← Slovensko

o zaplatenie 38 127,-- eur s prísl.

Najvyšší súd 2 Obdo V 17/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. L., Š., zastúpeného JUDr. M. B., advokátkou, ulica V., proti ţalovanému O., zastúpenej JUDr. Š. B., advokátom, N., vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 30Cb/404/1995 o zaplatenie 38 526,33 Eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

  1. novembra 2012, č. k. 2Obo/54/2012-567, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému trovy dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 507,38 Eur na účet právneho zástupcu, do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici n rozsudkom z
  2. mája 2012, č. k. 30Cb/404/l995-501 ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy právneho zastúpenia 639,81 eur na účet JUDr. H. L. a 10 841,61 eur na účet Mgr. Š. B. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 38 526,33 Eur (1 160 644,23 Sk) s príslušenstvom, ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo ţalovanému vykonaním rekonštrukcie ţalobcom, a to na nehnuteľnosti, pekárni, dom s. č. X., postavený na pozemku parc. č. X. v katastrálnom území Š.. Dokazovaním súd zistil, ţe na základe dodatočného povolenia stavby vydaného Obvodným úradom ţivotného prostredia v B. dňa
  3. októbra 1992, boli vykonané stavebné úpravy na pekárni. Podľa znaleckých posudkov náklady na rekonštrukciu predstavujú sumu 1 160 664,23 Sk. Z konania na Okresnom súde v Ţiline vedenom pod sp. zn. 13C/496/1993, ktorého rozsudok nadobudol právoplatnosť, krajský súd zistil, ţe ţalobcovi bola uloţená povinnosť vypratať a uvoľniť budovu pekárne. Ďalej zistil, ţe účastníci konania uzavreli písomnú zmluvu o nájme nebytových priestorov aţ 2 2 Obdo V 17/2013
  4. júna 1996, a ţe dňa
  5. októbra 1991 uzavreli Dohodu, na základe ktorej štátna subvencia na stavbu pekárne v obci Š., poskytnutá Ministerstvom poľnohospodárstva a výţivy SR, bola výlučným vlastníctvom obce, ako kompenzácia za splatenie celého úveru, pričom obec bola garantom úveru. Podľa znaleckého posudku Ing. I. S., PhD., Ţ. č. X. z
  6. septembra 2008 podiel ţalobcu na vynaloţených nákladoch na rekonštrukciu nehnuteľnosti ţalovaného je minimálne 26,69% a maximálne 50,84%. Na základe vykonaného dokazovania súd prvého stupňa uzavrel, ţe medzi účastníkmi konania nevznikla ţiadna zmluva (nájomná, či nepomenovaná, táto skutočnosť nebola v konaní ani sporná), preto nárok ţalobcu posúdil ako bezdôvodné obohatenie podľa ustanovenia § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd vyslovil názor, ţe došlo k plneniu bez právneho dôvodu, o ktoré sa jedná tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval. Ţalovaný sa bezdôvodne obohatil tým, ţe bola zhodnotená nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Toto bezdôvodné obohatenie však nevzniklo na úkor ţalobcu, nakoľko cena za rekonštrukciu nehnuteľnosti bola zaplatená sčasti z úveru, ktorý splatila obec, teda ţalovaný a sčasti z dotácie, ktorá bola poskytnutá ţalobcovi. V priebehu konania ţalovaný vzniesol námietku premlčania podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, ţe ţalobca sa o bezdôvodnom obohatení na strane ţalovaného dozvedel najneskôr vtedy, keď ho ţalovaný listom z
  7. júla 2003 vyzval na vypratanie nehnuteľnosti - pekárne č. s. X., podľa ktorého ţalovaný doručil
  8. marca 2003 ţalobcovi prostredníctvom polície výpoveď. Na krajský súd bola ţaloba podaná osobne
  9. októbra
  10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Úspešnému ţalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia 639,81 Eur na účet JUDr. H. L. a 10 841,61 Eur na účet Mgr. Š. B. Priznané trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátky JUDr. H. L. a JUDr. Mgr. Š. B.. JUDr. H. L. súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 639,81 Eur. t. j. 1x108,21 Eur prevzatie a príprava zastúpenia; 27,05 Eur zastúpenie na pojednávaní dňa
  11. januára 2004, ktoré bolo odročené (1/4 odmeny) a 1x504,55 Eur za zastúpenie na pojednávaní (základná odmena 499,57 Eur + reţijný paušál 4,98 Eur). Právny zástupca JUDr. Mgr. Š. B. v špecifikácii trov konania a trov právneho zastúpenia zo dňa
  12. 3 2 Obdo V 17/2013 mája 2012 uviedol reţijný paušál vo výške 164,-- Sk, t. j. 5,44 Eur za právne zastúpenie na pojednávaní dňa
  15. Vzhľadom na to, ţe reţijný paušál za rok 2005 patril právnemu zástupcovi len vo výške 150,-- Sk, t. j. 4,98 Eur, súd JUDr. L. priznal reţijný paušál vo výške 4,98 Eur. Súd JUDr. H. L. nepriznal odmenu vo výške 108,21 Eur za podanie na súd „Vyjadrenie k podanému návrhu" zo dňa
  17. 1995 z dôvodu, ţe toto vyjadrenie si napísal ţalovaný sám (viď. č.
