Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe pri posudzovaní nároku na odstupné a jeho výšku je potrebné brať na zreteľ všetky relevantné okolnosti, ako aj tie, ktoré nie sú uvedené priamo v zákone. Poukázal na neuzavretie konkurenčnej doloţky v zmluve
V/6/2013 Súd v novom konaní doplnil dokazovanie písomnými dôkazmi a zistil, ţe predmetom konania je nárok ţalobcu na zaplatenie odstupného v súvislosti s ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení
1 Obchodného zákonníka. Súd pri posudzovaní nároku vychádzal so zákonných ustanovení § 652, § 669 ods. 1 písm. a/, b/, § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka /v texte odôvodnenia rozhodnutia zrejme omylom uvedené „O. s. p."/. Účastníci konania dňa 10. 01. 1997 uzavreli zmluvu o obchodnom zastúpení, na základe ktorej ţalobca vykonával pre ţalovaného sprostredkovanie poistenia
čl. IV. zmluvy. Ţalovaný zmluvu vypovedal dňa
1 Obchodného zákonníka vo výške 1 734 547,70 Sk, ktoré vypočítal z celkovej výšky získaných provízií za 5 rokov /8 672 738,53 Sk/. Po vrátení veci na nové konania ţalobca ţiadal vyplatiť sumu 1 620 000 Sk. Medzi účastníkmi zostal sporný nárok na vyplatenie odstupného
2 Obchodného zákonníka, ktoré ustanovenie má kogentný charakter. Po skončení zmluvy má
uvedeného ustanovenia zástupca nárok na odstupné, pokiaľ splnil predpoklady
1 Obchodného zákonníka, ktoré predstavuje akúsi formu odškodnenia /nie však v zmysle vyrovnania utrpenej škody/, ide o zvláštnu v peniazoch vyjadriteľnú odmenu za výsledok činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného, ktorý sa prejavuje v postavení zastúpeného na trhu v dobe ukončenia obchodného zastúpenia, z ktorého trvá prínos pre obchody zastúpeného a tento prínos presiahne ukončenie obchodného zastúpenia. Ak je preukázateľne splnená táto podmienka, zákon ustanovuje i splnenie ďalšej podmienky pre úspešné uplatňovanie takéhoto nároku, a to, aby bolo vyplatenie odstupného jednoznačne posúdené ako spravodlivé, teda všeobecne zodpovedajúce zásadám poctivého obchodného styku so zreteľom na všetky okolnosti vzťahu medzi účastníkmi, pričom treba brať na zreteľ i to, či bola alebo nebola dohodnutá konkurenčná doloţka. Z uvedeného vyplýva, ţe sa má prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, z ktorých zákon vyslovene uvádza províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a taktieţ pouţitie či nepouţitie konkurenčnej doloţky. Princíp spravodlivosti má byť uplatnený jednak voči zastúpenému, ale aj voči zástupcovi. Pokiaľ ide o konkurenčnú doloţku, treba vychádzať z toho, ţe jej pouţitie predstavuje obmedzenie budúcej činnosti obchodného zástupcu, ktoré je moţné v jeho takto kompenzovať a naopak, ak nebola dohodnutá. 3 2ObdoV/6/2013 Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe ţalovaný vypovedal zmluvu bez udania dôvodu dňa 24. 05. 2002.
Obchodného zákonníka právo na odstupné nevznikne, ak zastúpený odstúpi od zmluvy pre porušenie zmluvného záväzku obchodným zástupcom, ktoré zakladá právo na odstúpenie od zmluvy.
2 Obchodného zákonníka zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môţe ukončiť ktorákoľvek zo strán výpoveďou. Citované ustanovenia upravujú spôsoby skončenia zmluvy so zreteľom na dôvody, ktoré by niektorú zo strán ku skončeniu zmluvného vzťahu viedli. Aj samotná zmluva o obchodnom zastúpení zo dňa
čl. VII bez toho, aby bol uvedený dôvod ukončenia zmluvného vzťahu, a z tohto titulu vzniká nárok na odstupné, teda nedošlo k skončeniu zmluvy odstúpením,
čl. VIII pre porušenie zmluvy resp. inej skutočnosti zakladajúcej právo na odstúpenie od zmluvy a vylučujúce právo na odstupné.
obsahu ţaloby výška odstupného predstavovala priemernú ročnú províziu, vypočítanú z priemeru provízií, ktoré ţalobca ako obchodný zástupca v priebehu piatich rokov získal. Ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a/ Obchodného zákonníka upravuje primeranú náhradu provízie, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol získať, pokiaľ by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie prínosu činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie, preto pre vznik práva na odplatu sú určené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Prvou podmienkou je, ţe obchodný zástupca pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo 4 2ObdoV/6/2013 významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a prospech z tejto činnosti obchodného zástupcu musí trvať aj v dobe skončenia zmluvy o obchodnom zastúpení. To znamená, ţe odplata obchodnému zástupcovi patrí len za činnosť, ktorá spočíva v jeho aktívnej účasti na získaní nových klientov. Druhou podmienkou je skutočnosť, ţe odplata musí byť posúdená ako spravodlivá, teda zodpovedajúca poctivému obchodnému styku a obchodnej morálke. Pokiaľ ide o maximálnu výšku odstupného, je obmedzená v ust. § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka na priemer provízie získanej obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich rokov. Rozpor medzi účastníkmi konania bol v oblasti zaradenia pre výpočet odstupného. Nebolo spochybnené, ţe ţalovaný uzavrel s s. r. o. L dňa 03. 02.1998 zmluvu o poistení motorových vozidiel. Súd doplnil dokazovanie o svedecké výpovede svedkov a prehľadom peňaţných plnení ţalobcovi s zistil, ţe so ţalovaným vyhovených províznych listov, predstavujúcich prehľad peňaţných plnení, ktoré boli sporné medzi účastníkmi a z listov o priznaní bonifikácie ţalobcovi, ako aj z vyjadrenia ţalovaného k predpokladom na dosiahnutie funkčného stupňa generálny reprezentant, v ktorom bol ţalobca zaradený, mal súd za preukázané, ţe ţalovaný pričinením ţalobcu získal značný prospech a neuveril tvrdeniam ţalovaného, ţe ţalobca svoje povinnosti neplnil. Súd mal za preukázané, ţe nárok ţalobcu je
Obchodného zákonníka oprávnený, nakoľko
výkazov mal súd za preukázané, ţe ţalobca pre ţalovaného získal, resp. rozvinul obchody, z ktorých mal podstatné výhody. Ţalobca za uvedené obchody získal 8 672 738,53 Sk provízie za päť rokov, ktoré ţalovaný vyplatil bez výhrad. Ţalobca bol trvalé vyhodnocovaný ako jeden z najlepších reprezentantov zastupujúcich ţalovaného, preto tvrdenie ţalovaného, ţe zmluvu zrušil z dôvodu porušovania zákona ţalobcom, nemal súd za preukázané. Súd sa nestotoţnil s názorom ţalovaného, ţe právo na odstupné ţalobcovi patrí len vtedy, ak je pouţitá konkurenčná doloţka.
