Najvyšší súd 1Obdo/61/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu T. S. s. r. o., so sídlom G. X./X., S., IČO: X.X., zastúpeného JUDr. V. Š., advokátom so sídlom M. X./X., H., proti ţalovanému S. G. s. r. o., so sídlom Z. X., B., zastúpenému JUDr. L. K., advokátom, so sídlom M. B. X., L., o zaplatenie sumy 1.224,- eur s príslušenstvom, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/68/2014-137 z 28. mája 2014, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a. Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom č. k. 13Cb/90/2012-108 zo 16. septembra 2013 Okresný súd Lučenec uloţil ţalovanému povinnosť, aby v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatil ţalobcovi sumu 1.224,- eur s 9% úrokom z omeškania od 15. 09. 2011 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania v sume 1.235, 87 eur k rukám jeho právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Zo správ z odbornej prehliadky zdvíhacieho zariadenia (č. l. spisu 48 aţ 50) vypracovaných zhotoviteľom (ţalobcom) a podpísaných revíznym technikom – odborným pracovníkom M. H. číslo 1021/3/2007-zz-A- aa vyplýva, ţe dňa 31. 08. 2011 boli vykonané odborné prehliadky zdvíhacích zariadení, a to ţeriavov výr. č. 468-011-463, 468-201-145 a 468-201-144. Ţalovaný bol informovaný o predmete dojednanej zmluvy, ktorou bolo vykonanie odbornej prehliadky strojných zariadení, o čom svedčí aj skutočnosť, ţe navrhol rozdeliť cenu z cenovej ponuky na vykonanie revíznej skúšky jedného mostového ţeriava a vykonanie odbornej prehliadky 2 1Obdo/61/14 jedného mostového ţeriava. Voči cenovej ponuke z 25. 8. 2011 (č.1. spisu 37) čo do výšky, ako aj jej rozsahu ţalovaný nič nenamietal. Logickým vyústením vykonanej odbornej prehliadky bola následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, vypracovaná na základe výsledkov odbornej prehliadky, v ktorej bola navrhnutá cena za odstránenie prehliadkou zistených nedostatkov. Na túto cenovú ponuku však uţ ţalovaný nereagoval. Ţalovaný tieţ nepreukázal ani to, ţe by dielo bolo dojednané ako celok. E-mailová komunikácia medzi účastníkmi konania nasvedčuje skôr tvrdeniu ţalobcu o tom, ţe sa jednalo o dvoj- etapové konanie, t. j. najskôr odborná prehliadka stavu strojov, na čo bola urobená cenová ponuka dňa 25. 08. 2011 a následne cenová ponuka z 2. 09. 2011, ktorá bola vyhotovená za účelom odstránenia zistených nedostatkov. Vykonanie prác ţalovaný uznal v odpore proti platobnému rozkazu, keď uviedol, ţe napriek tomu, ţe neboli objednané montáţne práce obnovenia pripojenia prívodného káblu a elektrickej energie k jednému zo ţeriavov, odborní pracovníci ţalobcu tak nedôvodne urobili. Ţalovaný tak uznal, ţe pracovníci ţalobcu práce vykonávali, pričom zo svedeckých výpovedí pracovníkov ţalobcu, ako aj z logiky veci vyplýva, ţe v prípade odborného preskúšania elektrického zariadenia je moţné takéto preskúšanie uskutočniť jedine pri zapojení na zdroj elektrickej energie. Z uvedených dôvodov okresný súd priznal ţalobcovi sumu 1.224,--eur titulom nezaplatenej ceny diela spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % počnúc dňom splatnosti faktúry. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal trovy konania v sume 1.235,87 eur. Na základe odvolania podaného ţalobcom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 41/Cob/68/2014-137 z 28. mája 2014, ktorým napadnutý rozsudok Okresného súdu Lučenec potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 83,06 eur na účet jeho právneho zástupcu. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil. Námietky ţalovaného, ktoré uviedol jednak v prvostupňovom konaní a jednak v odvolaní sú nedôvodné, nakoľko objednávka ţalovaného korešponduje s cenovou ponukou ako aj faktúrou. V obidvoch objednávkach ţalovaný potvrdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, ako aj splatnosť faktúry v súlade s touto cenovou ponukou. Čo sa týka cenových ponúk z 2. 09. 2011, tieto nebolo moţné vziať do úvahy z dôvodu, ţe boli vystavené po 31. 08. 2011, teda po dni, kedy ţalobca vykonal u ţalovaného odbornú prehliadku a revíznu skúšku, ako aj z dôvodu, ţe v týchto cenových ponukách bol uvedený úplne iný, podrobnejší popis prác, ktoré mali byť vykonané na mostovom ţeriave a ţeriavovej dráhe za podstatne vyššie ceny, ako v cenovej ponuke z 25. 