← Slovensko

o zaplatenie 451 729,10 eur s prísl.

Najvyšší súd 1 Obdo V 6/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Š. K., L., zastúpený JUDr. L. L., advokát, so sídlom R., proti ţalovanému: U., a. s., B., IČO: X., o zaplatenie 451 729,10 eur (13 608 791 Sk) s príslušenstvom, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

  1. marca 2011 č. k. 5Obo/40/2010-415, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave, ako sú prvého stupňa, rozsudkom zo dňa
  2. februára 2010 č. k. 70Cb/55/l997-390, zamietol ţalobu a ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. Súd vychádzal z toho zistenia, ţe ţalobca sa domáhal voči ţalovanému zaplatenia sumy 13 608 791,-- Sk spolu s 18% úrokom z omeškania od
  4. 1993 aţ do zaplatenia z titulu zostatku poistného plnenia, na základe poistnej zmluvy č. 115203 zo dňa
  6. 1993, uzatvorenej medzi právnym predchodcom ţalobcu Z. R. a ţalovaným na prepravu zásielky v hodnote 15 369 791,-- Sk. Podľa ţalobcu došlo dňa
  8. 1993 k poistnej udalosti, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na poistné plnenie. Z. R. a ţalovaný dňa
  10. 1993 uzatvorili dohodu o poskytnutí zálohy z poistného plnenia vo výške 1 000 000,-- Sk. Ţalovaný listom zo dňa
  12. 1994 oznámil ţalobcovi, ţe zníţil poistné plnenie na sumu 1 760 000,-- Sk. K uvedenému výpočtu dospel na základe skutočnej škody, ktorá bola vyčíslená znaleckým posudkom na sumu 3 520 000,-- Sk, zníţením o 50% na základe poistných podmienok uvedených v poistnej zmluve. Po úhrade sumy 1 000 000,-- Sk ako zálohy zostala k úhrade suma 760 000,-- Sk, ktorú ţalovaný poukázal na účet firmy R.. Podľa 2 1 Obdo V 6/2014 Z. R. tak po odpočítaní sumy 1 760 000,-- Sk zostalo nezaplatené poistné v sume 13 608 791,- - Sk, ktorá sa stala predmetom sporu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie s poukazom na ustanovenia § 788 ods. 1 aţ § 809 Občianskeho zákonníka. Mal za preukázané, ţe došlo k poistnej udalosti, a tým vznikol ţalobcovi nárok na poistné, čo nepopieral ani ţalovaný, nakoľko aj vyplatil poistné plnenie. Spornou zostala však výška vyplateného poistného plnenia. Ţalobca v podaní zo dňa
  14. 2009 uviedol, ţe výška poistného plnenia sa rovná obchodnej cene zásielky bez akejkoľvek ťaţkosti. Toto tvrdenie však nemá oporu v poistných podmienkach, nakoľko obchodná cena ani za predpokladu, ţe by bola poistnou hodnotou zásielky, nie je totoţná s poistným plnením. Výšku poistného plnenia určuje obsah a rozsah poistenia, spoluúčasť, rôzne obmedzenia poistného plnenia. V danom prípade je potrebné určiť výšku poistnej hodnoty, či teda je poistnou hodnotou obchodná cena alebo obecná cena. Ţalobca tvrdil, ţe poistnou hodnotou zásielky bola jej obchodná cena a ďalej tvrdil, ţe obchodná cena je predajná cena, za ktorú právny predchodca ţalobcu dojednal predaj zásielky. Pojem obchodná cena je ekonomickou kategóriou, poistné podmienky neobsahujú definíciu tohto pojmu. Ţalobca pri určení výšky ţalovanej istiny vychádza z výšky kúpnej sumy v kúpnej zmluve uzavretej medzi ním a spoločnosťou D. GmbH. Táto zmluva je od počiatku neplatná, nakoľko subjekt uvedený ako kupujúci nikdy neexistoval, o čom ţalovaný predloţil súdu potvrdenie registrového súdu z Rakúska. Prvostupňový súd je toho názoru, ţe aj keď absolútna neplatnosť tejto kúpnej zmluvy nemá vplyv na určenie výšky poistného plnenia, nie je moţné vychádzať z ceny v nej uvedenej, nakoľko v poistnej zmluve nebolo dojednané, ţe zisk ţalobcu je započítaný do poistnej hodnoty. Ţalobca je toho názoru, ţe znalkyňa v znaleckom posudku určila iba predajnú cenu a z tejto ceny nie je moţné vychádzať pri určení poistnej hodnoty. Vychádzajúc z definície pojmu obchodná cena, ako aj jeho logického a gramatického výkladu mal súd za to, ţe znalkyňa tým, ţe určila predajnú cenu, určila zároveň aj obchodnú cenu, nakoľko pojmy predajná cena a obchodná cena sú totoţné, pričom poukazuje na definíciu pojmu predajná cena, ktorou je cena vychádzajúca z kontraktnej ceny, upravená o nákladové poloţky spojené s dodávkou tovaru na Slovenské hranice, ako aj obchodná réţia dováţajúceho subjektu. Z takto určenej výšky škody vychádzali aj orgány činné v trestnom konaní, keď v uznesení OUPVZSR Levice ČVS:VP568/93 zo dňa
