← Slovensko

o vylúčenie veci z exekúcie

Najvyšší súd 7 Cdo 853/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne MIRES PLUS s.r.o., so sídlom v Michalovciach, Lastomírska č. 1, IČO: 36 583 065, zastúpenej JUDr. Petrom Rychnavským, advokátom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Rázusova č. 111/19, proti ţalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná č. 63, IČO: 42 499 500, o vylúčenie veci z exekúcie, vedenom na Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 11 C 13/2010, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. októbra 2014, sp. zn. 5 Co 43/2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
  3. novembra 2013 č. k. 11 C 13/2010-295 (v poradí druhým) zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala určenia, ţe z výkonu rozhodnutia vedeného proti daňovému dlţníkovi MIRES s.r.o., Lastomírska č. 1, Michalovce, IČO: 36 187 887 predajom nehnuteľnosti v draţbe vedenej oprávneným Slovenská republika, Daňový úrad Michalovce, pod č. 712/340/14208/09/Felš z
  4. apríla 2009 je vyňatá „Nadzemná nádrţ NND 16 B“ (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“) na parcele č. 4727/45, vedená v Správe katastra M. na LV č. X., k. ú. M.. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ţe zo záverov znaleckého dokazovania Ing. Pavla Šoltýsa mal za jednoznačne preukázané, ţe sporná vec je nehnuteľnosťou (viď znalecký posudok č. 81/2013 zo dňa
  5. júna 2013, č. l. 221 aţ 228 spisu) zapísanou v katastri nehnuteľností na základe stavebného povolenia vydaného príslušným orgánom v rámci stavebného konania vyvolaného z iniciatívy spoločnosti MIRES s.r.o. ako stavba v súlade 2 7 Cdo 853/2015 s príslušnými právnymi predpismi. Právnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa zák. č. 162/1995 Z.z. (ďalej len „katastrálny zákon“). Toto platí aj v prípade, ţe sa jedná o stavbu, ktorá má charakter nehnuteľnosti, tak ako v danej veci. Z dedičského spisu sp. zn. 13 D 1414/2002, Dnot 259/2002 vyplýva, ţe sporná nehnuteľnosť nebola prejednaná v dedičskom konaní, z čoho vyplýva, ţe ju nenadobudla (ako to tvrdila) do výlučného vlastníctva dedením po svojom nebohom manţelovi štatutárna zástupkyňa ţalobkyne T. R.. Predmetom dedenia bol len obchodný podiel tejto spoločnosti a jediná nehnuteľnosť, a to čerpacia stanica LPG na parcele č. 472 vedenej na LV č. X., k. ú. M.. T. R. sa po neb. manţelovi M. R. stala jedinou spoločníčkou spoločnosti MIRES, s.r.o., ktorá spoločnosť je zapísaná na predmetnom liste vlastníctva ako výlučný vlastník spornej nehnuteľnosti. Aj keby bolo pravdivé tvrdenie ţalobkyne, ţe nadobudla spornú nehnuteľnosť na základe kúpnej zmluvy do výlučného vlastníctva, tak z ustanovenia § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva, ţe pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy na iného vlastníka sa vlastnícke právo nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností podľa katastrálneho zákona, čo nebolo preukázané. Záver, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, súd prvej inštancie vyvodil aj z výsledkov dňovej kontroly zaznamenanej v protokole č. 712/320/46285/2009/Vare zo dňa
  6. októbra 2009, z ktorých vyplýva, ţe ţalobkyňa mala spornú nehnuteľnosť len v prenájme, a to na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov z
  7. januára
  8. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie ţalobu zamietol ako nedôvodnú.
  9. Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  10. októbra 2014, sp. zn. 5 Co 43/2014 potvrdil rozsudok Okresného súdu Michalovce z
  11. novembra 2013 č. k. 11 C 13/2010-29 ako vecne správny (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“). V celom rozsahu sa stotoţnil (§ 219 ods. 2 O.s.p.) so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie; na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku doplnil, ţe samotná ţalobkyňa sa nepovaţovala za vlastníka „Nadzemnej nádrţe benzínovej dvojplášťovej NND 16B“, ktorú mala – ako súd prvej inštancie správne zistil – iba v prenájme. Ţalobkyni odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretoţe nemala v odvolacom konaní úspech; ţalovaná si ţiadnu náhradu trov neuplatnila. 3 7 Cdo 853/2015
  12. Uvedené rozhodnutie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolaním z dôvodu, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a rozhodnutie súdov oboch inštancií je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V bliţších podrobnostiach uviedla, ţe rozsudok odvolacieho súdu je nezákonný, nepreskúmateľný a zmätočný, zaloţený na nesprávne zistenom skutkovom stave a nesprávnej právnej aplikácii. Zopakovala, ţe spoločnosť MIRES s.r.o. nie je vlastníkom nehnuteľností (ani hnuteľných vecí), na ktoré je vedená daňová exekúcia, čo je v rozpore s ustanovením § 87 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. Ich vlastníkom je ţalobkyňa, ktorej ţaloba bola v celom rozsahu dôvodná. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
