Najvyšší súd 5Cdo/397/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., právne zastúpeného: advokátskou kanceláriou F., proti povinnej: M., o vymoženie pohľadávky 2 130 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 1Er/2218/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. augusta 2012 č. k. 14CoE/237/2012-35, takto r o z h o d o l : Návrh oprávneného na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. augusta 2012 č. k. 14CoE/237/2012-35 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Oprávnený podal na Exekútorskom úrade J. dňa 15. 07. 2010 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej na vymoženie pohľadávky 2 130 eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu – rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom S. zo dňa 24. 11. 2009 sp. zn. SR 19910/09. Následne súdny exekútor požiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. 2 5Cdo/397/2012 Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Rimavská Sobota poverením č. 5609 091377 * zo dňa 16. 09. 2010. Okresný súd Rimavská Sobota uznesením z 15. februára 2012 č. k. 1Er/2218/2010-12 exekúciu zastavil. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d/, § 57 ods. 2, § 58 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, čl. 6 ods. 1, čl. 2 písm. a/, čl. 3 ods. 1, ods. 3, prílohy bod 1 písm. q/ smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že súd považuje zmluvu o úvere uzavretú medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu. Poukázal na to, že úprava spotrebiteľského práva sa vyznačuje vysokou mierou kogentnosti, pričom jej základným cieľom je poskytnúť ochranu spotrebiteľa. Dodal, že rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej doložky vyplývajúcej zo všeobecných podmienok. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súd prvého stupňa konštatoval, že povinný si rozhodcovskú doložku nevyjednal, ako súčasť všeobecných podmienok ju musel akceptovať, nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Ide o rozhodcovskú doložku alternatívnu, ktorá zásadne pripúšťala podanie návrhu na štátny súd, napriek tomu doložku podľa súdu prvého stupňa nemožno považovať za vyváženú, pretože vylučovala spotrebiteľa z možnosti dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ už podal svoj návrh na rozhodcovský súd. Taktiež poukázal na to, že vo svojich dôsledkoch rozhodcovská doložka bola spôsobilá vytvoriť neprekonateľnú prekážku pred uplatnením ústavného práva spotrebiteľa na prístup k súdu. Rozhodcovská doložka zakladá v tomto smere nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto súd prvého stupňa takúto podmienku vyslovil za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto túto považoval za neplatnú. 3 5Cdo/397/2012 Súd prvého stupňa skonštatoval, že pokiaľ na základe neplatnej rozhodcovskej doložky došlo k vydaniu rozhodcovského rozsudku, plnenie ním priznané treba považovať za rozporné s dobrými mravmi, a preto exekúciu zastavil. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, napadnutým uznesením z 13. augusta 2012 č. k. 14CoE/237/2012-35 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa uviedol, že súd v exekučnom konaní je oprávnený a súčasne povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie ako aj či ide o rozhodnutie vykonateľné po stránke formálnej ako aj materiálnej. Odvolací súd poukázal na to, že exekučný súd k právnemu záveru o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve dospel na podklade listinných dôkazov predložených oprávneným, preto nie je možné konštatovať porušenie práva prístupu k vykonanému dokazovaniu oprávneného ako účastníka konania. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že rozhodcovskú doložku obsiahnutú v zmluve o úvere exekučný súd správne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Podmienka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej zaradenia vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru vopred pripravenej zmluvy a spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že jednou z neprijateľných podmienok je aj samotná rozhodcovská doložka, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom, a to v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto s poukazom na § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Odvolací súd poukázal na článok 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, z ktorého je zrejmé, že výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa rozhodcovskej doložky spočíva výlučne na oprávnenom, ktorý mohol na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie a rozhodnutie rozhodcovskému orgánu, resp. rozhodcovi, ktorého si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. 4 5Cdo/397/2012 Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie (ďalej len „dovolanie“), ktoré odôvodnil tým, že: - súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. § 237 písm. f/ O. s. p.), - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). - súd bol nesprávne obsadený (ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ust. 237 písm. g/ O. s. p.) V dovolaní odvolaciemu súdu vytýkal predovšetkým to, že odvolací súd ani súd prvého stupňa nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a opätovne odôvodnil návrh na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., pričom dodal, že nerešpektovaním procesného návrhu oprávneného došlo k odňatiu možnosti účastníkovi konať pred súdom. Opätovne zdôraznil potrebu v danej veci požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“. Namietol, že o návrhu na prerušenie konania malo byť rozhodnuté formou uznesenia. Súdom zúčastneným na rozhodovaní dovolateľ ďalej vytýkal to, že sa nevysporiadali s judikatúrou Súdneho dvora ES a nezdôvodnili prečo priamo aplikovali ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, napriek transpozícii smernice do vnútroštátneho právneho poriadku Slovenskej republiky. Poukázal tiež na nesprávny slovenský preklad ustanovenia písm. q/ ods. 1 prílohy smernice v porovnaní s inými jazykovými verziami (anglickou, českou, poľskou, nemeckou a francúzskou) a výkladové pravidlá vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora ES. Podľa týchto výkladových pravidiel je potrebné text úniového predpisu skúmať vo všetkých jeho úradných jazykových verziách s tým, že pokiaľ je výklad určitého ustanovenia v jednotlivých jazykových verziách odlišný, musí byť toto ustanovenie vykladané podľa všeobecného významu a cieľa právnej úpravy, ktorého je súčasťou. Podľa dovolateľa z porovnania všetkých jazykových verzií ustanovenia písm. q/ ods. 1 prílohy smernice vyplýva, že len taká rozhodcovská doložka je neprijateľná, ktorá kumulatívne alebo jednotlivo a/ neposkytuje spotrebiteľovi právo alebo mu bráni v uplatňovaní práva podať žalobu na všeobecný súd, b/ neposkytuje spotrebiteľovi právo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, c/ vyžaduje 5 5Cdo/397/2012 od spotrebiteľa, aby riešil spory arbitrážou, ktorá nie je upravená právnymi predpismi, d/ nevhodne obmedzuje prístup k dôkazom alebo ukladá spotrebiteľovi povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na inej zmluvnej strane. Na rozdiel od doslovného slovenského znenia, podľa ktorého sa javí ako keby sa atribút „neupravenosti právnymi predpismi“ vzťahoval k sporom, tak z ostatných jazykových verzií je zrejmé, že spotrebiteľská zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne akýmsi osobitným typom arbitráže, ktorá nie je upravená právnymi predpismi a kde rozhodcovia pravdepodobne nie sú povinní aplikovať príslušné hmotné právo. To však nie je prípad rozhodcovského konania podľa ZRK. Takéto rozhodcovské konanie je upravené právnymi predpismi a v zmysle ust. § 31 ods. ZRK sa v ňom rozhoduje podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že súdy sa vôbec vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s výkladovými pravidlami uvedenými v judikatúre Súdneho dvora aplikujúc na smernicu Rady 93/13/EHS a nezdôvodnili prečo považujú rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V doplnení dovolania oprávnený tiež navrhol, aby dovolací súd prerušil dovolacie konanie podľa ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 243c O. s. p. a na základe článku 267 tretí odsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil Súdnemu dvoru ES nasledovné prejudiciálne otázky: 1/ Má sa ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov? 2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku je možné ustanovenie písm. q/ ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie 6 5Cdo/397/2012 všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu? 3/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi? V doplnení dovolania zo dňa 11. 10. 2012 doplnil aj dôvody dovolania:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.