o vylúčenie vecí z KP úpadcu

Najvyšší súd 2 Obdo V 8/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1/ O. K., nar. X., bytom K., 2/ PhDr. D. K., nar. X., bytom K., obaja zastúpení JUDr. J. Č., advokátom, D., IČO: X., proti odporcovi: JUDr. A. T., M., správca konkurznej podstaty úpadcu S., M., IČO: X., o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty úpadcu, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod. sp. zn. 11Cb 24/2004, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. septembra 2012, č. k. 4 Obo 5/2012-716, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalobcom náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Trnave uznesením v Bratislave rozsudkom č. k. 11 Cbi 24/2004-663 zo
2. októbra 2011 uloţil ţalovanému povinnosť vylúčiť nehnuteľnosť - trojizbový byt č. 13 nachádzajúci sa na
3. poschodí K., súp. č. X., postavený na parcelách X., X., X., X. a X. a spoluvlastnícky podiel 9708/591115, zapísané na liste vlastníctva č, X. obce B., katastrálne územie K., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu S., M., IČO: X., v konkurze vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 4K 22/03 a nahradiť ţalobcom trovy konania kaţdému po 322,45 eur. V odôvodnení uviedol, ţe podanou ţalobou si ţalobcovia na súde uplatnili právo na vylúčenie uvedených nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve ţalobcov zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu - S., M., IČO: X. (ďalej len „S." alebo „úpadca") s odôvodnením, ţe sú ich vlastníkmi a správca konkurznej podstaty ich zahrnul do súpisu neoprávnene. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudli
5. 2002 povolením jeho vkladu do katastra na základe zmluvy uzatvorenej
7. 2002 so spoločnosťou P. S., spol. s r. o., B.. Ţalobcovia zaplatili za nehnuteľnosti cenu vo výške 2 500 000,-- Sk. 2 2 Obdo V 8/2014 V danom prípade byt nepatril dlţníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, ani ho počas konkurzu nenadobudol a nejedná sa ani o taký majetok, ktorým by dlţník zabezpečil svoj záväzok. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe zmluva uzatvorená medzi úpadcom a spoločnosťou A., spol. s r. o. dňa
9. 2002, od neplatnosti ktorej odvodzoval ţalovaný i neplatnosť ďalších zmlúv, je zmluvou platnou a úpadcovi v čase zapísania nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty nesvedčalo ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ani iné právo oprávňujúce ho k zaradeniu do súpisu. Nie je moţné prijať záver o neplatnosti zmluvy, ani z dôvodu rozporu obsahu a účelu zmluvy s kogentnými ustanoveniami zákona, ich obchádzania, ani z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a za vyššie spomenutého zmluvného riešenia - cedovania pohľadávok z prevodu práv a záväzkov na svojho veriteľa P., a. s. a jednostranného uvoľnenia záloţných práv záloţným veriteľom nemohla byť súdom konštatovaná nepoctivosť správania na vrub úpadcu. Ţalobcovia ako vlastníci nehnuteľnosti boli zároveň aktívne legitimovaní v konaní o ich nárokoch na vylúčenie nehnuteľností a ich nárok je oprávnený. Súd prvého stupňa upustil od výsluchu navrhovaných svedkov z dôvodu hospodárnosti konania, pretoţe rozhodnutie spočívalo v právnom posúdení skutočností zistených z vykonaných dôkazov a závery súdu nebolo moţné ovplyvniť ani dokazovaním formou výsluchov svedkov. Rovnako súd nepovaţoval za dôvodné zisťovať súhlas predstavenstva, či členskej schôdze S. na A., s. r. o., pretoţe oprávnenie úpadcu k následným prevodom obsahovala uţ samotná zmluva o výstavbe a interné predpisy nemôţu obmedziť konanie štatutárneho orgánu navonok. Štatutárnym orgánom úpadcu bolo predstavenstvo a oprávneným konať menom úpadcu v čase uzatvorenia zmlúv bol Ing. S. - predseda a JUDr. Z. - podpredseda. Rozhodujúc o odvolaní ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
10. septembra 2012, sp. zn. 4 Obo 5/2012 uznesenie Krajského súdu v Bratislave 11 Cbi 24/2004-663 zo dňa
11. októbra 2011 potvrdil. V odôvodnení rozsudku sa odvolací súd stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, ţe právny úkon stavebníka 1 (úpadcu), ktorým postúpil časť práv a povinnosti zo zmluvy o výstavbe na spoločnosť A., s. r. o., je dovoleným právnym úkonom, ktorý bol urobený váţne a svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu, neobchádza zákon, ani sa neprieči dobrým mravom v zmysle ustanovení § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka. 3 2 Obdo V 8/2014 Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa nevyplynulo, ţe stavebník 1 neprejavil váţnu vôľu previesť časť práv a povinností zo zmluvy o výstavbe na ďalšieho stavebníka v súlade s touto zmluvou. Zmluva o výstavbe v čl. XI bod 10 obsahovala dohodu účastníkov o ich práve postúpiť práva a povinnosti z tejto zmluvy alebo ich časť na tretie osoby do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu, súčasťou ktorej boli aj predmetné nehnuteľnosti. Zmluva neobsahovala ďalšie podmienky ani obmedzenia pre zmluvné strany v súvislosti s postúpením práv a povinností zo zmluvy, okrem stanovenia písomnej formy a spôsobu podpísania tohto právneho úkonu. Je nesporné, ţe kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
14. Z dokazovania je zrejmé, ţe zmluvy o postúpení časti práv a povinností zo zmluvy o výstavbe, vzťahujúce sa aj na predmetné nehnuteľnosti, boli uzavreté medzi stavebníkom 2 a stavebníkom 1 dňa
16. 2002 a medzi stavebníkom 1 a stavebníkom 70 dňa
18. 2002 do právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia na stavbu a vo forme dohodnutej v článku XI bod 10 zmluvy o výstavbe. Z uvedeného vyplýva, ţe stavebník 1 rovnakou formou, ako nadobudol práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe od stavebníka 2, prejavil váţnu vôľu tieto následne postúpiť na tretiu osobu a takýto právny úkon v súlade so zmluvou a zákonom nemoţno povaţovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. V článku 3 bod 8 zmluvy o postúpení práv a povinností, uzavretej
20. 2002, sa zmluvné strany dohodli, ţe ku dňu podpísania zmluvy dlhuje stavebník 70 stavebníkovi 1 sumu 6 182 162,-- Sk, ktorú sa zaviazal zaplatiť stavebníkovi 1 do
23. Z právneho úkonu teda vyplýva aj povinnosť stavebníka 70, ktorý nadobudol časť práv a povinností zo zmluvy zaplatiť stavebníkovi 1 dohodnutú sumu do
26. Je potrebné zdôrazniť, ţe z hľadiska posúdenia platnosti tejto zmluvy nie je podstatnou náleţitosťou dohoda o odplate. Skutočnosť, či odplata (a v akej výške) bola druhej zmluvnej strane zaplatená, je právne významnou skutočnosťou pre posudzovanie odporovateľnosti právneho úkonu, nie pre posudzovanie jeho platnosti. V súvislosti s námietkami neplatnosti ďalších právnych úkonov je treba tieţ uviesť, ţe predmetom konania nie je určenie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, preto posudzovanie platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, následne uzavretých spoločnosťou A., s. r. o., s ďalšími osobami, nie je dôvodné. Pretoţe predmetom konania je vylúčenie veci z konkurznej podstaty v zmysle § 19 ods. 2 ZKV, súd prvého stupňa správne predbeţne zisťoval, či úpadca je vlastníkom sporných nehnuteľných vecí zapísaných do konkurznej podstaty. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí a na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel k správnemu 4 2 Obdo V 8/2014 právnemu záveru, ţe úpadca platne previedol práva a povinnosti zo zmluvy o výstavbe, týkajúce sa predmetných nehnuteľností na spoločnosť A., s. r. o., v dôsledku čoho ţalovaný zaradil predmetné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu neoprávnene a nárok ţalobcov na ich vylúčenie z konkurznej podstaty v zmysle § 19 ods. 2 ZKV je oprávnený. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, ktoré skutočnosti povaţoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odvolací súd sa stotoţňuje s dôvodmi, pre ktoré súd prvého stupňa nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované ţalovaným a námietky odvolateľa v tomto smere povaţuje za nedôvodné. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný, ktorý ţiadal, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu zamieta. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., t. j., ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom a ako dovolací dôvod uvádzal, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 a rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O. s. p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom videl v tom, ţe odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď sa obmedzil iba na konštatovanie, ţe sa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu stotoţňuje s právnym záverom, ku ktorému dospel prvostupňový súd a v celom rozsahu poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Dovolateľ ako dôvod dovolania uviedol, aj nesprávne právne posúdenie veci, k čomu poznamenal, ţe úmyslom, vôľou a cieľom zúčastnených osôb nebolo odplatne previesť nehnuteľnosti z úpadcu na A., ale úmyslom, vôľou a cieľom zúčastnených osôb bolo darovanie nehnuteľností štyrom spoločnostiam, spôsobom tunelovania úpadcu cez nastrčenú spoločnosť (fiktívnymi úkonmi, zhodným organizovaným konaním personálne prepojených osôb). Išlo teda o „tunelovanie" úpadcu, bezodplatné nadobúdanie nehnuteľností cez nastrčenú nemajetnú spoločnosť, s úmyslom poškodiť úpadcu a jeho veriteľov a profitovať z takto nepoctivo nadobudnutých nehnuteľností a zamedziť SKP uplatňovanie pohľadávky na zaplatenie od skutočných nadobúdateľov nehnuteľností. Spôsob a okolnosti týchto prevodov z vlastníctva úpadcu na tretie osoby dokonca nasvedčujú, ţe pri uvedenom 5 2 Obdo V 8/2014 došlo ku skutku závaţnejšiemu, ako sú dobré mravy. Uskutočnenie prevodu nehnuteľností za sumu 35 miliónov Sk bez overenia si moţnosti nadobúdateľa A. túto sumu zaplatiť, bez akéhokoľvek zabezpečenia tohto záväzku a súčasné bezodkladné darovanie nehnuteľností za 35 miliónov ďalším subjektom, a to bez ohľadu na to, ţe A. odplatu nezaplatil a ani nemal z čoho zaplatiť, je zjavným úmyselným tunelovaním úpadcu, pri ktorom nemoţno v ţiadnom prípade hovoriť o nedbanlivosti, ale o priamom úmysle účastníkov. Prejav vôle účastníkov zjavne váţny a slobodný nebol, pretoţe zjavne nebol vôbec záujem odplatne previesť nehnuteľnosti, ale bezodplatne nadobudnutie nehnuteľností osobami podieľajúcimi sa na tejto transakcii cez nastrčenú nemajetnú spoločnosť. Zároveň súdy nevykonali ďalšie navrhnuté dôkazy, ktoré tieto skutočnosti preukazujú a nevykonali ani hodnotenie tých dôkazov a skutočností, ktoré sú obsiahnuté v predmetnom súdnom spise. Absolútnu neplatnosť nemoţno zhojiť, nemôţe sa konvalidovať. Takýto právny úkon nevyvoláva od počiatku ţiadne právne účinky. Takéto právne následky absolútnej neplatnosti právnych úkonov by si preto vôbec nevyţadovali povinnosť tvrdenia, keďţe vyplývajú zo zákona a mali by byť súdu bez ďalšieho známe. Nemoţno teda vôbec prijať záver súdu, ţe správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu konkurznej podstaty cudzí majetok. Podľa názoru dovolateľa u absolútne neplatného právneho úkonu nemoţno hovoriť o odporovateľnosti právneho úkonu, pretoţe tá je na mieste vtedy, ak ide o platný právny úkon. Vôbec nešlo len o úmysel poškodiť veriteľov, ale o úkony, ktoré boli v rozpore s dobrými mravmi, pri ktorých došlo k úmyselnému nezákonnému zbaveniu úpadcu vlastníctva k súboru nehnuteľností tunelovaním, a ktoré nasvedčujú, ţe došlo dokonca ku skutku závaţnejšiemu, ako sú dobré mravy, a to k podvodnému konaniu. Uvedené vykazuje nedostatok slobodnej a váţnej vôle zúčastnených osôb a tieţ nedostatok formálnej zákonnej správnosti úkonov. Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. 6 2 Obdo V 8/2014 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (ods. 1), - proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ako odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3). V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní súdov došlo k takémuto pochybeniu. Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne odôvodnené. 7 2 Obdo V 8/2014 Vzhľadom na uvedenú námietku ţalobcu bolo potrebné zaujať právny záver o tom, či nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia zakladá procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., alebo či má za následok (len) procesnú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p. Je potrebné uviesť, ţe vada konania uvedená v § 237 písm. f/ O. s. p. znamená vţdy porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (napr. II. ÚS 261/06). To však neznačí, ţe by zároveň nevyhnutne platil aj opak, teda to, ţe kaţdé porušenie práva na spravodlivý súdny proces dosahuje aţ intenzitu vady konania v zmysle § 237 O. s. p. Ústava Slovenskej republiky neupravuje, aké dôsledky majú jednotlivé procesné nesprávnosti, ku ktorým v praxi dochádza v konaní pred súdmi, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Bliţšiu úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ktorý vo svojich ustanoveniach predpokladá aj moţnosť vzniku určitých procesných pochybení súdu v občianskom súdnom konaní. V nadväznosti na podstatu, význam a procesné dôsledky týchto pochybení upravuje Občiansky súdny poriadok aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní napraviť procesné nesprávnosti konania na súdoch niţších stupňov. Najzávaţnejším procesným vadám konania, ktorú sú taxatívne vymenované v § 237 O. s. p., pripisuje Občiansky súdny poriadok osobitný význam – vady tejto povahy povaţuje za okolnosť zakladajúcu prípustnosť dovolania (§ 237 O. s. p.) a zároveň tieţ za prípustný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Aj niektorým ďalším procesným vadám konania, nedosahujúcim stupeň závaţnosti procesných vád v zmysle § 237 O. s. p. pripisuje Občiansky súdny poriadok význam. Iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na rozdiel od procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., povaţuje síce za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.), nie však za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania. Uvedený záver je obsiahnutý uţ v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27. augusta 1997 sp. zn. 2 Cdo 5/1997, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 111/1998 (časť právnej vety „konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie 8 2 Obdo V 8/2014 vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) aj vtedy, ak odvolací súd svoj právny záver riadne neodôvodnil, takţe jeho rozsudok zostal nepreskúmateľný“). Z tohto judikátu vychádza dlhoročná ustálená rozhodovacia prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá povaţuje nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu za vadu konania, ktorá môţe zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť podľa § 237 ods. 1 O. s. p. O aktuálnosti uvedeného judikátu svedčí okrem iných aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z
28. novembra 2011 sp. zn. IV ÚS 481/2011, podľa ktorého uvedený právny názor k výkladu § 237 písm. f/ O. s. p. povaţuje z ústavného hľadiska za akceptovateľný a neporušujúci základné práva sťaţovateľa. Dovolací súd, vychádzajúc z uvedeného preto dospel k záveru, ţe na vytýkanú vadu rozhodnutia odvolacieho súdu - nedostatočné odôvodnenie, by mohol prihliadnuť len vtedy, ak by bolo dovolanie proti napadnutému rozhodnutiu prípustné z iného dôvodu. Zároveň je potrebné uviesť, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré účastníkmi navrhnuté dôkazy vykonal, k akým skutkovými záverom došiel, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver o nesplnení podmienok pre vyhovenie návrhu zrozumiteľne a v potrebnom rozsahu vysvetlil. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe skutkové a právne závery súdu prvého stupňa nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ţe odôvodnenie dovolaním napadnutého uznesenia odvolacieho súdu ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv ţalobcu. Z obsahu ţalobcom podaného dovolania napokon vyplýva, ţe ţalobca tvrdí, ţe napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právne posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva 9 2 Obdo V 8/2014 na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právnym posúdením veci sa nezakladá procesná vada konania v zmysle § 237 O. s. p. (iba výskyt ktorej v konaní na súdoch niţších stupňov by v danej veci mohol zaloţiť prípustnosť dovolania ţalobcu). Nesprávne právne posúdenie veci je relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno úspešne odôvodniť (iba) procesne prípustné dovolanie (viď § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), samo nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov ale prípustnosť dovolania nezakladá (porovnaj tieţ niektoré ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad sp. zn. 1 Cdo 62/2010, sp. zn. 2 Cdo 97/2010, sp. zn. 3 Cdo 53/2011, sp. zn. 4 Cdo 68/2011, sp. zn. 5 Cdo 44/2011 a sp. zn. 6 Cdo 41/2011). Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania, tvrdených ţalovaným (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 239 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. V dovolacom konaní procesne úspešným ţalobcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd nepriznal ţalobcom náhradu trov tohto konania, lebo nepodali návrh na priznanie náhrady trov dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
29. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
30. októbra 2014 JUDr. Katarína Pramuková, v. r. 10 2 Obdo V 8/2014 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová