Obsah (4)

§ 58§ 218§ 146§ 224

1 Najvyšší súd 1 Oboer 21/2015 Slovenskej republiky 1 OboE 12/2015 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej P., s. r. o.,so sídlom v B., P. č. X., IČO: X., zastú

§ 58ods.

1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“). Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením č. k. 9 CoE/112/2013-60 z

1. januára 2014 rozhodol tak, ţe napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
2. decembra 2014 (ďalej aj „O. s. p.“ alebo „Občiansky súdny poriadok“). Ďalším výrokom zamietol návrh oprávnenej na prerušenie konania a predloţenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, ţe ak chcel povinný, aby mu bol poskytnutý úver, bol nútený súčasne na predtlači zmluvy o úvere podpísať plnomocenstvo pre Mgr. T. K., v ktorom ho splnomocnil na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru súčasným udelením plnomocenstva pre Mgr. K. a poverením na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné povaţovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je v zmysle ustanovení § 53 ods. 4 a § 39 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy absolútne neplatná, t. j. neplatná od počiatku. Návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie odvolací súd zamietol s odôvodnením, ţe začatie konania o predbeţnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového práva 1 Oboer 21/2015 1 OboE 12/2015 3 natoľko zrejmé, ţe nie je potrebné obracať sa s predbeţnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave - vo výroku zamietajúcom návrh na prerušenie konania - podala oprávnená odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ţiadala rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala oprávnená tieţ dovolanie, v ktorom uviedla, ţe súdy:
3. rozhodli „nad rámec zverenej právomoci“ (§ 237 písm. a/ O. s. p.),
4. konali vo veci, v ktorej sa uţ právoplatne rozhodlo (§ 237 písm. d/ O. s. p.), lebo vykonateľnosť exekučného titulu uţ bola právoplatne posúdená pri poverení súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu,
5. oprávnenej odňali moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.) tým, ţe nezohľadnili jej námietky, konali bez pojednávania a dokazovania a nerešpektovali jej právo na to, aby jej právna vec bola rozhodovaná na základe správneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie,
6. v konaní sa dopustili inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), najmä nesprávne zistili skutkový stav, nevykonali náleţité dokazovanie a
7. napadnuté rozhodnutie zaloţili na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Oprávnená (ďalej aj „dovolateľka“) ţiadala, aby dovolací súd zrušil napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ ním potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň ţiadala, aby bolo dovolacie konanie prerušené podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a Súdnemu dvoru Európskej únie boli predloţené prejudiciálne otázky, ktoré bliţšie špecifikovala v podanom dovolaní. I. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) najskôr skúmal, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môţe konať o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave. Podľa ust. § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môţe konať vo veci (podmienky konania). 1 Oboer 21/2015 1 OboE 12/2015 4 Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, ţe ich Občiansky súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, moţno povaţovať za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako aj na strane účastníkov konania), ktoré musia byť nevyhnutne splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, ţe v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý nemoţno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona. Podľa ust. § 201 vety prvej O. s. p. účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Podľa ust. § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy. Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa: a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, neţ patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb poţívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.). Podľa ust. § 10 ods. 1 O. s. p., krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. Podľa ust. § 10 ods. 2 O.s.p., o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe Najvyšší súd SR je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa, pričom prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (viď ust. § 9 ods. 2 O. s. p.). 1 Oboer 21/2015 1 OboE 12/2015 5 Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania, vydané po začatí odvolacieho konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu SR na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto nie je daná. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Najvyšší súd SR preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu odvolacieho súdu zastavil bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (ust. § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p.). II. Najvyšší súd SR ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave podala včas oprávnená, zastúpená v súlade s ust. § 241 ods. 1 vetou druhou O. s. p., skúmal najskôr, či je dôvodný jej návrh na prerušenie dovolacieho konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. K podobnému návrhu oprávnenej na prerušenie dovolacieho konania sa uţ Najvyšší súd SR vyjadril vo viacerých iných, skutkovo a právne obdobných právnych veciach, v ktorých tá istá oprávnená vystupovala v procesnom postavení dovolateľky. Ako príklad je moţné uviesť rozhodnutia z
8. augusta 2013 sp. zn. 4 Cdo/24/2013, z
9. augusta 2013 sp. zn. 5 ECdo/ 40/2013, z
10. júla 2013 sp. zn. 2 ECdo/63/2013, z
11. júla 2013 sp. zn. 4 Cdo/326/2012 a z
12. júla 2013 sp. zn. 3 Cdo/34/2013, na ktoré Najvyšší súd SR v podrobnostiach poukazuje s tým, ţe s právnymi závermi v nich vyjadrenými sa stotoţňuje aj v preskúmavanej veci, pre účely ktorej opakuje, ţe Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať rozhodnutie o prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je ţiadny dôvod pre prerušenie konania. Dovolací súd vzhľadom na to nedôvodný návrh na prerušenie konania zamietol. III. V ďalšom Najvyšší súd SR bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.) skúmal, či oprávnenou podané dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho 1 Oboer 21/2015 1 OboE 12/2015 6 zákon pripúšťa a dospel k záveru, ţe dovolanie treba odmietnuť podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. V danom prípade dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, aká uţ bola v počte väčšom ako päť, predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tou istou dovolateľkou – viď konania vedené na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1 Oboer/182/2013, 1 Oboer/291/2013, 1 Oboer/216/2014, 1 Oboer/235/2014, 1 Oboer/ 258/2014 a 1 Oboer/277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotoţňuje a poukazuje na ne. V zmysle ust. § 243b ods. 7 O. s. p. uţ ďalšie dôvody neuvádza. IV. Oprávnená z procesného hľadiska zavinila, ţe sa konanie o jej odvolaní muselo zastaviť a vznikla jej povinnosť nahradiť povinnému trovy tohto konania (§ 224 ods. 1 O. s. p.

§ 146ods.

2 O. s. p.). V konaní o jej dovolaní vzniklo procesne úspešnému povinnému právo na náhradu trov konania proti oprávnenej, ktorá úspech v dovolacom konaní nemala (§ 243b ods. 5 O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd SR nepriznal povinnému náhradu trov týchto konaní, lebo povinný nepodal návrh na ich priznanie (§ 151 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave,
2. októbra 2015 JUDr. Jana Hullová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Antónia Savarová