← Slovensko

mimoriadne dovolanie

Najvyšší súd lMObdoV/4/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B., A.., N.. S. X., H., zast. M.. I.. I. I., H. X., V. N. T. proti ţalovaným: 1/ S. R. - M.. H. S. R., M. X., B., zast. advokátom J.. M. K., G. X., B. a 2/ F. N. M. S. R., D. X., B., zast. advokátom J.. J. G., H. N.. X.. B. a s vedľajším účastníkom: T.. A.., Š. X.. B., zast. advokátkou J.. I. G., H. X. D. S., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave vedeného pod sp. zn. 1Cb/16/2003 a Najvyššieho súdu SR z 29. januára 2009 vedeného pod č. k. 6Obo/4/2009-269 v spojení s opravným uznesením z 26. februára 2009 č. k. 6Obo/4/2009-274 a opravným uznesením z 2. apríla 2009 č. k. 6Obo/4/2009-285, takto r o z h o d o l : Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora o d m i e t a. Náhradu trov dovolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : Podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 č. k. 6Obo/4/2009-269 v spojení s opravnými uzneseniami podal generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky účastník konania na strane ţalovaného v 2/rade. t.j. F. N. M. S. R., v zastúpení advokátom J.. M. K.. K. &. C., Spoločenstvo advokátov s. r. o., G. X., B.. Ţalobca sa návrhom podaným na Krajský súd v Bratislave dňa 17. februára 2003 domáhal určenia, ţe právny úkon, ktorým ţalovaný v 1. rade previedol na ţalovaného 2 1MObdoV/4/2013 v 2. rade 98 ks kmeňových akcií spoločnosti T.. A.. B. v listinnej podobe, kaţdá v menovitej hodnote 1 000 000 Sk. je neplatný. Predmetnú ţalobu ţalobca zobral späť podaním z. 10. novembra 2008 doručeným súdu dňa 18. novembra 2008. pričom toto späťvzatie odôvodnil zdĺhavosťou konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 12C/1/06. pre ktoré bolo konanie v prejednávanej veci prerušené. Krajský súd v Bratislave uznesením z. 27. novembra 2007 č. k. lCb/16/2003-216 konanie zastavil, ţalobcovi vrátil súdny poplatok a ţiadnemu z účastníkov tohto konania s poukazom na § 146 ods. 1 písm.

  1. c)OSP nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave v časti výroku o trovách konania podali odvolanie obaja žalovaní ( č. l. 217-221 a č. l. 262 - 264) Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúc iba o odvolaní ţalovaného v 2. rade uznesením z 29. januára 2009 č. k. 60bo 4/2009-269 zmenil uznesenie prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade trov konania tak. ţe „ţalobca je povinný zaplatil" ţalovanému 2) na účet právneho zástupcu sumu 96,39 eur náhradu trov konania.". Opravným uznesením tohto súdu z 26. februára 2009 č. k. 6Obo/4/2009- 274 a opravným uznesením z 2. apríla 2009 č. k. 6Obo/4/2009- 285 boli odstraňované opisové chyby týkajúce sa označenia a spisovej značky konajúceho krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky súčasne rozhodol aj o trovách odvolacieho konania a to tak. ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému v 2. rade na účet právneho zástupcu 22,50 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí konštatoval, ţe zastavenie konania zavinil ţalobca tým. ţe vzal ţalobu späť. ţalobcovi preto vznikla povinnosť nahradiť trovy konania, ktoré ţalovaný v 2. rade účelne vynaloţil na bránenie práva podľa § 146 ods. 2 prvej vety OSP. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť (po odstránení chyby v doručovaní uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 3 1MObdoV/4/2013 č. k. 6Obo/4/2009- 296 v spojení s opravnými uzneseniami) dňa 18. mája 2011. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny bol podľa môjho názoru porušený zákon, nakoľko súd nesprávne právne posúdil výšku tohto nároku a to tak vo vzťahu k prvostupňovému konaniu, ako aj vo vzťahu k odvolaciemu konaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri určení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny aplikoval § 11 ods. l vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb a to s odôvodnením, ţe s prihliadnutím na predmet sporu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je podľa § 80 písm.
  2. c)OSP nie je moţné predmet sporu vyjadriť v peniazoch. Podľa § 11 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (v znení v čase rozhodnom) základná sadzba tarifnej domény za jeden úkon právnej sluţby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju moţno zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Podľa § 220 OSP. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§219). ani na jeho zrušenie (§221 ods. 1). Uvedenými zákonnými ustanoveniami sa Najvyšší súd Slovenskej republiky neriadil. Ako zo znenia § 151 ods. 5 OSP vyplýva, súd určuje trovy konania podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov s tým. ţe sadzobníkom podľa tohto ustanovenia je potrebné pre účely určenia odmeny za právne sluţby ak bol účastník zastúpený advokátom, povaţovať vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (v znení v čase rozhodnom), pričom v konkrétnom prípade je potrebné skúmať či moţno predmet právneho úkonu oceniť v peniazoch a nadväzne na to aj určiť výšku náhrady trov konania. 4 1MObdoV/4/2013 Je toho názoru, ţe odvolací súd určenie výšky náhrady trov konania prvostupňového, ako aj odvolacieho konania, nesprávne právne posúdil, nakoľko aj keď v danom prípade bolo moţné predmet právneho úkonu oceniť v peniazoch, aplikoval pri určení výšky náhrady trov konania nesprávne ustanovenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (v znení v čase rozhodnom) t.j. § 11 ods. 1. nakoľko podľa jeho názoru nie je moţné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju moţno zistiť len s nepomernými ťaţkosťami. Nesprávnym právnym posúdením základu pre výpočet náhrady trov konania je daný dovolací dôvod podľa § 243 f ods. 1 písm.
  3. c)OSP. Z predmetu konania v danej veci je zrejmé, ţe v konaní súd riešil určenie neplatnosti prevodu 98 ks kmeňových akcií, kaţdá v menovitej hodnote 1 mil. Sk (v tom čase), teda neplatnosť právneho úkonu, ktorého predmet je oceniteľný v peniazoch. Takýto predmet konania je moţné pri rozhodovaní o náhrade trov za úkon právnej sluţby vyhodnotiť ako oceniteľný v peniazoch v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. K predmetu veci poznamenáva, ţe v napadnutom rozhodnutí sú aj iné zásadné pochybenia, ako napríklad na str. 4 paušálna náhrada výdavkov bez akejkoľvek opory v sume 178,- Sk. hoci mala byť správne v sume 190 Sk. ako aj citácia § 10 ods. 1 vyhlášky (str.4). ktorý odvolací súd síce cituje, no vôbec ho pri rozhodovaní neaplikuje. Týmto sa napadnuté rozhodnutie stáva v tejto časti nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, čím je daný dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm.
  4. a)v spojení s § 237 písm. f/ OSP. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a za podmienok ustanovených v § 243c ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm.
  5. c)OSP a § 243f ods. 1 písm.
  6. a)v spojení s § 237 písm. f/ OSP podal generálny prokurátor proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2009 č. k. 6Obo/4/2009-296 v spojení s opravným uznesením z 26. februára 2009 č. k. 6Obo/4/2009-274 a opravným uznesením z 2. apríla 2009 č. k. 6Obo/4/2009- 285 mimoriadne dovolanie, lebo napadnutým uznesením súdu bol porušený zákon a vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, neţ mimoriadnym 5 1MObdoV/4/2013 dovolaním. Dovolací súd mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, ţe tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Dovolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Dovolací súd najmä poukazuje na spoločné stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k prípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle § 243e aţ § 243j Občianskeho súdneho poriadku, v ktorom stanovisku sa konštatuje: procesná prípustnosť mimoriadneho dovolania podaného na podnet účastníka je v občianskom súdnom konaní podmienená tým. ţe tento účastník najprv sám neúspešne vyuţil moţnosť podať všetky zákonom dovolené riadne a mimoriadne opravné prostriedky, ktoré boli potencionálne spôsobilé privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Pokiaľ túto moţnosť nevyuţil, mimoriadne dovolanie treba odmietnuť. Na základe uvedených dôvodov mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora odmietol, keďţe vo veci riadne mimoriadne dovolanie podané nebolo. Vzhľadom na výsledok dovolacieho konania, dovolací súd účastníkom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 5:0. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 8. októbra 2015 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Karin Fedorová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.