← Slovensko

o vypratanie nehnuteľnosti

Najvyšší súd 1 Obdo 23/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Štefana Šatku a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej veci ţalobcu: Ţ., B., so sídlom K.B., IČO: X., proti ţalovanému: E., ţivnostníkovi podnikajúcemu pod obchodným menom E., s miestom podnikania H.B., IČO: X., zastúpenému JUDr. J., advokátom so sídlom D.B., o vypratanie nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 26Cb 14/2008, na dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/215/2009-161 z

  1. novembra 2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. O d ô v o d n e n i e : 2 1Obdo/23/2011 Ţalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava III domáhal, aby súd uloţil ţalovanému povinnosť vypratať nebytový priestor, ktorý sa nachádza vo výpravnej budove ţelezničnej stanice B. N., v k.ú. X. N., parc. č. X. zastavaná plocha, LV X., vedený na Správe katastra B. - N., Katastrálneho úradu B., EL budovy č. X., bývalá D.. o výmere X. m², ktoré spravujú Ţ., B. a zároveň uhradiť ţalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 10.112,- Sk mesačne za obdobie od
  2. januára 2008 do faktického odovzdania predmetného nebytového priestoru ţalobcovi, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnený nárok ţalobca odôvodnil tým, ţe na základe nájomnej zmluvy č. 804690049-8/2012 z
  3. júla 2002 prenajal ţalovanému vyššie označený nebytový priestor, pričom nájomná zmluva bola uzavretá od
  4. augusta 2002 na dobu neurčitú. Dňa
  5. januára 2005 bol podpísaný dodatok č. 1 k nájomnej zmluve, ktorým sa zmenila výška nájomného, upresnili sa platobné podmienky, ako aj podmienky zániku nájomnej zmluvy a podmienky doručovania. Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný si neplnil povinnosť uhrádzať nájomné riadne a včas, ţalobca vypovedal nájom nebytového priestoru listom z
  6. septembra 2005, ktorý bol ţalovanému doručený dňa
  7. novembra
  8. Na základe tejto výpovede, v súlade s nájomnou zmluvou a jej dodatkom, začala ţalovanému dňa
  9. decembra 2005 plynúť výpovedná lehota, ktorá uplynula dňa
  10. decembra
  11. V zmysle výpovede bol ţalovaný povinný posledný deň výpovednej lehoty nebytový priestor vypratať a odovzdať ho v riadnom stave poverenému zamestnancovi ţalobcu. Ţalovaný v stanovenom termíne nebytový priestor neodovzdal a od
  12. januára 2006 ho uţíval bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Na výzvy na uvoľnenie a odovzdanie nebytového priestoru, ktoré mu boli zaslané v listoch z
  13. augusta 2006 a
  14. mája 2007, ţalovaný nereagoval. Následné finančné vyrovnanie za obdobie od
  15. januára 2006 do
  16. decembra 2007 si ţalobca a ţalovaný vysporiadali na základe dohôd o uznaní záväzku. Ţalovaný sa k podanej ţalobe vyjadril tak, ţe neexistujú ţiadne zákonné dôvody, ktoré by ţalobcu oprávňovali k vyprataniu ţalovaného z predmetu nájmu. Ţalovaný ako nájomca naďalej uţíva predmet nájmu v súlade so zmluvou z
  17. júla 2002, uzavretou medzi ním a ţalobcom, ktorá je stále platná a účinná vzhľadom k tomu, ţe ţalobca ako prenajímateľ nepodal podľa ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) návrh na vypratanie predmetu nájmu na súd. Márnym uplynutím lehoty na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti sa zmluva automaticky prolongovala o ďalší kalendárny rok. Zároveň poukázal na to, ţe má uhradené všetky záväzky vyplývajúce zo vzájomného zmluvného vzťahu so ţalobcom. V súvislosti s podpisom uznania záväzku 3 1Obdo/23/2011 a dohôd o splátkovom kalendári z
  18. apríla 2006 a
  19. júna 2006 ţalovaný uviedol, ţe im predchádzala ústna dohoda so ţalobcom o uzavretí novej nájomnej zmluvy k predmetu nájmu. Keďţe k podpisu novej nájomnej zmluvy napokon nedošlo z dôvodov na strane prenajímateľa, je ţalovaný toho názoru, ţe ţalobca ho svojím konaním uviedol do omylu. Okresný súd Bratislava III uznesením č.k. 26Cb 14/2008-101 zo
  20. marca 2009 vylúčil na samostatné konanie návrh ţalobcu, ktorým sa voči ţalovanému domáhal zaplatenia bezdôvodného obohatenia za obdobie od
  21. januára 2008 aţ do faktického odovzdania predmetného nebytového priestoru ţalobcovi vo výške 335,66 Eur mesačne. Následne rozsudkom č.k. 26Cb 14/2008-104 zo
  22. marca 2009 ţalobu o vypratanie nehnuteľnosti zamietol a druhým výrokom ţalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe po oboznámení sa s právnou argumentáciou ţalovaného sa stotoţnil s jeho názorom, ţe ţalobca nepodal včas ţalobu o vypratanie nebytového priestoru. Poukázal na to, ţe ţalobca podal ţalobu aţ
  23. februára 2008, pričom sa sám odvolával na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak nájomca uţíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vţdy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Súd preto ţalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 vety prvej a § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) tým, ţe právny zástupca ţalovaného si trovy konania podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. nevyčíslil, preto mu neboli ani priznané. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudkom č.k. 2Cob/215/2009-161 z
  24. novembra 2010 zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 26Cb 14/2008-104 zo
  25. marca 2009 tak, ţe ţalovaný je povinný vypratať nebytový priestor, ktorý sa nachádza vo výpravnej budove ţelezničnej stanice B. N., v k. ú. X. N., parc. č. X. zastavaná plocha, LV X., vedený na Správe katastra B. - N., Katastrálneho úradu B., EL budovy č. X., bývalá D.. o výmere X. m², ktoré spravujú Ţ., B. a odovzdať ho ţalobcovi v stave, v akom ho prevzal, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Zároveň ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi trovy prvostupňového konania vo výške 331,95 Eur a trovy odvolacieho konania vo výške 99,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa nestotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa o potrebe 4 1Obdo/23/2011 aplikácie ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďţe v prejednávanej veci k skončeniu nájmu nedošlo uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal, ale výpoveďou, ktorá mala za následok skončenie zmluvného vzťahu. Keďţe zmluva zanikla uplynutím výpovednej doby, medzi účastníkmi uţ neexistoval ţiadny právny vzťah, a teda nemohlo dôjsť ani k jeho obnoveniu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalobe vyhovel. Podľa zásady úspechu v konaní v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového a odvolacieho konania tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 331,95 Eur a za odvolanie vo výške 99,50 Eur. Proti rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný (ďalej aj „dovolateľ“). Namietal, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci podľa ust. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Poukázal na to, ţe podľa ust. § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 116/1990 Zb.“) sa nebytové priestory prenajímajú na účel, na ktorý sú stavebne určené. Prenajatá miestnosť bola stavebne určená ako detská čakáreň na galérii ţelezničnej stanice, avšak podľa čl. III ods. 2 nájomnej zmluvy z
  26. júla 2002 ju prenajímateľ prenajal na pohostinskú činnosť. Predmet činnosti podľa nájomnej zmluvy bol teda v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 citovaného zákona a zmluva bola podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná, keďţe išlo o podstatnú náleţitosť nájomnej zmluvy. V takom prípade treba podľa ust. § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom pouţiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbliţšie, čo sú v danom prípade ustanovenia § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve, medzi nimi aj ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia platí, ţe ak nájomca uţíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vţdy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu. Prenajímateľ dal nájomcovi výpoveď z nájmu pre omeškanie s platením nájomného, ktoré nájomca následne doplatil. Keďţe však prenajímateľ nepodal ţalobu o vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní od konca výpovednej lehoty, nájomná zmluva sa predlţovala kaţdý rok opäť o jeden rok. Súd prvého stupňa preto ţalobu oprávnene zamietol. Podporná aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka by 5 1Obdo/23/2011 podľa dovolateľa prichádzala do úvahy aj pri zaujatí iného právneho názoru, podľa ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi riadi ustanoveniami zákona č. 116/1990 Zb. Poukázal na to, ţe vymedzenie zmluvy o nájme podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. je obsahovo zhodné s vymedzením nájomnej zmluvy podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, taktieţ skončenie nájmu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. a podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú vymedzené zhodne. Z podobnej právnej úpravy vzniku a zániku nájomnej zmluvy podľa oboch zákonov vyplýva, ţe na prenajímateľa sa vzťahovala povinnosť podať v lehote 30 dní ţalobu o vypratanie prenajatých priestorov, ak po doručení výpovede a uplynutí výpovednej lehoty neboli tieto priestory vypratané. Ţalovaný prenajaté priestory nevypratal preto, ţe ich musel nákladne rekonštruovať a pri rokovaniach s prenajímateľom, ktoré predchádzali výpovedi, sa hovorilo aj o náhrade vynaloţených nákladov, na ktorú však ţalobca nebol ochotný pristúpiť. Napokon dovolateľ poukázal tieţ na to, ţe dojednané nájomné riadne platil a aţ neskôr sa dostal do finančnej tiesne, ktorá súvisela s tým, ţe prenajímateľ začal v staničnej budove vykonávať činnosti, ktoré obmedzili prístup cestujúcich k prenajatým priestorom vyuţívaným na pohostinskú činnosť. Z vyššie uvedených dôvodov dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd zmenil rozhodnutie krajského súdu a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania. K dovolaniu ţalovaného sa písomne vyjadril ţalobca. Nesúhlasil s tvrdením dovolateľa, ţe uţívanie predmetu nájmu podľa nájomnej zmluvy sa nezhodovalo s pôvodným účelom, na ktorý bol predmet nájmu stavebne určený, z čoho dovolateľ vyvodzoval neplatnosť nájomnej zmluvy podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, ţe dňa
  27. apríla 1997 uzavrel so ţalovaným prvú nájomnú zmluvu č. 1461600027, podľa ktorej bol ţalovaný povinný zabezpečiť zmenu uţívania stavby (čl. IV. ods. 3). Počas platnosti tejto nájomnej zmluvy bolo začaté konanie o zmene uţívania stavby a dňa
  28. marca 1999 bolo vydané rozhodnutie štátneho dráhového úradu (ako špeciálneho stavebného úradu) o zmene uţívania stavby z pôvodnej „bývalej detskej čakárne na poschodí“ na „piváreň na poschodí“. Toto rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  29. marca 1999, sa následne vzťahovalo na novú nájomnú zmluvu č. 804 690 049-8/2002 z
  30. júla
  31. Keďţe existovalo právoplatné rozhodnutie o zmene účelu uţívania stavby, ţalovaný ako nájomca uţíval predmet nájmu v súlade s nájomnou zmluvou, a preto je uvedená dovolacia námietka nedôvodná. 6 1Obdo/23/2011 Ţalobca nesúhlasil ani s argumentáciou dovolateľa o neplatnosti nájomnej zmluvy z
  32. júla 2002 a o potrebe aplikovať na právny vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka. Namietal, ţe vzťahy medzi účastníkmi sa neriadia Občianskym zákonníkom, ako tvrdí ţalovaný, ale zákonom č. 116/1990 Zb., ktorý je potrebné aplikovať aj na skončenie nájmu. Tvrdenia dovolateľa o neplatnosti nájomnej zmluvy a potrebe aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka označil ţalobca za zbytočnú polemiku a zavádzanie s tým, ţe pokiaľ by sa z nich vychádzalo, vyvolávalo by to právnu neistotu vo vzťahoch, keďţe v rozličných zákonoch sa nachádza veľa ustanovení, ktoré sú si do istej miery podobné alebo aj obsahovo zhodné. Aplikácia ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prejednávanej veci je podľa názoru ţalobcu vylúčená vzhľadom k tomu, ţe ustanovenia Občianskeho zákonníka ako „lex generalis“je moţné pouţiť len vtedy, ak určitá situácia (tu konkrétne skončenie nájmu) nie je upravená v „lex specialis“, ktorým je v tomto prípade zákon č. 116/1990 Zb. Pouţitie predmetného ustanovenia vylučuje aj samotné jeho znenie, keďţe nájomná zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. Vzniká potom otázka, na akú dobu by sa mala nájomná zmluva v zmysle ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka obnoviť, keďţe nebola uzavretá na rok a ani na dobu kratšiu ako jeden rok. Ţalobca vyjadril názor, ţe výpoveď bola ţalovanému daná v súlade s ust. § 10 zákona č. 116/1990 Zb. a čl. VI ods. 5 písm. b/ nájomnej zmluvy a ţalovaný ako nájomca bol povinný podľa čl. VII ods. 15 nájomnej zmluvy, ako aj podľa ust. § 13 zákona č. 116/1990 Zb. odovzdať nebytový priestor ku dňu skončenia nájomnej zmluvy. K tvrdeniam dovolateľa, ţe vykonal stavebnú rekonštrukciu prenajatých priestorov a ţe sa so ţalobcom v tejto súvislosti dohodol na čiastočnej náhrade vynaloţených nákladov, ţalobca uviedol, ţe tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde a okrem toho nemajú ţiadny vplyv na rozhodnutie v prejednávanej veci. K námietke dovolateľa ohľadom riadneho platenia nájomného uviedol, ţe od
  33. januára 2008 ţalovaný neplatil odplatu za uţívanie nebytového priestoru, čo bolo aj dôvodom uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od
  34. januára 2008 do faktického odovzdania nehnuteľnosti, ktorý súd prvého stupňa vylúčil na samostatné konanie. Vyjadril tieţ nesúhlas s tvrdeniami ţalovaného, ţe sa dostal do finančnej tiesne z dôvodu rekonštrukcie ţelezničnej stanice s poukazom na to, ţe vzhľadom na dĺţku trvania rekonštrukčných prác (2 mesiace) nemohli mať tieto práce ţiadny vplyv na vzniknutú finančnú tieseň ţalovaného, keďţe tento neuhrádzal odplatu za uţívanie 7 1Obdo/23/2011 nebytového priestoru uţ od
  35. januára
  36. Na základe vyššie uvedeného ţalobca navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací súd (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie je prípustné podľa ust. § 238 ods. 1 O.s.p., prejednal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne a námietky dovolateľa nie sú dôvodné. Dovolateľ tvrdí, ţe zmluva o nájme z
  37. júla 2002 bola uzavretá neplatne vzhľadom k tomu, ţe dojednaný účel nájmu bol v rozpore s účelom, na ktorý bol predmet nájmu stavebne určený. Zmluve tak chýbala podstatná náleţitosť, čo malo za následok jej absolútnu neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka. K uvedenému dovolací súd poznamenáva, ţe ak by bol tento názor dovolateľa správny, znamenalo by to, ţe ţalovaný uţíval predmet nájmu bez právneho dôvodu (keďţe na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, ako keby nebol vôbec urobený), a to uţ od samého začiatku a nie aţ potom, ako bola platne uzavretá zmluva ukončená výpoveďou. Zmluvné strany by si v takom prípade museli vrátiť všetko, čo na základe absolútne neplatnej zmluvy plnili a ţaloba prenajímateľa o vypratanie prenajatej nehnuteľnosti by taktieţ obstála. Pokiaľ ide o ustanovenie § 853 Občianskeho zákonníka zakotvujúce princíp analógie zákona, jeho aplikácia v prejednávanej veci neprichádza do úvahy, keďţe toto ustanovenie sa vzťahuje výlučne na občianskoprávne vzťahy zákonom neupravené. Zmluva o nájme nebytového priestoru je ako zmluvný typ upravená v zákone č. 116/1990 Zb., je teda predmetom zákonnej regulácie. V prípade absolútne neplatnej zmluvy by do úvahy prichádzala len tzv. konverzia právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka, kedy neplatný právny úkon, ktorý má náleţitosti iného, platného právneho úkonu, bude mať účinky tohto iného právneho úkonu za predpokladu, ţe sa účastník konverzie dovolá a z okolností prípadu bude zrejmé, ţe právny úkon vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Zmluva o nájme nebytového priestoru z
