← Slovensko

o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a exekútora pri výkone exekučnej činnosti

Najvyšší súd 7 Cdo 592/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne OZETA NEO, a.s., so sídlom v Topoľčanoch, Dopravná 2098/9, IČO: 36 329 843, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Alena Vyskočilová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Banskobystrická 6, proti ţalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a exekútora pri výkone exekučnej činnosti, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 19 C 59/2009, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z

  1. januára 2015, sp. zn. 8 Co 360/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
  2. Ţalobou zo dňa
  3. novembra 2008 sa pôvodný ţalobca – Vinaco Holdings Limited, so sídlom Kyriakou Matsi, 16, EAGLE HOUSE, 10th floor, Agioi Omologites P.C. 1082, Nikózia, Cyprus, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by bola ţalovaná zaviazaná uhradiť mu sumu 6 453 739 Sk, t. j. 214 224,88 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa
  4. augusta 2005 aţ do zaplatenia s náhradou trov konania, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, s poukazom na to, ţe ţalovaná suma predstavuje škodu spôsobenú mu nesprávnym úradným postupom orgánu štátu a exekútora pri výkone exekučnej činnosti v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Leviciach pod sp. zn. Er/1967/99, spisová značka súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča Ex 565/
  5. 2 7 Cdo 592/2015
  6. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie rozsudkom z
  7. januára 2011 č. k. 19 C 59/2009-671 ţalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania odloţil do času po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Na základe podaného odvolania pôvodného ţalobcu Krajský súd v Nitre ako súd odvolací uznesením z
  8. marca 2012 č. k. 8 Co 155/2011-711 zhora uvedený napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
  9. Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom zo
  10. apríla 2013 č. k. 19 C 59/2009- 782 Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie ţalobu pôvodného ţalobcu (opätovne v plnom rozsahu) zamietol s tým, ţe o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na doplnené dokazovanie, zistený skutkový a právny stav a citované ustanovenia zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (§ 1 ods. 1 a 2, § 2, § 3, § 4 ods. 1, § 18 ods. 1 a 2, § 24 ods. 1). Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, ţe dňa
  11. augusta 2004 sa ţalobca (pôvodný ţalobca) dozvedel o skutočnosti (vyplatení výťaţku z draţby oprávnenému Ing. N. dňa
  12. decembra 2002), čo bol rozhodujúci moment vzniku škody a jedine tento moment môţe byť v príčinnej súvislosti s moţným nárokom ţalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko práve táto skutočnosť by aj v prípade priznania nároku ţalobcovi pri rozvrhu výťaţku z draţby bránila jeho uspokojeniu z tohto uţ neexistujúceho výťaţku. Keďţe ţalobca podal návrh na súd aţ dňa
  13. novembra 2008, teda po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a ţalobu zamietol.
  14. Uznesením zo dňa
  15. novembra 2014 č. k. 8 Co 360/2013-825 odvolací súd pripustil, aby na miesto doterajšieho ţalobcu vstúpila spoločnosť OZETA NEO, a.s., so sídlom v Topoľčanoch, Dopravná 2098/9, IČO: 36 329
  17. Krajský súd v Nitre na odvolanie pôvodného ţalobcu rozsudkom z
  18. januára 2015 sp. zn. 8 Co 360/2013 potvrdil rozsudok Okresného súdu Nitra zo
  19. apríla 2013 č. k. 19 C 59/2009-782 podľa ustanovenia § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne správny; v plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v napadnutom rozhodnutí (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V danej veci pôvodný ţalobca svoju ţalobu o náhradu škody skutkovo odôvodnil nesprávnym 3 7 Cdo 592/2015 úradným postupom orgánu štátu – súdu a exekútora pri výkone exekučnej činnosti v rámci exekučného konania vedeného Okresným súdom Levice pod sp. zn. Er/1967/99, keď nesprávny úradný postup v prípade súdneho exekútora vzhliadol v tom, ţe vyplatil časť výťaţku z draţby oprávnenému bez právoplatného súdneho rozhodnutia dňa