08. 2011, na ktorú sa 3 1Obdo/61/14 vo svojich objednávkach odvolával aj ţalovaný. K námietke, ţe okresný súd neumoţnil ţalovanému dokazovanie na súde, keďţe jeho konateľka je práceneschopná, z dôvodu ktorého ţalovaný ţiadal o odročenie pojednávania a vytýčenie nového termínu aţ po ukončení jej práceneschopnosti, odvolací súd uviedol, ţe uţ v priebehu prvostupňového konania ţalovaný ţiadal predmetné konanie prerušiť, pričom okresný súd uznesením č. k. 13Cb/90/2012-70 z 20. 02. 2012 návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietol. Uznesenie okresného súdu následne potvrdil Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 41/Cob/112/2013-76 z 27. 06. 2013, v odôvodnení ktorého konštatoval, ţe sa stotoţnil s názorom okresného súdu, ţe neudelenie plnej moci tretej osobe na zastupovanie v konaní nie je dôvodom na prerušenie konania. Z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky vyplýva, ţe zdravotný stav J. D. by mohol byť počas pojednávania váţne ohrozený a preto jej účasť na pojednávaní nie je moţná. Okresný súd správne vyhodnotil závery tejto lekárskej správy. Teda, ak podľa vyjadrenia ošetrujúcej lekárky sa konateľka ţalovaného nemôţe zúčastňovať pojednávaní, pretoţe by účasťou na pojednávaniach došlo k ohrozeniu a zhoršeniu jej zdravotného stavu, prekáţka ktorá je dlhodobá, potom konateľka ţalovaného mala zabezpečiť zastupovanie ţalovaného na pojednávaniach akoukoľvek inou osobou. Tvrdenie ţalovaného, ţe okresný súd mu neumoţnil dokazovanie na súde nie je dôvodné a postupom okresného súdu nedošlo k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktorá pozostáva z trov právneho zastúpenia v sume 83, 06 eur. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dňa 28.07.2014 ţalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. (v znení platnom a účinnom do 31.12.2014), pretoţe mal za to, ţe nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Dovolateľ uviedol, ţe okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b ods. 1, ods. 2 a ods. 3 O. s. p., pretoţe pre vydanie takéhoto rozsudku boli dané dôvody. Poukázal na to, ţe Okresný súd Lučenec na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 16. 09. 2013 rozhodol vo veci bez účasti ţalovaného, ktorý sa riadne ospravedlnil listom z 12. 09. 2013. Konateľka ţalovaného sa ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu a poţiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, ktorého sa chcela zúčastniť a na ktorom sa chcela k veci vyjadriť. 4 1Obdo/61/14 Okresný súd Lučenec rozhodol jednostranne, pretoţe platnosť dokumentov posúdil v prospech ţalobcu. Ţalovaný ţiadnym svojim prejavom nesúhlasil s výškou ceny, ktorú ţalobca uviedol v cenovej ponuke z 25.08.2011 a ţiadnym svojim prejavom nesúhlasil ani s fakturovaním prác, ktoré neboli objednané. Závaţným dôvodom prečo tak konal je rozpor objednaných a vykonaných prác. Nesúhlasil tieţ s tým, ţe medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo. Napriek tomu, ţe neboli objednané montáţne práce obnovenia pripojenia prívodného kábla elektrickej energie k jednému zo ţeriavov z dôvodu váţneho mechanického poškodenia jednej časti ţeriavu, odborní pracovníci ţalobcu tak nedôvodné urobili. Okresný súd tak rozhodol jednostranne v prospech ţalobcu, pričom nevzal do úvahy ani snahu ţalovaného dospieť so ţalobcom k dohode, k čomu ţalovaný predloţil aj príslušné doklady. Dovolateľ nesúhlasil s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorý konštatoval, ţe okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci a vec aj správne právne posúdil, pričom ako nedôvodné vyhodnotil námietky ţalovaného uvedené v prvostupňovom konaní, ako aj v odvolaní. Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.mája 2014 zrušil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania, vrátane trov právneho zastúpenia. K dovolaniu ţalovaného zaslal ţalobca písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, ţe podľa jeho názoru zo strany obidvoch súdov nebola ţalovanému ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom. To, ţe štatutárna zástupkyňa ţalovaného mala dlhodobé zdravotné problémy nemôţe byť dôvodom pre neustále odročovanie pojednávania, nakoľko súd musí prihliadať aj k záujmom druhého účastníka konania, ktorý by nemal byť poškodzovaný neprimeraným a neustálym predlţovaním sporu. K námietke, ţe okresný súd mal rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie ţalobca uviedol, ţe pre takéto rozhodnutie súdu neboli splnené všetky tri podmienky, keďţe ţalovaný sa síce pojednávania nezúčastnil, avšak k ţalobe sa písomne vyjadril a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Podľa názoru ţalobcu okresný súd a ani krajský súd nepochybili ani pri zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci a svojimi rozhodnutiami neporušili zákon. 5 1Obdo/61/14 S poukazom na vyššie uvedené ţalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, v dovolacom konaní zastúpený advokátom (§ 240 ods. 1 a § 241 ods.1 O. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či sa dovolaním napáda rozhodnutie, proti ktorému je tento mimoriadny opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. V preskúmavanej veci rozhodol odvolací súd rozsudkom, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu zákon vymedzuje v ustanovení § 238 odseku 1, odseku 2 a odseku 3 O. s. p. Naopak, dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné z dôvodov uvedených v odseku 4 a odseku 5 tohto ustanovenia. Podľa ustanovenia § 238 odseku 5 O. s. p. dovolanie nie je prípustné vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. Konanie v predmetnej obchodnej veci o peňaţné plnenie v sume 1.224,- eur začalo na súde prvého stupňa dňa 6. augusta 2012. Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 343/2011 Z. z. .bola s účinnosťou od 1. januára 2012 stanovená minimálna mzda 327,20 eur. Desaťnásobok tejto mzdy potom predstavuje 3.272,- eur. Keďţe predmet dovolacieho konania (1 224,-eur) neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, prípustnosť dovolania ţalovaného je vylúčená priamo zákonom v zmysle ust. § 238 ods. 5 O. s. p. 6 1Obdo/61/14 Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie ţalovaného bolo procesne prípustné iba vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, taxatívne uvedených v ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak
- a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo súd bol nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v ust. § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale aj z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). V prípade, ak dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, aj keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolateľ v dovolaní nenamietal ţiadnu vadu konania majúcu za následok prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 písm.
- a)aţ
- e)a písm.
- g)O. s. p. a existenciu takejto vady nezistil z úradnej povinnosti (ex offo) ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Dovolateľ v dovolaní výslovne namietal vadu konania podľa ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. z dôvodu, ţe nesprávnym rozhodnutím odvolacieho súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Obsahom dovolania je 1/ námietka dovolateľa, ţe okresný súd mal vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., pretoţe na pojednávaní rozhodol v neprítomnosti ţalovaného, pričom konateľka ţalovaného sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila z dôvodu zlého zdravotného stavu a zároveň poţiadala súd o vytýčenie nového termínu pojednávania, čo okresný súd neakceptoval, 2/ námietka dovolateľa smerujúca voči tomu, ako okresný súd posúdil cenovú ponuku z 25. 08. 2011, faktúru, rozsah objednaných a vykonaných prác, ako aj právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý podľa okresného súdu vznikol na základe zmluvy o dielo podľa ust. § 536 ods. 1 a nasl. Obchodného zákonníka a 3/ námietka dovolateľa, ţe odvolací súd nesprávne rozhodol, keď potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. 7 1Obdo/61/14 Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Zo znenia zákona „ak sa postupom súdu účastníkovi konania odňala moţnosť konať pred súdom“ vyplýva, ţe následok v podobe znemoţnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania musí byť v príčinnej súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom. Zároveň je potrebné poukázať na to, ţe odňatie moţnosti konať pred súdom dáva ustanovenie § 237 písm.