  38. júla 2002, uzavretá medzi ţalobcom ako prenajímateľom a ţalovaným ako nájomcom, spĺňa všetky náleţitosti vymedzené ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb., ktorých prípadný nedostatok zákon sankcionuje neplatnosťou zmluvy (§ 3 ods. 4 zákona č. 116/1990 Zb.), t. j. písomnú formu, vymedzenie predmetu a účelu nájmu, určenie výšky a splatnosti nájomného a spôsobu jeho 8 1Obdo/23/2011 platenia, ako aj určenie času, na ktorý sa nájom uzaviera, ak nejde o nájom na neurčitý čas. V konaní pred súdmi niţších stupňov ţiaden z účastníkov neplatnosť predmetnej zmluvy ani nenamietal. Nesporné bolo i to, ţe zmluva bola uzavretá na neurčitý čas. Rovnako tak nebola spochybňovaná platnosť výpovede z
  39. septembra 2005 a ani jej doručenie ţalovanému dňa
  40. novembra 2005 s tým, ţe výpovedná doba začala plynúť dňa
  41. decembra 2005 a uplynula
  42. decembra
  43. Medzi účastníkmi teda nebolo sporné, ţe platne uzavretá zmluva o nájme nebytových priestorov na dobu neurčitú sa skončila výpoveďou zo strany prenajímateľa. Sporné bolo len to, či v dôsledku nepodania ţaloby o vypratanie prenajatej nehnuteľnosti do 30 dní od ukončenia zmluvy, mohlo dôjsť k tomu, ţe sa nájom podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka obnovil. Dovolací súd sa stotoţňuje s právnym záverom odvolacieho súdu, ţe na danú vec nemoţno aplikovať ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ako sa toho domáhal ţalovaný. Toto ustanovenie počíta s obnovením nájomnej zmluvy po uplynutí doby, na ktorú bol nájom dojednaný. Nejde o obnovenie nájomnej zmluvy vzájomnou dohodou zmluvných strán, ktorá je moţná podľa odseku 1 citovaného ustanovenia, ale o obnovu na základe konkludentných činov uvedených v zákone. V prejednávanej veci bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú. Nebola teda určená ţiadna doba, po uplynutí ktorej by sa nájom mohol obnoviť na základe toho, ţe nájomca uţíval vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní. Ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka treba vykladať v spojení s odsekom 1, ktorý upravuje skončenie nájmu uplynutím doby, na ktorú sa nájom dojednal, ak sa účastníci zmluvy nedohodnú inak. Tento spôsob skončenia nájmu (uplynutím doby) prichádza do úvahy pochopiteľne len v prípade nájmu dojednaného na dobu určitú. Ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, ako to bolo aj v prejednávanom prípade, k jej zrušeniu môţe dôjsť len dohodou alebo výpoveďou. Pokiaľ ide o argumentáciu ţalovaného, ţe prenajaté priestory musel nákladne zrekonštruovať a ţalobca sa odmietol podieľať na náhrade vynaloţených nákladov, tieto skutočnosti nemajú ţiadny vplyv na povinnosť ţalovaného vypratať prenajatý nebytový priestor, rovnako ako ani dôvody, pre ktoré sa ţalovaný dostal do omeškania s platením nájomného. Zmluva medzi ţalobcom a ţalovaným zanikla výpoveďou, ktorej platnosť nikto z účastníkov v konaní nespochybnil a ţalovaný ako nájomca bol v dôsledku toho povinný prenajatý nebytový priestor vrátiť. Táto povinnosť mu vyplývala tak z uzavretej zmluvy (čl. 9 1Obdo/23/2011 VII. ods. 15), ako aj zo zákona (§ 13 zákona č. 116/1990 Zb.). Keďţe tak neurobil, ţaloba prenajímateľa o vypratanie nebytového priestoru bola dôvodná. Keďţe dovolanie ţalovaného je nedôvodné a dovolacím súdom neboli v procesnom postupe súdov niţšieho stupňa zistené vady, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušiť, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní právo na náhradu trov dovolacieho konania vzniklo úspešnému ţalobcovi (ust. § 243b ods. 5 a § 243c v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.). Keďţe si však ţalobca nárok na náhradu týchto trov neuplatnil a ani mu v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, dovolací súd mu ich náhradu nepriznal. Rozhodnutie bolo prijaté dovolacím senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky hlasovaním, pomerom hlasov 3:
  44. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
  45. augusta 2013 JUDr. Štefan Šatka, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.