Najvyšší súd 1 Obdo V 39/2006 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v právnej veci ţalobcu: S., proti ţalovanému: I. v likvidácii, Ž., o zaplatenie 6 282 930,78 Sk istiny s prísl., vedenej na Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 22 Cb 69/98, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- októbra 2003 č. k. 3 Obo 75/03, rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Na odvolanie ţalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 30.10.2003 č. k. 3 Obo 75/03 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a vo výroku vyslovil, ţe proti rozsudku pripúšťa dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe odvolanie ţalobcu smerovalo iba proti tej časti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou bolo ţaloba o zaplatenie 13% úroku zamietnutá, lebo ţalobca podľa § 378a Hospodárskeho zákonníka poţadovaný úrok nevyčíslil pevnou čiastkou. Ďalej odvolací súd uviedol, ţe podľa ţaloby ţalovaný nespláca svoj úver, a preto ţalobca uplatňuje titulom istiny úveru 3 812 910,44 Sk a úroky 2 470 020,34 Sk. Úroky určil 13% p.a. aţ do zaplatenia. Treba však súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, ţe dohodnuté 13% úroky, ktoré boli súčasťou dohovoru o úvere, mohol ţalobca uplatniť iba do doby splatnosti trvania úverového vzťahu, t.j. do 30.6.
- Po tomto termíne, keď úverový vzťah zanikol, zaniklo právo ţalobcu na dohodnuté úroky za poskytnutý úver. Vzhľadom na tom, ţe ţalovaný sa dostal do omeškania, 1 Obdo V 39/2006 2 ţalobcovi po zániku úveru vzniklo právo na 5% úrok z omeškania podľa cit. zák. ust. Tento nárok ţalobca v ţalobe neuplatnil, nevyčíslil, Hosp. zák. príslušenstvo neupravuje, preto ani z tohto titulu nebolo moţné ţalobe v tejto časti vyhovieť. Vzhľadom na to, ţe ide o právny vzťah vzniknutý pred 1.1.2002, správne súdy aplikovali podľa § 768c ods. 1 Obch. zák. ustanovenia Hosp. zák. Najvyšší súd pripustil dovolanie proti svojmu rozsudku podľa § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p., pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Sú totiţ v behu ďalšie spory s totoţným obsahom, na výsledok ktorých toto rozhodnutie má zásadný vplyv ako precedens. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca a navrhol ho spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Na zdôvodnenie dovolania uviedol, ţe nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa a názorom odvolacieho súdu, ţe nakoľko Hospodársky zákonník neupravuje príslušenstvo, nie je moţné ţalobcovi priznať 13% p.a. úrok z istiny do zaplatenia. Právny predchodca ţalovaného sa s právnym predchodcom ţalobcu Ţiadosťou o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 25.2.1991 a Potvrdením o prevzatí pohľadávky z úveru na TOZ zo dňa 6.8.1991 dohodli sa na skutočnosti, ţe právny predchodca ţalovaného zaplatí právnemu predchodcovi ţalobcu úrok vo výške 13% p.a. bez určenia lehoty, do ktorej je moţné úrok poţadovať. Podľa § 382a ods. 2 HZ sa organizácia zaväzuje zaplatiť za poskytnutý úver úrok a úver v dohodnutom čase splatiť. V HZ pritom nie je zakotvené, ţe organizácia, ktorej bol úver poskytnutý, je povinná platiť úrok len do lehoty splatnosti istiny úveru. Hospodársky zákonník teda nerieši otázku, po akú dobu je organizácia povinná platiť dohodnutý úrok, ale naopak, v zmysle ust. § 382a ods. 3 HZ výslovne ponecháva na účastníkov úverového vzťahu (na banku a organizáciu), aby si sami v úverovej zmluve dohodli podmienky úverovania, a to najmä pravidlá úrokovania a postup pri neplnení úverovej zmluvy (ako i ďalšie podmienky). 1 Obdo V 39/2006 3 V Ţiadosti o prevzatie pohľadávky z úveru na TOZ sa právny predchodca ţalovaného zaviazal platiť úrok vo výške (v rozmedzí 1 aţ 5% nad platnou diskontnou sadzbou) a v termínoch stanovených Konsolidačnou bankou a Potvrdením o prevzatí záväzku z úveru na TOZ boli úrokové podmienky konkretizované tak, ţe úroková sadzba bola stanovená do odvolania vo výške 13% p.a., pričom úroky mali byť inkasované štvrťročne vţdy k
- dňu posledného mesiaca štvrťroku. V prospech tvrdenia ţalobcu, ţe zmluvné úroky je organizácia povinná platiť naďalej aţ do splatenia celého úveru, svedčí aj znenie ust. § 1 ods. 4 Opatrenia Štátnej banky Československej z 2.1.1990 (platného v čase platnosti a účinnosti HZ), a ktorého predmetom bolo aj ustanovenie prípustných odchýlok od úrokovej sadzby z úverov poskytovaným právnickým osobám od bánk a sporiteľní: „Vyššie úrokové sadzby u úverov, neţ zodpovedá odsekom 2 a 3, sa môţu uplatniť iba v prípade, ţe dojednaná splatnosť úveru je na ţiadosť právnickej osoby predlţená, prípadne úver nie je splatený v lehote.“ Uvedené opatrenie bolo zverejnené v č. 1/1990 Sbírky zákonů na strane
- Z uvedeného jasne vyplýva, ţe ţalobca má právo poţadovať od ţalovaného aj po lehote splatnosti úroky vo výške 13% a nie iba úroky z omeškania vo výške 5%. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 OSP), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania, dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho konania, preskúmal rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu pre predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný. Podľa ustanovenia § 238 ods. 5 OSP, dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňaţnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na prvostupňovom súde. 1 Obdo V 39/2006 4 Citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v zmysle jeho novely, vykonanej zákonom č. 353/2003 Z.z. nadobudlo účinnosť od 1.9.
- Podľa prechodného ustanovenia § 372i ods. 7 OSP neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 sa vzťahuje iba na konania, v ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. V danom prípade odvolací súd rozhodol 30.10.2003, teda v čase, keď uţ cit. ust. § 238 ods. 5 OSP nadobudlo účinnosť. Z tohto dôvodu dovolací súd prípustnosť dovolania posudzoval aj podľa tohto ustanovenia. Keďţe citované ustanovenie uvádza, ţe na príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada, z toho vyplýva záver, ţe príslušenstvo pohľadávky z hľadiska určenia desaťnásobku minimálnej mzdy je úplne bezpredmetné, preto ak je predmetom dovolacieho konania iba príslušenstvo pohľadávky, dovolanie v takomto prípade nie je prípustné. Vo veciach, v ktorých zákon výslovne prípustnosť dovolania vylučuje, odvolací súd nemôţe pripustiť dovolanie podľa ust. § 238 ods. 3 písm. a/ OSP. Na základe uvedených dôvodov dovolací súd dovolanie ţalobcu podľa § 243b ods. 4 v spojení s ust. § 218 ods. 1 písm. c/ OSP odmietol. Ţalovanému, ako úspešnému účastníkovi, trovy v dovolacom konaní nevznikli, a preto dovolací súd ich náhradu mu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa
- marca 2008 JUDr. Juraj Seman, v. r. predseda senátu