- f)O. s. p. výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho rozhodnutím. Z obsahu dovolania ţalovaného vôbec nevyplýva, k znemoţneniu realizácie akých procesných práv ţalovaného malo dôjsť postupom či uţ odvolacieho súdu alebo súdu prvého stupňa, dôsledkom čoho by bolo odňatie moţnosti ţalovanému konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy pri rozhodovaní vychádzali z neúplných skutkových zistení, ide z hľadiska obsahovej stránky o námietku, ţe v konaní došlo k tzv. inej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto dovolateľom tvrdená vada (aj keby k nej v konaní došlo) by bola relevantným dovolacím dôvodom v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., avšak sama o sebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle ust. § 237 O. s. p. Posúdiť správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôţe uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy. Dovolacie konanie má prieskumnú povahu, so zreteľom na ktorú dovolací súd nevykonáva dokazovanie (ust. § 243a ods. 2, druhá veta O. s. p.), na rozdiel od prvostupňového a odvolacieho súdu. Námietka dovolateľa smerujúca voči nesprávnemu právnemu posúdeniu veci je v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. relevantným dovolacím dôvodom, ktorý však prípustnosť dovolania nezakladá, keďţe nie je procesnou vadou so znakmi uvedenými v ust. § 237 O. s. p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym 8 1Obdo/61/14 posúdením veci súd neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. (viď uznesenie NS SR sp. zn. 2Cdo/l12/2001, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 43/2003). Teda, ani prípadným nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov. Tak, ako je uţ vyššie konštatované, k odňatiu moţnosti ţalovanému konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm.
- f)O. s. p. rozhodnutím odvolacieho súdu a ani súdu prvého stupňa nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretoţe citované ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať pred súdom vo vzťahu k účastníkovi konania do súvislosti s nesprávnym procesným postupom súdu, teda s porušením procesných predpisov upravujúcich konanie pred súdom (s tzv. faktickou činnosťou súdu), a nie s jeho rozhodnutím vo veci. Okresný súd tieţ nepochybil, keď nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b O. s. p., nakoľko pre vydanie kontumačného rozsudku neboli súčasne splnené všetky podmienky v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia (1. ţalovaný sa nedostavil na pojednávanie, na ktoré bol riadne a včas predvolaný, 2. ţalovaný sa nevyjadril k doručenej ţalobe, hoci bol súdom vyzvaný a 3.ţalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní včas a váţnymi okolnosťami). Uvedená námietka dovolateľa je preto bez právnej relevancie. Vzhľadom na to, ţe predmet dovolacieho konania neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy a súčasne dovolací súd nezistil závaţné vady konania majúce za následok prípustnosť dovolania podľa ust. § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ţe dovolanie ţalovaného pre jeho neprípustnosť odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243b ods. 5 O. s. p, nakoľko dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je procesne prípustný. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa dovolací súd nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu čo do jeho meritu. O trovách dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, ţe ich náhradu v dovolacom konaní úspešnému ţalobcovi nepriznal, keďţe ţalobca si ich náhradu v dovolacom konaní ani neuplatnil (ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.). 9 1Obdo/61/14 Uznesenie prijal dovolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 ( ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. .o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave,12. novembra 2015 JUDr. Jana Hullová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Antónia Savarová 10 1Obdo/61/14 Za správnosť vyhotovenia : Kanc! -opíš 6x -vyznač v reg. skonč. -spis zašli OS Lučenec -vyhotovila JUDr. Jana Hullová