Najvyšší súd Slovenskej republiky 1Obdo/9/2008 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Jozefa Štefanka a členiek JUDr. Anny Petruľákov

§ § 407 ods. 3 Obch. zák., posúdil skutočnosť, ţe ţalovaný pri faktúre 003/00 uhradil čiastočne ako zálohu spolu 270 000,– Sk, ako uznanie zvyšku dlhu čiastočným plnením záväzku v zmysle § 407 ods. 3 Obch. zák. Na tomto základe odvolací súd napadnutý rozsudok súdu 1. stupňa zmenil a ţalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný dovolanie, ktorého prípustnosť oprel o ust. § 238 ods. 1 O. s. p. a dôvodnosť o ust. § 241 ods. 2 písm. b/ v spojení s ust. § 213 ods. 2 O. s. p. Podľa neho odvolací súd vychádzal pri svojom rozhodovaní z iného skutkového stavu ako súd l. stupňa bez toho, aby postupoval v súlade s ust. § 213 ods. 2 O. s. p., ktoré mu prikazuje v prípade, ţe má za to, ţe súd l. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakovať. Táto jeho povinnosť sa týkala skutočnosti mnoţstva vyúčtovaného a skutočne dodaného tovaru a prác, spôsobu ich preukázania a hodnotenia dôkazov. Tvrdí, ţe podmienkou toho, aby sa odvolací súd mohol odchýliť od skutkových zistení súdu l. stupňa je, ţe prípadne ho doplniť a zadováţiť si tak, rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O. s. p. Podľa jeho mienky je neprípustné a v rozpore s cit. ust. § 213 ods. 2 O. s. p., aby odvolací súd dospel k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o dôvodnosti alebo nedôvodnosti ţaloby, len na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom l. stupňa. Poukazuje tieţ na zdôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, kde tento súd uvádza, ţe ţalobca dodal ţalovanému nad rámec písomnej objednávky 256 m2 a ţalovaný tento tovar prevzal, avšak z celého zdôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, na základe akého dôkazu k tomu záveru dospel, čo povaţuje za zdôvodnenie rozsudku v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., a čo podľa neho robí rozhodnutie nepreskúmateľným. V merite veci preukazuje tieţ na okolnosť, ţe odvolací súd opomenul zohľadniť podmienku stanovenú v § 407 ods. 3 Obch. zák. Dovolateľ tieţ poţiadal o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku. 1Obdo/9/2008 5 Ţalobca vo vyjadrení na dovolanie ţalovaného navrhol ho zamietnuť a priznať mu náhradu trov dovolacieho konania. Uvádza, ţe aj súd l. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia spomenul, ţe ţalovaný zaplatil ţalobcovi na úhradu nezaplatených faktúr zálohu 70 000,– Sk a neskôr 200 000,– Sk, ale na rozdiel od odvolacieho súdu túto skutočnosť právne neposúdil. Podľa neho základom zmeňujúceho rozsudku odvolacieho súdu nie sú odlišné skutkové zistenia odvolacieho súdu, ale odlišné posúdenie veci (zaloţené predovšetkým na odlišnom právnom posúdení čiastočnej úhrady faktúr), majúce za následok iné rozloţenie dôkazného bremena medzi účastníkmi konania. Podľa jeho mienky pokiaľ sa v niektorých okolnostiach skutkového zistenia v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu odlišujú od zistení v odôvodení rozsudku súdu l. stupňa, moţno to v odôvodení rozsudku odvolacieho súdu napraviť postupom podľa § 165 O. s. p. bez vplyvu na meritórne rozhodnutie, a ak by nebol postup podľa § 165 O. s. p. moţný, ide len o „drobné“ odchýlky od skutkových zistení súdu l. stupňa, spôsobené právnym posúdením veci odvolacím súdom podľa §

§ 407ods.

3 Obch. zák., ide len o nepodstatné vady, ktoré hoci by boli porušením ust. § 213 ods. 2 O. s. p., nemohli mať vplyv na meritórne rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci. Poukazuje na právny názor niektorých rozsudkov NS ČR, podľa ktorého, ak ide o listiny, ktorými bol vykonaný dôkaz súdom l. stupňa, môţe odvolací súd tieto dôkazy sám hodnotiť a dôjsť aj k iným skutkovým záverom bez toho, aby dokazovanie zopakoval. Podľa neho konštantná judikatúra uznáva poţiadavku opakovania dôkazov v prípade, ţe odvolací súd sa odchýli od skutkového zistenia súdu l. stupňa v prípadoch, keď išlo o zistenie urobené na základe výpovede účastníkov konania a svedkov. Dovolací súd preskúmal dovolanie predovšetkým zo zreteľa jeho prípustnosti a konštatoval, ţe je prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p., pretoţe smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu l. stupňa vo veci samej. Následne dovolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 243ods. 1 O. s. p veta po bodkočiarku O. s. p. podľa § 242 ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe nie je dôvodné. 1Obdo/9/2008 6 Z obsahu spisu dovolací súd zistil, ţe ţalobca v odvolaní proti ţalobu zamietajúcemu rozsudku súdu l. stupňa, oprel svoj ţalobou uplatnený o tvrdenie, ţe ţalovaný uplatnený nárok uznal. Na odvolacom pojednávaní dňa

2. 2007 štatutárny zástupca ţalobcu čo do pravdivosti svojho tvrdenia poukázal na v spise zaloţené príjmové a výdavkové listy s pečiatkou a podpisom ţalovaného. Na tomto pojednávaní na tieto tvrdenia ţalobcu reagoval právny zástupca ţalovaného námietkou, ţe v tom čase ţalovaný tvrdeniam ţalobcu čo do dodaného mnoţstva tovaru veril, ale následne zistil, ţe im veriť nemoţno, čo potvrdilo aj dokazovanie na súde l. stupňa. V odpore zo dňa
4. 2003 proti platobnému rozkazu (č. l. 39) právny zástupca ţalovaného tvrdí, ţe ţalobca vzal návrh späť z dôvodu, ţe došlo k dohode o späťvzatí návrhu ţalobcu, pretoţe ţalovaný sporné faktúry uhradil, o čom priloţil ako dôkaz výdavkové a príjmové listy zo dňa
6. 2002 na sumy 546 662,– Sk a 393 346,80 Sk. Obsah tohto v spise zaloţeného dokladu je v rozpore s tvrdením ţalovaného v dovolaní, ţe sumu 546 662,– Sk z faktúry č. 0003/00 zo dňa
8. 2000 s termínom splatnosti
10. 2000 odmietol zaplatiť, pretoţe práce a tovar v takejto výške ţalobca nedodal, aj s tvrdením, ţe faktúrou č. 0005/00 s termínom splatnosti
12. 2000 vyúčtoval ţalobca cenu vo výške 393 346,80 Sk, za dodávku obkladov a dlaţieb o výmere 594 m2 po 550,– Sk a montáţ obkladov a dlaţieb za cenu 52,– Sk, a ţe ţalovaný túto faktúru odmietol zaplatiť, pretoţe bola vystavená bezdôvodne. Ostatne, ţalovaný ani k dovolaniu ţiaden dôkaz pravdivosti tohto svojho tvrdenia nepriloţil. V zápisnici z pojednávania na Okresnom súde v Prievidzi zo dňa
14. 2003 o vypočutí právnej zástupkyne ţalobcu, sa síce uvádza, ţe z tvrdenia ţalovaného o zaplatení spornej pohľadávky vyplýva, ţe ţalovanú pohľadávku uznal a to tým, ţe tvrdil, ţe ju zaplatil, ale z konania na súde l. stupňa je zrejmé, ţe na zohľadnení tejto skutočnosti v konaní na l. stupni netrval, a aj v odvolaní sa zameral na preukazovanie dodania objednaného tovaru a prác, pričom uznanie pohľadávky ţalovanými zrejme spomenul prakticky len v závere odvolania. 1Obdo/9/2008 7 Podľa dovolateľa konanie na odvolacom súde je postihnuté inou, neţ v ust. § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto chybu vidí stručne povedané v tom, ţe odvolací súd v rozpore s ust. § 213 ods. 2 O. s. p. nezopakoval dokazovanie rozsahu potrebnom na to, aby zistil, ţe ţalobca ţalovanému fakturovaný tovar skutočne dodal. Dovolací súd na túto námietku dovolateľa konštatoval, ţe odvolací súd, keďţe na posúdenie veci aplikoval ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák. sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal otázkou skutočného dodania fakturovaných prác a tovarov nad rámec potrebnosti zo zreteľa poţiadavky jeho stručnosti a na úkor toho, aby aj v odôvodnení zvýraznil nielen citáciou ust. § 323 ods. 1 a 2 a § 407 ods. 3 Obch. zák., ale ak aj odvolaním sa na príslušné písomné doklady v spise, ţe vec posúdil z iného právneho zreteľa, podľa iných právnych ustanovení a posúdil ju tak dôvodne a správne. Ţalovaný oprel dôvodnosť svojho dovolania o ust. § 241 ods. 2 písm b/ O. s. p. a tvrdí, ţe konanie je postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a túto chybu vidí v tom, ţe odvolací súd neaplikoval ust.§ 213 ods. 2 O. s. p. Dovolací súd v konaní odvolacieho súdu vadu v konaní, ktorá spočívala v neaplikácii ust. § 213 ods. 2 O. s . p. a mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezistil. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd svoj rozsudok síce odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p., ale neodôvodnil ho náleţite tak, aby aj z odôvodnenia bolo zrejmé, ako a na základe akých dôkazov aplikoval ust. §

§ 407ods.

3 Obch. zák.; Pre rozhodnutie dovolacieho súdu je však podstatné, ţe nezistil danosť dôvodnosti dovolania podľa § 241 ods. 2 písm b/ O. s. p., ktorú v spojení s porušením povinnosti odvolacieho súdu podľa § 213 ods. 2 O. s. p. dovolateľ tvrdí. Nenáleţité, resp. dôvod aplikovania príslušného ustanovenia nevysvetľujúce odôvodnenie rozhodnutia nie je dôvodom, pre ktorý by bolo moţné podať proti rozhodnutiu dovolanie. Je tieţ nesporné, ţe takéto odôvodnenie vyplynulo najmä z obsahu odvolania a zápisnica z odvolacieho pojednávania svedčí o tom, ţe odvolací súd sa zameral aj na otázku uznania pohľadávky. Na tomto základe dovolací súd dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O. s. p. zamietol. 1Obdo/9/2008 8 Úspešnému ţalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania. Právna zástupkyňa ţalobcu si ich vyúčtovala sumou 29 330,– Sk, pričom si vyúčtovala 2 úkony právnej sluţby po 14 475,– Sk, prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k dovolaniu a 2 x reţijný paušál po 190,– Sk. Dovolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov za prevzatie a prípravu zastúpenia, pretoţe JUDr. M. zastupovala ţalobcu aj v konaní na súde l. stupňa, aj na súde odvolacom, nebolo teda potrebné, aby znovu preberala a pripravovala zastúpenie. Dovolací súd preto priznal ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume 14 665,– Sk t. j. 486,79 Eur. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je riadny opravný prostriedok prípustný. V B. 12. augusta 2009 JUDr. Jozef Štefanko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková