Najvyšší súd 1Oboer/384/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o., so sídlom v B., P. č. X., IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F. P., s.r.o., so sídlom v B., G. č. X., IČO: X. proti povinnému T. M., s registrovaným trvalým pobytom v H., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou Mgr. Z. V., zamestnankyňou Okresného súdu Skalica, o vymoženie 273,52 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. 1Er/1887/2008, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoE/440/2013-73 z
- júla 2014, takto r o z h o d o l : I. Návrh oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. II. Dovolanie oprávnenej o d m i e t a. III. Povinnému n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Skalica ako súd exekučný uznesením č. k. 1Er/1887/2008 - 40 z 3.novembra 2011 exekúciu vedenú na základe notárskej zápisnice, ktorú bližšie špecifikoval v odôvodnení uznesenia, vyhlásil za neprípustnú a zároveň zastavil [§ 57 ods. 1 písm. g/ zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov - ďalej len „Exekučný poriadok“]. Vychádzal zo zistenia, že v predmetnej exekúcii sa vymáha plnenie, ktoré vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy uzatváranej v množstve prípadov v štandardnej forme a na predtlačenom formulári. 2 1Oboer/384/2014 Exekučným titulom je notárska zápisnica spísaná na základe splnomocnenia, ktoré si povinný sám nevyjednal, nakoľko bolo zakotvené v predtlačenej zmluve a povinný nemal možnosť túto skutočnosť zmeniť alebo ovplyvniť. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj predmetnému splnomocneniu, ktoré bolo paušálnym spôsobom zakotvené v zmluve ešte pred jej vznikom. Podpisom takejto zmluvy sa povinný vopred vzdal práva namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Dôsledkom je nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávnenou ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom v neprospech povinného. Ide preto o neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe uvedeného dospel okresný súd k záveru, že notárska zápisnica spísaná na základe takejto zmluvy nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 24CoE/440/2013-73 z
- júla 2014 rozhodol tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil (§ 219 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
- decembra 2014 - ďalej len „O. s. p.“). Odvolací súd sa stotožnil s posúdením právneho vzťahu medzi účastníkmi ako vzťahu spotrebiteľského, ako aj s posúdením splnomocnenia udeleného povinným advokátovi Mgr. T. K. ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Zdôraznil, že v danom prípade uznal záväzok z úveru a vyslovil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice zástupca, ktorého záujmy boli v rozpore so záujmami zastupovaného povinného. Uvedený rozpor záujmov videl odvolací súd v tom, že splnomocnenie pre Mgr. K. naformulovala priamo v predtlači zmluvy o úvere oprávnená (veriteľ). Povinný (dlžník) tohto zástupcu nepoznal, nebol medzi nimi žiadny vzťah a nemal ani možnosť výberu iného zástupcu. Zároveň je nesporná existencia vzťahu medzi oprávnenou a Mgr. K.. Keďže záujmy oprávnenej ako veriteľa sú nepochybne v rozpore so záujmami povinného ako dlžníka, predmetné zastúpenie, resp. splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere, je pre rozpor so zákonom (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka) absolútne neplatným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). V dôsledku uvedeného Mgr. K. nebol oprávnený zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice a jeho právny úkon – uznanie záväzku a vyslovenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je rovnako neplatný. Notárska zápisnica ako exekučný 3 1Oboer/384/2014 titul je potom neúčinná a materiálne nevykonateľná, pretože v nej chýba podstatná náležitosť – súhlas povinnej osoby s exekúciou. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená dovolanie, v ktorom uviedla, že:
- súdy oboch stupňov rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 237 písm. b/ O. s. p.),
- súdy opätovne konali vo veci, v ktorej sa už právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného titulu už bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
- oprávnenej sa odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, že súdy nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,
- konanie súdov je postihnuté inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a
- napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) žiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predložené prejudiciálne otázky, ktoré bližšie špecifikovala v podanom dovolaní. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust. § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa už Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je možné uviesť rozhodnutia z
- augusta 2013 sp. zn. 4Cdo/24/2013, z
- augusta 2013 sp. zn. 5ECdo/40/2013, z
- júla 2013 sp. zn. 2ECdo/63/2013, z
- júla 2013 sp. zn. 4Cdo/326/2012 a z
- júla 2013 sp. zn. 3Cdo/34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR 4 1Oboer/384/2014 v podrobnostiach poukazuje s tým, že s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotožňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, že Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. V danom prípade sa síce v dovolaním napadnutých rozhodnutiach spomína aj smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5.Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, z určujúceho hľadiska však zo strany súdov nižších stupňov išlo o aplikáciu a interpretáciu vnútroštátnych právnych predpisov (Občianskeho zákonníka a Exekučného poriadku). S poukazom na uvedené dovolací súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol. II. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa a dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Oboer/182/2013, 1Oboer/291/2013, 1Oboer/216/2014, 1Oboer/235/2014, 1Oboer/258/2014 a 1Oboer/277/
- Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust. § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza. III. V konaní o dovolaní oprávnenej vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 1Oboer/384/2014 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu týchto trov, lebo povinný nepodal návrh na jej priznanie (§ 151 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave, 30.septembra 2015 JUDr. Juraj S e m a n, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Antónia Savarová