Najvyšší súd 1 Obdo V 51/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Juraja Semana a z členov senátu JUDr. Petra Dukesa, JUDr. Anny Markovej, JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Zuzany Ďurišovej v právnej veci ţalobcu: B. – T., zast. advokátom JUDr. P., proti ţalovanému: G., o určenie zániku záloţného práva k nehnuteľnosti, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- januára 2007 č. k. 1 Obo 142/2005-255, rozhodol t a k t o : Rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo 14.9.2004 č. k. 16 Cb 372/98-262 určil, ţe záloţné právo zriadené na nehnuteľnosti ţalobcu – Športovej haly č. X k.ú. K., zapísané na LV X. na základe zmluvy o zriadení záloţného práva, uzavretej medzi ţalobcom a ţalovaným dňa 29.6.1993 na zabezpečenie úveru podľa úverovej zmluvy č. X., číslo zmluvy X. zaniklo. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe úver vo výške 25 mil. Sk veriteľ podľa príkazu na úhradu z 30.6.1993 (č.l. 78) poukázal na účet fyzickej osoby V., ktorý nebol účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti, ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe úverové prostriedky 1 Obdo V 51/2007 2 budú poukázané na tento účet. Z účtovného dokladu z 2.7.1993 (č.l. 79) nevyplýva, ţe by ţalovaný poskytol úver úverovému dlţníkovi. Teda vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, ţe ţalovaný záväzok z úverovej zmluvy nesplnil. Tento záväzok nemôţe vzniknúť ani v budúcnosti, pretoţe medzičasom došlo k zániku úverovej zmluvy, a to odstúpením z 23.6.
- Keďţe z úverovej zmluvy nemá ţiadny záväzok úverový dlţník, nemôţe mať záväzok ani záloţný dlţník, keďţe ide o akcesorický právny vzťah, a preto povinnosť zo záloţnej zmluvy zanikla. Na odvolanie ţalovaného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 23.1.2007 č. k. 1 Obo 142/2005-255 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a ţalobu zamietol (§ 220 ods. 1 OSP). Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe z obsahu spisu je zrejmé, ţe dňa 29.6.1993 uzavrel ţalovaný so Š. úverovú zmluvu č. X., predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru na investičný rozvoj v sume 25 000 000 Sk. V zmluve bolo dohodnuté čerpanie úveru, splácanie úveru formou príkazu na úhradu z BÚ X. vţdy k 20- temu štvrťročne, počnúc X/93, posledná splátka mala byť v apríli
- Zmluva o úvere bola uzavretá na dobu určitú do 20.4.1997 a v čl. VIII bod 2 bolo dohodnuté, ţe zmluvu moţno meniť a dopĺňať formou dodatku k nej, a to podpísaním kaţdou zo zmluvných strán. V uvedený deň, t.j. 29.6.1993, uzavrel ţalovaný so ţalobcom za účelom zabezpečenia predmetného úveru zmluvu o zriadení záloţného práva k nehnuteľnostiam č. X. (ţalobca bol v tom čase označený ako B.). Zmluva o zriadení záloţného práva bola uzavretá podľa § 151a Obč. zák. V zmluve o zriadení záloţného práva účastníci zmluvy dohodli, ţe sa záloţným právom zabezpečuje pohľadávka ţalovaného z úveru podľa úverovej zmluvy č. X. zo dňa 29.6.1993 vo výške 25 000 000 Sk. Dôkaz o poskytnutí peňaţných prostriedkov v sume 25 mil. Sk zo strany ţalovaného je zrejmý z príkazu na úhradu, splatný dňa 30.6.1993, ktorým ţalovaný poukazuje sumu 25 mil. Sk v prospech účtu č. X. bez uvedenia účelu platby a z ďalšieho bankového dokladu zo dňa 2.7.1993, na ktorom je uvedená suma 25 mil. Sk, ako prevod úveru č. X. S. na BÚ X. R. podľa kúpnej zmluvy č. X. z 18.6.
- Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe úverový dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim 1 Obdo V 51/2007 3 a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X., X. Ţalovaný poskytol peňaţné prostriedky úverovému dlţníkovi a tomu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky ţalovanému vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru. V zásade platí, ţe záloţné právo ako zabezpečovací právny vzťah, predpokladá existenciu iného právneho vzťahu medzi veriteľom a dlţníkom (vzťah zaisťovaný), ktorý podmieňuje jeho vznik a trvanie, čo vyplýva z jeho akcesorickej povahy. Slúţi na zabezpečenie pohľadávky s tým, ţe ak zabezpečená pohľadávka nie je splnená riadne a včas, záloţný veriteľ sa môţe domáhať jej uspokojenia zo zálohu. Jedným z prípadov zániku záloţného práva podľa § 151g Občianskeho zákonníka je zánik zabezpečenej pohľadávky. Záloţné právo je vţdy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, ţe jeho vznik a zánik sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záloţným právom, zanikne, zaniká aj záloţné právo. Záloţné právo sa teda viaţe na pohľadávku. Odvolací súd vychádzal zo zistenia, ţe účastníci uzavreli záloţnú zmluvu, ktorá je platná a spôsob jej zániku upravuje Občiansky zákonník v ust. § 151g. Podľa názoru odvolacieho súdu, dôvody súdu prvého stupňa uvedené v rozhodnutí neobstoja, pretoţe dôvody tam uvedené nespôsobujú zánik záloţného práva. Úver bol poskytnutý v súlade s dispozíciou úverového dlţníka. Bankový doklad zo dňa 2.7.1993, ako prevod úveru č. X. nemoţno povaţovať za prevod úveru na firmu R. (plnenie v prospech tretej osoby). Nie sú splnené ani podmienky, ktoré uviedol ţalobca s poukazom na ust. § 532 Obč. zák. V danom prípade ku zmene v osobe dlţníka nedošlo, a teda zabezpečenie dlhu poskytnutého ţalobcom trvá naďalej. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ OSP), a ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení, z ktorých vychádzal prvostupňový súd. Išlo o výpovede svedkov, oboznamovanie listinných dôkazov a výpoveď účastníkov. 1 Obdo V 51/2007 4 Odvolací súd sa odchýlil od skutkových zistení aj napriek tomu, ţe ţiaden z dôkazov na odvolacom konaní nezopakoval a nevytvoril si podklad pre odlišné zhodnotenie dôkazov. Svojím postupom porušil ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. a nezopakoval dôkazy, na ktorých podloţil svoje skutkové zistenia súd prvého stupňa. Odvolací súd sa nevyporiadal s procesnými a hmotnoprávnymi otázkami o zámene účastníkov podľa § 92 ods. 2, 3 O.s.p. Pôvodným účastníkom konania na ţalovanej strane bola S. G. podal návrh na zámenu účastníkov v konaní a domáhal sa vydania uznesenia, ktorým súd rozhodne, aby z konania vystúpil ţalovaný – S. a na jeho miesto vstúpil G. Tohto procesného rozhodnutia sa domáhal na tom základe, ţe S. zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.12.2005 postúpila obchodnej spoločnosti G., pohľadávku spoločnosti S. v menovitej hodnote 39 109 219 Sk, a to so všetkým príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s postúpenou pohľadávkou spojené. Odvolací súd akceptoval vstup nového účastníka do konania na strane ţalovaného bez toho, aby skúmal, či nastala právna skutočnosť prevodu práva, o ktorých sa koná a či táto skutočnosť nastala platne. Podľa § 92 ods. 2 O.s.p., ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod, alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môţe navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, navrhnúť, aby do konania namiesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli. Podľa § 92 ods. 3 O.s.p. súd vyhovie návrhu, ak sa preukáţe, ţe po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v ods.
- Podľa názoru ţalobcu v konaní doposiaľ nebolo preukázané, ţe by takáto právna skutočnosť nastala. 1 Obdo V 51/2007 5 Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 7.12.2005, a to konkrétne článku V. zmluva nadobúda platnosť dňom jej podpísania a účinnosť zaplatením odplaty podľa článku II. Ide o odkladaciu podmienku podľa § 36 OZ. Podľa tejto podmienky právne účinky zmluvy nastanú aţ splnením odplaty za pohľadávku. G. nepreukázal splnenie odkladacej podmienky – zaplatenie. Pokiaľ nezaplatil a túto skutočnosť nepreukázal, znamená to, ţe účinky zmluvy o postúpení pohľadávky nenastali. Samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola predloţená do konania, povaţuje ţalobca za absolútne neplatnú. V predmetnej zmluve chýbajú základné znaky určitosti a zrozumiteľnosti. Popísanej pohľadávke chýba dostatočná identifikácia a jednoznačná určitosť. V zmluve je popísaná ako pohľadávka voči spoločnosti „S.“. Spoločnosť S. je pre ţalobcu neznámym subjektom práva. Taktieţ nie je zrejmé, čo je predmetom postúpenia. Zo zmluvy nie je zrejmé, na základe akej právnej skutočnosti a kedy mala postupovaná pohľadávka právnemu predchodcovi ţalovaného vzniknúť, nie je zrejmý ani dátum jej splatnosti, ani špecifikácia sumy 39 109 219 Sk. Pokiaľ pohľadávka vôbec vznikla, došlo k zániku pohľadávky, a to zánikom subjektu úverového dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 K 38/97-55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu. Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo moţné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 525 OZ. Odvolací súd bez ohľadu na horeuvedené porušil základné právo ţalobcu na súdnu ochranu. V napadnutom rozsudku odvolacieho súdu bolo podľa názoru ţalobcu opomenuté: - stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil, - stručne, jasne a výstiţne vysvetliť, ako vec súd právne posúdil, 1 Obdo V 51/2007 6 - dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na stručné konštatovanie, ktoré je vyššie uvedené bez akéhokoľvek vyporiadania sa s právnymi závermi vyplývajúcimi zo zisteného skutkového stavu. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k názoru, ţe úverový dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru a na účet dohodnutý úverovým dlţníkom ako kupujúcim a predávajúcim v kúpnej zmluve č. X, X. Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky úverovému dlţníkovi, a preto mu vznikla povinnosť tieto peňaţné prostriedky vrátiť, teda vznikol mu záväzok na vrátenie úveru. S týmto záverom odvolacieho súdu ţalobca nesúhlasí a takýto záver je aj v rozpore so skutkovými zisteniami. Je nesporným faktom, ţe úverovou zmluvou sa veriteľ zaviazal poskytnúť Š. úver na investičný rozvoj vo výške 25 mil. Sk. V zmluve bola dohodnutá doba čerpania úveru do 30.6.
- Uzavretím úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal, ţe na poţiadanie dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky, ak ho dlţník v súlade so zmluvou o to poţiada. Úverový dlţník však nepoţiadal veriteľa o čerpanie úveru a nedal mu na to ţiaden príkaz. Veriteľ poskytol peňaţné prostriedky bez súčinnosti úverového dlţníka ešte dňa 30.6.1993, a to prevodom z analitického účtu banky priamo v prospech účtu X. bez uvedenia účelu platby. Z dokladu č. 78 vyplýva, ţe tento prevodný príkaz realizovali pracovníci veriteľa, a to pán O. a pán B. (vo funkciách riaditeľa a námestníka pobočky veriteľa). Nie je pravdivé tvrdenie, ţe veriteľ plnil na základe úverovej zmluvy dňa 2.7.
- 1 Obdo V 51/2007 7 Podľa stanoviska prvostupňového súdu si veriteľ nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy, pretoţe úverovému dlţníkovi neposkytol peňaţné prostriedky dohodnuté v úverovej zmluve. Takýto názor a stanovisko vyslovil aj samotný Najvyšší súd Slovenskej republiky v zrušujúcom uznesení č. k. 6 Obo 291/02 zo dňa 24.9.
