← Slovensko

o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1MObdoV/6/2012 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne K. J., bytom K., H., zastúpenej advokátom Mgr. P. H., H., K., proti ţalovaným: 1/ A. U., bytom J. L.L., zastúpenej advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., 2/ Ing. M. V., P. X., zastúpeného advokátom JUDr. K. Ţ., S., T. T., 3/ A.. K. J. L.L., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., 4/ Z. P., K., zastúpeného advokátom JUDr. V. Š., S., Ţ. N. H., o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 10Cb 4/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. júna 2010, č. k. 10Cb 4/2006-217 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  2. septembra 2011, č. k. 4Obo 80/2010- 268, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  3. septembra 2011, č. k. 4Obo 80/2010-268 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z
  4. júna 2010, č. k. 10Cb 4/2006-217 sa z r u š u j ú a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom z
  5. júna 2008, č. k. 10Cb 4/2006-172 zrušil zmenkový platobný rozkaz, konanie voči ţalovanému 1/ J., a. s., J. L. zastavil a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovaným 2/, 4/ a 5/ trovy konania na účet zástupcu v sume 208 144 Sk a súčasne mu uloţil zaplatiť trovy štátu v sume 51 450 Sk. 2 1MObdoV/6/2012 V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe J., a. s., bola z obchodného registra vymazaná, preto konanie zastavil a v časti, ktorou zrušil zmenkový platobný rozkaz uviedol, ţe za dôvodnú uznal kauzálnu námietku ţalovaných o nedlhu. Podrobne rozpísal konkrétne platby poukázané na úhradu kauzálneho záväzku medzi zmenečníkom a prvým majiteľom zmenky. Na odvolanie ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Uznesením z
  6. januára 2009, č. k. 5Obo 115/2008- 191 zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa, ţe vec nesprávne právne posúdil, lebo sa nezaoberal prípustnosťou námietky nedlhu podľa ustanovenia § 17 zákona zmenkového a šekového. Krajský súd v Košiciach potom ako mu bola vec vrátená so záväzným právnym názorom odvolacím súdom, rozsudkom z
  7. júna 2010, č. k. 10Cb 4/2006-217 ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz a ţalovaným uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy konania 6 649,70 eur. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe kauzálna námietka je v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového pre ţalovaných neprípustná, lebo predmetná zmenka bola na ţalobkyňu prevedená riadnym indosamentom a v zmysle § 17 zák. č. 191/1950 Zb. nemôţe robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Námietke ţalovaných, ţe zmenku nepodpísali taktieţ nevyhovel s odôvodnením, ţe ide o nepreukázané a účelové tvrdenie. Na odvolanie ţalovaných Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudkom z
  8. septembra 2011, č. k. 4Obo 80/2010-268 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ţalovaným 1/, 3/ a 4/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni trovy odvolacieho konania v sume 500,14 eur a ţalovanému 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni 500,14 eur náhrady trov odvolacieho konania. V odôvodnení rozhodnutia sa v celom rozsahu stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa, ţe námietky ţalovaných, týkajúce sa podpísania zmenky, nie sú opodstatnené a sú účelové. Ţalovaní neuniesli dôkazné bremeno, ţe podpisy avalistov uvedené na zmenke nie sú ich podpismi. Ďalej uviedol, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ prevzali ručenie za splnenie zmenkového záväzku obchodnej spoločnosti J., a. s. a podľa ustanovenia § 17 ZZŠ mohli 3 1MObdoV/6/2012 robiť majiteľovi zmenky námietky, ktoré sa zakladajú na ich vlastných mimo zmenkových vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté k majiteľovi zmenky. Námietky ţalovaných, týkajúce sa neexistencie dlhu spoločnosti J., a. s., pre posúdenie existencie ich ručiteľského záväzku nemajú ţiadny význam. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa na podnet ţalovaných podal v zákonom stanovenej lehote mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Ţiadal obe napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvod dovolania dovolateľ vymedzil ustanovením § 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p. a to ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a § 243 ods. 1 písm. c/ O. s. p., ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa dovolateľa konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, lebo nesprávne aplikovali ustanovenie čl. I § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový /ďalej len ZZŠ/ namiesto správnej aplikácie ustanovení čl. I §20 ods.1 ZZŠ v spojení s § 529 ods.1 Občianskeho zákonníka / ďalej len OZ/, dôsledkom čoho súdy nevyhodnotili skutkovo a ani právne opodstatnenosť kauzálnej námietky /námietka nedlhu/, ktorú vzniesol ţalovaný Ing. M. V.. Súdy túto námietku nesprávne povaţovali za neprípustnú. Ďalej uviedol, ţe indosácia zmenky vyvoláva odlišné právne účinky v závislosti od toho, či bola zmenka indosovaná pred uplynutím lehoty na protest alebo aţ po jej uplynutí. Indosácia zmenky pred uplynutím lehoty na protest nespôsobuje účinky cesie zmenkovej pohľadávky. Medzi novým majiteľom zmenky a ţalovaným zo zmenky ide o abstraktný zmenkový záväzok /§ 17 ZZŠ/. Abstraktnosť tohto záväzku sa prelomí iba za predpokladu, ţe nový majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlţníka. V ostatných prípadoch nemôţe ţalovaný uplatniť kauzálne námietky, ktoré mu patrili pred indosáciou zmenky. Indosácia zmenky po uplynutí lehoty na protest má účinky postúpenia pohľadávky /§ 20 ods.1 ZZŠ/. Všetky kauzálne námietky dlţníka zostávajú zachované /§ 529 ods. 1 O. z./. Táto právna úprava, vychádzajúca z medzinárodne akceptovaných štandardov zohľadňuje, ţe ak niekto kúpi uţ splatnú a protestovanú zmenku, potom musí predpokladať, ţe so zaplatením zmenky sú problémy, teda musí prezumovať buď insolventnosť dlţníka, alebo jeho neochotu plniť, čo v zásade poukazuje na právnu kvalitu zmenkového záväzku, na moţný kauzálny 4 1MObdoV/6/2012 nedostatok. Ak niekto takúto zmenku nadobudne, má si byť vedomý, ţe bude musieť čeliť kauzálnym námietkam v rovnakom rozsahu, ako pri postúpení pohľadávky. Podľa dovolateľa bol označenými rozsudkami porušený zákon aj v tom, ţe súdy zaťaţili konanie inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ak ţalobca tvrdí, ţe podpis na zmenke patrí ţalovanému a ak ţalovaný toto tvrdenie popiera, potom je na ţalobcovi preukázať pravosť podpisu. Spôsob riešenia spornosti pravosti podpisu na zmenke je totoţný, ako spôsob riešenia iných skutkových otázok, pre ktoré zákon neupravuje expressis verbis riešenie formou prezumpcie. Všeobecne platí, ţe ak ţalobca určitú skutočnosť tvrdí a ţalovaný ju popiera, je bremeno dôkazu na ţalobcovi. Konajúce súdy dospeli k záveru, ţe ţalovaní mali dôkazné bremeno na preukázanie spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi. Takýto záver však z právnej úpravy nevyplýva. Súdy tým nesprávne vytvorili právnu domnienku, na základe ktorej nesprávne postupovali pri hodnotení dôkazov, teda proces hodnotenia dôkazov ovplyvnili procesnou vadou, majúcou za následok nesprávne zistenie skutkového stavu. Ţalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť a ţalobkyni priznať náhradu trov dovolacieho konania. Ţalobkyňa sa domnieva, ţe súd prvého stupňa riadne vykonal navrhované a potrebné dokazovanie a poskytol ţalovaným 1/ aţ 4/ dostatočný priestor na predloţenie dôkazov preukazujúcich ich tvrdenia uvedených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu a na náleţite zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia hmotného práva. Nesúhlasí s tvrdením dovolateľa, ţe súdy nesprávne na prejednávanú vec aplikovali ustanovenie § 17 ZZŠ. Predovšetkým poukázala na skutočnosť, ţe zmenka je opatrená doloţkou „bez protestu“ a všetci ţalovaní sú zmeneční ručitelia, ktorí avalovali za príjemcu a teda za priameho dlţníka, a preto aj ţalovaní sú priamymi dlţníkmi. Taktieţ za vecne správne povaţoval aj právnu domnienku, ţe ţalovaní mali dôkazné bremeno na preukázanie spornej skutočnosti, ţe podpisy na zmenke nie sú ich podpismi. Právny názor vyslovený v dovolaní a to, ţe dôkazné bremeno o tejto skutočnosti bolo na ţalobkyni povaţuje za názor, ktorý je v rozpore so zásadami občianskeho súdneho konania a rovnako je v rozpore so základnými zásadami zmenkového práva. Ţalobkyňa netvrdila, ţe podpisy na zmenke patria ţalovaným, lebo ich osobne nepoznala a ani ţalovaní nepoznali 5 1MObdoV/6/2012 ţalobkyňu. K podanému návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu bol ţalobkyňou priloţený originál zmenky, ktorej presný popis je uvedený v návrhu. Teda ţalobkyňa si splnila všetky povinnosti. Boli to práve ţalovaní, ktorí namietali svoje podpisy a to bez relevantných dôkazov. K mimoriadnemu dovolaniu sa vyjadrili aj ţalovaní 1/ aţ 4/. Navrhli mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora vyhovieť. Uviedli, ţe svoje námietky riadne uplatnili v konaní pred súdom a súd sa s nimi nezaoberal. Od počiatku popierali, ţe by podpísali akúkoľvek zmenku s vedomím, ţe ju podpísali ako avalisti a prevzali na seba ručiteľský záväzok za vystaviteľa resp. zmenečníka. Navyše ţalovaní 3/ a 4/ dňa
  9. decembra 2001, kedy mala byť zmenka vystavená pôvodným ţalovaným 1/ J., a. s., N. , vôbec neboli ani sa nikdy nezúčastnili ţiadneho rokovania ohľadne podpísania zmenky v prospech M. S. – S. S.. Z výpovede svedka Ing. K. vyplynulo, ţe zmenka mala byť vystavená ako zabezpečovací prostriedok na splnenie dlhu spoločnosti J., a. s., zo zmluvy z
  10. decembra 2001 o poskytnutí finančných prostriedkov. V konaní bolo preukázané, ţe dlh bol splnený prevodom vlastníckeho práva k hnuteľným veciam na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva z
  11. decembra 2001 a jej dodatku č. 1 z
  12. januára
  13. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací /§ 10a ods. 4 O. s. p./ zistil, ţe mimoriadne dovolanie bolo podané včas oprávneným subjektom a ţe pre jeho podanie boli splnené zákonné podmienky podľa § 243e ods. 1 O. s. p., pretoţe právoplatným rozhodnutím bol porušený zákona vyţaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. S poukazom na to, ţe v prejednávanej veci sú splnené zákonné podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ a c/ O. s. p., dovolací súd preskúmal právoplatné rozhodnutia súdov obidvoch stupňov, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 243a ods. 1 O. s. p./ v rozsahu ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je prípustné a tieţ dôvodné. Je potrebné prisvedčiť dovolateľovi, ţe v prejednávanej veci právne posúdenie veci je nesprávne, pretoţe odvolací súd a súd prvého stupňa posúdili vec podľa ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkový a šekový, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá. 6 1MObdoV/6/2012 Podľa ustanovenia § 11 ods.1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový/ ďalej len ZZŠ/ kaţdú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, moţno previesť indosamentom /rubopisom/. Ak pojal vystaviteľ do zmenky slová „nie na rad“ alebo inú doloţku rovnakého významu, moţno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia /§ 11 ods. 2 ZZŠ/. V zmysle citovaného ustanovenia zmenka je prevoditeľná, kaţdú zmenku i keď neznie výslovne na príkaz, moţno previesť rubopisom. Pri normálnej zmenke spôsob prevodu zmenky je tieţ cesia, tento prevod zmenky má podstatne iné účinky ako prevod rubopisom. Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ indosament po splatnosti zmenky má rovnaké účinky ako indosament pred splatnosťou. Keď však bola zmenka indosovaná aţ po proteste pre neplatenie alebo po uplynutí protestnej lehoty, má rubopis len účinky cesie. Citované ustanovenie upravuje účinky indosamentu ak k nemu dôjde aţ po proteste pre neplatenie, alebo po uplynutí lehoty pre protest tak, ţe indosament má len účinky obyčajného postúpenia. V takom prípade nový majiteľ zmenky vstupuje do práv a povinností predchádzajúceho majiteľa zmenky a dlţníkovi zostávajú zachované všetky námietky, ktoré mal voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky pred protestom alebo pred uplynutím lehoty na protest. Podľa § 46 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ môţu doloţkou „bez trov“, „bez protestu“ alebo inou doloţkou rovnakého významu, napísanou na zmenke a podpísanou, oslobodiť majiteľa, aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie. Doloţka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti predloţiť zmenku včas a podať povinné správy. Dokázať, ţe lehota nebola dodrţaná, má ten, kto sa proti majiteľovi na to odvoláva /§ 46 ods. 2 ZZŠ/. Oslobodením od povinnosti protestovať majiteľ zmenky nestráca právo dať zmenku protestovať, pričom nerozhoduje, ktorý z dlţníkov pripojil doloţku. Majiteľ zmenky si vţdy môţe protest pre nesplnenie urobiť, s čím počíta aj ustanovenie § 46 ods. 3 ZZŠ. Ak vystaviteľ, rubopisec alebo ručiteľ oslobodili zmenku remisornou doloţkou od povinnosti, aby na zachovanie svojho postihu protestoval pre neprijatie alebo neplatenie, stačí, ţe predloţenie zmenky sa stalo riadne a včas. 7 1MObdoV/6/2012 Podľa § 44 ods. 3 ZZŠ protest pre neplatenie musí byť urobený, ak ide o zmenku sročnú určitého dňa alebo v určitý čas po dáte vystavenia alebo po videní, v niektorý z dvoch pracovných dní, nasledujúcich po dni sročnosti. Pri zmenke na videnie musí byť urobený protest pre neplatenie v rovnakých lehotách, aké sú určené v predchádzajúcom odseku na protest pre neprijatie. V prejednávanej veci sporná zmenka bola splatná
  14. januára 2002 /streda/, indosovaná bola na ţalobkyňu
  15. apríla 2002, pričom lehota na protest uplynula
  16. januára
  17. S názorom dovolateľa, ţe k indosácii spornej zmenky došlo po uplynutí lehoty na protest /§ 44 ods. 3 ZZŠ/ je potrebné súhlasiť. Znamená to, ţe ţalovaní 1/ aţ 4/ majú kauzálne námietky v rovnakom rozsahu ako vystaviteľ zmenky a aj po indosácii tieto kauzálne námietky im zostali zachované. V zmysle ustanovenia § 20 ods. 1 ZZŠ to platí, aj keď je zmenka opatrená doloţkou „ bez protestu“ . Vzhľadom na to, ţe súd prvého stupňa a ani odvolací súd vec neposudzovali podľa citovaných ustanovení, ale podľa ustanovenia § 17 ZZŠ, ktoré na prejednávanú vec nedopadá, kauzálnu námietku ţalovaného /zánik zmenečného záväzku/ nesprávne vyhodnotili ako neprípustnú. Týmto postupom súdov bol porušený zákon, nakoľko vec nesprávne právne posúdili /§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p./. Relevantnou sa javí aj námietka generálneho prokurátora týkajúca sa postupu súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu pri skúmaní spornosti podpisu avalistov na zmenke. Ak ţalovaní vo včas podaných námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu popierajú, ţe podpisy na zmenke sú ich, potom dôkazná povinnosť svedčí majiteľovi zmenky, teda ţalobkyni, ţe podpisy dlţníkov na zmenke sú pravé resp., ţe patria ţalovaným. Súdy oboch stupňov nesprávne vychádzali z toho, ţe dôkazné bremeno je na ţalovaných. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, ţe zaväzovať nemôţu podpisy zámerne sfalšované, teda také podpisy, kedy sa niekto vedome podpísal menom inej osoby. Ak sa takáto skutočnosť preukáţe, má to za následok nedostatok zmenkového záväzku osoby, ktorej podpis bol sfalšovaný. Súdy oboch stupňov neprávne postupovali v procese dokazovania a hodnotenia dôkazov, tým konanie zaťaţili inou vadou, majúcou za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p./. 8 1MObdoV/6/2012 So zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil dovolací súd mimoriadnym dovolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu za nesprávne z dôvodov uvedených v mimoriadnom dovolaní. Stotoţnil sa s dovolateľom, ţe súdy oboch stupňov vydali rozhodnutia spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci. Na základe uvedených skutočností dovolací súd podľa § 243b ods. 2, § 243b ods. 3, § 243b ods. 4 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V ďalšom konaní je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom dovolacieho súdu /§ 243d ods. 1 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p./. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách pôvodného konania. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
  18. 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  19. novembra 2013 JUDr. Anna Marková , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: H.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.