← Slovensko

o zaplatenie 630 684,46 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd Slovenskej republiky 2ObdoV/1/2013 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: JUDr. F. H., A. H., R. , správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I., s. r. o., J., K., IČO: X. zast. advokátkou JUDr. O. K., CSc. V., X. K., proti ţalovanému: Ing. P. Š., narodený X., bytom B., K. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. R. B., s. r. o., N., X. B., IČO: X. o zaplatenie 630 684,46 eur s príslušenstvom na dovolanie proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo 129/2010 zo dňa

  2. 2012 jednomyseľne, takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu o d m i e t a . Ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy dovolacieho konania 1 690,- eur na účet jeho právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e Uznesením sp. 11Cbi /18/2008-90 zo dňa
  4. 2010 Krajský súd v Košiciach rozhodol tak, ţe konanie zastavil a ţiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, ţe návrhom na začatie konania sa ţalobca domáhal, aby súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 19 000 000,-Sk s 6 % p. a. úrokmi z omeškania od 07.
  5. 2005 do zaplatenia /trovy súdneho konania a trovy právneho zastúpenia. Zo ţaloby zistil, ţe predmetom ţaloby je vymáhané pohľadávky, titulom 2 2ObdoV/1/2013 právoplatne určenej neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby dobrovoľne neuhradenej. Krajský súd v Košiciach konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekáţky konania „res iudicatae", nakoľko o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s príslušenstvom, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu bolo uţ rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa
  7. 2004 č. k. 20Cbi /35/2003-
  8. O odvolaní ţalobcu /list v spise 93/ proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky, uznesením sp. zn. 5Obo 129/2010-106 zo dňa
  10. 2012 tak, ţe napadnuté uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 18.
  11. 2010 č. k. 11Cbi 18/2008-90 potvrdil a ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd postupoval správne, keď sa predovšetkým zameral na skúmanie neodstrániteľnej podmienky konania „res iudicatae" /§159 ods. 3 O. s. p. a po zistení neodstrániteľnej prekáţky konania §104 O. s. p./ konanie zastavil. Z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil a o trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu, s vyznačenou právoplatnosťou
  13. 2012, podaním doručeným
  15. 2012, v zákonnej lehote, dovolanie podal ţalobca a poukázal na pochybenie odvolacieho súdu v nesprávnom skutkovom a právnom posúdení splnenia procesných podmienok, následkom čoho bola ţalobcovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p. a § 242 ods.1 veta druhá O. s. p. Podľa ţalobcu ,v ţiadnom prípade nevyplýva taký právny záver, aký zaujal odvolací súd v uznesení z
  17. 2012, ktorým potvrdil uznesenie o zastavení konania a ţe vo zvyšku pokiaľ bolo rozhodnuté o vrátení sumy získanej týmito právnymi úkonmi ponechal rozsudok súdu prvého stupňa v platnosti. Ţalobca uviedol, ţe formalistickým výkladom odvolacieho súdu aký zaujal najvyšší súd, ţe síce určil neúčinnosť právneho úkonu voči konkurzným veriteľom v danej veci, ale potvrdil zamietnutie ţaloby krajským súdom o zaplatenie peňaţnej sumy na základe ním vyslovenej neúčinnosti právneho úkonu, čím došlo k postupu v rozpore s zákonom. Ţalobca vyslovil názor, ţe napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, k rozporu so zásadami vyslovenými v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušeniu princípu v právnom štáte. Podľa ţalobcu, odvolací súd nesplnil I povinnosť orgánu súdnej moci implikovanú v základnom práve na prístup súdu a nadradil formálnu ochranu ústavnosti nad 3 2ObdoV/1/2013 materiálnu ochranu, čím ţalobcovi spôsobil nezabezpečenie takej právnej ochrany aká mu prináleţí. K dovolaniu ţalobcu, sa vyjadril ţalovaný, podaním doručeným súdu
  19. 2012 /list v spise 164/ a uviedol, ţe podmienky na dovolanie splnené neboli. Popísal podrobne skutkový stav sporu a jednoznačne sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu, ţe výrok rozhodnutia krajského súdu, ktorým bol zamietnutý nárok ţalobcu na ţalované plnenie zmenený nebol, v tejto časti odvolaniu ţalobcu nebolo vyhovené, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, povaţoval postup a rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti za správne. S tvrdením ţalobcu, ţe mu bola ako účastníkovi konania odňatá moţnosť konať pred súdom sa ţalovaný taktieţ nestotoţnil. Konštatoval, ţe pokiaľ bolo vo veci právoplatne rozhodnuté, čo v danom prípade bolo
  21. 2005, nie je moţné vec prejednávať znovu, v ktorej súvislosti poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 30/1999, sp. zn. PL. US 43/
  22. Podľa ţalovaného, ţalobcovi nič nebránilo podať dovolanie, ktoré právo nevyuţil a o tri roky neskôr, podal ţalobu na plnenie. S tejto súvislosti podľa ţalovaného, ide aj o premlčaný nárok, nakoľko trojročná premlčacia doba uplynula dňa
  24. 2006 zo zmluvy o pôţičke, ktorý čas ţalobca nevyuţil a aţ dňa
  26. 2008 ţalobu doručil krajskému súdu. Ţalovaný navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť a uplatnil si trovy dovolacieho konania, ktoré v tomto podaní nevyčíslil. Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p. prejednal dovolanie podľa ustanovenia § 242 ods. 1 O. s. p., ako podané v zákonnej lehote /§240 O. s. p. s tým, ţe obsahuje náleţitosti dané ustanovením § 241 O. s. p.. Ako prvou otázkou sa zaoberal prípustnosťou dovolania. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe ţalobca prípustnosť dovolania odvodzuje ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., ţe mu bola napadnutým rozhodnutím odvolacieho konania odňatá moţnosť konať pred súdom. Nesporné je, ţe ide o dovolanie proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil prvostupňové uznesenie o zastavení konania vo veci ţalobcu JUDr. F. H. proti ţalovanému Ing. P. Š. o zaplatenie sumy 630 674,46 eur s príslušenstvom. Z ustanovenia § 239 O. s. p. je zrejme, kedy je dovolanie tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu. V konkrétnom prípad ani o jeden 4 2ObdoV/1/2013 z uvedených prípadov v citovanom ustanovení nejde. S poukazom na ustanovenie § 239 O. s. p. teda dovolanie prípustné v tejto veci nie je. Z ustanovenia § 237 písmeno f/ O. s. p. vyplýva, ţe dovolanie je prípustné voči kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Podstatou dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či keď odvolací súd tým, ţe potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa zastavil konanie , je taký postup súdu, ktorým zabránil ţalobcovi konať pred súdom. Ţalobca v podstate zabránenie moţnosti konať pred súdom povaţuje formu rozhodnutia, teda potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie vo veci zastavené. Ţalobca v podstate inou formou spochybňuje správnosť potvrdzujúceho rozhodnutia, ktorú okolnosť označuje za odňatie moţnosti konať pred súdom. Zo ţaloby zo dňa
  28. 2008 je zrejme, ţe ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo na zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl. titulom vymáhania pohľadávky právoplatne určenej neúčinnosti právneho úkonu do dňa ţaloby. Z uznesenia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5K 12/2002 je zrejme, ţe na majetok ţalobcu B.B. I., s. r. o., bol vyhlásený konkurz
  31. Z obsahu ţaloby je zrejme, ţe vymáhaná pohľadávka predstavuje sumu, ktorú úpadca - ţalobca na základe zmluvy o pôţičke ţalovanému poţičal a následne z dohôd o vysporiadaní, ktoré uzavrel ţalovaný s úpadcom a ktoré následne boli rozsudkom 6Obo 70/2005 určené ako právne neúčinné. Z dôvodu, ţe ţalovaný tieto s úspechom odporované pohľadávky ţalobcovi neuhradil s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 4 zákona o konkurze a vyrovnaní, ţalobca, predmetnou ţalobou poţadoval, aby ţalovaný bol túto sumu spolu s prísl. ţalobcovi povinný zaplatiť. Z rozsudku 6Obo 70/2005 zo dňa
  33. 2005 je zrejme ţe, v konaní vedenom č. k. 20Cbi 35/2003- 183 vo veci ţalobcu JUDr. F. H., správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I., s.r.o., proti ţalovanému Ing. P. Š. o určenie neúčinnosti právnych úkonov bolo rozhodnuté tak, ţe pripustil späťvzatie ţaloby v časti o určenie a ţe dohoda o vysporiadaní pohľadávky B.B. I., s.r.o., K. a spoločnosťou G. , s.r.o. a na jej základe uzavretá zmluva - o postúpení pohľadávky zo dňa
  35. 2002 voči Rádio Ţ. na B.B. I. a zmluva o prevode akcií zo dňa
  37. 2002, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné, v ktorej v časti napadnutý 5 2ObdoV/1/2013 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 20Cbi 35/2003 -183 zrušil a v tejto časti konanie zastavil. Predmetným rozsudkom, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol ďalej tak, ţe vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe určil, ţe dohoda o vysporiadaní pohľadávky z
  39. 2002 uzavretá medzi B.B. I., s.r.o. a ţalovaným Ţ. a na jej základe uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky z
  41. 2002 voči Rádio Ţ., a. s., na B.B. I., s.r.o., je právne neúčinná. Z rozsudku č. k. 20Cbi 35/2003 -183 zo dňa
  43. 2004, ktorý bol predmetom odvolacieho konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod č. k. 6Obo 70/2005, je zrejme, ţe týmto Krajský súd v Košiciach zamietol ţalobu, označenú ako o určenie neúčinnosti právnych úkonov a aj ţalobu o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., čo vyplýva z odôvodnenia na strane 5/ citovaného rozhodnutia, /v spise strana 15/. Z vyjadrenia ţalovaného, k ţalobe o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl. je zrejme, ţe ţalovaný namietal, premlčanie s tým, ţe premlčacia lehota zanikla
  46. Uznesením Krajský súd v Košiciach 11Cbi 18/2008 - 90 zo dňa
  48. 2010, vo veci ţalobcu JUDr. F. H. správca konkurznej podstaty úpadcu B.B. I. voči ţalovanému Ing. P. Š. o zaplatenie sumy 19 000 000,- Sk s prísl., rozhodol tak, ţe konanie zastavil z dôvodu neodstrániteľnej prekáţky „res iudicatae'', ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením 5Obo 129/2010 potvrdil a ktoré je predmetom päťčlenného dovolania. Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní dovolania proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Obo 129/ 2010 sa nestotoţnil s tvrdením ţalobcu v dovolaní, ţe v odvolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach vedenom na Krajskom súde Košice sp. zn. 20Cbi 35/2003 z
  50. 2004 zmenil aj rozsudok v časti zamietnutia ţaloby o zaplatenie peňaţnej sumy s príslušenstvom. Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p./ zastáva názor, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky pri prejednaní odvolania voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach prvostupňové rozhodnutie, ktorým súd prvého stupňa zamietol ţalobu o zaplatenie peňaţnej pohľadávky 19 000 000,- Sk s prísl., potvrdil. Na základe uvedeného uznesením 5Obo 129/2010 zo dňa
  52. 2012 postupoval v súlade s ustanovením § 219 O. s. p., keď napadnuté uznesenie o zastavení konania 20Cbi 35/2003 z
  54. 2004 potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nemôţe stotoţniť ani s tvrdením, ţe došlo k porušeniu jeho práv v čl. 46 ods. 1 Ústavy. K porušeniu práv zakotvených v čl. 46 Ústavy nemôţe dôjsť vecne správnym rozhodnutím. Vo veci o zaplatenie peňaţnej sumy bolo 6 2ObdoV/1/2013 právoplatne rozhodnuté a vec sa nemôţe opätovne prejednávať. Bolo vecou ţalobcu, aby si toto právo uplatnil formou podania dovolania, respektíve podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, tak ako uviedol ţalovaný v jeho vyjadrení k dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, ţe potvrdzujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o zastavení konania, nebola odobratá moţnosť ţalobcovi konať pred súdom, a teda nejde o dovolanie prípustné podľa § 237 písmeno f/ O. s. p. . Najvyšší súd Slovenskej republiky /§10a ods. 2 O. s. p./ s poukazom na ustanovenie § 243c O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písmeno c/ dovolanie ţalobcu odmietol. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný si nevyčíslil trovy dovolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky ho vyzval na vyčíslenie, ktoré bolo doručené
  57. Na základe tohto Najvyšší súd Slovenskej republiky úspešnému ţalovanému priznal účelne vynaloţené trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške 1 681,49 eur + 20 % DPH, reţijný paušál 9,16- eur, na účet jeho právneho zástupcu 262117986/1100 vedený obchodnou spoločnosťou Tatra banka, a. s., Hodţovo námestie č. 3, Bratislava . P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave,
  58. februára 2014 JUDr. Jana Zemaníková v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.