená v dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby ani nemohol upustiť od jej uloţenia. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalobcu, ţe uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej

§ 19ods.

4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z. by bolo porušením povinností

zákona č. 428/2002 Z. z., krajský súd poukázal na § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 428/2002 Z. z.,

ktorého moţno výnimku zo zákazu spracúvania osobných údajov ustanoviť osobitným zákonom, ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účely spracúvania a okruh dotknutých osôb. Špeciálnym zákonom k zákonu č. 428/2002 Z. z. je zákon č. 223/2001 Z. z.. Navyše, osobné údaje tvoriace súčasť dokumentácie a evidencie informácií súvisiacich s odpadovým hospodárstvom je ţalobca povinný sprístupniť len orgánom štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve. Krajský súd

jeho názoru nemohol prihliadnuť na argumentáciu ţalobcu, ţe na „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“ nevyznačoval rodné čísla len z dôvodu dobrého úmyslu dodrţať zákon č. 428/2002 Z. z. s poukazom na stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014, nakoľko ţalobca o poskytnutie stanoviska poţiadal aţ listom doručeným úradu dňa 30.10.2014, teda po vydaní 4 10Sžo/28/2016 prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu o uloţení pokuty. Stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky zo dňa 19.11.2014 nemoţno povaţovať za právne záväzné a krajský súd poukázal na to, ţe úrad v ňom odporučil ţalobcovi obrátiť sa vo veci správnej aplikácie zákona č. 223/2001 Z. z. na príslušného gestora tohto zákona. Pokiaľ ide o námietky ţalobcu týkajúce sa znenia § 16 ods. 8 zákona č. 79/2015 Z. z., krajský súd sa oboznámil s novou právnou úpravou, avšak rozsah povinností v nej stanovených nie je moţné vzťahovať na kontrolované obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2014, nakoľko tento zákon nadobudne účinnosť aţ 01.01.2016. O trovách konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Vo včas podanom odvolaní ţalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si ţalobca uplatnil trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. V odvolaní uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanej ţalobe a naďalej trvá na tom, ţe viedol evidenciu osôb, od ktorých kovový odpad vykupoval, aj s identifikátorom rodného čísla. Ďalej uviedol, ţe sa nestotoţňuje s výkladom krajského súdu ohľadom naviazanosti ustanovenia § 19 ods. 4 písm. c) na § 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. vo vzťahu s rozsahom vedenia evidencie.

ţalobcu sa s takýmto výkladom v ţiadnom prípade nemoţno stotoţniť, takýto výklad je v rozpore s poţiadavkou právnej istoty (vo väzbe na obsah uloţenej právnej povinnosti), s účelom povinnosti uloţenej v ustanovení § 19 ods. 4 písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z. a s právnou úpravou ochrany osobných údajov v zákone č. 428/2002 Z.z. (účinnom v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia). K otázke právnej istoty ţalobca uviedol, ţe ustanovenie § 19 ods. 4 písm.
2. c)zákona č. 223/2001 Z.z. vôbec nestanovuje rozsah evidencie, ktorú je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná viesť, v ţiadnom prípade nestanovuje povinnosť v rámci tejto evidencie uvádzať rodné číslo. Ustanovenie § 19 ods. 4 písm.
3. b)zákona č. 223/2001 Z.z. 5 10Sžo/28/2016 (na ktoré poukázal krajský súd) síce uvádza rozsah osobných údajov, vrátane rodného čísla, nie však ako osobné údaje, ktoré je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná uvádzať v evidencii vedenej

ustanovenia § 19 ods. 4 písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z., ale ako osobné údaje, v rozsahu ktorých je táto osoba povinná vyţadovať preukázanie totoţnosti predloţením dokladu totoţnosti. Ustanovenie § 19 ods. 4 písm.
2. c)zákona č. 223/2001 Z.z. neodkazuje vo vzťahu k rozsahu predpísanej evidencie na ustanovenie § 19 ods. 4 písm.
3. b)zákona č. 223/2001 Z.z., preto neexistuje ţiadny podklad pre záver krajského súdu, ţe osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu je povinná

ustanovenia § 19 ods. 4 písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z. viesť evidenciu o fyzických osobách v rozsahu osobných údajov uvedených v ustanovení § 19 ods. 4 písm.
2. b)zákona č. 223/2001 Z.z..

názoru ţalobcu výklad ustanovení § 19 ods. 4 písm. b), písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z., ktorý uviedol krajský súd v odôvodnení je extenzívnym výkladom. Ţalobca má za to, ţe je v rozpore s poţiadavkou právnej istoty, ktorá je imanentnou súčasťou právneho štátu, aby obsah právnej povinnosti, ktorej porušenie je sankcionované uloţením pokuty, jednoznačne nevyplýval z právneho predpisu, ale bol vyvodzovaný správnym orgánom (a následne pri napadnutí správneho rozhodnutia správnym súdom) extenzívnym výkladom príslušných právnych predpisov. Ţalobca má za to, ţe pokiaľ z ustanovenia § 19 ods. 4 písm.
2. c)zákona č. 223/2001 Z.z. jednoznačne nevyplýval rozsah evidencie, ktorú bol ţalobca povinný viesť, takáto skutočnosť nemôţe byť na ťarchu ţalobcu a ţalobcovi nemohla byť uloţená pokuta za povinnosť, ktorá nebola jednoznačne stanovená v zákone. K účelu uloţenej povinnosti ţalobca uviedol, ţe je nesporné, ţe účelom vedenia a uchovávania evidencie

