Najvyšší súd 5 Cdo/432/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., zastúpeného advokátskou kanceláriou A., proti povinnému: J., o vymoženie 1 051,58 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 37Er/1972/2010, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2012 č. k. 2CoE/21/2012-52, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 28. júna 2012 č. k. 2CoE/21/2012-52 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Oprávnený podal dňa 16. septembra 2010 súdnemu exekútorovi (J.) návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 1 051,58 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného STÁLYM ROZHODCOVSKÝM SÚDOM zriadeným pri R. z 21. mája 2010 sp. zn. B1208645, ktorým bola žalovanému (J.) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (B.) sumu 1 350,32 eur s príslušenstvom. Následne súdny exekútor požiadal (žiadosťou zo 04. októbra 2010) Okresný súd Košice I o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, ďalej len „Exekučný poriadok“). 2 5 Cdo/432/2012 Okresný súd Košice I uznesením z 26. júla 2011 č. k. 37Er/1972/2010-41 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spisu, najmä obsahom rozhodcovského rozsudku a obsahom zmluvy o úvere zo dňa 01. júna 2006 so všetkými jej neoddeliteľnými prílohami zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného (P.) a povinným bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej sa právny predchodca oprávneného zaviazal poskytnúť povinnému peňažné prostriedky vo výške 50 000 Sk (1 659, 69 eur), pričom povinný sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky a poplatky ako aj plniť ostatné povinnosti v zmysle obchodných podmienok pre úver. Povinný svojim podpisom potvrdil, že sa oboznámil s obchodnými podmienkami pre úver, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie. Súd prvého stupňa konštatoval, že z predloženého rozhodcovského spisu nie je zrejmé z akých obchodných podmienok rozhodcovský súd vychádzal pri skúmaní svojej právomoci, nakoľko v rozhodcovskom spise sa nachádzajú iba obchodné podmienky pre úver vydané P., ktoré však v bode 9.2 neobsahujú rozhodcovskú doložku. Iba v bode 11.2 uvádzajú, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní rozhodcovská doložka uvedená vo VOP, na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Všeobecné obchodné podmienky sa v rozhodcovskom spise nenachádzajú. Uvedené obchodné podmienky pre úver sú účinné od 01. januára 2008 a v zmysle bodu 6.1 OP nadobúdajú zmeny OP účinnosť voči klientovi ku dňu v nich uvedenom, teda 01. januára 2008. Teda nie je preukázaná vôľa povinného byť viazaný obsahom rozhodcovskej zmluvy, čo je nevyhnutný predpoklad pre platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky. Preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že právomoc Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti R. rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere zo dňa 01. júna 2006 nie je daná, nakoľko nie je preukázané platné uzavretie rozhodcovskej doložky, ktorá by zakladala právomoc uvedeného rozhodcovského súdu rozhodnúť v danej veci. Vzhľadom na to, že nie je splnený jeden zo zákonných predpokladov na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací, napadnutým uznesením z 28. júna 2012 č. k. 2CoE/21/2012-52 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne 3 5 Cdo/432/2012 správne potvrdil. Odvolací súd za podstatnú námietku oprávneného považoval tú, že pri zmluvách o úvere súd je oprávnený posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky podľa znenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka iba u zmlúv uzavretých po 01. januári 2008 a keďže zmluva o úvere v danej veci bola uzavretá dňa 01. júna 2006, súd nebol oprávnený rozhodcovskú doložku podľa uvedeného ustanovenia posudzovať a tiež, že posudzovanie rozhodcovskej doložky podľa uvedeného ustanovenia nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Odvolací súd uviedol, že právna úprava spotrebiteľských zmlúv bola do Občianskeho zákonníka, a to do ustanovení § 52 až 59 zaradená až s účinnosťou od 01. apríla 2004, pričom až s účinnosťou od 01. januára 2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka, a teda v čase uzavretia úverovej zmluvy, z ktorej oprávnený uplatňuje nároky, v Občianskom zákonníku medzi spotrebiteľské zmluvy nebola zaradená zmluva o úvere. Odvolací súd mal však za to, že uvedené, pokiaľ ide o definovanie spotrebiteľských zmlúv, neznamená, že zmluva o úvere, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd mal za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj na zmluvy uzavreté do 01. januára 2008 sa na povinného ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv. Odvolací súd poukázal na to, že aj právna úprava neprijateľných podmienok uvedená v ustanovení § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka nie je taká, že za takéto podmienky nie je možné považovať aj iné podmienky, keďže v tomto ustanovení sa uvádza, že za takéto sa považujú „najmä“ tam špecifikované podmienky. To znamená, že do 31. decembra 2007 ako aj po 01. januári 2008 za neprijateľné podmienky je možné považovať aj iné podmienky, i keď nie sú v uvedenom ustanovení, resp. v ust. § 53 ods. 3 účinnom do 31. decembra 2007 vymenované. Odvolací súd ďalej zdôraznil, že zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takej zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť 4 5 Cdo/432/2012 exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku pôjde aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Súd pri zisťovaní, či nejde o nekalú rozhodcovskú doložku skúma všetky dôležité skutočnosti, ktoré vyvolávajú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Za také okolnosti možno považovať napr. neprijateľné miesto rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa § 224 ods. l a § 142 ods. l O. s. p. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie podľa jeho žiadosti alebo, aby zrušil rozhodnutia súdov nižších stupňov a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým, že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už začalo konanie (§ 237 psím. d/ O. s. p.), sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný (§237 písm. e/ O. s. p.), účastníkovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred ním (§ 237 písm. f/ O. s. p.) a v zmysle § 241 ods. 2 O. s. p. tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Oprávnený nesúhlasí s konštatovaním odvolacieho súdu, že rozhodcovská doložka obsiahnutá vo VOP k Zmluve o úvere je neplatná, z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru dovolateľa exekučný súd nebol oprávnený skúmať platnosť, resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky ex offo. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinného, nemôže mať za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Bol preto toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá v súlade so zákonom, a preto mal za to, že súdy vec nesprávne právne posúdili (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Dovolateľ mal taktiež 5 5 Cdo/432/2012 za to, že súd opätovným posudzovaním obsahu zmluvy o úvere a VOP, ktoré tvoria podklad rozhodovania rozhodcovského súdu porušil zásadu nezmeniteľnosti a záväznosti rozhodcovského rozsudku a rozhodoval tak o veci, o ktorej už bolo raz právoplatne rozhodnuté. Podľa dovolateľa exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky vzhľadom na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý má charakter rei iudicatae a predstavuje tak prekážku veci rozhodnutej. Zdôraznil, že oprávnený postupoval v súlade s § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý mu ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky a pokiaľ by tak nerobil, došlo by k porušeniu zákona o bankách. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O. s .p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 až § 239 O. s. p. Podľa § 239 ods. 1 O. s. p. je dovolanie tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil 6 5 Cdo/432/2012 vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadol oprávnený dovolaním, nemá znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa, dovolanie ale nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému § 239 ods. 2 písm. a/ až c/ O. s. p. Dovolanie oprávneného preto podľa ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. procesne prípustné nie je. Prípustnosť dovolania oprávneného by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.