- Veriteľ sa odvoláva na skutočnosť, ţe peňaţné prostriedky boli poskytnuté na účet č. X. a nie je podstatné komu patril tento účet. Plnili tam na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.6.1993, č. X, X Pokiaľ tvrdia, ţe plnili na základe tejto kúpnej zmluvy, mali by zodpovedať na otázku, kto plnil a na základe akého poţiadania a príkazu. Na túto otázku však uţ neodpovedajú, pretoţe by museli potvrdiť, ţe suma 25 mil. Sk bola poskytnutá na účet X. Táto suma bola plnená na základe prevodného príkazu pracovníkov banky bez poţiadania a príkazu úverového dlţníka. Nevyplýva to ani z úverovej zmluvy a takéto plnenie nemoţno povaţovať za plnenie predmetnej úverovej zmluvy. Veriteľ poskytol finančné prostriedky fyzickej osobe V. Tento však nebol účastníkom kúpnej zmluvy na kúpu nehnuteľnosti (č.l. 67). Ani v úverovej zmluve nebolo dohodnuté, ţe peňaţný ústav, t.j. S. poskytne úverové prostriedky na kúpu konkrétnych nehnuteľností, a ţe tieto prostriedky poukáţe V. (údajné nehnuteľnosti boli znalecky ohodnotené na 418 030 Sk). Ţalobca zastáva názor, ţe prvostupňový súd preto správne skutkovo zistil, ţe veriteľ dal konkludentným prejavom vôle súhlas k prevzatiu dlhu tým, ţe sa na R. obracal ako na dlţníka, a to potom vedie k jedinému logickému právnemu záveru pri aplikácii ust. § 531 ods. 1 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 35 ods. 1 OZ, totiţ ţe v dôsledku platného prevzatia dlhu nastúpil ako dlţník na jeho miesto R. na ktorého prešla povinnosť splniť dlh. Bolo teda preukázané, ţe zmluvné strany sa dohodli na prevode úveru a táto dohoda má všetky náleţitosti ustanovenia § 531 OZ. Podľa tohto ustanovenia „kto sa dohodne s dlţníkom, ţe preberá jeho dlh, nastúpi na jeho miesto, ak dá na to 1 Obdo V 51/2007 8 veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa moţno dať buď pôvodnému dlţníkovi alebo tomu, kto dlh prevzal“. Pokiaľ veriteľ namieta, ţe takýto súhlas nedal ani pôvodnému dlţníkovi, ani tretej osobe, poukazujúc na výpovede p. Š., p. O., p. K. a p. R. Takéto tvrdenie je iba účelové, pretoţe predmetné výpovede svedkov a aj samotné konanie ţalovaného svedčia o inom. V rokoch 1993 a 1994 bol predmetný úver splácaný a boli poukázané peňaţné prostriedky vo výške viac ako 10 mil. Sk. Z obsahu úverového spisu je zrejmé, ţe úverový dlţník nezaplatil ani jednu splátku istiny úveru, ani úrokov. (!!!) Všetky platby boli zrealizované spoločnosťou R. Táto skutočnosť pre veriteľa nebola nijako neznáma, pretoţe samotný veriteľ podstatnú časť z týchto splátok vykonával inkasom z účtu spoločnosti R. Naviac, dohoda o prevode úveru medzi firmou R. a Š., zo dňa 2.7.1993, sa nachádzala v úverovom spise a ţalovaný ju mal k dispozícii. Pracovníčka veriteľa – JUDr. Š. ju totiţ predloţila súdu prvého stupňa ešte na pojednávaní dňa 14.11.2000 a túto mal k dispozícii aj svedok Ing. O. na pojednávaní konanom dňa 26.3.2002, kedy ju pri výpovedi svedka predloţil súdu, aj keď o nej tvrdil, ţe o jej obsahu nemal vedomosti. Ţalobca zastáva názor, ţe veriteľ chcel obsah tejto dohody pred súdom v ďalšom konaní zatajiť, pretoţe túto dohodu, hoc ju mal k dispozícii a nachádzala sa v úverovom spise, súdu následne nepredloţil. Celý úverový prípad bol vykonaný s cieľom poškodenia jednej zo zmluvných strán, a to ţalobcu ako záloţného dlţníka. Banka pri poskytovaní úveru súčasne jednala s V., zrejme o moţnosti vyrovnania jeho nesplateného úveru z predchádza- júceho obdobia vo výške 11 000 000 Sk. Našla si na to taký spôsob, ţe pouţila úverovú zmluvu Š. na prevedenie peňaţných prostriedkov V., a to prevodným príkazom dňa 30.6.1993, ktorý 1 Obdo V 51/2007 9 realizovali riaditeľa banky a námestník p. O. a p. B. bezhotovostne z účtu banky priamo na účet V. R. Časť prevedených peňazí pouţila banka na vyrovnanie starého nesplateného úveru. Ţalobca zriadením záloţného práva nezískal ţiaden prospech, čo muselo byť zrejmé aj v banke (to uţ aj s prihliadnutím na hodnotu zaloţenej veci). Konkrétne okolnosti poskytnutia úveru a záloţného práva ako časová súvislosť, súčasné jednanie s pánom V., hodnota údajne získaných nehnuteľností, spôsob splácania úveru a konanie banky, ktorá nikdy nevymáhala úver od úverového dlţníka, je evidentne v rozpore s dobrými mravmi, a preto by mali byť úkony absolútne neplatné podľa § 39 OZ, § 3 OZ a zároveň by mali byť nevymoţiteľné podľa § 265 Obz., pretoţe by išlo o výkon práv, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe navrhuje dovolanie zamietnuť. V zásade poukázal na obsah svojich doterajších vyjadrení s tým, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje za vecne a právne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, preskúmal rozsudok dovolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, vychádzajúc jednoznačne z iného skutkového stavu, ako súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa na základe ním vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný ako veriteľ si nesplnil svoj záväzok z úverovej zmluvy. Peňaţné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol otretej osobe V.. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa bez doplnenia alebo opakovaného dokazovania (§ 213 OSP) dospel k záveru, ţe úverový dlţník riadne čerpal úver a peňaţné prostriedky z úveru boli prevedené v súlade s účelom úveru. Tento postup odvolacieho súdu je v rozpore s ust. § 220 OSP. Odvolací súd sa mýlil, ak v odôvodnení uviedol, ţe pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 220 ods. 1 OSP (platného v aktuálnom znení), t.j. , ţe súd prvého stupňa rozhodol nesprávne, hoci správne zistil skutkový stav, pričom správne vychádzal zo znenia § 220 1 Obdo V 51/2007 10 platného pred jeho novelou vykonanou zák. č. 341/2005 Z.z., účinnou od 1.9.2005 (§ 372l ods. 2). Za správne zistený skutkový stav v zmysle ust. § 220 ods. 1 OSP je potrebné povaţovať ten skutkový stav, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa a uviedol ho v odôvodnení svojho rozsudku. Ak odvolací súd sa s takýmto skutkovým stavom nestotoţňuje, potom podľa tohto ustanovenia rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť nemôţe. Do úvahy by prichádzal postup podľa ust. § 220 ods. 2 OSP, podľa ktorého rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd môţe zmeniť vtedy, ak dokazovanie v odvolacom konaní je doplnené. Odvolací súd však v danom prípade dokazovanie, vykonané súdom prvého stupňa, nedoplnil. Preto táto dovolacia námietka v celom rozsahu je opodstatnená. Dôvodne v dovolaní sa namieta aj to, ţe odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu nemá náleţitosti uvedené v ust. § 157 ods. 2 OSP, a to najmä z hľadiska, ţe sa nevyporiadal s otázkou platnosti a účinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7.12.2005, uzavretou medzi S. a G., a to predovšetkým v tých smeroch, na ktoré v dovolaní poukázal ţalobca. Tieţ sa nevyporiadal s tvrdením dovolateľa, ţe pokiaľ pohľadávka vôbec vznikla, došlo k jej zániku, a to zánikom subjektu úverového dlţníka – Š., a to na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 K 38/97-55 zo dňa 13.9.2004, ktorým bol zrušený konkurz na majetok úpadcu. Keďţe zanikol subjekt, voči ktorému existovala pohľadávka, nebolo moţné ani platne postúpiť pohľadávku v zmysle § 525 OZ. Napokon, hoci ţalobca v odvolaní namietal neplatnosť právnych úkonov aj pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ), odvolací súd sa tejto námietky v odôvodnení vôbec nedotkol. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v danej veci nie je v zmysle procesného práva ustálený skutkový stav, pričom dovolací súd vykonávať dokazovanie nie je oprávnený (§ 243a ods. 2 OSP), dovolací súd za tohto stavu nemôţe zaujať stanovisko k ďalším hmotnoprávnym záverom súdu prvého stupňa, ani odvolacieho súdu. Ak odvolací súd sa nestotoţňuje so závermi súdu prvého stupňa, pričom prípadne vzhľadom na rozsah ďalšieho dokazovania nemieni ho doplniť v odvolacom konaní, potom mu neostáva iné, iba podľa ust. § 221 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd podľa ust. § 243b ods. 1, 2 OSP rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom 1 Obdo V 51/2007 11 právny názor vyslovený v rozsudku dovolacieho súdu je pre odvolací súd záväzný. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
- januára 2008 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu