ţalobcu sa jednalo o identické akcie, ktoré ROPF previedol na spoločnosť P., a. s., za cenu 1 700,-- Sk za akciu. Celkový rozdiel medzi kúpnou cenou, za ktorú E. kúpila 179 889 ks akcií emitenta S., a. s. a za ktorú tieto akcie predal ţalobca 1/ z majetku ROPF, je suma 278 827 950,-- Sk. Dňa 15. apríla 2004 nadobudla E. podpisom zmluvy s Ministerstvom financií SR o kúpe akcií ďalších 10% základného imania S., a. s., za cenu cca 2,9 mld. Sk, čo je cca 4 550,-- Sk za akciu. Z toho vyplýva, ţe majoritný akcionár S., a. s., spoločnosť E. nikdy nenakupovala akcie S., a. s., za cenu, ktorá by bola niţšia ako 3 221,-- Sk za akciu.
obsahu podaní ţalobcu ţalovaní 1/ a 2/ boli povinní postupovať v súlade s ustanoveniami zákona o kolektívnom investovaní v znení neskorších noviel. Keďţe takto nepostupovali, porušili svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného zákona, a to tým, ţe nevykonali riadnu analýzu ekonomickej výhodnosti predaja uvedených akcií, nevykonali riadne zistenia reálneho dopytu a najvýhodnejšej ceny akcií, akcie boli predané priamo uţ vopred určenému záujemcovi a nesplnili si predtým povinnosť anonymnej ponuky týchto cenných papierov na verejnom trhu cenných papierov, nesplnili povinnosť predať cenný papier za najvýhodnejšiu cenu, neponúkli tieto cenné papiere na odpredaj majoritným vlastníkom S., a. s. Pre tieto porušenia povinností vyplývajúce z cit. zákona Úrad pre finančný trh rozhodnutím č. GRUFT 113/2004/SANE z
Obchodného zákonníka kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaţe preukáţe, ţe porušenie povinnosti bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Občianskeho zákonníka kaţdý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
4 zákona o kolektívnom investovaní správcovská spoločnosť je zodpovedná podielnikom, ktorých majetok v podielovom fonde spravuje, za všetky škody vzniknuté v dôsledku neplnenia alebo nedostatočného plnenia svojich povinností vyplývajúcich zo zákona alebo zo štatútu podielového fondu. Z vykonaného dokazovania krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal zodpovednosť za škodu voči ţalovanému 1/. Táto zodpovednosť ţalovaného 1/ voči ţalobcovi ako podielnikovi bude daná, ak budú naplnené a ţalobcom preukázané objektívne predpoklady zodpovednosti za škodu, t. j. existencia porušenia právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi. Ţalovaný 1/ sa nedopustil ţiadneho porušenia povinnosti, z ktorého by mohla ţalobcovi vzniknúť nejaká škoda. Predmetné akcie boli 4 1 Obdo V 23/2013 predané za najvýhodnejšiu cenu, akú bolo moţné dosiahnuť v danom čase a za daných okolností, čo v spore bolo preukázané. Tvrdenie, ţe akcie boli predané po viac ako siedmich mesiacoch za cenu 3 250,-- Sk za kus, nie je samo o sebe tvrdením, ktoré by poukazovalo na to, ţe ţalobcovi vznikla nejaká škoda. Škoda by mohla ţalobcovi vzniknúť vtedy, ak by v čase realizácie predaja akcií bolo moţné tieto predať za vyššiu cenu. Nie je naplnený ani predpoklad zodpovednosti za škodu, t. j. existencia príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody, nakoľko nedošlo k ţiadnemu porušeniu povinnosti a tým, ţe nebola porušená povinnosť, nemohla škoda vzniknúť. Ţalobca sa proti ţalovanému 2/ domáhal náhrady škody za porušenie povinností pri výkone funkcie člena predstavenstva ţalovaného 1/, ktorý zodpovedá podielnikom za vzniknutú škodu (§ 57 prvá veta ZKI). Ţalobca mal za to, ţe ţalovaný 2/ tým, ţe dňa 18. februára 2003 zadal pokyn na predaj cenných papierov za cenu 1 700,-- Sk za kus nekonal s náleţitou starostlivosťou, lebo sa nezaoberal pri rozhodovaní a nezohľadnil všetky dostupné informácie, týkajúce sa predaja akcií. Najmä mal vedieť, ţe analýza ekonomickej výhodnosti predaja akcií S. za cenu 1 700,-- Sk je nesprávna a nepodloţená. Krajský súd dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal, v čom spočíva porušenie povinnosti člena predstavenstva pri výkone jeho funkcie. Krajský súd nezistil zodpovednosť za škodu ani u ţalovaného 3/. Tento nemohol spôsobiť bezprostredne škodu podielnikom ROPF. Udelenie súhlasu ţalovaným 3/ ako depozitára smerovalo k odsúhlaseniu limitnej ceny, ktorá zodpovedala hodnote predmetných cenných papierov majetku ROPF. Udelenie súhlasu neznamenalo povinnosť ţalovaného 1/ v postavení správcu ROPF akcie predať v limitnej cene a nemalo vplyv na zákonné povinnosti iných subjektov podieľajúcich sa na predaji. Škoda podielnikom ROPF nemohla vzniknúť, nakoľko aj pred predajom akcií S., a. s., bola hodnota týchto akcií stanovená na 1 700,-- Sk a aj po ich predaji sa hodnota podielových listov nezmenila. Ak by nejaká škoda aj vznikla, môţe spočívať len v ušlom zisku pre nedosiahnutie najvýhodnejšej ceny, ktorú bolo moţné dosiahnuť v prospech otvoreného podielového fondu. Za dosiahnutie najvýhodnejšej ceny pri predaji akcií, ktorú bolo moţné dosiahnuť v prospech ROPF, však nezodpovedá ţalovaný 3/, nakoľko to nie je jeho zmluvná, ani zákonná povinnosť. Medzi podielnikmi ROPF a depozitárom neexistoval ţiadny záväzkovo-právny 5 1 Obdo V 23/2013 vzťah, ktorý bol upravený v Obchodnom zákonníku, a preto ani náhrada škody voči ţalovanému 3/ nemôţe byť upravená Obchodným zákonníkom. Súd neuznal zodpovednosť ţalovaného 3/ ani
438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, lebo miera zavinenia ţalovaného 3/ tu nie je. O náhrade trov konania Krajský súd v Bratislave rozhodol
výsledku sporu v súlade s § 142 ods. 1 O. s. p. Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnili. Ţalovanému 3/ priznal náhradu trov za právne zastupovanie advokátom vo výške 361 698,60,-- Sk. Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému 3/ náhradu trov odvolacieho konania v sume 1 548,81 eur. Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu poukázal na zistený skutkový stav súdom prvého stupňa. Osvojil si dôvody napadnutého rozhodnutia, ako aj právne posúdenie. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, ţe
obsahu spisu súd prvého stupňa na prejednanie veci samej nariadil viackrát pojednávanie, na ktorých umoţnil účastníkom konania, teda aj ţalobcovi splniť zákonnú povinnosť uloţenú v § 120 ods. 1 O. s. p.
názoru odvolacieho súdu ţalobcom navrhované dôkazy (vyţiadanie trestného spisu, spisu z Úradu pre finančný trh, predloţenie zmluvy o výkone depozitára od ţalovaných) by mali preukázať skutočnosti, ktoré jednak neboli v konaní sporné a jednak nimi nemohli byť preukázané rozhodujúce skutočnosti pre priznanie práva na náhradu škody. Nevykonanie navrhovaných dôkazov teda neznamená procesné pochybenie súdu s právnym následkom odňatia moţnosti účastníkovi konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 2 písm. f/ O. s. p., na ktoré ustanovenie ţalobca v odvolaní poukázal. Prvostupňový súd sa oboznámil s rozhodnutím Úradu pre finančný trh, Bratislava, z
názoru odvolacieho súdu ţalobca jednoznačne nepreukázal, ţe škoda, ktorú ţalobca vyčíslil sumou 13 167 116,-- Sk, mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti konať v zmysle zákona o kolektívnom investovaní ţalovaným 1/. Nebolo ţalobcom preukázané a nevyplýva to ani z rozhodnutia Úradu pre finančný trh, ţe by v danom čase ţalovaný 1/ pri dodrţaní všetkých podmienok a spôsobov
cit. zákona dosiahol predajom akcií vyššiu trhovú cenu, neţ za ktorú akcie v skutočnosti predal. Tieţ nebolo jednoznačne ţalobcom preukázané, ţe predmetné akcie by ţalovaní za cenu 3 221,-- Sk/akcia mohli predať majoritnému akcionárovi E. Vzhľadom na to, ţe na cenu akcií pôsobia rôzne okolností na kapitálovom trhu, cena závisí od osobných pomerov predávajúceho alebo kupujúceho (viď znalecký posudok Ing. D. U.), odvolací súd prisvedčil ţalovaným 1/ a 2/, ţe ţalobcom určená cena akcie 3 221,- - Sk za 1 kus v čase predaja akcií
1 v spojení s § 142 ods. 1 priznal náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaným 1/ a 2/ v odvolacom konaní trovy nevznikli, a preto odvolací súd im náhradu trov nepriznal. Ţalovanému 3/ 7 1 Obdo V 23/2013 vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k odvolaniu vo výške 39 050,-- Sk za úkon, 19% daň z pridanej hodnoty 7 419,50 Sk zo sumy 39 050,-- Sk a paušálnu náhradu 190,-- Sk. Spolu trovy odvolacieho konania činia 46 659,50 Sk (v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk/euro), 1 548,81 eur. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cbm/61/2004 a proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6 Obo 84/2008 podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť
2 a ods. 3 O. s. p. a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odôvodnení dovolania poukázal na skutočnosť, ţe v priebehu konania súd prvého stupňa navrhoval vykonať viaceré dôkazy, ktoré neboli súdom prvého stupňa vykonané.
ţalobcu išlo o dôkazy, ktoré by podstatným spôsobom ovplyvnili rozhodnutie súdu, nakoľko sa týkali rozhodnutia Úradu pre finančný trh číslo GRUFT-113/2004/SANE a GRUFT-126/2004/SANE. Konštatoval, ţe išlo o rozhodnutia, ktorými právoplatným spôsobom na to príslušným orgánom a po dôkaznom šetrení, bol zistený vznik škody a boli zistené porušenia povinností ţalovaných 1/ a 3/. Súd by bol
ţalobcu viazaný týmito rozhodnutiami v zmysle poslednej vety § 135 ods. 1 O. s. p., ktoré mali pre posúdenie vzniku zodpovednosti ţalovaných podstatný význam. Ţalobca má za to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu nespĺňa poţiadavky § 157 O. s. p. V dovolaní zdôraznil, ţe súd prvého ani druhého stupňa nevykonali ţalobcom navrhnuté dôkazy, ktoré mali podstatný význam pre rozhodnutie vo veci, na preukázanie základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu na strane ţalovaných – porušenia ich povinnosti a výšky škody. Uviedol, ţe svoj postup pri hodnotení a vykonávaní dôkazov v rozpore zo zákonom riadne neodôvodnili a to ani v prípade rozhodnutí Úradu pre finančný trh, ktorými boli viazané. Takýmto postupom súdov došlo
ţalobcu k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom a k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivý proces (§ 237 písm. f/ O. s. p.). 8 1 Obdo V 23/2013 V odôvodnení ďalej uviedol, ţe Najvyšší súd slovenskej republiky mu neumoţnil vyjadriť sa k argumentom ţalovaných, či ústne alebo písomne a reálne a efektívne uplatniť tak svoje zákonom i ústavou garantované procesné práva, odňal ţalobcovi konať pred súdom. Ţalobca s poukazom na § 214 O. s. p. povaţoval za otáznu skutočnosť, či boli splnené zákonné predpoklady na rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania stanovené Občianskym súdnym poriadkom a či nedošlo aj takýmto spôsobom k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom. Chápanie tohto ustanovenia môţe viesť – a
ţalobcu napokon aj viedlo ku vzniku krivdy na strane účastníka a k zákonnému, ale nanajvýš k nespravodlivému postupu vyúsťujúceho do porušenia práv ţalobcu na spravodlivé konanie. Vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaný 3/ ţiadal, aby dovolací súd dovolanie
1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol, resp.
1 O. s. p. zamietol a priznal ţalovanému v 3/ náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovaný 3/ uviedol, ţe ţalobcom uvedený dôvod dovolania (ust. § 237 písm. f/ O. s. p.) nemôţe byť predpokladom na zrušenie napadnutých súdnych rozhodnutí a na vrátenie veci na ďalšie konania Krajskému súdu v Bratislave. Napadnuté rozhodnutia sú
ţalovaného 3/ vecne správne a boli vydané v súlade so zákonom. Má za to, ţe dovolací dôvod (ust. § 237 písm. f/ O. s. p.) nie je opodstatnený. Ţalovaný 3/ k námietke ţalobcu, ţe v priebehu konania na súde prvého stupňa navrhoval vykonať viaceré dôkazy, ktoré však neboli ani súdom prvého stupňa ani v odvolacím súdom vykonané, uviedol, ţe ţalobca na pojednávaní dňa 20. novembra 2007 vyhlásil, ţe netrvá na vykonaní iných dôkazov, ako boli súdom vykonané. K uvedeným argumentom podoprel s poukazom na § 120 ods. 1 a § 205a ods. 1 O. s. p. Ţalobcom uvádzané dôkazy neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa výlučne z dôvodu, ţe ţalobca na ich vykonaní netrval a ţiadal súd rozhodnúť na základe dôkazov vykonaných ku dňu pojednávania. Uviedol, ţe zo strany súdu určite nešlo o svojvoľné nevykonanie dôkazov s odôvodnením, ţe z navrhnutého dôkazu nie je moţné očakávať potvrdenie pravdivosti preukazovanej skutočnosti. 9 1 Obdo V 23/2013 Ani jeden z dôkazov, ktoré ţalobca v dovolaní uvádza, nemohlo a nemôţe vo vzťahu k ţalovanému 3/ preukázať ţiadne nové skutočnosti. Tvrdenie, ţe v rozhodnutiach ÚFT GRUFT – 113/2004/SANE, resp. ÚFT GRUFT – 124/2004/SANE bol preukázaný vznik škody a jej výška je
ţalovaného 3/ zavádzajúca. Uviedol, ţe ÚFT nikdy nemal v kompetencii rozhodovanie o vzniku škody a povinnosti jej náhrady. Ak by tomu tak bolo, ţalobca by predmetnú ţalobu nepodával na súd. Súdy konštatovali, ţe nebol preukázaný vznik škody, a ak by nejaká škoda vznikla, táto by spočívala v ušlom zisku, za ktorú by ţalovaný 3/ nezodpovedal. Ţaloba bola zamietnutá pre nepreukázanie základných predpokladov pre priznanie uplatňovaného práva na náhradu škody. Ţalobcom uvádzané dôkazy nesmerovali k preukázaniu existencie základných predpokladov pre priznanie uplatňovaného práva na náhradu škody, resp. ich nemohli preukázať. V tomto smere poukázal na vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 6. mája 2008. K námietke, ţe napadnuté rozhodnutia neboli náleţite odôvodnené a nespĺňajú poţiadavky
p. ţalovaný 3/ uviedol, ţe súd
povahy rozhodnutia a vo svetle okolností prípadu sa správne obmedzil iba na podstatné okolnosti týkajúce sa podmienok priznania uplatneného nároku. Skúmanie iných okolností by bolo
ţalovaného 3/ zbytočné. K námietke, ţe ţalobca nebol vyzvaný k podaniu ţalovaných v 1/ a 2/, ktorými sa títo vyjadrili k podanému odvolaniu a vyjadrenie ţalovaného 3/ mu nebolo doručené vôbec, uviedol, ţe ţiadne ustanovenie O. s. p. neukladá súdu povinnosť zaslať odvolateľovi vyjadrenie ostatných účastníkov konania k odvolaniu a poskytnúť mu lehotu na vyjadrenie k tomuto podaniu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 211 ods. 1, § 114 ods. 2, § 156 ods. 3 a § 214 ods. 1 O. s. p. K námietke ţalobcu, ţe neboli splnené zákonné poţiadavky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, ţalovaný 3/ poukázal na § 214 ods. 4 a konštatoval, ţe toto ustanovenie dáva súdu moţnosť, nie povinnosť doplniť dokazovanie. Má za to, ţe odvolací súd sa s návrhmi na vykonanie dôkazov, ktoré Krajský súd v Bratislave nevykonal, v odôvodnení svojho rozsudku riadne vyporiadal, pričom uviedol, prečo vykonanie týchto dôkazov vyhodnotil ako neúčelné. 10 1 Obdo V 23/2013 Vo zvyšku odkázal na všetky písomné podania a ústne prednesy v predmetnej veci. Vo vyjadrení k podanému dovolaniu ţalovaní 1/ a 2/ uvideli, ţe dovolanie ţalobcu je procesne neprípustné a treba ho odmietnuť (§ 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Konštatovali, ţe dovolací súd rozhodol v predmetnej veci rozsudkom, dovolanie by mohlo byť procesne úspešné, ak by bol naplnený niektorý z dôvodov prípustnosti dovolania
p. alebo § 237 O. s. p.
ţalovaných 1/ a 2/ ţalobca v podanom dovolaní neoznačil ţiadne konkrétne procesné právo, ktorého realizácia mu mala byť znemoţnená vadným postupom súdu. Ţalobca v dovolaní iba vymenoval vady, ktorými napadnuté rozhodnutia a konanie
jeho názoru trpia. Ţalobcom vymenované vady sú
ţalovaných 1/ a 2/ takého charakteru, ţe aj keby v konaní k týmto vadám došlo, neznamenalo by to odňatie moţnosti ţalobcu konať pred súdom. Ţalobcom označené vady nemajú za následok odňatie moţnosti konať pred súdom, a teda ani nemôţu zaloţiť prípustnosť dovolania
f/ O. s. p. Ţalovaní poukázali na judikatúru slovenských súdov (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obdo 39/2007, sp. zn. ObdoV 56/1998, sp. zn. 3 Cdo 171/2008, 3 Cdo 36/2008, 4 Obdo 22/2007), z ktorej
ţalovaných 1/ a 2/ plynie, ţe ţalobcom označené vady konania neznamenajú naplnenie dovolacieho dôvodu
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. K námietke ţalobcu, ţe neboli splnené zákonné poţiadavky na rozhodnutie odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) ţalovaní 1/ a 2/ konštatovali, ţe odvolací súd nedopĺňal a ani neopakoval dokazovanie, v plnom rozsahu sa stotoţnil so skutkovými závermi prvostupňového súdu. Ako výslovne vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, odvolací súd nepovaţoval vykonanie dôkazov, ktoré navrhol ţalobca, za potrebné s ohľadom na to, ţe vykonaním týchto dôkazov mohli byť zistené uţ iba také skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporné alebo pre rozhodnutie potrebné. K porušeniu práva na spravodlivý proces ţalovaní uviedli, ţe ani prípadná existencia ţalobcom uvádzaných vád by sama osebe neznamenala ešte porušenie práva na spravodlivý proces. To, ţe súdy v tomto prípade nehodnotili skutkový stav takým spôsobom, ako to 11 1 Obdo V 23/2013 poţaduje ţalobca, resp. nepovaţovali za potrebné vykonanie tých dôkazov, ktoré navrhol vykonať ţalobca, nie je
ţalovaných 1/ a 2/ porušením práva na spravodlivý proces. K skutkovému stavu uviedli, ţe v konaní bolo preukázané, ţe dňa 18. februára 2003 dosiahol ţalovaný 1/ pri predaji akcii S. z majetku ROPF cenu na úrovni trhovej ceny, pričom o ohľadom na priority majoritného akcionára (E.) a jeho cenovú politiku je prakticky vylúčené, aby bolo moţné akcie S. v majetku ROPF vôbec E. predať.
ţalovaných 1/ a 2/ je neopodstatnené očakávať, ţe takýmto predajom by bolo moţné získať od E. kúpnu cenu vyššiu, ako bola cena trhová. Pritom bolo dokázané, ţe cena, za ktorú boli akcie predané z majetku ROPF na základe obchodu z 18. februára 2003, zodpovedala očakávanej trhovej cene akcií S. v danom čase. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania
ţalovaných 1/ a 2/ správne dospel k záveru, ţe ţalobca nepreukázal naplnenie elementárneho predpokladu ţaloby – a síce vznik škody na jeho majetku.
ţalovaných 1/ a 2/ nie je prijateľné, aby súd konštatoval vznik škody na základe špekulácií ţalobcu. S napadnutými rozhodnutiami a ich odôvodnením sa stotoţňujú. K otázke údajnej nepreskúmateľnosti uviedli, ţe sa nestotoţňujú s názorom ţalobcu, ţe rozhodnutia súdov niţších inštancií by boli nepreskúmateľné. Súdy síce stručne, ale inak jasne a zreteľne sformulovali, z akých dôvodov nepriznali ţalobcovi nárok. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané účastníkom konania včas (§ 240 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), najskôr skúmal, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 12 1 Obdo V 23/2013 Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu z dôvodov taxatívne menovaných v ust. § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch uvedených v ust. § 238. Dovolaním z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo na povahu predmetu konania. Prípustnosť dovolania
p. nie je daná tým, ţe dovolateľ tvrdí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou z vád uvedených v tomto ustanovení. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je v tomto prípade prípustné iba vtedy, ak touto vadou rozhodnutie skutočne trpí, t. j. ak sa stali skutočnosti, v dôsledku ktorých vada vznikla a prejavila sa v rozhodnutí (postupe) odvolacieho súdu.
ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 O. s. p.). V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné. Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený
odseku 1, resp., v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci
odseku 2 a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku 13 1 Obdo V 23/2013 svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu potvrdený, pričom odvolací súd nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým by vo výroku svojho rozsudku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p. Procesnú prípustnosť dovolania preto z ust. § 238 ods.1 a 3 O. s. p. nie je preto moţné vyvodiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania
ust. § 238 O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p. Dovolateľ vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ O. s. p. v dovolaní nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Tento dovolací dôvod ţalobca odôvodnil tým, ţe súd prvého stupňa dôkazy preukazujúce nárok ţalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia právne a ani skutkovo neohodnotil, svoj postup neodôvodnil, takţe rozhodnutie súdu prvého stupňa neobsahovalo
dovolateľa nič, čo by odvolací súd mohol potvrdiť. Konaním súdov oboch stupňov mala byť ţalobcovi odňatá moţnosť uplatňovať svoje práva v konaní pred súdom. Vadou konania
f/ O. s. p., ktoré ustanovenie zahŕňa aj právo účastníka na spravodlivý proces, sa rozumie závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 14 1 Obdo V 23/2013 priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. V súvislostí dovolacím dôvodom ţalobcu, týkajúceho sa nevykonania ním navrhnutých dôkazov, je potrebné poukázať na konštantnú judikatúru všeobecných súdov ako aj ústavného súdu,
ktorej súdu nepatrí povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy, pretoţe princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou spravodlivého rozhodnutia vo veci sudcovi a súdu umoţňuje vykonať len tie dôkazy, ktoré
jeho uváţenia k takémuto rozhodnutiu vedú.
4 O. s. p. odvolací súd môţe doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol. Súd rozhodne či povolí, doplňovanie ďalších dôkazov, ktoré navrhli účastníci konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, za situácie, ţe doplnené navrhnuté dôkazy by mali preukazovať určitú tvrdenú skutočnosť. V nadväznosti na ďalšiu dovolaciu námietku, ohľadne rozhodnutia veci odvolacím súdom bez nariadenia pojednávania, dovolací súd poukazuje na ustanovenie § 214 O. s. p., v zmysle ktorého, aţ na prípady uvedené v prvom odseku tohto ustanovenia moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Nakoľko
úvahy odvolacieho súdu, na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O. s. p rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Z dikcie zákona nevyplýva odvolaciemu súdu, aby zdôvodňoval, prečo nevytýčil pojednávanie. 15 1 Obdo V 23/2013 Dovolací súd vzhľadom na zistené skutočnosti konštatuje, ţe ţalobca nebol postupom súdu prvého stupňa, ako ani odvolacieho súdu, vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom. Za týchto okolností tvrdenie dovolateľa, ţe mu postupom súdu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nie je opodstatnené. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepreukázala existencia ţalobcom tvrdených procesných vád v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. a ţe najavo nevyšla ani ţiadna iná vada uvedená v ust. § 237 O. s. p., dovolací súd v ďalšom vychádzal z toho, ţe prípustnosť dovolania ţalobcu nemoţno vyvodiť z ust. § 237 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie ţalobcu odmietol
ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti (právne posúdenie veci). V dovolacom konaní boli úspešnými účastníkmi ţalovaní, ktorým
ust. § 243c v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo voči ţalobcovi právo na náhradu trov dovolacieho konania. Ţalovanému 3/ vznikli trovy za právne zastupovanie advokátom, ktorému patrí odmena za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie k dovolaniu vo výške 39 050,-- Sk za úkon, 19% daň z pridanej hodnoty 7 419,50 Sk zo sumy 39 050,-- Sk a paušálnu náhradu 190,-- Sk. Spolu trovy odvolacieho konania činia 46 659,50 Sk (v prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk/euro), 1 548,81 eur,
ust. § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, nakoľko nepodali návrh na ich uloţenie (§ 151 ods. 1 O. s. p). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0. 16 1 Obdo V 23/2013 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. februára 2015 JUDr. Juraj S e m a n , v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.