názoru súdu, dôleţitým momentom pre posudzovanie spravodlivosti vyplatenia odstupného je práve provízia, ktorú zástupca, ktorý bol u ţalovaného uţ v pozícii generálneho reprezentanta, čomu zodpovedala aj sadzba a výška provízií vyplácaných ţalovaným za uzavreté resp. sprostredkované poistné zmluvy. Táto skutočnosť bola
názoru súdu tieţ rozhodujúca pri posudzovaní vplyvu pouţitej resp. 5 2ObdoV/6/2013 nepouţitej konkurenčnej doloţky na spravodlivosť vyplácania odstupného. Súd mal za to, ţe i v prípade pôsobenia ţalobcu v inej spoločnosti, predmetom ktorej je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve, nemoţno predpokladať dosiahnutie provízií porovnateľných s tými, ktoré ţalobca ukončením zmluvy o obchodnom zastúpení stratil. Na druhej strane tým, ţe medzi účastníkmi nebola dohodnutá konkurenčná doloţka, nemoţno posudzovať ako porušenie akýchkoľvek zmluvných dojednaní skutočnosť, ţe ţalobca po skončení platnosti zmluvy o zastúpení so ţalovaným, mal pracovať v inej spoločnosti, ktorej predmetom činnosti je sprostredkovateľská činnosť v poisťovníctve. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, ţe ţalobcovi vzniklo právo na odstupné
1 Obchodného zákonníka, nakoľko splnil zákonom stanovené podmienky, preto rozhodol tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. Do výpočtu odstupného nie je zahrnutá provízia získaná ţalobcom za starostlivosť o poistný kmeň, nakoľko táto nebola vyplácaná ako provízia za uzatvorené poistné zmluvy. Za základ pre určenie výšky bola pouţitá vyplatená provízia, ktorú ţalovaný ţalobcovi vyplácal. Súd ďalej dospel k záveru, ţe aj provízie vyplácané z poistných zmlúv uzavretých
Dohôd o poistení motorových vozidiel zo dňa
názoru súdu nie je totoţná s províziou priebeţnou. Ţalobca vo vyjadrení na pojednávaní
1 O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu účelne vynaloţených trov konania /súdny poplatok, trovy právneho zastúpenia vrátane trov v novom konaní/. Ţalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
ust. § 226 O. s. p., nesprávnych skutkových zistení, hoci vykonal navrhované dôkazy, rozsudok má tieţ vady, ktoré môţu mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, najmä je nepreskúmateľný pre nedostatočné odôvodnenie a nezrozumiteľnosť a súd neúplné zistil skutkový stav veci. Ďalej citoval z odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia a poukázal na to, ţe v novom rozhodnutí prvostupňový súd riadne neuviedol, ktoré skutočnosti mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil. Súd v odôvodnení neuviedol, ako stanovil priemernú ročnú províziu, ktorá je maximálnou hranicou odstupného, ani ako dospel k sume 1 620 000 Sk. Naďalej trval na tom, ţe ani v novom konaní neboli ţalobcove tvrdenia preukázané. Ďalej poukázal na to, ţe pri stanovovaní odstupného nebola vôbec zohľadnená skutočnosť /z odôvodnenia to nevyplýva/, ţe zmluva o obchodnom zastúpení neobsahovala konkurenčnú doloţku. Nezohľadnením nepouţitia konkurenčnej doloţky a skutočnosti, ţe ţalobca pôsobil a pôsobí v oblasti sprostredkovania poistenia po skončení zmluvy o obchodnom zastúpení doteraz, ako ďalšej okolnosti, ktorá ovplyvňuje spravodlivé určenie odstupného, a ktoré bolo potrebné v prospech ţalovaného zohľadniť prinajmenšom zníţením odstupného, čo povaţuje za nesprávne právne posúdenie. Odvolateľ povaţoval za nesprávne, ţe došlo k zahrnutiu priebeţnej provízie do základu pre výpočet odstupného a záver súdu, ţe do základu pre výpočet odstupného pre ţalobcu boli zahrnuté všetky ostatné platby, okrem provízie za starostlivosť, teda aj priebeţné provízie, povaţuje za nesprávny. Súd
odvolateľa nesprávne právne kvalifikoval aj priebeţnú províziu ako odplatu zástupcovi za uzavretie poistných zmlúv. Ďalej v odvolaní uviedol, ţe bolo preukázané, ţe Dohoda o poistení motorových vozidiel s V, s. r. o. bola uzavretá bez pričinenia ţalobcu. Odvolateľ popiera odôvodnenosť 7 2ObdoV/6/2013 podanej ţaloby ţalobcom a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil. O odvolaní rozhodol súd rozsudkom z 19. 05. 2009 č. k. 4Obo/117/2008-749 tak, ţe potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa
p. z dôvodu jeho vecnej správnosti, keď dospel k názoru, ţe súd prvého stupňa v novom konaní doplnil dokazovanie, na základe ktorého vyslovil právny názor a svoje rozhodnutie i náleţité odôvodnil. Ţalobcovi trovy odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ich neuplatnil. Ţalovaný vo veci podal sťaţnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky z dôvodu, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu neobsahoval špecifickú odpoveď ani na jeden sťaţovateľom uvádzaný dôvod odvolania, v čom videl porušenie práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Ústavný súd rozhodol o sťaţnosti ţalovaného Nálezom III.ÚS 131/2010-39, ktorým rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, ţe dospel k záveru o porušení základného práva sťaţovateľa na súdnu ochranu, ktorého sa odvolací súd dopustil nedostatočným odôvodnením svojho potvrdzujúceho rozsudku. Podaním zo dňa 10. 06. 2011 ţalovaný uviedol, ţe na základe rozsudku odvolacieho súdu zaplatil v prospech ţalobcu sumu 53 774,15 eur a trovy konania. Po rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky ţalovaný poţiadal ţalobcu o vrátenie zaplatenej sumy a následne po zváţení všetkých okolností a skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo, právnych argumentov vrátane odôvodnenia nálezu ţalovaný vyslovil, ţe odstupné vo výške 36 000 eur bolo poskytnuté dôvodne
Obchodného zákonníka a v prevyšujúcej časti nároku /nad 36 000 eur/ odstupné
ţalovaného ţalobcovi nepatrí. Ţalobca k uvedenému podaniu zaujal stanovisko v podaní zo dňa
neho nevykazuje náleţitú hmotnoprávnu 8 2ObdoV/6/2013 relevanciu a v prípade čiastočného späťvzatia ţaloby by mohol byť ţalobca vystavený hrozbe ţaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany ţalovaného. V tejto súvislosti poukázal najmä na § 57 ods. 1 písm. f/ Exekučného poriadku, ako i § 154 ods. 1 a § 213 ods. 1 O. s. p. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať ţalobcovi trovy konania 1 296,78 eur za dva úkony právnej sluţby, paušálnu náhradu a 20 % DPH. Ţalovaný podaním zo dňa 05. 06. 2012 vzal svoje odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výške 36 000 eur späť a v prevyšujúcej časti 17 774,15 eur na odvolaní zotrval. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2/ preskúmal vec
1 v spojení s § 214 ods. 1 O. s. p. na verejnom pojednávaní za účasti sporových strán. Odvolací súd na pojednávaní oboznámil ţalobcu o čiastočnom späťvzatí odvolania vo výške 36 000 eur, proti ktorému ţalobca ţiadnu námietku nevzniesol. Nakoľko rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a v rámci ktorého bolo preukázané, ţe ţalovaný zaplatil celú ţalobcom poţadovanú pohľadávku, ktorú ţalobca prijal a prijatie platby i potvrdil. Zaplatením ţalovanej pohľadávky dlh ţalovaného zanikol /k vráteniu zaplatenej sumy zo strany ţalobcu nedošlo, ani jej časti/ a ţalobca na ţalobe zotrval a ani zaplatenú sumu v spornej časti 11 774,15 eur ţalovanému nevrátil, čím odpadol predmet konania. Odvolací súd pri posudzovaní veci vchádzal zo stavu rozhodnom v čase vyhlásenia rozsudku /§ 154 ods. 1 O. s. p./. Vzhľadom na uvedené povaţoval odvolací súd vznesené námietky ţalobcu týkajúce sa zaplatenia pohľadávky ţalovaným za bezpredmetné, pretoţe zrušením odvolacieho rozsudku zanikla i jeho právoplatnosť a vykonateľnosť a na tento prípad nevzťahuje § 57 ods. 1 písm. f/ EP. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností konanie o zaplatenie sumy 36 000 eur
p. zastavil. V prevyšujúcej časti o zaplatenie sumy 17 774,15 eur napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
p. zmenil a ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, ţe ich účastníkom nepriznal, pretoţe v časti bola ţaloba zamietnutá, teda v tejto časti bol úspešný ţalovaný a v časti bolo odvolacie konanie zastavené 9 2ObdoV/6/2013 z príčin na strane ţalovaného, teda o trovách konania rozhodol
1, 2 v spojení s § 142 ods. 2 a §146 ods. 2 O. s . p. Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Obo 166/2010-795 zo dňa
ţalobcu povaţovať za správny, nakoľko odvolací súd obišiel právomoc Ústavného súdu SR; zamietol ţalobu výlučne v dôsledku plnenia, ktoré bol ţalovaný povinný realizovať (nemal moţnosť výberu); s konečnou platnosťou nevyriešil právnu neistotu účastníkov konania, hoci ich spor bol riadne prejednaný a ukončený rozhodnutím súdu prvého stupňa; negoval výsledky celého pôvodného súdneho konania pred súdom prvého stupňa a vytvoril tak priestor pre novú ţalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia; poprel úlohu odvolacieho súdu, ktorý preskúmava vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia
stavu ku dňu vyhlásenia (§154 ods. 1 O. s. p., § 213 ods. 1 O. s. p.).
ţalobcu, hoci došlo k opätovnému prerokovaniu veci odvolacím súdom, právne postavenie účastníkov konania nebolo dotknuté, nakoľko jedným z dôvodov pre zamietnutie ţaloby bolo dobrovoľné plnenie zo strany ţalovaného v čase právoplatnosti pôvodného rozhodnutia. Ďalej má za to, ţe opätovným prejednaním veci tak nebola zjednaná náprava vytknutého porušenia základných práv a slobôd účastníkov konania, ale iba zamietnutá ţaloba pre dobrovoľné splnenie povinnosti, na ktorú bol ţalovaný prvostupňovým a odvolacím súdom uţ skôr zaviazaný. Ţalobca ako ďalší dovolací dôvod uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.).
jeho názoru je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti úvah o hodnotení dôkazov zmätočné a odvolací súd len okrajovo uviedol, v čom
jeho názoru spočíva právne posúdenie podstaty sporu, pričom zhodnotenie dôkazov, ktoré mali tento úsudok podporiť, v odôvodnení absentuje. Ţalobca konštatoval, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu arbitrárne popiera zmysel a účel poţiadavky vyjadrenej v § 157 ods. 2 O. s. p., nakoľko odôvodnenie dovolaním napadnutých výrokov nie je pre nedostatok dôvodov dostatočne preskúmateľné. Súčasne si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Vo vyjadrení k dovolaniu ţalovaný uviedol, ţe výroky napadnutého rozsudku sú vecne správne.
názoru ţalovaného bolo plnenie vo výške 17 774,15 eur poskytnuté ţalobcovi bezdôvodne, nakoľko ţalobca nárok na odstupné v tejto výške nemá. Ţalovaný mal za to, ţe odstupné vo výške 36 000 eur, ktoré uhradil ţalobcovi dňa 22.06.2009, je v plnom rozsahu postačujúce. 11 2ObdoV/6/2013 Ţalovaný vo vyjadrení rekapituloval svoje predchádzajúce argumentácie, ktoré sú obsiahnuté v súdnom spise. Pokiaľ ide o trovy prvostupňového a odvolacieho konania, ţalovaný mal za to, ţe s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. je napadnuté rozhodnutie, v zmysle ktorého ţiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, v prípade ţalobcu a ţalovaného spravodlivé a vecne správne. V zmysle rozsudku mal ţalobca vo veci len čiastočný úspech (spočívajúci vtom, ţe konanie bolo v sume 36 000 eur zastavené v dôsledku čiastočného späťvzatia odvolania zo strany ţalovaného), a preto ţalovaný nevidí dôvod pre to, aby bola ţalobcovi akákoľvek náhrada trov konania voči ţalovanému priznaná. Ţalovaný preto navrhol, aby dovolací súd dovolanie v súlade s § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol a aby rozhodol, ţe ţalovaný má proti ţalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania. V dovolacom konaní procesné podmienky upravujú ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p. (I.ÚS 4/2011). Dovolanie v občianskom súdnom konaní je mimoriadny opravným prostriedok, ktorým môţe dovolací súd zasiahnuť do uţ odvolacím súdom právoplatne nastoleného stavu právnej istoty účastníkov konania o predmete konania. Preto dovolanie neslúţi na nápravu akýchkoľvek 12 2ObdoV/6/2013 vád prvostupňovej alebo druhostupňovej fázy základného konania, ale len vád, ktorých závaţnosť zákonodarca povýšil nad právnu istotu účastníkov konania (I. ÚS 35/2013). Dovolanie moţno podať iba ak to výslovne pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Občiansky súdny poriadok upravuje dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý moţno podať len proti právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu výslovne uvedeným v zákone [ § 238 O. s. p. (pokiaľ ide o rozsudok) a § 239 O. s. p. (pokiaľ ide o uznesenie)], alebo len v prípade výskytu zákonom osobitne vymenovaných závaţných procesných vád (§ 237 O. s. p.).
1 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V prejednávanej veci, ţalobca dovolaním napadol druhý výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a tretí výrok, týkajúci sa náhrady trov konania. Napadnutá časť rozsudku má znaky rozsudku
1 O. s. p., preto je dovolanie procesné prípustné. Dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je tieţ prípustné vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O. s. p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd, ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom, z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.). Preto s prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p. Dovolateľ vo svojom dovolaní okrem iného namietal arbitrárnosť odôvodnenia rozhodnutia v časti týkajúcej sa veci samej ako aj náhrady trov konania a nesprávne právne posúdenie veci. Dovolací súd sa ďalej najskôr zaoberal opodstatnenosťou tvrdenia ţalobcu, ţe mu bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom
ust. § 237 písm. f/ O. s. p. 13 2ObdoV/6/2013 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práva právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Za postup odnímajúci účastníkovi konania moţnosť konať pred súdom moţno označiť aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, na ktorý správne poukázal dovolateľ.
ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu /§ 211 ods. 2 O. s. p./. To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak ale ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z
ustanovení § 652, § 669 ods. 1 písm. a/, b/, § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka, t.j. zisťoval splnenie zákonných podmienok vzniku uplatneného nároku a jeho výšku. Odvolací súd vydal vo veci samej tri rozhodnutia. Prvým rozhodnutím rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a druhým rozhodnutím z
názoru dovolacieho súdu, odvolací súd sa vo svojom rozsudku, nevysporiadal so všetkými pre vec významnými argumentmi, najmä z akých dôvodov neprihliadol na nález ústavného súdu a procesné úkony účastníkov konania, ktorí navrhli vec prejednať a aplikovať doteraz pouţité ustanovenia Obchodného zákonníka o obchodnom zastúpení.
ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p. ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Dovolací súd vzhľadom na vyššie uvedené ďalej konštatuje, ţe ţalobca bol postupom odvolacieho súdu vylúčený z realizácie procesných práv daných Občianskym súdnym poriadkom, nakoľko odvolací súd vo veci samej rozhodol na základe zániku záväzku splnením, pričom pri doterajšom rozhodovaní veci neboli pouţité ustanovenia právneho predpisu upravujúce splnenie záväzku, a účastníkov konania nevyzval, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Za týchto okolností bola ţalobcovi postupom odvolacieho súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O. s. p. je nielen dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania, ale zároveň je tieţ okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Dovolací súd preto rozhodol o zrušení rozsudku odvolacieho súdu v napadnutej časti
2 O. s. p. a o vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdy (§ 243d ods. 1 O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náleţité odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). 16 2ObdoV/6/2013 Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5:0. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 25. septembra 2014 JUDr. Viera Pepelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.