  20. decembra 2002 a nesprávny úradný postup orgánu štátu – súdu v tom, ţe rozhodol o zastavení exekúcie bez toho, ţe by súčasne rozhodol o schválení rozvrhu výťaţku z draţby, ktorý protiprávny stav naďalej pretrváva. Ak podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody je nesprávny úradný postup, pre začiatok plynutia trojročnej subjektívnej premlčacej doby v zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 vety prvej zákona č. 58/1969 Zb. je rozhodujúci okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode, teda nevyţaduje sa, aby poškodený mal vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá – v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. za škodu je vţdy zodpovedný štát. Jediným predpokladom začiatku plynutia premlčacej doby je okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa dozvie o škode vtedy, ak sú mu známe skutkové okolnosti, z ktorých moţno zistiť vznik škody (v predpokladanej výške) zakladajúcej jej uplatnenie v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. Vyplatením finančných prostriedkov získaných ako výťaţok z draţby oprávnenému mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť (vzhľadom k vyplateniu bez právneho základu v právoplatnom súdnom rozhodnutí) oprávnenému len na úkor ţalobkyne ako záloţného veriteľa, a nie teda na úkor exekútora, keď i sama ţalobkyňa tvrdí, ţe jej ako záloţnému veriteľovi mal tento finančný výťaţok z draţby pripadnúť. Ak by bezdôvodné obohatenie nevzniklo na úkor ţalobkyne ako záloţného veriteľa v exekučnom konaní, potom by ţalobkyňa nemohla byť ani vecne aktívne legitimovaným účastníkom v konaní o náhradu škody, nakoľko takéto plnenie by jej nemohlo škodu vôbec spôsobiť. Škoda ţalobkyni mohla vzniknúť (ak by jej nárok ako záloţného veriteľa bol inak daný a preukázaný) uţ tým, ţe finančný výťaţok z draţby nehnuteľností bol vyplatený oprávnenému a nie teda aţ tým, ţe súd nerozhodol o rozvrhu tohto výťaţku, ktorý inak uţ v čase zastavenia exekúcie neexistoval. Teda ak by aj prípadne exekučný súd rozhodol o rozvrhu výťaţku, k naplneniu súdneho rozhodnutia by nemohlo prísť pre neexistenciu peňazí získaných z výťaţku draţby, teda zase by išlo len o (prípadnú) škodu ţalobkyne v príčinnej súvislosti s postupom exekútora v konaní (vyplatením výťaţku oprávnenému bez právoplatného rozhodnutia súdu) a nie súdu, teda primárne určujúci bol nesprávny úradný postup súdneho exekútora. Iba v prípade, ak by peniaze boli oprávneným exekútorovi vrátené a v čase rozhodovania o zastavení exekúcie existovali, bolo by právne významné len posúdenie prípadného nesprávneho úradného postupu súdu, lebo by uţ nebola daná príčinná súvislosť s nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora, ktorého dôsledky by v tom čase uţ neexistovali. 4 7 Cdo 592/2015
  21. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Navrhla ho (spolu s rozsudkom okresného súdu) zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe sa jej postupom súdov oboch inštancií odňala moţnosť konať pred súdom [§ 237 písm. f/ O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v zmysle Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom od
  22. januára 2015 išlo o ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p.], čím bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a tieţ právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Existenciu tohto dôvodu vidí dovolateľka v nepreskúmateľnosti, nedostatočnom odôvodnení a argumentačnej nejednoznačnosti rozhodnutí súdov oboch inštancií. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku (rovnako ako vo svojom skoršom zrušujúcom uznesení) zásadné právne závery len konštatuje, pričom neuvádza, ako k nim dospel a prečo sa stotoţnil práve s právnym názorom súdneho exekútora, ktorý podľa názoru odvolacieho súdu škodu spôsobil. Vo vzťahu k existencii samotnej škody sa prvostupňový súd ako aj odvolací súd obmedzili len na konštatovanie, ţe škoda ţalobkyni vznikla vydaním výťaţku neoprávnenej osobe bez právneho dôvodu a výťaţok uţ v čase zastavenia exekúcie neexistoval. Právny názor odvolacieho súdu, ţe práve dovolateľka sa mala domáhať vydania bezdôvodného obohatenia nie je ničím podloţený a samotné konštatovanie tejto povinnosti podľa názoru dovolateľky neobstojí.
  23. Ţalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.
  24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť.
  25. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie ţalobkyne bolo podané pred
  26. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto 5 7 Cdo 592/2015 zákona, zostávajú zachované, a prípustnosť podaného dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 238 O.s.p.
  27. Rozsudky odvolacieho súdu, proti ktorým by bolo dovolanie prípustné, sú uvedené v § 238 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. Keďţe dovolaním napadnutý potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu nemoţno podriadiť pod ţiadny dôvod prípustnosti dovolania v zmysle § 238 O.s.p., je zrejmé, ţe dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v predmetnej veci podľa tohto ustanovenia nie je prípustné.
  28. Neprípustnosť dovolania v takom prípade znamená, ţe sa v podstatnej miere zuţuje právna moţnosť vyuţitia zákonom prezumovaných dovolacích dôvodov, a teda moţnosť dovolateľky domáhať sa reparácie prípadných nesprávností v súdnom konaní, ktoré sa spájajú s tzv. inou vadou v konaní majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Z uvedeného dôvodu, na dovolateľkou uplatnené dovolacie dôvody spájané s nesprávnym právnym posúdením veci, nemôţe dovolací súd v tomto konaní prihliadať.
  29. Predmetné dovolanie by bolo prípustné, iba ak v konaní došlo k procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. (tzv. vady zmätočnosti). Ţalobkyňa procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. netvrdila a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo; nepreukázaná bola tieţ vada konania ţalobkyňou namietaná (§ 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).
  30. Dovolateľka tvrdí, ţe jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za právneho stavu do
  31. júna 2016 sa odňatím moţnosti konať pred súdom rozumel procesne nesprávny postup súdu, ktorý mal za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka konania [v zmysle § 18 O.s.p. mali účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd bol povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv – viď napríklad právo účastníka vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby mu bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.)]. 6 7 Cdo 592/2015
  32. Dovolateľka v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. konkrétne namietala nedostatočné odôvodnenie rozsudkov súdov oboch inštancií, v dôsledku čoho sú predmetné rozhodnutia nepreskúmateľné.
  33. Na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa uskutočnilo
  34. decembra 2015, bolo prijaté stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môţe ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016, povaţuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. V tejto ale odvolací súd jasne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody (ţalobkyňa ţalobu podala po márnom uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, pričom súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania a ţalobu zamietol), ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie, preto nebol dôvod na postup podľa druhej vety citovaného stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec ţiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôleţitosti pre súdny systém” (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, ţe mala za následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
  35. V danom prípade treba mať tieţ na pamäti, ţe konanie pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáţe na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáţe na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Dovolaním napadnuté rozhodnutie spĺňa náleţitosti poţadované zákonom, uvádza skutkový stav, ktorý povaţoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská procesných strán k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania a právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Dovolateľka preto nedôvodne argumentovala, ţe rozsudok 7 7 Cdo 592/2015 odvolacieho súdu je nepreskúmateľný; za vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa jej predstáv, ale len to, ţe ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom (o aký prípad tu ale nejde).
  36. K predmetným dovolacím argumentom najvyšší súd ďalej uvádza, ţe podľa právnej úpravy do
  37. júna 2016 prípustnosť dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. nezakladalo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. V týchto súvislostiach najvyšší súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993 ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012 a pre úplnosť poznamenáva, ţe do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa doţadovať navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj I. ÚS 97/97). Právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Neúspech v súdnom konaní nie je moţné povaţovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony (I. ÚS 50/04).
  38. Pokiaľ dovolateľka vytýkala odvolaciemu súdu aj nesprávne právne závery, dovolací súd uvádza, ţe do
  39. júna 2016 prípustnosť dovolania nezakladalo (a účinky umoţňujúce meritórny dovolací prieskum nevyvolávalo) ani to, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu (prípadne) spočívalo na nesprávnych právnych záveroch (viď najmä judikát R 54/2012, ale aj viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014).
  40. Dovolací súd vyššie uvedené doplňuje poukázaním na záver ústavného súdu, podľa ktorého „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“ (viď IV. ÚS 196/2014). 8 7 Cdo 592/2015
  41. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe prípustnosť dovolania ţalobkyne nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 O.s.p., v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 ods. 1 O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne podľa § 447 písm. c/ CSP ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, odmietol, a to bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku odvolacieho súdu.
  42. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). 22.1 Toto rozhodnutie vo veci samej prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  43. 22.2 V časti výroku o trovách dovolacieho konania rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 :
  44. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  45. marca 2017 JUDr. Ľubor Š e b o, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.