ustanovenia § 19 ods. 4 písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z. je zachovanie moţnosti identifikácie fyzických osôb, od ktorých boli vykúpené odpady (príp. ktoré konali v mene právnických osôb, od ktorých boli vykúpené odpady). Takýto účel je zachovaný tak pri vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a rodné číslo, ako aj pri vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ako evidenciu viedol ţalobca). Konanie ţalobcu preto jednoznačne napĺňalo účel sledovaný predmetným zákonným ustanovením. Uloţenie pokuty ţalobcovi je preto formálne, bez akéhokoľvek materiálneho opodstatnenia. 6 10Sžo/28/2016 K rozporu s právnou úpravou ochrany osobných údajov ţalobca poukázal na to, ţe rodné číslo ako všeobecne pouţiteľný identifikátor je osobitnou kategóriou osobných údajov so zvýšenou ochranou (§ 8 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z.) a poukázal aj na ustanovenie § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. Ţalobca zdôraznil, ţe zákon č. 223/2001 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 4 písm.
2. c)nestanovuje povinnosť uvádzať v predpísanej evidencii rodné číslo (absencia ustanovenia zoznamu osobných údajov), a rovnako nestanovuje účel spracúvania osobných údajov vedením predpísanej evidencie (absencia ustanovenia účelu). Uvedené ustanovenie preto nemoţno povaţovať za ustanovenie „osobitného zákona“ pre účely ustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej

ustanovenia § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. by preto bolo porušením povinností

zákona č. 428/2002 Z.z. Zároveň poukázal aj na vyjadrenie Úradu na ochranu osobných údajov, ktoré plne korešponduje s názorom ţalobcu. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie ţalobcu v celom rozsahu zamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.

názoru ţalovaného ţalobca v odvolaní neuviedol ţiadne nové skutočnosti, a preto ţalovaný trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zisteniach. S názorom ţalobcu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom sa ţalovaný nestotoţnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.03.2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

§ 244ods.

1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. 7 10Sžo/28/2016 V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu

procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

§ 19ods.

4 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností

odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu

písmen

1. d)aţ
2. g)a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predloţením dokladu totoţnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje.

§ 19ods.

4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je okrem povinností

odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách

písmen b), d) a e), o druhoch a mnoţstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, ţe ide o odpad z farebných kovov, iný kovový odpad

písmen

1. d)aţ
2. g)alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb aj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu.

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z.z., pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloţí príslušný orgán štátnej správy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší zákaz ustanovený v § 18 ods. 3 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu ustanovené v § 19 ods. 3 písm. b) aţ g).

§ 79ods.

2 zákona č. 223/2001 Z.z., pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závaţnosť a čas trvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a ţivotného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia. Z administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe Slovenská inšpekcia ţivotného prostredia, inšpektorát ţivotného prostredia Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, 8 10Sžo/28/2016 rozhodnutím č. 4396101215/1207-12386/Kos zo dňa 17.04.2015 uloţila ţalobcovi pokutu

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške 7 000 € za kontrolou zistené nedodrţanie legislatívnych ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. v prevádzke ţalobcu na ulici Ráztočná 8626, Bratislava, za to, ţe neviedol v zmysle § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. v období od 01.01.2013 do 30.04.2014 evidenciu o osobách, od ktorých kovový odpad vykupoval, v rozsahu

písm. b). Evidencia, ktorú viedol formou „Potvrdenky na výkup odpadových surovín za hotové“, neobsahovala povinný údaj – rodné číslo fyzických osôb, od ktorých kovový odpad vykupoval, čím porušil ust. § 19 ods. 4 písm.

1. c)v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm.
2. b)zákona č. 223/2001 Z.z. Na odvolanie ţalobcu ţalovaný rozhodnutím č. 43 960 023 15/5981-24259/Leg zo dňa 20.08.2015 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Ţalovaný nezistil v prvostupňovom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre ktoré by predmetné rozhodnutie musel zmeniť alebo zrušiť. Ţalovaný povaţuje zdôvodnenie uloţenia pokuty za náleţité a dostatočné a konštatoval, ţe vzhľadom na protiprávne konanie ţalobcu, ktorý v kontrolovanom období nedodrţal platné predpisy odpadového hospodárstva pri nakladaní z odpadmi, nemohol prvostupňový správny orgán postupovať inak, ako len uloţením pokuty. Uloţená pokuta vo výške 7000 € je na dolnej hranici rozpätia

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z.z., a preto nie je dôvod na zmenu jej výšky, resp. jej zrušenie. Preskúmaním veci dospel odvolací súd k odlišnému záveru ako krajský súd a ţalovaný,

ktorých pokiaľ ţalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, bez údaju o rodných číslach, konal v rozpore s ustanoveniami § 19 ods. 4 písm.