  16. 2003 je uvedené, ţe znalkyňa bola pribratá vyšetrovateľom 3 1 Obdo V 6/2014 z dôvodu spresnenia výšky škody a táto stanovila cenu jednej šatky na 160,-- Sk , čím sa výška škody zmenila z pôvodných 15 368 791,-- Sk na 3 520 000,-- Sk. Pokiaľ ide o zníţenie poistného plnenia, mal súd za to, ţe ţalobca porušil svoje povinnosti uvedené v poistných podmienkach, a to všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle článku 15 odsek 1 písm. a/ Poistných podmienok. Malo k tomu dôjsť konaním ţalobcu, keďţe tovar, ktorého hodnota bola podľa jeho názoru viac ako 15 mil. korún, nechal bez dozoru na vozidle s plachtou a podľa skutočnosti, ţe uţ po cca 1 hodine cesty odstavil auto za účelom konzumácie večere, pričom šofér i majiteľ firmy odišli iným autom do vzdialenejšej reštaurácie. Ţalobca uvádza, ţe kúpil tovar v hodnote 528 000,-- USD, avšak úhradu tejto sumy nikdy nepreukázal, a to napriek tomu, ţe bol na preukázanie úhrady súdom vyzvaný. Znalkyňa, ktorá vykonala fyzickú obhliadku, však konštatovala v znaleckom posudku, ţe kvalita materiálu a vysoká hmotnosť svedčí o výrobe staršieho dáta. Ďalej uviedla, ţe vzhľadom na vysoký počet vyrobených kusov v jednom grafickom prevedení neovplyvňuje cenu ani meno slávneho umelca, a ţe cena je nereálna aj pre veľkoodberateľa, nie to ešte pre maloobchodnú sieť a nie je adekvátna kvalitatívnej úrovni a technickému prevedeniu výrobku. V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na všeobecný účel majetkového poistenia, ktorým náhrada určitej majetkovej ujmy, teda poistenie, v ţiadnom prípade nemôţe viesť k obohateniu. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalobcovi vznikol nárok na poistné plnenie vo výške 1 760 000,-- Sk, ktorý mu uţ bol vyplatený, a preto nárok ţalobcu na zaplatenie sumy 13 608 791,-- Sk ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom zo dňa
  17. marca 2011 č. k. 5Obo/40/2010-415 napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O. s. p. potvrdil. Ţalobca dôvody svojho odvolania zaloţil predovšetkým na tvrdení, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mal za to, ţe súd prvého stupňa porušil svoju povinnosť, keď pri odôvodnení svojho rozhodnutia nebral do úvahy zistenia z listu firmy zo dňa
  19. 1993 a z uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach 4 1 Obdo V 6/2014 zo dňa
  21. 1994, č. k. 2PV/630/16, a to napriek tomu, ţe tieto dôkazy svedčia o tom, ţe pán Z. R. predloţil posudok iného znalca, podľa ktorého hodnota zásielky je 5-násobne väčšia ako suma uvedená v znaleckom posudku p. E. Š. Ďalej mal ţalobca za to, ţe prvostupňový súd ničím neodôvodnil skutočnosť, prečo mal ţalovaný právo zníţiť poistné plnenie o 50%. Ţalobca nesúhlasí ani s konštatovaním súdu, ţe znalkyňa určila obchodnú cenu zásielky, nakoľko nemala dostatok údajov. Pochybenie vidí aj v závere súdu prvého stupňa, ţe podľa ustanovení „Poistných podmienok pre zahraničnú prepravu zásielok", z ktorých je moţno určiť výšku poistného plnenia, suma, ktorú znalkyňa určila, sa rovná výške poistného plnenia pred jej zníţením. Odvolací súd sa stotoţnil s odôvodnením súdu prvého stupňa týkajúceho sa záverov o výške poskytnutého plnenia určeného podľa poistnej zmluvy a poistných podmienok. Konštatuje, ţe námietka odvolateľa, týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je neopodstatnená. Ţalobca namietal, ţe prvostupňový súd opomenul dôkazy, a to list firmy R. zo dňa
