← Slovensko

zaplatenie 13 272,34 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 5Obdo/13/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Lenky Praţenkovej v právnej veci ţalobcu: R., so sídlom L.B., reg. č. X., právne zastúpeného A., so sídlom V., IČO: X., proti ţalovanej: Ž., so sídlom V., IČO: X., právne zastúpená A., so sídlom K., IČO: X., o zaplatenie 13 272,34 eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa

  1. mája 2014, č. k. 3Cob/52/2013-626 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa
  2. júla 2014, č. k. 3Cob/52/2013-668, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej z a m i e t a . II. Ţalovaná j e p o v i n n á uhradiť ţalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy dovolacieho konania vo výške 354,22 eur. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa
  3. apríla 2013 č. k. 22Cb/84/2010-470 zamietol návrh ţalobcu a zaviazal ho zaplatiť ţalovanej trovy konania vo výške 5 011,21 eur. 5Obdo/13/2015 2 V dôvodoch tohto rozsudku uviedol, ţe ţalobca sa domáhal proti ţalovanej zaplatenia sumy 399 842,50 Sk s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody. Návrh odôvodnil tým, ţe škoda mu vznikla z dôvodu porušenia colných predpisov ţalovanou pri vykonávaní medzinárodnej nákladnej prepravy pri pouţití karnetu TIR, ţalobca uhradil vzniknutý dlh namiesto ţalovanej, a preto je táto povinná mu uhradenú sumu spolu s príslušenstvom nahradiť. Výška škody zodpovedá výške uhradeného colného dlhu spolu s príslušenstvom, ktorý predstavuje 20 966,- CHF (švajčiarskych frankov), t. j. 399 842,50 Sk, čo predstavuje 13 272,34 eur. Súd najprv návrhu vyhovel a vydal platobný rozkaz, proti ktorému bol zo strany ţalovanej podaný odpor, ku ktorému sa ţalobca vyjadril. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého stupňa zistil skutkový stav a konštatoval ho v odôvodnení tak, ţe ţalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom v L., zaloţenou podľa práva S.S., ako autorizovaný broker (sprostredkovateľ poistenia, generálny agent) poisťovateľa karnetov TIR podľa zákona S. o finančných sluţbách a o finančných trhoch z roku
  4. Ţalovaná vystupuje ako dopravca, ktorý dňa
  5. mája 1999 vstúpil do systému TIR a podpísal Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR. Následne ţalovaná začala medzinárodnú nákladnú prepravu z Čiech do Litvy. Ţalobca si ţalobou doručenou súdu dňa
  6. októbra 2008 uplatňuje voči ţalovanej náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia colných predpisov na Ukrajine pri vykonávaní medzinárodnej prepravy. Podľa poistných podmienok je ţalovaná ako drţiteľ karnetu TIR v súlade s Dohovorom TIR a Vyhlásením pre obyčajné karnety TIR hlavným dlţníkom colného dlhu a potom, ako poisťovateľ uhradil tento dlh, patrí poisťovateľovi právo na náhradu škody voči ţalovanej ako drţiteľovi karnetu TIR. Vzhľadom na to, ţe ţalobca uhradil škodu, t. j. colný dlh s príslušenstvom, tak v spojení s ust. § 827 Občianskeho zákonníka prechádza na neho právo na náhradu škody voči ţalovanej. Obchodný zákonník upravuje zodpovednosť za škodu ako zmluvnú zodpovednosť a podľa § 757 Obchodného zákonníka pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením povinností ustanovených týmto zákonom platia obdobne ust. § 373 a nasl. Obchodného zákonníka. V prípade vzniku škody medzi dvoma podnikateľmi spôsobenej porušením iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka sa tieto nároky v zmysle § 373 a § 757 Obchodného zákonníka musia spravovať výlučne len 5Obdo/13/2015 3 ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu vrátane premlčania. Ďalej súd prvého stupňa vec právne hodnotil tak, ţe predmetom konania je zaplatenie sumy 13 272,34 eur s príslušenstvom z dôvodu náhrady škody. Citoval v tejto súvislosti ust. § 106 ods. 1, 2 a ust. § 827 Občianskeho zákonníka. V danom prípade sa súd zaoberal otázkou, podľa akých ustanovení zákona sa bude posudzovať právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou a kedy začala plynúť premlčacia doba. Súd sa stotoţnil s obranou ţalovanej a vyhovel námietke premlčania práva uplatnenej ţalovanou. Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnych povinností ustanovených iným predpisom ako je Obchodný zákonník sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Rovnako to platí, ak vzťah účastníkov je upravený zmluvou. Vzťah medzi účastníkmi sa riadil Dohovorom TIR, a preto sa na ich vzťah budú aplikovať všeobecné ustanovenia o premlčaní podľa Občianskeho zákonníka. Nakoľko ţalovaná vzniesla námietku premlčania práva uplatneného v tomto konaní, bolo potrebné skúmať začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, ţe právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. Subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby. V konaní pred súdom bolo preukázane, ţe ku škode došlo dňa
  7. októbra 2002 a poškodený sa o nej dozvedel najneskôr dňa
  8. septembra 2003, kedy si ukrajinské colné orgány výmerom uplatňovali colný dlh voči poškodenému. Subjektívna dvojročná premlčacia doba tak začala plynúť
  9. septembra 2003 a uplynula dňa
  10. septembra
  11. Objektívna trojročná premlčacia doba začala plynúť
  12. októbra 2002 a uplynula
  13. októbra
  14. Z dôvodu vznesenej námietky premlčania preto súd ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a na ich náhradu zaviazal ţalobcu, a to vo výške 5 011,21 eur. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa
  15. mája 2014 č. k. 3Cob/52/2013-626 zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovanú zaviazal zaplatiť ţalobcovi sumu 13 272,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od
  16. septembra 2010 do zaplatenia s tým, ţe v prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Druhým výrokom zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalovanú zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu, a to 5Obdo/13/2015 4 na súdnom poplatku vo výške 980,99 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 5 520,53 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. Odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k aplikácii Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) č. 144/1982 a Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR s tým, ţe obe strany súhlasili s aplikáciou týchto ustanovení pokiaľ ide o riešenie danej problematiky. Súčasne odvolací súd doplnil dokazovanie jednak o písomné stanoviská účastníkov konania, ale aj oboznámením Manuálu drţiteľa karnetu TIR. Na základe doplneného dokazovania odvolací súd zistil, ţe ţalovaná urobila Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR, a to dňa
  17. mája
  18. Súčasne súd zistil, ţe existuje poistný vzťah medzi ţalobcom a Č.Z., ale aj poistný vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou, a to na základe potvrdenia o úhrade poistného, ktorým je príjmový pokladničný doklad zo dňa
  19. októbra 2002 (viď č. l. 534 spisu), ktorým ţalobca preukázal úhradu za karnet TIR 14L. poistený, t. j. v cene karnetu bola zahrnutá aj cena za poistenie, čím vznikol uvedený záväzkový vzťah. V konaní pred súdom prvého stupňa bolo predloţené potvrdenie o uskutočnenej platbe úhrady colného dlhu (viď č. l. 107) vo výške 266 388,40 CHF a to dňa
  20. októbra
  21. Existencia colného dlhu bola preukázaná Protokolom o porušení colných predpisov, ďalej rozhodnutím Štátnej colnej sluţby Ukrajiny - Karpatskej regionálnej colnice Uţhorod, Sobranecká 20 zo dňa
  22. septembra 2003 č. 11/44.4144 (viď č. l. 201 a 202), ďalším rozhodnutím Štátnej colnej sluţby Ukrajiny - Karpatská regionálna colnica Uţhorod, Sobranecká 20 č. 18/2-456 zo dňa
  23. marca
  24. Ďalej bola preukázaná komunikácia v zmysle čl. 26 Vyhlásenia zo dňa
  25. mája 1999, keď ţalobca listom zo dňa
  26. decembra 2005 poţiadal Č., aby doručil ţalovanej výzvu na zaplatenie, ktorá obsahuje citáciu tohto článku, následne Č. vyzval ţalovanú prostredníctvom svojho právneho zástupcu s poukazom na výzvu zo dňa
  27. decembra 2005 o úhradu uplatnenej pohľadávky a odpoveď ţalovanej listom zo dňa
  28. januára 2006, v ktorom uviedla, ţe nespôsobila Z. ţiadnu škodu, ani colný dlh. Súčasne ţalobca poukázal na výklad čl. 30 poslednej vety, podľa ktorého podľa ustanovení 5Obdo/13/2015 5 čl. 31 záväzky v zmysle tohto Vyhlásenia zaniknú drţiteľovi 27 mesiacov odo dňa vydania posledného karnetu TIR. Podľa čl. 31 Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti záväzky dané drţiteľom v zmysle tohto Vyhlásenia musia za kaţdých okolností zostať v platnosti aţ do ukončenia colného konania, ktoré môţu začať colné orgány ktorejkoľvek krajiny v súlade s Dohovorom TIR v dôsledku nekorektného pouţitia karnetu TIR drţiteľom. Poslednú vetu čl. 30 Vyhlásenia je potrebné vykladať v kontexte s čl. 31 a to tak, ţe 27 mesačná lehota pre zánik záväzkov sa vzťahuje výlučne na záväzky voči colnému orgánu a nie voči ţalobcovi alebo iným súkromnoprávnym subjektom. V tejto súvislosti poukazoval na čl. 11 ods. 1 - 3 Dohovoru TIR s tým, ţe vyššie uvedená konštrukcia slúţi na to, aby colné orgány boli zabezpečené, ţe uplatnenie ich práv voči dopravcovi nebude vnútroštátnym predpisom obmedzené pod hranicu 27 mesiacov a zároveň pod hranicou ukončenia colného konania. Taktieţ táto konštrukcia dáva garanciu dopravcovi a záručnému zdruţeniu, ţe colné orgány nebudú vymáhať poplatok po lehote 27 mesiacov, t. j. ak colný orgán uplatní svoje práva na zaplatenie poplatku do 27 mesiacov v zmysle čl. 11 Dohovoru TIR, tak povinnosť dopravcu nezaniká. Ukrajinské colné orgány na porušenie procedúry prepravy prostredníctvom karnetu TIR upozornili upovedomením zo dňa
  29. novembra 2002, t. j. uplatnili svoje práva do 27 mesiacov od prevzatia predmetného karnetu TIR, ktoré sa uskutočnilo v zmysle Vyhlásenia o prevzatí karnetov TIR dňa
  30. októbra
  31. Čl. 30 teda nie je moţné aplikovať na predmetný spor, keďţe vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou nie je administratívnosprávnym vzťahom. Z Manuálnu drţiteľa karnetu TIR, ktorý slúţi ako pomôcka pre pouţívateľov karnetu TIR, odvolací súd zistil (viď str. 14, časť 8, bod 3), ţe prekládka tovaru na iné cestné vozidlá alebo kontajner z dôvodu havárie alebo poruchy vozidla sa môţe vykonať iba za prítomnosti colných orgánov. Po vykonaní prekládky colné orgány priloţia nové colné uzávery na cestné vozidlá alebo kontajner a túto skutočnosť úradne zapíšu do karnetu TIR ako informáciu pre všetky nasledujúce colnice. Ďalej odvolací súd zistil (viď str. 27, časť 11, bod 3 písm. b), ţe ako oprávnený drţiteľ karnetu TIR si musí uvedomovať, ţe ak neuhradí platný a oprávnený platobný nárok, colné orgány majú právo ţiadať túto platbu od ručiteľa, avšak iba do výšky ručenia z titulu karnetu TIR. Ak ručiteľ alebo poisťovatelia systému TIR uhradia akýkoľvek platobný výmer, potom majú právo vymáhať od drţiteľa karnetu TIR náhradu. Z časti 11 bod 4, 5 odvolací súd potom zistil text, podľa ktorého bez ohľadu na to, či colné 5Obdo/13/2015 6 orgány uplatnili svoj nárok na platby priamo u dopravcu alebo prostredníctvom záručného reťazca, zodpovednosť za urovnanie týchto dlhov vţdy zostáva na drţiteľovi karnetu TIR. Ďalej podľa úvodu a všeobecných pravidiel bod 2, pouţitím karnetu TIR drţiteľ preberá zodpovednosť za predloţenie tovaru colným orgánom určenia alebo za zaplatenie všetkých súm, cla, daní, poplatkov, pokút a peňaţných sankcií vzťahujúcich sa k nákladu, ak karnet TIR nie je riadne uvoľnený. Ďalej sa uvádza, ţe hoci väčšina karnetov TIR je pouţitá bez akýchkoľvek problémov, pre drţiteľa stále existujú finančné riziká, a preto je nevyhnutné, aby si všetci zamestnanci drţiteľa, ktorí sú zapojení do operácii TIR, uvedomovali dôleţitosť nasledujúcich správnych postupov a aby riadne viedli a archivovali záznamy o prepravách. Odvolací súd na daný vzťah aplikoval Dohovor TIR, a to čl. 6 ods. 4, príloha 9, II. časť, ods. 1 písm. e/ bod ii, čl. 8 ods. 1 Dohovoru, čl. 8 ods. 2 Dohovoru s tým konštatovaním, ţe karnet TIR je medzinárodný colný doklad, ktorý je administratívnym základom systému TIR a poskytuje dôkaz o existencii medzinárodnej záruky pre tovar prepravovaný v rámci systému TIR. V zmysle ustanovení Dohovoru TIR ukrajinské colné orgány poţiadali o zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej z porušenia colných predpisov priamo ţalovanú, t.j. dopravcu, ako osobu, ktorá dlhuje zaplatenie colného dlhu. Dôkazom toho je Protokol o porušení colných predpisov č. 586/30000/02 vydaný ukrajinskými colnými orgánmi a výzva na úhradu záväzných platieb pre porušenie procedúry TIR zo dňa
  32. septembra 2003 vydaná ukrajinskými colnými orgánmi. Nakoľko ţalovaná colný dlh odmietla uhradiť, ukrajinské colné orgány v súlade s ustanoveniami Dohovoru TIR uplatnili svoj nárok na zaplatenie colného dlhu voči Ukrajinskému národnému záručnému zdruţeniu (AIRCU), pričom posledným článkom záručného systému je ţalobca ako poisťovateľ karnetov TIR, ktorý refundoval zaplatený colný dlh Medzinárodnej únii cestnej dopravy IRU, a to dňa
  33. októbra
  34. Ţalovaná v tejto súvislosti namietala správnosť rozhodnutia ukrajinských colných orgánov o jej colnom dlhu, avšak v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, ţe v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať správnosť rozhodnutia správnych orgánov. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe ţalovaná dňa
  35. mája 1999 vo Vyhlásení o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR uznala, ţe karnety TIR sú finančnými dokumentmi a pouţívaním karnetov TIR 5Obdo/13/2015 7 sa drţiteľ stáva zodpovedným za colné pohľadávky v neohraničenej výške, ktoré vznikajú z akejkoľvek neregulárnosti operácie TIR, a to voči všetkým colným orgánom a ďalej, ţe drţiteľ je zodpovedný za náhradu kaţdej sumy do plnej výšky, ktorá bola uhradená záručnou reťazou (zdruţenie, IRU, poisťovatelia), a to v súvislosti s reklamáciou, ktorá sa vzťahuje na jemu vydaný karnet TIR. Ďalej v čl. 26 písm. a/ tohto Vyhlásenia je uvedené, ţe na poţiadanie zdruţenia alebo zdruţením menovanej tretej strany bude okamţite refundovať všetky sumy, ktoré môţe zdruţenie alebo akékoľvek iné záručné zdruţenie, IRU, poisťovatelia systému TIR alebo iné osoby konajúce v ich mene, ţiadať uhradiť v zmysle Dohovoru TIR 1975 v znení doplnkov, a to v súvislosti s karnetmi TIR vydaných drţiteľovi. Tento vzniknutý colný dlh od ţalovanej ţiadalo uhradiť Národné záručné zdruţenie, ako aj poisťovateľ karnetov TIR - ţalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, avšak bezúspešne. Ako dôkaz tu slúţi výzva na zaplatenie zo dňa
  36. decembra 2005, list ţalovanej zo dňa
  37. januára 2006 a výzva na zaplatenie zo dňa
  38. júna
  39. Odvolací súd v tejto súvislosti mal za to, ţe nárok ţalobcu zaplatiť ţalovanú sumu vyplýva z Dohovoru TIR a z Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR zo dňa
  40. mája
  41. K úhrade zo strany ţalobcu došlo
  42. októbra 2005, a teda ţaloba podaná
  43. októbra 2008 bola podaná včas a nárok ţalobcu nie je premlčaný. Ţalovaná so zaplatením dlţnej sumy sa dostala do omeškania, pričom ale odvolací súd posúdil toto omeškanie aţ dňom nasledujúcim po doručení ţaloby (viď č. l. 120 a pripojené doručenky) aţ doručením návrhu sa ţalovaná dostala do omeškania s plnením peňaţného dlhu, a preto aţ od
  44. septembra 2010 bol priznaný úrok z omeškania vo výške 6 %. Poţadovaný úrok z omeškania nie je v rozpore s ust. § 369 Obchodného zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odvolací súd vzťah medzi ţalobcom a ţalovanou posudzoval ako obchodnoprávny vzťah a z tohto hľadiska posudzoval aj nárok na úroky z omeškania a aj otázku premlčania. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, ţe pokiaľ ide o úrok z omeškania ţiadaný za obdobie od
  45. októbra 2005 do
  46. augusta 2010 ţalobu zamietol. 5Obdo/13/2015 8 Odvolací súd v tejto súvislosti uviedol, ţe ţalobca poţadoval zaplatenie sumy 13 272,34 eur s tým, ţe odvolací súd kapitalizoval poţadovaný úrok za obdobie od
  47. októbra 2005 do
  48. mája 2014, kedy rozhodol vo veci a dostal tak sumu 20 072,70 eur. Odvolací súd kapitalizoval poţadovaný 6 % úrok za obdobie od
  49. októbra 2005 do
  50. septembra 2010 a dostal sumu 3 852,88 eur, takţe pomer úspechu a neúspechu účastníkov je taký, ţe ţalobca je úspešný na 80,80 % a ţalovaná na 19,19 %, takţe pomerné trovy, ktoré patria ţalobcovi sú vo výške 61,61 %. Pri výpočte trov odvolací súd vychádzal z tarifnej hodnoty 13 272,34 eur, takţe tarifná odmena je 287,14 eur. V odvolacom konaní teda vznikli trovy na súdnom poplatku 796 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4 542,55 eur. Celkové trovy právneho zastúpenia sú 8 960,45 eur, z toho 61,61 % je 5 520,53 eur. Na súdnom poplatku z návrhu a za odvolanie ţalobca zaplatil sumu 1 592,25 eur, z toho 61,61 % je 980,99 eur (rozhodnutie o trovách má oporu v ust. § 142 ods. 2 a § 224 ods. 1 O. s. p., vo vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Krajský súd v Prešove opravným uznesením z
  51. júla 2014 č. k. 3Cob/52/2013-668 opravil rozsudok č. k. 3Cob/52/2013-626 zo
  52. mája 2014, ktorý tak správne znie: Mení rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi sumu 13 272,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od
  53. septembra 2010 do zaplatenia s tým, ţe v prevyšujúcej časti ţalobu zamieta. Mení rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania tak, ţe ţalovaná je povinná nahradiť ţalobcovi trovy celého konania na účet jeho právneho zástupcu, a to na súdnom poplatku vo výške 980,99 eur a na trovách právneho zastúpenia vo výške 5 705,36 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
  54. mája 2014, č. k. 3Cob/53/2013-626, podala dovolanie ţalovaná z dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p., konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 5Obdo/13/2015 9 K dôvodu, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. ţalovaná uviedla, ţe odvolací súd takmer všetky argumenty, na ktorých ţalovaná postavila svoju obranu, nielenţe nevyvrátil, ale o nich nie je v rozsudku odvolacieho súdu uvedená ani len zmienka. Odvolací súd nevzal do úvahy vyjadrenie ţalovanej týkajúcej sa námietky premlčania, aplikácii Občianskeho zákonníka, výkladu čl. 30 Vyhlásenia, k aktívnej legitimácii ţalobcu, k zmene návrhu a plynutiu premlčacej doby, ku skutkovým okolnostiam, o ktoré opiera ţalobca svoj návrh. Ţalovaná v tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  55. mája 2011 sp. zn. 8Sţo/122/
  56. To, ţe sa odvolací súd mal dôsledne vysporiadať s obrannými argumentmi ţalovanej platí o to viac, ţe ţalobca menil skutkové a právne tvrdenia rozhodné pre posúdenie veci, pričom aj odvolací súd dospel k úplne iným skutkovým zisteniam a aplikoval na vec úplne iné dôvody ako súd prvého stupňa. Ak odvolací súd dospel k určitému záveru, nemal len stroho prevziať argumenty ţalobcu, ale sa mal vysporiadať aj s obranou ţalovanej, čo neurobil. Svojim postupom tak odvolací súd porušil pravidlo rovnosti účastníkov súdneho konania a zároveň odňal ţalovanej právo konať pred súdom. V ďalšej časti dovolania sa ţalovaná zamerala na ňou tvrdené nesprávne právne posúdenie veci a na existenciu iných vád konania. Ţalovaná namietala aktívnu legitimáciu ţalobcu. Mala za to, ţe ţalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a týmto by bolo jedine Z.. Ţalovaná nesúhlasí s výkladom čl. 26 (v časti „alebo zdruţením menovanej tretej strany“) Vyhlásenia a tieţ aktívnu vecnú legitimáciu nemoţno vyvodiť z čl. 26 písm. a/ Vyhlásenia. Ţalovaná poukázala, ţe Dohovor TIR voči dopravcovi ţiadnu povinnosť na platenie priamo nestanovuje. Aktívna vecná legitimácia ţalobcu nevyplýva ani z poistného vzťahu medzi ţalobcom a ţalovanou. Jediným relevantným dokumentom, ktorý spája dopravcu s celým systémom TIR je Vyhlásenie, ktoré jasne definuje, kto j oprávnený prípadné dlhy od dopravcu vymáhať. Ţalovaná mala za to, ţe bez preukázania skutočností kľúčových z hľadiska čl. 8 a čl. 11 Dohovoru TIR (ţe ukrajinské zdruţenie AIRCU alebo iná tretia osoba plnila ukrajinským colným orgánom a ţe ţalobca plnil ukrajinskému zdruţeniu), na ktorý sa odvoláva ţalobca aj odvolací súd je vymáhanie zaplateného colného dlhu bezpredmetným. 5Obdo/13/2015 10 Ţalovaná poukázala, ţe z jej podaní vyplýva, z dôvodu aplikácie čl. 30 Vyhlásenia, ţe nárok ţalobcu zanikol a preto je ţaloba aj z tohto dôvodu bezpredmetná. Poukázala pritom na čl. 30 Vyhlásenia v spojení s čl. 31 Vyhlásenia a tieţ na čl. 24 a 27 a uviedla, ţe z ustanovení vyplýva, ţe 27 mesiacov od vydania posledného karnetu zanikajú záväzky dopravcu, ak uţ predtým boli ukončené colné konania, výsledkom ktorých je vymeranie dlhu. Colné konanie bolo skončené colným výmerom zo
  57. septembra 2003 a posledný karnet ţalovanej ako dopravcu bol predmetný sporný karnet č. 36752551, vydaný
  58. októbra
  59. Akýkoľvek záväzok ţalovanej z predmetného vyhlásenia tak zanikol najneskôr
  60. januára
  61. Podľa ţalovanej, ţe nároky voči ţalovanej ani neboli uplatnené v premlčacej dobe, pretoţe v konaní došlo k zmene ţaloby, a teda aj k uplynutiu premlčacej doby. Nárok ţalobcu treba povaţovať za uplatnený aţ zmenou ţaloby (najskôr
  62. decembra 2011), keď ţalobca skutkové okolnosti svojho údajného nároku zmenil tak, ţe právnym titulom je samotný Dohovor TIR, či ešte neskôr svoj údajný nárok opieral o Vyhlásenie. Preto mal odvolací súd prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú ţalovanou. Ţalovaná uviedla, ţe nárok ţalobcu nie je daný uţ z jeho podstaty, ktorá spočíva v údajnom dlhu ţalovanej, na základe rozhodnutí ukrajinských orgánov. Odvolací súd odmietol vykonať dôkaz vyţiadaním sporného karnetu z IRU, resp. si vyţiadať dôkazy od Z.Z.. Neobstojí argument odvolacieho súdu, ţe tento nemôţe preskúmať rozhodnutia cudzieho štátneho orgánu. Neexistuje medzinárodná zmluva medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorá by upravovala uznanie a vykonateľnosť správnych rozhodnutí týchto štátov a ne/moţnosť ich preskúmavania vnútroštátnymi súdmi. Ţalovaná dodala, ţe postupom cudzieho orgánu jej bola odňatá moţnosť konať pred týmto orgánom, čím sa odvolací súd nezaoberal. Poukázala na ust. § 64 písm. d/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a má za to, ţe odvolací súd mal aplikovať § 135 ods. 2 O. s. p. súd mal predbeţne posúdiť, či ţalobcom uplatňovaný dlh reálne existuje, na čo ţalovaná upozornila vo vyjadrení z
  63. decembra
  64. Odvolací súd sa však týmto nezaoberal. 5Obdo/13/2015 11 Ţalovaná v dovolaní navrhla s poukazom na ust. § 243 O. s. p., aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napádaného rozhodnutia. Záverom navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu ţalobcu na zaplatenie sumy 13 272,31 eur s príslušenstvom zamieta. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal ţalobcu uhradiť ţalovanej trovy súdneho konania v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacieho súdu, a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tieţ navrhla, aby súd zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanej trovy dovolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a tieţ trov právneho zastúpenia vo výške 354,22 eur a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. K dovolaniu ţalovanej sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe rozsudok odvolacieho súdu je v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., je preskúmateľné a účastníkom umoţňuje poznať postup súdu. Mal tieţ za to, ţe kontradiktórnosť konania bola zachovaná vo všetkých rovinách a odôvodnenie rozsudku je jasné, dávajúce odpovede na skutkovú a právnu podstatu sporu. O tom svedčí aj skutočnosť, ţe odvolací súd postupoval v zmysle § 213 ods. 2 O. s. p., aby sa účastníci vyjadrili k aplikácii Dohovoru TIR a Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti. Ţalovaná s ich aplikáciou súhlasila a nevyjadrila námietku alebo odmietnutie ich aplikácie o čom svedčí zápisnica o pojednávaní zo
  65. mája
  66. Ţalobca má za to, ţe jeho aktívna vecná legitimácia je daná na základe dôkazov predloţených súdu prvého stupňa, jeho hmotnoprávne postavenie je jednoznačne dané a tvrdenie ţalovanej, ţe odvolací súd nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu ţalobcu, je nedôvodné. Ţalobca tieţ poukázal, ţe ţiadne rozhodnutie slovenských orgánov nemôţe ovplyvniť rozhodnutie suverénneho štátu na základe Dohovoru TIR. V danej veci je rozhodujúce, ţe došlo k zaplateniu zo strany ţalobcu a ţalovaná odmieta splniť si svoju povinnosť voči ţalobcovi. Colné konanie, ktorým bol ţalovanej vyrubený colný dlh, bolo ukončené pričinením ţalobcu, a to v rovine zaplatenia colného dlhu v mene ţalovanej. K úhrade colného dlhu voči ukrajinským colným orgánom došlo, a týmto momentom je daný začiatok premlčacej doby, keďţe do jeho zaplatenia neexistoval nárok, ktorý by bolo moţné uplatňovať na súde (t. j. nemohla začať plynúť premlčacia doba podľa § 361 5Obdo/13/2015 12 a nasl. Obchodného zákonníka). z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca nemohol od ţalovanej ţiadať zaplatenie pohľadávky bez toho, aby sám zaplatil za colný dlh. K námietke ţalovanej v otázke premlčania nároku z dôvodu zmeny ţaloby ţalobcom poukázal ţalobca na to, ţe skutkový opis ţalobného návrhu nebol pozmenený. To, ţe ţalobca rozšíril právnu argumentáciu vyjadrením zo
  67. decembra 2011 poukazuje na to, ţe spor je zloţitý a právna argumentácia ţalobcu mala poslúţiť súdu k objasneniu právneho rámca systému karnetov TIR. Ţalobca nesúhlasí s výkladom ţalovaného týkajúceho sa čl. 30 Vyhlásenia, ako aj § 64 písm. d/ zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Argumentácia v rovine medzinárodného práva súkromného je irelevantná a slovenské súdy nemajú právomoc skúmať oprávnenosť colného dlhu. K návrhu ţalovanej na odklad vykonateľnosti ţalobca uviedol, ţe nie sú dané podmienky pre odklad vykonateľnosti rozsudku odvolacieho súdu a preto ţiada, aby dovolací súd návrhu nevyhovel. Záverom ţalobca navrhol, aby dovolací súd dovolanie ţalovanej zamietol. Zároveň navrhol, aby dovolací súd zaviazal ţalovanú na zaplatenie trov dovolacieho konania vo výške 354,22 eur na účet právneho zástupcu ţalobcu. Po doručení opravného uznesenia odvolacieho súdu podala ţalovaná doplnenie dovolania, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené
  68. júla
  69. V doplnení dovolania opakovane uviedla argumenty v dovolaní doručenom súdu prvého stupňa
  70. júla
  71. V závere doplnenia dovolania navrhla, aby dovolací súd odloţil vykonateľnosť napádaného rozhodnutia. Tieţ navrhla, aby dovolací súd zmenil napadnutý rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe ţalobu ţalobcu na zaplatenie sumy 13 272,31 eur s príslušenstvom 5Obdo/13/2015 13 zamieta. Zároveň navrhla, aby súd zaviazal ţalobcu uhradiť ţalovanej trovy súdneho konania v konaní pred súdom prvého stupňa a odvolacieho súdu vo výške 7 775,34 eur, a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a tieţ navrhla, aby súd zaviazal ţalobcu zaplatiť ţalovanej trovy dovolacieho konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a tieţ trov právneho zastúpenia vo výške 354,22 eur a to na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podala ţalovaná v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.), je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) a má náleţitosti vyţadované podľa ust.§ 241 ods. 1 O. s. p. skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu dovolania ţalovanej, skúmal, či dovolanie v predmetnej veci je prípustné. Dovolaním ţalovanej je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa ust.§ 238 ods. 1 O. s. p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Dovolací súd preto konštatoval, ţe prípustnosť dovolania v danej veci je zaloţená podľa ust.§ 238 ods.1 O. s. p., kedţe rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto pristúpil k vecnému prejednaniu dovolacích dôvodov uvedených v dovolaní ţalovanej.
  72. Ţalovaná namietla aktívnu legitimáciu ţalobcu. K tomuto argumentu dovolací súd uvádza: Ţalobca je súčasťou medzinárodnej záručnej siete, pričom medzinárodný záručný systém je jedným z tzv. pilierov colného tranzitu TIR (čl. 3 písm. b/, 6.1, 8.3, 8.4 a čl. 11 Dohovoru TIR). Záruky sú určené na zaručenie, ţe príslušné colné poplatky a dane sú neustále zabezpečené počas operácie TIR. 5Obdo/13/2015 14 Primárnym dlţníkom je dopravca realizujúci konkrétnu prepravu, následne záruky nesie príslušný orgán v danom štáte (Č.) a potom Medzinárodná únia cestnej dopravy IRU a poisťovateľ karnetov TIR. Konzorcium L. je autorizovaným poisťovateľom a ako poisťovateľ karnetov TIR je preto súčasťou záručnej siete systému TIT. Ţalobca preukázal potvrdením spoločnosti Q. -., ţe je oprávnený okrem iného aj ţalovať zodpovedných dopravcov vo vlastnom mene. Ţalovaná prevzala od Z. karnet č. 36752551 a uhradila cenu karnetu spolu s poistením predmetného karnetu. Vo vyhlásení o záväzku so vstupom do systému TIR podpísala aj vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR. Dovolací súd podotýka, ţe hlavným cieľom Dohovoru TIR je zabezpečiť plynulosť dopravy bez dlhých colných odbavovaní na hraničných priechodoch a zabezpečenie ohrozených ciel a poplatkov. Pre tranzitný systém TIR platí päť základných princípov: 1) tovar je prepravovaný v colne bezpečných vozidlách alebo kontajneroch, 2) ohrozené clá a dane budú počas prepravy zabezpečené medzinárodne platnou zárukou, 3) tovar bude sprevádzaný medzinárodne uznávaným dokladom - karnetom TIR, ktorý vstupuje do platnosti v krajine odoslania a je platný vo všetkých tranzitujúcich krajinách, ako aj krajine určenia, 4) kontrolné opatrenia colníc uskutočnené v krajine odoslania sú uznané v tranzitných krajinách i v krajine určenia, 5) kontrolovaný prístup do systému TIR - kaţdý drţiteľ karnetu TIR musí byť schválený colnými orgánmi svojej krajiny. Dovolací súd preto námietku ţalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
  73. Dovolateľka namietala aj nesprávnosť posúdenia ňou vznesenej námietky premlčania. Má zato, ţe ţalobca stále menil skutkové aj právne tvrdenia rozhodné pre posúdenie veci, pričom aj odvolací súd dospel k úplne iným skutkovým zisteniam a aplikoval na vec úplne iné dôvody ako súd prvého stupňa. Preto má zato, ţe premlčacia doba sa má počítať od poslednej zmeny tvrdení ţalobcu. 5Obdo/13/2015 15 Dovolací súd sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu, ţe v predmetnej veci ide o obchodnoprávny vzťah, kde premlčacia lehota je 4 roky. Začiatok premlčacej doby je deň úhrady nezaplateného colného dlhu ţalovanou, t. j.
  74. októbra
  75. Ţalobcova ţaloba bola doručená súdu prvého stupňa dňa
  76. októbra 2008, teda premlčaniu nároku ţalobcu nedošlo. Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu predloţeného spisu nezistil, ţe ţalobca by menil svoju ţalobu v petite. Na preukázanie svojho tvrdenia má ţalobca počas celého konania právo, tak ako ţalovaná, navrhovať a označiť ďalšie dôkazy (§ 120 ods. 1 O. s. p.).
  77. Ako ďalší dôvod svojho dovolania dovolateľka uviedla, ţe postupom odvolacieho súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, keďţe odvolací súd na danú vec aplikoval Colný dohovor o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) č. 144/1982 a Vyhlásenia o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR. Dovolací súd k tejto námietke nemohol prihliadnuť, keďţe mal za preukázané, ţe odvolací súd v súlade s ustanovením § 213 ods. 2 O. s. p. vyzval obe strany sporu, aby sa vyjadrili k pouţitiu iných ustanovení, neţ ustanovení, ktoré pouţil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku a to v zmysle, ţe na riešenie tejto problematiky bude aplikovať Colný dohovor č.144/1982 Zb. Vyhlásenie o záväzku dopravnej spoločnosti na prijatie do colného systému TIR a na oprávnenie pouţívať obyčajné karnety TIR (zápisnica z pojednávania zo dňa
  78. mája 2014). Zástupca ţalobcu ako aj zástupca ţalovanej uviedli, ţe súhlasia s pouţitím týchto ustanovení.
  79. Dovolateľka v dovolaní namietala, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu nemá náleţité zdôvodnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací konštatoval, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale 5Obdo/13/2015 16 aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003). Dovolací súd je toho názoru, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre stanovené ust. § 157 ods. 2 O. s. p., keďţe jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Dovolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, ţe v predmetnej veci nie sú dané dôvody dovolania, pričom z úradnej povinnosti pri skúmaní, či nedošlo k vadám zakladajúcim zmätočnosť rozhodnutia podľa § 237 ods. 1 O. s. p. ani tieto nezistil a preto dovolanie ţalovanej zamietol podľa ust. § 243b ods. 1 O. s. p. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 243b ods. 5 v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe ich náhradu priznal úspešnému účastníkovi, t. j. ţalobcovi. Trovy dovolacieho konania pozostávajú za jeden úkon právnej sluţby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/ vo výške 287,14 eur, reţijného paušálu vo výške 8,04 eur v zmysle § 16 ods. 3 a DPH 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., čo celkove predstavuje sumu 354,22 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave,
  80. júna 2016 JUDr. Darina Ličková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.