1. c)v nadväznosti na § 19 ods. 4 písm.
2. b)zákona č. 223/2001 Z.z. Zo znenia § 19 ods. 4 písm.
3. b)zákona č. 223/2001 Z.z. vyplýva, ţe kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyţadovať preukázanie totoţnosti predloţením dokladu totoţnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje. Ustanovenie § 19 ods. 4 písm.
4. c)zákona č. 223/2001 Z.z. síce stanovuje pre toho, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o osobách

§ 19ods.

4 písm. b) zákona 9 10Sžo/28/2016 č. 223/2001 Z.z., ale neustanovuje, v akom rozsahu sa má táto evidencia viesť a uchovávať. Tým, ţe ţalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, ale bez údaju o rodnom čísle, tak

názoru odvolaciemu súdu neporušil povinnosť uvedenú v § 19 ods. 4 písm.

1. c)zákona č. 223/2001 Z.z., nakoľko takúto evidenciu osôb viedol a uchovával a samotný zákon č. 223/2001 Z.z. nikde neustanovuje, v akom rozsahu má ţalobca uvedenú evidenciu viesť a uchovávať (napríklad tak ako to zákonodarca uvádza v § 19 ods. 4 písm.
2. b)zákona č. 223/2001 Z.z.). Odvolací súd dodáva, ţe ţalobca evidenciu v programe TP SOFT doplnil o všetky rodné čísla uţ v priebehu doplnenia dokazovania pred správnymi orgánmi. Navyše ţalobca na „Potvrdenkách na výkup odpadových surovín za hotové“ uvádzal číslo občianskeho preukazu osôb, od ktorých vykupoval kovový odpad, a tento údaj je jedinečný a nezameniteľný so ţiadnym iným, a navyše umoţňuje v prípade potreby aj získanie informácie o rodnom čísle. Odvolací súd sa preto nemohol stotoţniť so záverom krajského súdu, ako aj správnych orgánov, ţe ţalobca konal v rozpore s výslovným znením § 19 ods. 4 písm.
3. c)zákona č. 223/2001 Z.z. Výklad ustanovenia § 19 ods. 4 písm.
4. c)zákona č. 223/2001 Z.z., ktorý prijal ţalovaný a

ktorého by vedenie a uchovávanie evidencie osôb malo byť v rovnakom rozsahu ako evidencia osôb

§ 19ods.

4 písm.

1. b)zákona č. 223/2001 Z.z. je príliš extenzívny a voči ţalobcovi neprimerane prísny. Je zrejmé, ţe účelom zákona č. 223/2001 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 4 písm.
2. c)je zachovávanie identifikácie osôb, od ktorých boli vykúpené odpady, a preto vedenie a uchovávanie evidencie s uvedením čísla občianskeho preukazu tento účel

názoru odvolacieho súdu jednoznačne spĺňa. Navyše vychádzajúc z dolnej hranice pokuty

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z. z. vo výške 7 000 € moţno usudzovať, ţe zákonodarca nemal v úmysle trestať takýto nepodstatný nedostatok v evidencii, ale závaţné porušenia zákona, vylučujúce moţnosť následnej identifikácie osôb, od ktorých boli odpady vykúpené. Aj z ustanovenia § 79 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z., ktoré ukladá ţalovanému povinnosť prihliadať pri ukladaní pokuty

§ 78ods.

4 na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia, moţno usudzovať, aké konanie má byť postihované pokutou v rozsahu od 7 000 do 16 000 €. 10 10Sžo/28/2016 K ústavne súladného výkladu sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR, ktorý k výkladu práva v náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01.07.2008 konštatoval: „Pri výklade aplikácie ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods. 2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“. Odvolací súd ďalej uvádza, ţe pokuta

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z.z. je právnym následkom za porušenie povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu a pri určení jej výmery má správny orgán postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, primeranosti, individualizácie a je povinný prihliadnuť na závaţnosť porušenia povinností ustanovených v § 19 ods. 4 písm. b) aţ g) zákona č. 223/2001 Z.z. Nakoľko však v prípade ţalobcu nebolo preukázané porušenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 4 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., na uloţenie pokuty

§ 78ods.

4 zákona č. 223/2001 Z.z. nie je zákonný dôvod. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozsudok krajského súdu

§ 250ja ods.

3 O. s. p. zmenil tak, ţe rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 250kods.

1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 584,66 €. Ţalobcovi vznikli trovy jednak z titulu zaplatených súdnych poplatkov za ţalobu a odvolanie 2 x 70 € a jednak z titulu trov právneho zastúpenia

pripojeného vyčíslenia, a to v prvostupňovom konaní z titulu odmeny za tieto úkony právnej sluţby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 €,
2. podanie ţaloby vo výške 139,83 €, 11 10Sžo/28/2016 k tomu paušálne náhrady 2 x 8,39 € (spolu 296,44 €) a v odvolacom konaní za podanie odvolania vo výške 139,83 € + reţijný paušál vo výške 8,39 € (spolu 148,22 €)

vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Prisúdenú náhradu je ţalovaný povinný zaplatiť na účet advokáta ţalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní

predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. marca 2017 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková