← Slovensko

o určenie neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky a o určenie zániku ochrannej známky

Najvyšší súd 1ObdoV/48/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: V. N., spol. s. r. o., so sídlom: D., N., IČO: X., zast. G. & P., s. r. o., so sídlom: L., B., IČO: X., advokátska kancelária konajúca prostredníctvom svojho konateľa JUDr. J. G. proti ţalovanému: V. Z. P., s. r. o., so sídlom: Z., P., IČO: X., zast. advokátom: JUDr. O. K., so sídlom: Z., B. o určenie neplatnosti dohody o prevode ochrannej známky a o určenie zániku ochrannej známky, vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 40Cbs/140/2003, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/4/2011- 377 zo dňa

  2. 2011, právoplatný dňa
  4. 2011, t a k t o r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa
  6. 2011, z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Ţalobca sa písomným podaním zo
  8. 2003, Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa doručeným dňa
  10. 2003, domáhal určenia, ţe dohoda o prevode práv a povinností zo dňa
  12. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p., P. a V. N., je neplatná. Súčasne navrhol, aby na základe tohto rozsudku Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad priemyselného vlastníctva SR“) vymazal ochrannú známku 2 1ObdoV/48/2011 VINEA č. 162122 z registra ochranných známok. O náhrade trov konania navrhol rozhodnúť tak, ţe túto je povinný zaplatiť ţalobcovi ţalovaný do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ţalobca písomným podaním zo dňa
  14. 2004 (č. l. 69), navrhol zmenu ţalobného petitu tak, ţe okrem určenia neplatnosti dohody o prevode práv a povinností zo dňa
  16. 1991 uzavretej medzi M. V. P., š. p., P. a V. N., sa domáha aj určenia, ţe ochranná známka VINEA (slovná) č. 162122, zapísaná dňa
  18. 1974, zanikla. Zároveň navrhol zaviazať ţalovaného na náhradu trov konania. O úprave petitu ţaloby rozhodol súd prvého stupňa uznesením na pojednávaní konanom dňa
  20. 2004 (č. l. 107), na ktorom doplnil zápisnicu o pojednávaní konanom dňa
  22. 2004 (č. l. 76), a to tak, ţe zmenu návrhu jeho rozšírením o určenie, ţe ochranná známka VINEA, slovná č. 162122 zapísaná dňa
  24. 1974 zanikla, pripustil (uznesenie je súčasťou predmetnej zápisnice a nebolo vydané jeho písomné vyhotovenie, keďže právni zástupcovia obidvoch účastníkov boli prítomní na predmetnom pojednávaní). Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa
  26. 2006 určil, ţe dohoda o prevode práv a povinností zo dňa
  28. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. je neplatná. Súčasne určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla. O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p“) tak, ţe ţalovaný je povinný nahradiť ţalobcovi trovy konania vo výške 51.000,-- Sk na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol tak v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho č. k. 1 Obo 249/2004- 146 zo dňa
  30. 2005, ktorým zrušil skorší rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 40 Cbs 140/2003-112 zo dňa
  32. 2004 (ktorým súd určil, že dohoda o prevode práv a povinností zo dňa
  34. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. je neplatná, vo zvyšku návrh zamietol) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bola skutočnosť, ţe prvostupňový súd dostatočne neskúmal naliehavosť právneho záujmu na podanie ţaloby, v dôsledku čoho bol rozsudok nepreskúmateľný. Odvolací súd konštatoval, ţe prvostupňový súd neuviedol ţiadne konkrétne dôvody, pre ktoré je daný naliehavý právny záujem ţalobcu na určení neplatnosti dohody o prevode práv a povinností zo dňa
  36. 1991, ako aj na určení, ţe ochranná 3 1ObdoV/48/2011 známka VINEA registrovaná pre V. Z., š. p. N. zanikla zánikom tohto štátneho podniku. Prvostupňovému súdu preto uloţil vyriešiť danosť naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. s tým, ţe ţalobca musí preukázať, v čom vidí to, ţe bez určenia, či medzi účastníkmi právny vzťah je alebo nie je, je jeho právne postavenie neisté, resp. aké jeho právo je bez tohto určenia ohrozené. Prvostupňový súd po doplnení dokazovania v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu k otázke preukázania naliehavého právneho záujmu zo strany ţalobcu na určení, ţe dohoda o prevode práv a povinností uzavretá dňa
  38. 1991 medzi právnymi predchodcami ţalobcu a ţalovaného je neplatná, súčasne ţe ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 v Registri Úradu priemyselného vlastníctva SR zanikla zistil, ţe naliehavý právny záujem zo strany ţalobcu daný je, na základe čoho rozhodol rozsudkom zo dňa
  40. 2006 o neplatnosti predmetnej dohody, ako aj zániku ochrannej známky. Na odvolanie ţalovaného, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom č. k. 2 Obo 205/2006-255 zo dňa
  42. 2007 rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým určil, ţe dohoda o prevode práv a povinností zo dňa
  44. 1991 uzavretá medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. je neplatná, potvrdil a v časti, ktorou prvostupňový súd určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia stotoţnil so závermi prvostupňového súdu v otázke preukázania naliehavého právneho záujmu na vedení sporu zo strany ţalobcu. Vo vzťahu k otázke určenia zániku ochrannej známky uviedol, ţe jej zánik je právnou skutočnosťou, o ktorej rozhoduje Úrad priemyselného vlastníctva SR, čo bolo dôvodom zmeny prvostupňového rozsudku v uvedenej časti. Proti rozsudku odvolacieho súdu, jeho potvrdzujúcej časti, ktorou bola určená neplatnosť zmluvy o prevode práv a povinností zo dňa
  46. 1991, podal dovolanie ţalovaný a proti zmeňujúcej časti, ktorou odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, ţe ţalobu v časti o určenie, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, zamietol, podal dovolanie ţalobca. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudkom č. k. 1 Obdo V 37/2007-299 zo dňa
  48. 2008 rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
  50. 2007 v ţalobcom napadnutej časti ako vecne nesprávne 4 1ObdoV/48/2011 podľa § 243b ods. 1, 2 O. s p. zrušil a v zrušenom rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, ţe zákon o ochranných známkach nemá ustanovenie, ktorým by zveril do právomoci inému orgánu, napr. Úradu priemyselného vlastníctva SR, rozhodovať o zániku práva k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky. Nesúhlasiac s názorom odvolacieho súdu vyslovil, ţe prejednanie a rozhodnutie v danom prípade patrí do právomoci súdu. Odvolaciemu súdu uloţil pred skúmaním vecnej opodstatnenosti ţaloby zaoberať sa otázkou, či ţalobca v čase rozhodovania súdu má na určení naliehavý právny záujem. Dovolanie ţalovaného ako neprípustné podľa § 243b ods. 4 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. Po vrátení veci na ďalšie konanie, odvolací súd svojím rozsudkom č. k. 2 Obo 62/2008-309 zo dňa
  52. 2008, rozsudok súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa
  54. 2006 v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, zmenil tak, ţe ţalobu zamietol, majúc za to, ţe púhy nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôţe byť hmotnoprávnym dôvodom pre zamietnutie ţaloby, súčasne, ţe určovanie, či ochranná známka zanikla, nemôţe byť predmetom súdneho konania s tým, ţe jej zánik je právnou skutočnosťou a o zápise alebo vyškrtnutí z registra ochranných známok rozhoduje Úrad priemyselného vlastníctva SR. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd tak, ţe túto ţalovanému nepriznal. Na dovolanie ţalobcu proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací svojím uznesením č. k. 1ObdoV/65/2008-340 zo dňa
  56. 2010, napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stotoţňujúc sa s názorom ţalobcu uviedol, ţe odvolací súd vydal rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci, keď zmenil odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa
  58. 2006 v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, tak, ţe ţalobu zamietol. Odvolací súd následne rozsudkom č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa
  60. 2011, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs 140/2003- 188 zo dňa
  62. 2006, v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122, zanikla, zmenil tak, ţe ţalobu opätovne zamietol. Ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. 5 1ObdoV/48/2011 V odôvodnení svojho rozhodnutia po opísaní stavu veci v doterajšom konaní a viacerých výtkach na adresu dovolacieho súdu konštatoval, ţe zákonné dôvody pre zrušenie rozsudku odvolacieho súdu dovolacím súdom neboli dané, pretoţe vykonané dokazovanie nebolo ani namietané. Dovolateľ namietol odlišný právny názor, ktorá skutočnosť však dôvodom na zrušenie rozsudku odvolacieho súdu nie je. Vyslovil, ţe v takom prípade mal dovolací súd postupovať podľa § 243b ods. 2 O. s. p.. Vo vzťahu k veci samej sa odvolací súd zameral na vzťah federálneho zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach (ktorým bol v Slovenskej republike zrušený vyššie uvedený federálny zákon). V súvislosti s ust. § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach zdôraznil, ţe nezaniká ochranná známka, ale práva ochrannou známkou zabezpečené, ktoré sú nad rámec ustanovení o ochrannej známke. Poukázal aj na zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku a na príslušné ustanovenia zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (tzv. zákon o veľkej privatizácii). Rovnako poukázal na Dohodu uzavretú medzi M. V. P., š. p. P. a V. N. š. p. N., uzavretú dňa