  18. 67) a z dôvodu, ţe plná moc menovanej bola udelená aţ
  21. JUDr. Mgr. Š. B. súd priznal trovy právneho zastúpenia vo výške 10 841,61 Eur, ktoré pozostávajú: odmena vo výške 9 989,21 Eur, t. j. lx príprava a prevzatie 505,01 Eur, ďalšia porada s klientom lx 505,01 Eur + 1x506,78 Eur = 1 011,79 Eur, za podania na súd za rok 2006 2x505,01 = 1 010,02 Eur, za rok 2007 5x505,48 Eur = 2 527,40 Eur, za rok 2008 2x505,88 Eur = 1011,76 Eur, za rok 2010 2x506,78 Eur = 1 013,56 Eur, za rok 2010 1x253,39 Eur (za námietky í4 odmeny), štúdium spisu 1x505,48 Eur a za účasť na pojednávaní za rok 2006 2x505,01 Eur = 1 010,02 Eur, za rok 2010 1x506,78 Eur, za rok 2012 1x126,80 Eur (1/4 odmeny) a 1x507,20 Eur, náhrada hotových výdavkov vo výške 177,64 Eur, t. j. 3x sluţobná cesta Ţ. - B. a späť autobusom v roku 2006 6,14 Eur, rok 2007 2x10,92 Eur = 21,84 Eur a sluţobná cesta Ţ. - B. a späť motorovým osobným vozidlo ŠKODA FABIA, ŠPZ ZA 431 DS za rok 2010 vo výške 46,98 Eur a za rok 2012 2x51,34 Eur = 102,68 Eur, - náhrada za stratu času: vo výške 674,76 Eur, t. j sluţobná cesta a späť za rok 2006 3x72,50 Eur = 217,50 Eur, za rok 2007 2x78,87 Eur = 157,74 Eur, za rok 2010 1x96,16 Eur, za rok 2012 2x101,68 Eur = 203,36 Eur. Súd JUDr. Mgr. Š. B. priznal jednu polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny vo výške 253,39 Eur, za podanie na súd „Námietky na protokoláciu" zo dňa
  23. 2010 podľa § 14 ods. 3 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb. Ďalej mu nepriznal odmenu vo výške 507,20 Eur za podanie na súd „Záverečná reč" zo dňa
  24. apríla 2012 z dôvodu, ţe mu priznal účasť na pojednávaní dňa
  26. 2012 a dňa
  29. Právny zástupca v Špecifikácii trov konania a trov právneho zastúpenia zo dňa
  31. 2012 ţiadal za účasť na pojednávaní dňa
  33. 2012 odmenu vo výške 132,52 Eur, súd mu však priznal 126,80 Eur, t. j. 1/4 odmeny z 507,20 Eur. Ďalej súd nepriznal právnemu zástupcovi ţalovaného hotové výdavky za sluţobnú cestu osobným motorovým vozidlom ŠKODA FABIA, ŠPZ ZA 431 DS vo výške 23,77 Eur, ktoré vznikli ako rozdiel medzi výpočtom právneho zástupcu (173,43 Eur = 54,41 Eur + 59,51 Eur + 59,51 Eur) a výpočtom súdu (149,66 Eur = 46,98 + 51,34+ 51,34 Eur) 4 2 Obdo V 17/2013 z dôvodu, ţe právny zástupca uvádzal počet kilometrov 218 a súd mu priznal 186 km na jednu cestu Ţ. - B. a späť (vzdialenosť B. - Ţ. je 93 km). Rozhodujúc o odvolaní ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
  34. novembra 2012, č. k. 2Obo/54/2012 – 567 výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  35. mája 2012 č. k. 30Cb/404/l995-501, ktorým zamietol ţalobu, potvrdil. Napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, ţe otázkou premlčania uplatneného nároku sa musí súd zaoberať na námietku vţdy ako otázkou primárnou, a aţ následne posudzovať ţalobcom uplatnený nárok meritórne. Zásada hospodárnosti konania musí viesť teda konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú námietku premlčania vzhľadom na to, ţe v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie, napr. výšky zostatku pôţičky, bezdôvodného obohatenia, škody a podobne. So zreteľom na vyššie uvedené, ako aj odvolací dôvod ţalobcu, týkajúci sa námietky premlčania, najvyšší súd najskôr posúdil premlčanie práva ţalobcu. O tom, ţe došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých moţno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, ţe právo na jeho vydanie moţno uplatniť na súde. Rozhodujúca je skutočná a nie predpokladaná znalosť okolností uvedených v ustanovení § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru najvyššieho súdu, krajský súd v prejednávanej veci dospel k správnemu právnemu záveru o premlčaní ţalobcom uplatňovaného práva s poukázaním na vznesenú námietku premlčania zo strany ţalovaného, t. j., ţe ţalobca svoj nárok neuplatnil v dvojročnej premlčacej dobe v zmysle citovaného ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi konania ako občianskoprávny, nakoľko neboli splnené podmienky aplikácie ust. § 261 Obch. zák. Tvrdenie ţalobcu, zaloţené na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/98, spočívajúce v tom, ţe námietka premlčania, vznesená ţalovaným, je všeobecná, povaţoval najvyšší súd za neopodstatnené. V podaní z
  36. augusta 2003 (č.
  37. 67) ţalovaný uviedol, ţe nárok ţalobcu povaţuje za premlčaný, pretoţe pekáreň bola v prevádzke od decembra 1992 a ţaloba bola podaná
  39. 1995 po uplynutí premlčacej lehoty. Vzhľadom na stanovisko uvedené v citovanom 5 2 Obdo V 17/2013 rozhodnutí a podanie ţalovaného, nie je moţné uzavrieť, ţe ţalovaný sa len všeobecne vyjadroval k časovému aspektu uplatneného nároku. Dôvodná nie je ani námietka ţalobcu, ţe premlčacia lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozsudku sp. zn. 13C 496/93 o vypratanie nehnuteľnosti, teda od
  40. mája
  41. Najvyšší súd súhlasil s právnym názorom krajského súdu, ţe najneskôr od
  42. júla 2003 začala plynúť premlčacia lehota v zmysle § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretoţe po doručení výpovede ţalobcovi dňa
  43. marca 2003, podaním z
  44. júla 2003 ţalovaný vyzval ţalobcu na vypratanie nehnuteľností. Výzva na vypratanie nehnuteľností je okolnosť, na základe ktorej ţalobca vedel, ţe preinvestované finančné prostriedky na rekonštrukciu nehnuteľnosti predstavujú bezdôvodné obohatenie ţalovaného. V uvedenom čase ţalobca taktieţ vedel vyčísliť výšku bezdôvodného obohatenia. Preto ţalobou uplatnené právo je premlčané a súdy museli k námietke premlčania prihliadnuť. Ostatné námietky ţalobcu súvisiace s oprávnenosťou ţaloby označil odvolací súd v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania za právne irelevantné, nakoľko po dôvodne vznesenej námietke premlčania nie je opodstatnené skúmať oprávnenosť ţaloby. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
  45. novembra
  46. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, ktorý ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/, O. s. p. t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O. s. p.). V dovolaní uviedol, ţe súdu predloţil ako dôkaz znalecký posudok č. 19/95 zo dňa
  48. 1995, ktorý bol doplnený posudkom č. 50/95 znalca I. G. a podľa tohto doplnenia znaleckého posudku sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 1 160 644,23 Sk i s úrokom z omeškania. Zo znaleckého posudku Ing. Š. Š. č. 46/1991 zo dňa
  50. 1991, ktorým bola nehnuteľnosť ţalovaného ocenená sumou 385 156,- Kčs vyplýva, akú hodnotu mala pôvodne nehnuteľnosť vo vlastníctve ţalovaného a aký bol jej pôvodný stav pred jej rekonštrukciou. Z obsahu zápisnice z pojednávania, ktoré sa konalo na Krajskom 6 2 Obdo V 17/2013 súde v Banskej Bystrici dňa
  52. 2012, je zrejmé, ţe došlo k procesnému pochybeniu na súde prvého stupňa, pretoţe z obsahu tejto zápisnice nevyplýva, ţe by súd oboznámil obsah celého spisu, teda, ţe oboznámil účastníkov konania s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa. Procesné pochybenie súdu prvého stupňa spočíva i v tom, ţe napriek jeho námietkam voči znaleckému posudku č. 10/2007 súdom ustanoveného znalca Ing. P. B. súd tohto znalca nevyzval na doplnenie znaleckého posudku, nevypočul znalca na pojednávaní a nenariadil kontrolné znalecké dokazovanie, teda postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je podľa názoru dovolateľa zrejmé, ţe i podľa súdu na jeho strane došlo k plneniu bez právneho dôvodu v prospech ţalovaného, a ţe bezdôvodné obohatenie na strane ţalovaného skutočne aj vzniklo, avšak neuvádza, v akej výške, iba tvrdí v odôvodnení, ţe návrh bol zamietnutý z toho dôvodu, ţe cena za rekonštrukciu nehnuteľnosti bola zaplatená z časti z úveru, ktorý splatila obec, teda ţalovaný a z časti z dotácie, ktorá mu bola poskytnutá. Toto tvrdenie súdu prvého stupňa neobstojí, a to z toho dôvodu, ţe úver bol poskytnutý peňaţným ústavom ţalobcovi, a to I., pobočka B., na základe úverovej zmluvy č. 63S0191 zo dňa
  54. 1991 na 600 000,-- Kčs a na základe úverovej zmluvy č. 63S02091 zo dňa
  56. 1991 na 1 000 000,-- Kčs a tieto úvery plácal ţalobca a nie O. Pokiaľ ide o dotáciu, ktorá mu bola poskytnutá na základe rozhodnutia o poskytnutí dotácie č. k. 379/91 zo dňa
  58. 1991 Regionálnou pozemkovou a informačnou sluţbou MPVŢ SR Ţ., táto dotácia mohla byť poskytnutá len fyzickým osobám, nemohla byť poskytnutá právnickým osobám, teda ani ţalovanému, a preto námietka ţalovaného, ţe táto dotácia sa má započítať na náklady rekonštrukcie, ktoré boli ţalobcom vynaloţené na nehnuteľnosť, a to dom č. s. X. postavený na zast. ploche C KN parc. č. X. kat. úz. Š. Pokiaľ bola súdom uznaná, je i obchádzaním zákona a je v rozpore s platnou právnou úpravou. O. nemá oporu v ţiadnom ustanovení platnej právnej úpravy v tomto tvrdení. Dovolateľ poukázal na rozhodnutie Daňového úradu B. č. k. 1780/92 zo dňa
  60. 1992, ktorým sa domáhala vrátenia tejto dotácie poskytnutej pod č. k. 379/91 zo dňa
  62. 1991, do štátneho rozpočtu vo výške 959 886,-- Kčs. Toto rozhodnutie bolo i právoplatné a bol vydaný aj exekučný príkaz v priebehu konania v tejto právnej veci na súde prvého stupňa. Ţalobca tvrdí, ţe je bez právneho významu v tejto právnej veci skúmať, či vrátil čerpanú dotáciu Daňovému úradu B., resp. do štátneho rozpočtu, pretoţe jediným subjektom, ktorý by sa mohol domáhať vrátenia dotácie, je iba Slovenská republika, zastúpená Daňovým úradom 7 2 Obdo V 17/2013 B. a ţalovaný nepredloţil ţiadnu listinu, na základe ktorej by bol nadobudol túto pohľadávku štátu. Z týchto dôvodov náklady na rekonštrukciu nehnuteľnosti ţalovaného nemohli byť pokryté poskytnutým úverom peňaţným ústavom a dotáciou, ktorá bola poskytnutá iným subjektom, ktorý sa napokon jej vrátenia i domáhal vydaním exekučného príkazu, ale aţ po podaní ţalobného návrhu na súde prvého stupňa ţalobcom. Rekonštrukčnými prácami vynaloţenými ţalobcom došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti ţalovaného. V tejto právnej veci však súd prvého stupňa nezisťoval dôsledne všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ţalovaného pred vykonanými rekonštrukčnými prácami apo ich vykonaní. Krajský súd B. nezistil, ako sa investíciami ţalobcu zhodnotila celá nehnuteľnosť ţalovaného. Pokiaľ ide o závery a hodnotenia znaleckého posudku č. 05/2008 Ing. I. S., tento znalecký posudok zohľadňuje iba účtovný stav predloţených listinných dokladov ţalobcom a ţalovaným, avšak posúdenie právneho stavu je na súde. Ţalovaný nikdy nevykonal voči ţalobcovi ţiaden jednostranný právny úkon smerujúci k započítaniu a ani sa nedomáhal voči ţalobcovi iného plnenia v súvislosti s predmetom tohto sporu ako vypratanie nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Na základe týchto skutočností závery znaleckého posudku č. 05/2008 Ing. I. S. nemôţu slúţiť ako podklad pre právny záver v tomto konaní. Dovolateľ poukázal na procesnú rovnosť sporových strán a i na tú skutočnosť, ţe pokiaľ si ţalovaný uplatňuje pre seba práva, ktoré patria inej právnickej osobe, resp. fyzickej osobe, jej konanie je v rozpore s dobrými mravmi a takýto jej postup moţno hodnotiť i ako obchádzanie zákona. Odvolací súd svojím postupom porušil právo ţalobcu na spravodlivý proces, pretoţe svoje rozhodnutie nečakane zaloţil na právnych záveroch súdu prvého stupňa, pričom však tieto právne závery nemajú oporu v platnej právnej úprave a ani v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Takéto odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu neobstojí a naopak právny záver a vyhodnotenie dôkazov odvolacím súdom sú nesprávne a v rozpore s platným právnym poriadkom. Závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. k. 20bo/54/2012 zo dňa
  64. 2012, povaţuje dovolateľ v merite veci za vecne a právne nesprávne, pričom poukázal aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré pre neurčitosť a nekonkrétnosť, neúplnosť, je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O. s. p., navyše zaťaţuje konanie 8 2 Obdo V 17/2013 inou vadou, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Následne dospel k záveru, ţe takýmto rozhodnutím došlo vo vzťahu k ţalobcovi k odňatiu práva konať pred súdom. Účelom odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preukázať jeho správnosť a umoţniť jeho kontrolu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Rozhodnutie musí byť preto vţdy riadne odôvodnené a nedodrţanie tejto zásady je porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ust. § 157 ods. 2 O. s. p. je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu vykladať a uplatňovať v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR tak, ţe rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je zaloţené. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia musí teda jasne a zrozumiteľne dávať odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. uplatneným nárokom a obranou proti takémuto uplatneniu. Rozsudok odvolacieho súdu podľa názoru dovolateľa a konanie pred ním trpí i tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Touto inou vadou je aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu napadnutého týmto dovolaním pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe s ním nesúhlasí, povaţuje ho za nedôvodné a navrhol, aby ho dovolací súd zamietol. Zároveň si uplatnil aj trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné: - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci 9 2 Obdo V 17/2013 samej (ods. 1), - proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3). V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní súdov došlo k takémuto pochybeniu. Podľa názoru dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu v prejednávanej veci nedošlo. Skutočnosť, ţe odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý ţalobcom, nemoţno povaţovať za postup, ktorým by súd odňal moţnosť konať pred súdom Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/
  65. Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Skutočnosť, 10 2 Obdo V 17/2013 ţe súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skorších skutkových zisteniach, by mohla mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu, vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, by síce zakladala dôvodnosť dovolania, nebola by však odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania. To, či skutkové a právne závery, zaloţené na dokazovaní vykonanom bez zreteľa na navrhnuté a nevykonané dôkazy, sú správne alebo nie, moţno v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ţe by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Ţalovaný mohol v konaní vyuţiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal moţnosť vyjadriť svoj názor na to, aké skutkové zistenia sa majú z vykonaných dôkazov vyvodiť, ako sa majú právne hodnotiť, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať a aký konečný záver o dôvodnosti ţaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť, ţe odvolací súd jeho skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neakceptoval, nemoţno povaţovať za odňatie práva konať pred súdom. Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom aj v skutočnosti, ţe súd prvého stupňa na pojednávaní dňa
  67. 2012 neoboznámil obsah celého spisu, teda, ţe neoboznámil účastníkov konania s výsledkami dokazovania na súde prvého stupňa. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
  69. 2012 dovolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa prítomných účastníkov oboznámil s obsahom spisu a s doterajším priebehom konania. Zápisnica o pojednávaní je verejnou listinou a s poukazom na ust. § 134 O. s. p. platí domnienka pravdivosti všetkých údajov v nej uvedených, ak sa nepreukáţe opak. Keďţe dovolateľ svoje tvrdenie nepreukázal, resp. pravdivosť skutočností uvedených v zápisnici nevyvrátil, je nepochybné, ţe platí to, čo je uvedené v zápisnici z pojednávania. Vzhľadom k tomu, ţe súd prvého stupňa riadne oboznámil účastníkov s obsahom spisu a s doterajším priebehom konania nedošlo jeho postupom na pojednávaní dňa
  71. 2012 k odňatiu moţnosti účastníka konať pred súdom v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p. 11 2 Obdo V 17/2013 Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené. Vzhľadom na uvedenú námietku ţalobcu bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Je potrebné uviesť, ţe vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vţdy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II. ÚS 261/06). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ intenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám konania, ktoré sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., povaţuje síce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. 12 2 Obdo V 17/2013 Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  72. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O. s. p. O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  73. novembra 2011 sp. zn. IV. ÚS 481/2011, podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f/ O. s. p. povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťaţovateľa. Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Zároveň je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonal, k akým skutkovými záverom došiel, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie návrhu zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Právne závery odvolacieho súdu práve vzhľadom na skutočnosť, ţe boli zaloţené na rovnakých hmotnoprávnych ustanoveniach právnych predpisov, nemohli byť pre účastníkov konania prekvapivé, resp. nečakané. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. 13 2 Obdo V 17/2013 K námietke dovolateľa, ţe súdy zaťaţili konanie tzv. inou vadou konania, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), dovolací súd uvádza, ţe procesná vada tejto povahy je relevantný dovolací dôvod, ktorý moţno úspešne uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné (o tento prípad ale v preskúmavanej veci nešlo). Sama tzv. iná vada konania prípustnosť dovolania nezakladá (pre účely preskúmavanej veci viď § 239 O. s. p. a § 237 O. s. p.). Ţalobca napokon tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O. s. p. (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania ţalobcu). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá. Vzhľadom na to, ţe v prejednávanej veci prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., ani z § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O. s. p., odmietol, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. Právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo ţalovanému v zmysle § 243b ods. 5, § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p., t. j. podľa úspechu účastníkov v dovolacom konaní. Dovolací súd priznal ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho 14 2 Obdo V 17/2013 zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby - vyjadrenie k dovolaniu ţalobcu, odmenu vo výške 499,57 Eur + reţijný paušál vo výške 7,81 Eur, spolu trovy dovolacieho konania 507,38 Eur. Dovolací súd ţalovanému nepriznal odmenu za úkon právnej sluţby prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní, nakoľko právny zástupca ţalovaného ho zastupoval v konaní aj pred odvolacím súdom a súdom prvého stupňa, ktorý mu za tento úkon odmenu aj priznal. Aj keď právoplatnosťou rozhodnutia účastníkovi a jeho právnemu zástupcovi voči súdu zaniká plnomocenstvo na zastupovanie účastníka v súdnom konaní, avšak podľa názoru dovolacieho súdu táto skutočnosť nezakladá dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej sluţby - prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
  74. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
  75. februára 2015 JUDr. Katarína Pramuková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.