  13. Ţalovaná v podanom vyjadrení ţiadala dovolanie ako neopodstatnené zamietnuť; v bliţších podrobnostiach poukázala na svoje predchádzajúce vyjadrenia.
  14. Dovolanie bolo podané
  15. januára
  16. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
  17. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
  18. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
  19. V prejednávanej veci dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), ale proti takému potvrdzujúcemu rozsudku, ktorý nemá znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 3 O.s.p.; najvyšší súd dosiaľ v tejto veci nerozhodoval, preto ani nevyslovil záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Prípustnosť podaného dovolania preto z § 238 O.s.p. nevyplýva.
  20. Dovolanie ţalobkyne by v danom prípade bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako 4 7 Cdo 853/2015 účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Ţalobkyňa vady zmätočnosti v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania nevyplýva ani z uvedených hľadísk.
  21. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, ţe sa v podstatnej miere zuţuje právna moţnosť vyuţitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda moţnosť dovolateľky domáhať sa reparácie prípadných nesprávností v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z uvedeného dôvodu, na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody spájané s nesprávnym právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd v tomto konaní prihliadať.
  22. Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. konkrétne namietala nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, čím v podstate namietala nedostatok jeho odôvodnenia.
  23. Dovolací súd pripomína, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Štruktúra práva na odôvodnenie rozsudku je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 ods. 2 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá (nemusí) odpovedať na kaţdú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového 5 7 Cdo 853/2015 rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, ţe súd musí dať podrobnú odpoveď na kaţdý argument účastníka konania; z odôvodnenia rozhodnutia však musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).
  24. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náleţitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné. Takéto arbitrárne rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom (čo zakladá vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), pretoţe mu upiera moţnosť náleţite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov.
  25. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  26. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“ (stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016).
  27. Najvyšší súd, stotoţňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil, ţe by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvej inštancie obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých súdy zaloţili svoje rozhodnutie. Uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Z obsahu spisu tieţ vyplýva, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je plne v kontexte s predchádzajúcim zrušujúcim 6 7 Cdo 853/2015 rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa
  28. októbra 2012, sp. zn. 5 Co 95/2012; t. j. zodpovedá odvolacím súdom uţ predtým vysloveným skutkovým a právny názorom, ţe „...zistenie, či nádrţ je hnuteľnou vecou alebo nehnuteľnou vecou má zásadný význam pre posúdenie, či ţalobkyňa sa stala jej vlastníkom, lebo ak by bola hnuteľnou vecou, v tom prípade by jej zápis do katastra nehnuteľností, ako nehnuteľnej veci, nemal nijaký právny význam a ţalobkyňa sa stala jej vlastníkom jej prevzatím...“. Zo záverov doplňujúceho dokazovania, a to znaleckého posudku Ing. Pavla Šoltýsa č. 81/2013 zo dňa
  29. júna 2013 (viď str. 8 posudku) bolo preukázané, ţe sporná vec je nehnuteľnosťou. K tejto svedčí vlastnícke právo v prospech spoločnosti MIRES, s.r.o., ktorá je zapísaná na liste vlastníctva ako jej výlučný vlastník.
  30. V danom prípade treba tieţ mať na pamäti, ţe konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie.
  31. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238, § 239 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
  32. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
  33. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  34. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  35. marca 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová predseda senátu

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.