  64. 1991, ktorej neplatnosť bola určená rozsudkom súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa
  66. 2006, potvrdeným rozsudkom odvolacieho súdu č. k. 2 Obo 205/2006-255 zo dňa
  69. Uviedol, ţe táto dohoda nemá vplyv na výlučnosť práv ţalovaného, ako spolumajiteľa ochrannej známky VINEA, pôvodne registrovanej pod č. 162122, pretoţe predmetná dohoda od samého začiatku (ex tunc) nepredstavovala právne relevantný podklad v konaní o zápis M. V. P. š. p. P., ako majiteľa ochrannej známky registrovanej pod uvedeným číslom ešte pred Federálnym úradom pre vynálezy. Odvolací súd ďalej uviedol, ţe ani jeden z právnych nástupcov pôvodného podniku V. Z., štátny P. B., nenadobudol ochrannú známku VINEA a ani jeden z nich si ju nemôţe prisvojovať, ale práva z ochrannej známky si môţu uplatňovať všetci rovnako, pretoţe tieto práva na nich prešli rovnako z ich právneho predchodcu. Poukázaním na to, ţe ochranná známka chráni výrobok a nie výrobcu, či distributéra, ktorí si z ochrannej známky môţu uplatniť svoje práva, ktoré ochranná známka chráni, konštatoval, ţe ak je právnych nástupcov viac, je právo spoločné a pokiaľ sa nedohodnú, rozhodne o tom, na koho má právo prejsť, súd, ktorého rozhodnutie bude podkladom pre zápis majiteľa, prípadne majiteľov predmetnej 6 1ObdoV/48/2011 ochrannej známky. Uviedol, ţe zánikom subjektu, ktorý je majiteľom ochrannej známky, zanikajú aj práva tohto subjektu z ochrannej známky vyplývajúce (keď právne neexistuje, procesne nemôţe uplatňovať ţiadne práva). Z ďalšej časti rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva jeho dôvodenie, ţe ochranná známka VINEA nezanikla, tak, ako sa neprestal vyrábať výrobok VINEA, ktorý uvedená ochranná známka chráni. Práva z ochrannej známky neprešli z pôvodného štátneho podniku V. Z., B. ani na jeden novovzniknutý štátny podnik, a teda na jeho nástupcu, na spoločnosť, ktorá tento podnik privatizovala. Práva sú spoločné a pokiaľ by boli spochybňované, súd rozhodne, či tu také právo je alebo nie je za účasti všetkých nástupcov V. Z., š. p. B.. Rovnako rozhodne, za akých podmienok a komu z nich tieto práva prisúdi, na základe čoho potom Úrad priemyselného vlastníctva SR vyznačí majiteľa ochrannej známky VINEA. Odvolací súd v závere svojho rozsudku poukázal na podanie ţalobcu, odvolaciemu súdu doručené dňa
  71. 2011 a vyslovil, ţe týmto podaním sa právny zástupca ţalobcu, v jednej osobe aj ako konateľ ţalobcu, snaţil do konania vniesť obštrukcie, na ktoré súd neprihliadol, argumentujúc, ţe ţalobca pred skončením sporu nemal sám nijaké dispozičné právo k ochrannej známke. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
  74. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie ţalobca, prípustnosť ktorého odôvodnil ust. § 236 a 238 ods. 1 O. s. p. a dôvodnosť ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., teda ţe rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobca svoje námietky zhrnul do niekoľkých hlavných bodov, v ktorých poukázal v prvom rade na to, ţe Ministerstvo poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej republiky ako zakladateľ štátneho P. V. Z., štátny podnik B., do zániku tohto štátneho podniku nerozhodlo o prechode práva k ochrannej známke VINEA a ani nepreviedlo právo k ochrannej známke VINEA na iný subjekt. Právo k ochrannej známke VINEA tak nebolo prevedené a ani neprešlo na novovzniknuté podniky resp. na niektorý z nich v reţime zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku. Keďţe do zániku V. Z., štátny podnik B. nedošlo k prevodu ani k 7 1ObdoV/48/2011 prechodu práva k ochrannej známke VINEA, právo k ochrannej známke zaniklo podľa § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky. Vo vzťahu k zániku právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky (V. Z., štátny podnik B.) uviedol, ţe jeho zánik predstavuje právnu skutočnosť, ktorá z časového hľadiska určuje, ktorý zákon o ochranných známkach sa bude na prejednávaný prípad aplikovať. Bude ním označený zákon č. 174/1988 Zb., účinný od
  76. 1989, a nie právna norma upravujúca zánik práva k ochrannej známke v čase podania ţaloby, resp. v čase rozhodnutia súdu, keďţe rozhodnutie súdu má v tomto prípade len deklaratórnu povahu a nekonštituuje nový právny stav. V ďalšom vyslovil názor, ţe neplatnosť dohody o prevode práv a povinností uzavretej dňa
  78. 1991 medzi M. V. P., š. p. P. a V. N., š. p. N. a zánik práva k ochrannej známke VINEA ako dve právne skutočnosti je potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti a spojitosti, a preto pokiaľ uvedená dohoda je neplatná, tak právo k ochrannej známke VINEA zaniklo zánikom právnej subjektivity štátneho podniku V. Z., štátny podnik B.. Ďalej uviedol, ţe zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky VINEA - V. Z., štátny podnik B., zanikol právny vzťah majiteľstva ochrannej známky VINEA. Zanikli tak všetky prvky tohto právneho vzťahu, a to subjekt (majiteľ), ochranná známka VINEA, ako aj práva a povinnosti, ktoré boli obsahom tohto právneho vzťahu. Má za to, ţe zo skutočnosti, ţe zakladateľ štátneho P. V. Z., štátny podnik B., nerozhodol o prechode práva k ochrannej známke VINEA, nemoţno bez ďalšieho vyvodiť záver, ţe právo k ochrannej známke prešlo na všetky novovzniknuté nástupnícke štátne podniky, navyše ak ide o singulárnu sukcesiu. Samotná výroba nealkoholického nápoja ako stav faktický, nemôţe zachovať (udrţať) právo označovať tento nealkoholický nápoj označením VINEA v zmysle jeho právnej existencie ako ochrannej známky. Dovolateľ ďalej namietol záver odvolacieho súdu, v ktorom opakovane vyslovil, ţe rozhodovanie o zániku ochrannej známky patrí do právomoci Úradu priemyselného vlastníctva SR. V tejto súvislosti zastal názor, ţe prejednanie a rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ak právo k ochrannej známke nebolo prevedené alebo neprešlo na nového majiteľa podľa § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach, patrí do právomoci súdu podľa § 7 ods. 1 O. s. p.. Dovolateľ ďalej odvolaciemu súdu vytkol jeho tvrdenia o obštrukciách, ktoré sa mal snaţiť vniesť do konania jeho právny zástupca podaním, odvolaciemu súdu doručeným dňa
  81. Odvolaciemu súdu tieţ vytkol, ţe nerešpektuje právny názor dovolacieho súdu, ktorý je pre neho v zmysle § 243d ods. 1 veta druhá O. s. p., právne záväzný a ktorý uţ v dvoch 8 1ObdoV/48/2011 prípadoch zrušil rozhodnutia odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietol tieţ, ţe rozsudok odvolacieho súdu nespĺňa zákonné poţiadavky podľa § 157 ods. 2 O. s. p., ktorá skutočnosť spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal na argumenty odvolacieho súdu, ktoré si podľa jeho názoru protirečia, keď napr. na str. 19 rozsudku uviedol, ţe práva z ochrannej známky prešli na všetky nástupnícke štátne podniky, ktoré ich tak môţu uplatňovať, na strane druhej konštatoval, ţe práva z ochrannej známky neprešli ani na jeden novovzniknutý štátny podnik (str. 20 rozsudku). Naviac, odvolací súd raz hovorí o právach z ochrannej známky, inokedy zas o právach ochrannou známkou zabezpečených. Dovolateľ má za to, ţe odvolací súd svojimi rozhodnutiami poskytuje ţalovanému neodôvodnenú ochranu, naopak ţalobca musí niekoľko rokov znášať negatívne následky súdneho zákazu pouţívať označenie zhodné alebo zameniteľné so slovnou ochrannou známkou VINEA, vyplývajúceho z rozsudku Krajského súdu v N. č. k. 18Cb 75/00-128 zo dňa
  83. 2001 (č. l. 25), potvrdeného rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 312/01 zo dňa
  85. 2003 (č. l. 29). Na základe všetkých vyššie uvedených argumentov dovolateľ dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v súlade s § 243b ods. 2 veta druhá O. s. p. zmenil tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs/140/2003-188 zo dňa
  87. 2006 v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, potvrdí. Súčasne navrhol ţalovanému uloţiť povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania. K dovolaniu ţalobcu sa ţalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Z príslušných ustanovení O. s. p. je zrejmé, ţe dovolaním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu, ale moţno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 9 1ObdoV/48/2011 V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ust. § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.) alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.), alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
  88. (§ 238 ods. 3 O. s. p.). V posudzovanej veci dovolanie smeruje proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, ktorým zmenil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, a to tak, ţe ţalobu zamietol. Z uvedeného je zrejmé, ţe dovolanie v predmetnej veci je prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p. (ktorá je daná vtedy, ak sa odvolací súd odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v prejednávanej veci vyslovil a ktorú skutočnosť dovolateľ aj namietol), je potrebné poukázať na nasledovné skutočnosti vyplývajúce z obsahu súdneho spisu: Predmetom konania v napadnutej časti je ţaloba o určenie zániku ochrannej známky VINEA, registrovanej pod č.
  89. V doterajšom štádiu konania dovolací súd rozhodoval o dovolaniach ţalobcu dvakrát, a to rozsudkom č. k. 1 Obdo V 37/2007-299 zo dňa
  91. 2008 a uznesením č. k. 1ObdoV/65/2008-340 zo dňa
  93. 2010, v obidvoch prípadoch tak, ţe napadnuté rozsudky odvolacieho súdu v dotknutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 10 1ObdoV/48/2011 Dôvodom zrušenia zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu č. k. 2 Obo 205/06-255 zo dňa
  95. 2007 bolo nesprávne právne posúdenie veci v otázke, do koho právomoci patrí o predmete ţaloby v predmetnej časti rozhodovať. Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu jeho nesprávny názor, ţe zánik ochrannej známky je právnou skutočnosťou, rozhodovanie o ktorej nepatrí do právomoci súdu, ale rozhoduje o nej Úrad priemyselného vlastníctva SR. Uviedol, ţe zákon o ochranných známkach neobsahuje ustanovenie, ktorým by rozhodovanie o zániku práva k ochrannej známke zveril do právomoci iného orgánu, neţ súdu. Dovolací súd vo svojom rozsudku z
  97. 2008 uloţil odvolaciemu súdu pred skúmaním vecnej opodstatnenosti ţaloby v predmetnej časti zaoberať sa aj otázkou naliehavého právneho záujmu ţalobcu v čase rozhodovania súdu. Napriek záväznému právnemu názoru dovolacieho súdu, odvolací súd aplikujúc zákon č. 55/1997 Zb. o ochranných známkach, v ďalšom konaní svojím rozsudkom č. k. 2 Obo 62/2008-309 zo dňa
  99. 2008, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v dotknutej časti opäť zmenil tak, ţe ţalobu o určenie zániku ochrannej známky zamietol dôvodiac, ţe púhy nedostatok naliehavého právneho záujmu nemôţe byť hmotnoprávnym dôvodom pre zamietnutie ţaloby, súčasne ţe určovanie, či ochranná známka zanikla, nemôţe byť predmetom súdneho konania. Dovolací súd svojím uznesením č. k. 1ObdoV/65/2008-340 zo dňa
  101. 2010, vyššie označený zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu opäť zrušil s vrátením veci na ďalšie konanie a vo veci samej vyriekol aj záväzný právny názor, keď konštatoval, ţe zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky (štátneho podniku V. Z., š. p. B.), zaniklo aj právo k ochrannej známke. Súčasne vyslovil, ţe právnou skutočnosťou určujúcou, ktorý zákon o ochranných známkach sa bude na prejednávaný prípad aplikovať, je zánik právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky, ktorá nastala za účinnosti zákona č. 174/1988 Zb. o ochranných známkach. Odvolaciemu súdu uloţil v ďalšom konaní vysporiadať sa s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu a vo veci opäť rozhodnúť. Napriek pochybeniam, ktoré dovolací súd odvolaciemu súdu vytkol, tento v novom odvolacom konaní rozsudkom č. k. 1Obo/4/2011-377 zo dňa
  103. 2011, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v dotknutej časti opäť zmenil tak, ţe ţalobu o určenie zániku ochrannej známky zamietol tak, ako uţ vo svojich dvoch skorších rozsudkoch. Majúc za to, ţe vzťahy ohľadne ochrannej známky nie je moţné posudzovať podľa uţ neplatného zákona 11 1ObdoV/48/2011 č. 174/1988 Zb. konštatoval, ţe ochranná známka VINEA nezanikla, práva z nej neprešli ani na jeden novovzniknutý štátny podnik, ale sú spoločné a pokiaľ by boli spochybňované, súd rozhodne, či tu také právo je alebo nie je, za účasti všetkých nástupcov V. Z., š. p. B., na základe čoho Úrad priemyselného vlastníctva SR vyznačí majiteľa ochrannej známky VINEA. Je nepochybné, ţe odchýlenie sa odvolacieho súdu od právneho názoru dovolacieho súdu v rozpore s § 243d ods. 1 veta druhá O. s. p., zakladá dovolateľom správne konštatovanú prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p.. S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu, uvedenú v § 237 O. s. p. (či uţ to účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania, smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O. s. p., ale zaoberal sa aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O. s. p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád, vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia, majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiţ konanie postihnuté niektorou z vád, vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O. s. p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 238 O. s. p. vylúčené. Dovolateľ vo svojom dovolaní odvolaciemu súdu vytkol, ţe nerozhodol o jeho návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa
  105. 2011, ktoré procesné pochybenie zakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť pred ním konať. Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje ani nešpecifikuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi znemoţnila realizácia tých jeho procesných práv, ktoré sú mu Občianskym súdnym poriadkom priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho 12 1ObdoV/48/2011 procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Obsah spisu potvrdzuje, ţe dňa
  107. 2011 bolo odvolaciemu súdu doručené podanie ţalobcu označené ako „Návrh na zmenu účastníka konania“ (č. l. 359), v ktorom ţalobca cestou svojho právneho zástupcu v súlade s ust. § 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p. navrhol, aby do konania na miesto doterajšieho ţalovaného – spoločnosti V. Z. P., s. r. o., Z., X. P., IČO: X., vstúpila spoločnosť K. a. s., R. L.L., R. L., IČO: X., na ktorú ţalovaný, podnikajúci ešte pod svojím predchádzajúcim obchodným menom „V. P., s. r. o.“, previedol zmluvou zo dňa
  109. 2008 (č. l. 361), slovnú ochrannú známku VINEA. Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyţaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované (§ 92 ods. 2, ods. 3 O. s. p.). Podľa § 216 ods. 1 O. .s p., ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia. Z citovaného ustanovenia, v zmysle ktorého v odvolacom konaní nie je pouţiteľné ust. § 92 ods. 1 a 4, O. s. p., vyplýva, ţe zámena účastníkov podľa § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. je prípustná aj v konaní o odvolaní. Je zrejmé, ţe odvolací súd sa s otázkou procesného postavenia spoločnosti K. a. s., ako nadobúdateľa práv duševného vlastníctva v zmysle vyššie označenej zmluvy vo vzťahu k ţalovanému nevysporiadal. Tým, ţe odvolací súd o návrhu ţalobcu nerozhodol, odňal mu moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., v dôsledku ktorej skutočnosti konanie pred odvolacím súdom je postihnuté vadou spôsobujúcou jeho zmätočnosť. 13 1ObdoV/48/2011 V ďalšom sa dovolací súd stotoţňuje aj s námietkou dovolateľa, ţe rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Právnym posúdením veci je treba rozumieť činnosť súdu, pri ktorej tento zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu úpravu na zistený skutkový stav. Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu. Z obsahu spisu vyplýva, ţe právnym predchodcom obidvoch účastníkov konania bol podnik V. Z., štátny podnik B., IČO: X., zaloţený zakladacou listinou Ministerstva poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej socialistickej republiky č. 5240/1988/2-ORP zo dňa
  111. 1988 podľa § 18 zákona č. 88/1988 Zb. o štátnom podniku.. Podľa rozhodnutia menovaného ministerstva č.: 1997/1991-SOOP zo dňa
  113. 1991 na základe § 14 ods.1, ods. 2, § 15 ods. 1 písm. a/ zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku, štátna hospodárska organizácia V. Z., štátny podnik B. zanikla dňom
  115. 1991 rozdelením na: 1/ V., štátny podnik B., 2/ V., štátny podnik B.–Rača, 3/ M., štátny podnik V. K., 4/ M.... V. P., štátny podnik P., 5/ V., štátny podnik K., 6/ H., štátny podnik S., 7/ T., štátny podnik S. N., 8/ T., štátny podnik S. a 9/ V. N., štátny podnik N. (skutočnosti vyplývajúce z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu B. I, oddiel: Pš, vložka číslo: 423/B). Vo vzťahu k ţalobcovi je z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Pš, vloţka číslo: 37/N zrejmé, ţe viacerými rozhodnutiami Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo rozhodnuté v súlade s rozhodnutím Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej len „FNM SR“), o zrušení podniku V. N., štátny podnik, bez likvidácie dňom
  118. Dňom
  120. 1997 prešla posledná časť majetku štátneho podniku na FNM SR (konkrétne prevádzky N.-L., G., Z., Ţ. a C. B., vrátane práv, povinností a záväzkov i neznámych viaţúcich sa k tejto časti majetku). FNM SR zmluvou o predaji časti podniku č. 1868/1997 (č. l. 96) predal poslednú časť štátneho 14 1ObdoV/48/2011 podniku spoločnosti P. Z. spol. s r. o., IČO: X.. Dňom
  122. 1997 došlo k zmene obchodného mena spoločnosti P. Z. spol. s r. o., na V. N., spol. s r. o. (výpis z Obchodného registra Okresného súdu Nitra, oddiel: Sro, vložka číslo: 2569/N). P. V. N., štátny podnik bol z obchodného registra vymazaný dňom
  125. Pokiaľ ide o ţalovaného, tak rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky zo dňa
  127. 1995 č. j. 8186/1995-420 bolo rozhodnuté o zrušení podniku M.... V. P., štátny podnik P. bez likvidácie. Časť majetku (prevádzky P., P. P., Z. V., T. a H.), vrátane práv a povinností, záväzkov i neznámych, týkajúcich sa tejto časti, prešla v zmysle schváleného privatizačného projektu dňom
  129. 1995 na FNM SR, ktorý ho tým istým dňom predal nadobúdateľovi M.... V. P., a. s., IČO: X.. Z Obchodného registra bol M.... V. P., štátny podnik P. vymazaný dňom
  132. Spoločnosť M.... V. P., a. s., na základe zmluvy o prevode ochrannej známky uzavretej dňa
  134. 1999, previedla práva k ochrannej známke VINEA na spoločnosť V. T., s. r. o., IČO: X.. Menovaná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie (z obchodného registra vymazaná dňom
  136. 2006) zlúčením s obchodnou spoločnosťou V. P., s. r. o., IČO: X.. Táto dňom
  138. 2009 zmenila obchodné meno na V. Z. P., s. r. o. (výpisy z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Pš, vložka číslo: 281/B, oddiel: Sro, vložka číslo: 38592/B, oddiel: Sro, vložka číslo: 38149/B). M.... V. P., štátny podnik P. sa majiteľom ochrannej známky mal stať na základe dohody medzi M. V. P., štátny podnik P. a V. N., štátny podnik, uzavretej dňa
  140. 1991, v zmysle ktorej majiteľom ochrannej známky VINEA bude M.... V. P., štátny podnik P., ktorý sa v rámci dohody zaväzuje poskytnúť bezplatnú licenciu štátnemu podniku V. N. na základe licenčnej zmluvy (dohoda na č. l. 37 spisu). Účastníci dohody ţiadali predmetnú dohodu zapísať v delimitačnom protokole. V zmysle záverečnej správy zo dňa
  142. 1991 o celkovom priebehu delimitácie zanikajúceho štátneho podniku V. Z. B. (č. l. 12), „osud“ ochrannej známky VINEA zostal nedoriešený. Zástupcovia 9-ich novovzniknutých štátnych podnikov a delimitátor navrhli riešenie, aby š. p. P. sa stal majiteľom ochrannej známky VINEA a poskytol bezplatnú licenciu š. p. N. po dobu trvania výroby nealkoholického nápoja VINEA (licenčná zmluva zo dňa
  144. 1995 založená na č. l. 47 spisu). Vyplývajúc z obsahu listu zo dňa
  146. 1991 15 1ObdoV/48/2011 (č. l. 19), adresovaného delimitátorom vtedajšiemu ministrovi poľnohospodárstva a výţivy Slovenskej republiky, medzi obidvomi vyššie menovanými podnikmi sa dohodu dosiahnuť nepodarilo. M.... V. P., a. s. P., listom zo dňa
  148. 1996, dal podniku V. N., š. p., z licenčnej zmluvy výpoveď (č. l. 49). Krajský súd v Nitre ako súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 18Cb 75/00-128 zo dňa
  150. 2001 (č. l. 25), potvrdeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obo 312/01 zo dňa
  152. 2003 (č. l. 29), zakázal ţalobcovi V. N., spol. s r. o. pouţívať označenie zhodné alebo zameniteľné so slovnou ochrannou známkou „Vinea“, zapísanou v registri ochranných známok vedenom na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod č. 162122 pre nealkoholické nápoje, alebo v spojení s nealkoholickými nápojmi v rámci obchodného styku alebo v reklame podnikať, uvádzať na trh alebo skladovať takto označené nealkoholické nápoje alebo ich obaly. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu prvého stupňa č. k. 40Cbs 140/2003-188 zo dňa
  154. 2006, bola vyššie označená dohoda z
  156. 1991, uzavretá medzi M. V. P., štátny podnik P. a V. N., štátny podnik určená za neplatnú (potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 205/2006-255 zo dňa
  158. 2007, právoplatný dňa
  160. 2007). Podľa § 45 ods. 2 (prechodné ustanovenie) zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach, ktorý na predmetný prípad aplikoval odvolací súd v napadnutom rozhodnutí, práva a vzťahy z ochranných známok zapísaných do registra pred účinnosťou tohto zákona sa riadia ustanoveniami tohto zákona. Vznik týchto práv a vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sa posudzujú podľa predpisov platných v čase ich vzniku. Dovolací súd má za to, ţe uvedený právny predpis, by bolo moţné na ten-ktorý právny vzťah (vzniknutý v čase pôsobenia skoršieho právneho predpisu) aplikovať v prípade, ak takýto skôr vzniknutý vzťah trvá aj naďalej a rieši, resp. dotvára sa aţ za účinnosti nového zákona. V prejednávanej veci však ochranná známka VINEA po zániku š. p. V. Z. B. (dňom
  162. 1991), zostala „takpovediac“ bez majiteľa, pretoţe menovaný štátny podnik do dňa svojho zániku práva k ochrannej známke nepreviedol na ţiaden nástupnícky podnik. Š. p. M.... V. P., P. a š. p. V. N., síce dňa
  164. 1991 uzavreli dohodu, v zmysle ktorej majiteľom 16 1ObdoV/48/2011 ochrannej známky VINEA bude M.... V. P., avšak ani jeden z týchto nástupníckych podnikov majiteľom ochrannej známky nebol a teda neboli oprávnení ňou disponovať. Naviac, táto dohoda bola súdom určená právoplatne za neplatnú. S poukazom na uvedené dovolací súd to uţ aj vyslovil vo svojom predchádzajúcom uznesení zo dňa
  166. 2010, je na mieste vo veci aplikovať ust. § 22 písm. b/ zákona č. 174/1988 o ochranných známkach, v zmysle ktorého právo k ochrannej známke VINEA zaniklo zánikom právnej subjektivity majiteľa ochrannej známky - V. Z., štátny podnik B., pretoţe právo nebolo prevedené, ani neprešlo na nového majiteľa. Z priebehu doterajšieho konania je teda zrejmé, ţe odvolací súd v preskúmavanej veci v poradí uţ tretíkrát zmenil rozsudok prvostupňového Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 40Cbs 140/2003-188 v časti, v ktorej určil, ţe slovná ochranná známka VINEA registrovaná pod č. 162122 zanikla, a to tak, ţe ţalobu v tejto časti zamietol. Konal tak napriek právne záväznému názoru dovolacieho súdu v jeho predchádzajúcich jeho rozhodnutiach, v ktorých vyriekol, ţe odvolací súd dospel k nesprávnemu záveru, keď vyslovil názor, ţe rozhodnutie o určení zániku ochrannej známky nepatrí do právomoci súdu, následne ţe ochranná známka nezanikla, pri kaţdom rozhodovaní aplikujúc zákon č. 55/1997 Zb., namiesto zákona č. 174/1988 Zb. Odvolací súd, nerešpektujúc právny názor dovolacieho súdu, tak vydal rozhodnutie spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 veta druhá, § 243b ods. 4 veta za bodkočiarkou O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní, v ktorom je odvolací súd viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 243d ods. 1 veta druhá O. s. p.), sa odvolací súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách dovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne (vrátane návrhu na zmenu účastníka konania) a svoje rozhodnutie náleţite odôvodní v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.). 17 1ObdoV/48/2011 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
  167. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave,
  168. novembra 2013 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.