  23. 1993 a uznesenie Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa
  25. 1994 č. k. 2PV/630/93-
  26. K tomuto odvolací súd uvádza, ţe z listu ţalobcu zo dňa
  28. 1993 vyplýva len, ţe poţiadal U., a. s., B., o vyplatenie 50% zálohovej poistnej čiastky z poistky č. 115 203 zo dňa
  30. 1993 z poistnej hodnoty 15 368 790,- Sk. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa
  32. 1994 vyplýva, ţe bola zamietnutá sťaţnosť Z. R. zo dňa
  34. 1993 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Leviciach. Z tohto uznesenia nevyplýva, ţe by súčasťou trestného spisu mal byť iný znalecký posudok, ktorý by určil 5-násobne vyššiu hodnotu zásielky tak, ako to urobila znalkyňa E. Š.. Iný znalecký posudok na určenie obchodnej ceny zásielky ţalobca nepredloţil a ani nenavrhol v tomto konaní vykonať dôkaz znaleckým posudkom na zistenie obchodnej ceny zásielky. Odvolací súd vo vzťahu k námietke ţalobcu, ţe súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, konštatuje, ţe prvostupňový súd vykonal všetky ţalobcom navrhnuté dôkazy a tieto spolu s vykonanými dôkazmi, ktoré navrhovali ţalobca i ţalovaný, boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je zrejmé z obsahu spisu. Odvolací súd nepovaţuje úvahu Krajského súdu o ustálení výšky poistného plnenia a zániku povinnosti ţalovaného, vyplývajúcu z poistnej zmluvy 5 1 Obdo V 6/2014 za svojvoľnú či neprimeranú. Naopak je toho názoru, ţe má racionálny podklad, ktorý vychádzal z predmetu sporu a obrany ţalovaného smerom k zisťovaniu skutkového stavu veci. Nemôţe taktieţ konštatovať, ţe by súd prvého stupňa aplikoval zákonné ustanovenia o dokazovaní v občianskom súdnom konaní tak, ţe by tým poprel ich účel a význam. Preto súd správne na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, ţe suma, ktorú ţalobca uviedol ako kúpnu cenu a zároveň poistnú sumu v poistnej zmluve je nereálna a absolútne nadhodnotená, dôkazmi nepreukázaná a nepodloţená a nezodpovedala reálnej hodnote tovaru. K námietke odvolateľa, ţe súd vec nesprávne právne posúdil, má odvolací súd za to, ţe prvostupňový súd pouţil správny právny predpis, správne ho vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, to znamená z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania. Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesenie súdu prvého stupňa, v zmysle ust. § 219 O. s. p., ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, ktoré oprel o ust. § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  36. 2014) a uviedol, ţe postupom súdu mu bolo odopreté právo preukázať svoje tvrdenia nevyhovením jeho návrhu na vykonanie dôkazu z listu firmy R. zo dňa
  38. 1993 a z uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa
  40. 1994 č. k. 2Pv/630/93-16, a to napriek tomu, ţe tieto dôkazy svedčia o rozhodujúcej skutočnosti, t. j. o tom, ţe pán Z. R. predloţil polícii posudok iného znalca, podľa ktorého hodnota zásielky je päťnásobne väčšia od sumy uvedenej v znaleckom posudku pani E. S.. Dovolateľ je toho názoru, ţe aj z odôvodnenia odvolacieho súdu chýba riadne právne posúdenie predmetnej veci a vysvetlenie vzťahu medzi jeho skutkovými zisteniami a ním citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu povaţuje len za kopírovanie obsahu odôvodnenia súdu prvého stupňa obsahujúce iba všeobecné závery. Postup odvolacieho súdu, keď prevzal závery súdu prvého stupňa, pričom sa nevysporiadal s právne významnými dôvodmi odvolania znamená, ţe napadnutý rozsudok nie je riadne odôvodnený. Ţalobca poukazuje na svoje písomné podanie zo dňa
  42. 2009, kde tvrdil: „Zo záverov znalkyne nie je moţné zistiť, či je tým určená hodnota alebo cena - ak áno, aká hodnota alebo aká cena.u Skutkové 6 1 Obdo V 6/2014 zistenie súdu prvého stupňa, podľa ktorého znalkyňa určila predajnú cenu, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Nakoľko odvolací súd nenapravil tieto nedostatky rozhodnutia prvostupňového súdu, je toto rozhodnutie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie v predmetnej veci. Má za to, ţe rozsudok odvolacieho súdu nie je riadne odôvodnený, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vzhľadom k uvedenému ţalobca ţiada, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu uvádza, ţe totoţnými námietkami dovolateľa ohľadne vykonaných dôkazov sa zaoberal uţ odvolací súd. Má za to, ţe súdy sa vysporiadali so všetkými tvrdeniami ţalobcu, vykonali všetky navrhnuté a predloţené dôkazy a riadne ich vyhodnotili. Vzhľadom k tomu navrhuje, aby dovolací súd dovolanie zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Podľa ust. § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podľa ust. § 237 O. s. p. (účinného do
  44. 2014) je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Podľa ust. § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval 7 1 Obdo V 6/2014 vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/. Podľa ust. § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o priznaní (nepriznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho. V zmysle ust. § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v procesnej forme rozsudku, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V prejednávanej veci odvolací súd síce rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako súdu prvého stupňa vo veci samej potvrdil, avšak vo výrokovej časti svojho rozhodnutia prípustnosť dovolania nevyslovil. Rovnako nejde o potvrdenie takého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým by súd prvého stupňa vo svojom výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O. s. p., vzhľadom na ktorú skutočnosť je nepochybné, ţe dovolanie ţalobcu v zmysle § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p. prípustné nie je. 8 1 Obdo V 6/2014 S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník konania namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p. (účinného do
  46. 2014). Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p. (účinného do
  48. 2014), moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Zamerajúc sa na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  50. 2014), dovolací súd prednostne skúmal, či ţalobcovi nebola postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť pred ním konať. K odňatiu jeho moţnosti konať pred súdom malo podľa jeho názoru dôjsť tým, ţe odvolací súd mu podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  52. 2014) odňal moţnosť konať pred súdom tým, ţe tak prvostupňový súd ako odvolací súd svoje rozsudky riadne neodôvodnili. Dovolateľ konkrétne namieta postup súdu prvého stupňa, keď neurobil ţiadne skutkové zistenie z listu firmy R. zo dňa
  54. 1993 a z uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa
  56. 1994 č. k. 2Pv/603/93-
  57. Podľa názoru dovolateľa ani odvolací súd netvrdí, ţe súd prvého stupňa odôvodnil, prečo tieto dôkazy opomenul, a vyslovil iba to, ţe z týchto dôkazov nevyplýva, ţe by z trestného spisu mal byť iný znalecký posudok, ktorý by určil 5-násobne vyššiu hodnotu zásielky. Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom" zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv 9 1 Obdo V 6/2014 a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  59. 2014) významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Odňatím moţnosti konať pred súdom nemôţe byť ani zákonné rozhodnutie všeobecného súdu nevykonať navrhovaný dôkaz. Podľa ust. § 120 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. K tomu ustanoveniu sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa
  61. 2010 sp. zn. I. ÚS 350/2008, v ktorom uvádza, ţe „ Dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním drţalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný." Ďalej uvádza, ţe v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd pripomína, ţe všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Ţalobca uţ v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia ohľadom listu firmy R. a uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach, čím mu bola podľa jeho slov odňatá moţnosť konať pred súdom. K tomu tvrdeniu ţalobcu odvolací súd uviedol, ţe z predmetného listu vyplýva len to, ţe ţalobca 10 1 Obdo V 6/2014 poţiadal U., a. s., B., o vyplatenie 50% zálohovej poistnej čiastky, z dôvodu penalizácie dodávateľa (ktorú však právny predchodca ani ţalobca v tomto súdnom konaní ničím nepreukázal), ako aj z dôvodu príliš dlhého trvania a zisťovania okolností poistného prípadu. Z uznesenia Okresnej prokuratúry v Leviciach zo dňa
  63. 1994 vyplýva, ţe bola zamietnutá sťaţnosť Z. R. zo dňa
  65. 1993 proti uzneseniu vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ SR v Leviciach. Prokurátor preskúmal predloţený spis a zistil, ţe sťaţnosť podala neoprávnená osoba. Z tohto uznesenia nevyplýva, ţe by súčasťou trestného spisu mal byť iný znalecký posudok, ktorý by určil 5-násobne vyššiu hodnotu zásielky, ako to urobila znalkyňa E. Š., a v tomto konaní ţalobca ani nenavrhol vykonať dôkaz iným znaleckým posudkom na zistenie obchodnej ceny zásielky. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa jasne a zrozumiteľne opisuje a odôvodňuje skladbu vykonaného dokazovania a dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu vo veci samej. V prejednávanej veci je nesporné ţalobcove preukázanie svojho práva na poistné plnenie. Spornou zostala výška tohto nároku a spôsob jej určenia. V konaní boli vykonané všetky dôkazy, ktoré navrhol tak ţalobca, ako aj ţalovaný. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku správne konštatuje, ţe súd prvého stupňa vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, a jeho zistenia nie sú zaloţené na chybnom hodnotení dôkazov a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 aţ § 135 O. s. p. Ţalobca v podanom dovolaní opätovne namieta absenciu odôvodnenia tvrdenia súdu prvého stupňa o záveroch, prečo práve o 50% mal právo ţalovaný poistné plnenie zníţiť a chybné posúdenie výšky poistnej hodnoty predmetného tovaru, nakoľko sa domnieva, ţe znalkyňa neurčila obchodnú cenu zásielky, pretoţe nemala dostatok údajov. Odvolací súd sa venoval v odôvodnení napadnutého rozsudku i týmto námietkam a uviedol, ţe súd prvého stupňa odôvodnil, prečo bola poistnou hodnotou zásielky suma 3 520 000,-- Sk a nie suma 15 369 791,-- Sk. Poistná suma 15 369 791,-- Sk vychádza z kúpnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom ţalobcu ako predávajúcim a Rakúskou obchodnou spoločnosťou D. GmbH ako kupujúcim. Súd prvého stupňa podľa odvolacieho súdu správne povaţoval túto zmluvu za neplatnú, nakoľko subjekt uvedený ako kupujúci nikdy neexistoval (o čom predloţil dôkaz ţalovaný, vyjadrenie Rakúskeho registrového súdu), a táto, ako ani podpisy 11 1 Obdo V 6/2014 na nej, neboli úradne osvedčené. Tovar nadobudol právny predchodca ţalobcu na základe tieţ predloţenej neosvedčenej fotokópie zmluvy so spoločnosťou A. Ltd., avšak uhradenie kúpnej ceny v zmysle tejto zmluvy ţalobca, ani jeho právny predchodca nepreukázali, napriek tomu, ţe na to boli súdom vyzvaní. Dôkaz o penalizácii dodávateľa, na ktorú sa ţalobca odvolával pri ţiadosti o vyplatenie zálohy, v konaní taktieţ nepredloţil. Preto má odvolací súd za to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe obchodná cena tovaru predstavovala sumu 15 243 360,-- Sk. Odvolací súd má za to, ţe tým, ţe ţalobca stanovil poistnú sumu tak, ţe bola omnoho vyššia ako poistná hodnota zásielky, došlo k nadpoisteniu a podľa článku 5 ods. 3 Poistných podmienok poisťovňa nebola povinná uhradiť viac ako škodu. K dôvodu krátenia poistného plnenia z dôvodu porušenia povinnosti má odvolací súd za to, ţe ţalovaný správne krátil poistné plnenie o 50% z dôvodu všeobecnej prevenčnej povinnosti ţalobcu, keď podľa článku 15 ods. 1 písm. a/ Poistných podmienok pre zahraničnú prepravu zásielok je poistník povinný dbať podľa svojich moţností na to, aby poistná udalosť nenastala. Ďalej podľa článku 15 bod 1 písm. g/ v prípade porušenia tejto povinnosti a ak porušenie prospeje k vzniku poistnej udalosti, je poisťovňa oprávnená náhradu primerane zníţiť, alebo ju úplne odmietnuť. Poukazuje na vyšetrovací spis Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Levice, ČVS: VP 568/93, z ktorého je zrejmé, ţe vozidlo, na ktorom bol uloţený tovar v hodnote viac ako 3 mil. slovenských korún, podľa ţalobcu viac ako 15 mil. slovenských korún, bolo len zaplachtované, tovar nebol uzamknutý, bol len colnými plombami uzavretý. Vozidlo malo ako zabezpečovacie zariadenie len uchytenie volantu, vodič ţalobcu so ţalobcom opustili vozidlo na nestráţenom parkovisku a odišli do reštaurácie napriek tomu, ţe boli na ceste iba necelú hodinu. Miera porušenia všeobecnej prevenčnej povinnosti bola vzhľadom na uvedené tak intenzívna, ţe zakladala právo ţalovaného na krátenie poistného plnenia vo výške 50%. Dovolací súd má za to, ţe odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu v podanom odvolaní, kde objasňuje, na základe čoho dospel k potvrdeniu správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa. Z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  67. 2014) je rozhodujúce len to, či účastník konania v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol ukrátený na svojich procesných právach alebo nie. Procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  69. 2014) zakladá okrem iného aj nedostatočné (súčasne nezrozumiteľné) odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné, ktorú vadu však dovolací súd 12 1 Obdo V 6/2014 po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, nezistil. Dovolateľ napokon tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  71. 2014) neodníma. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesné prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastavaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov, procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. (účinného do
  73. 2014) nie je, pretoţe (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia neznemoţňuje. V prejednávanej veci by uvedený dovolací dôvod bolo moţné úspešne pouţiť, len ak by prípustnosť dovolania vyplývala z § 238 O. s. p., v posudzovanom prípade však tomu tak nie je. Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť len procesné prípustné dovolanie, zároveň je zhodne zastávaný názor, ţe nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov, nezakladá procesnú prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O. s .p. (I. ÚS 164/2012). Keďţe v danom prípade dovolanie ţalobcu proti rozsudku odvolacieho súdu nie je podľa § 238 O. s. p. prípustné a vady uvedené v § 237 O. s. p. (účinného do
  75. 2014) zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. 13 1 Obdo V 6/2014 O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, a preto by mu patrila náhrada trov dovolacieho konania. Keďţe mu však trovy v dovolacom konaní nevznikli, dovolací súd mu náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
  76. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
  77. apríla 2016 JUDr. Juraj Seman, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.