Najvyšší súd 6 Cdo 89/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcov 1/ A. F., bývajúcej v S. a 2/ V. F., bývajúceho v S., obidvaja zastúpení Mgr. Petrom Volochom, advokátom so sídlom v Senici, Čáčovská 305, proti ţalovaným: 1/ V. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, 2/ Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom v Martine, Flámska 1, IČO: 36 751 642 a 3/ I. B., bývajúci v B., o určenie neplatnosti dražby, vedenom na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 6C/84/2014, o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- mája 2016 sp. zn. 24Co/592/2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z
- mája 2016 sp. zn. 24Co/592/2015 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e
- Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) v záhlaví označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Senica (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ alebo „okresný súd“) z
- apríla 2015 č. k. 6C/84/2014-159 vo výroku, ktorým súd prvej inštancie ţalobu zamietol a vo výrokoch, ktorými zaviazal ţalobcov na náhradu trov konania ţalovanému 1/ a 2/. V odôvodnení rozsudku okrem iných skutočností uviedol, ţe sa stotoţňuje so závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky ţalobcov označil za neopodstatnené, pretoţe v odvolaní neuviedli ţiadne iné argumenty neţ tie, ktoré uţ boli uvedené pred súdom prvej inštancie, a ten sa s nimi dostatočným spôsobom vysporiadal. K jednotlivým odvolacím námietkam ţalobcov odvolací súd uviedol, ţe pokiaľ ide o miesto konania draţby, zákon nestanovuje podmienku, podľa ktorej by malo byť miesto konania draţby viazané na miesto, kde sa draţená nehnuteľnosť nachádza. Ţalobcovia mali dostatočný časový priestor na predaj nehnuteľností za pre nich výhodnejších podmienok. Konaním draţby v meste Martin, vzhľadom na jeho polohu a infraštruktúru, nedošlo k zníţeniu počtu potencionálnych záujemcov o draţbu predmetných 2 6 Cdo 89/2017 nehnuteľností, táto sa uskutočnila v priestoroch prístupných verejnosti, bez toho aby bola komukoľvek obmedzená moţnosť zúčastniť sa na draţbe. Zdôraznil, ţe išlo o opakovanú draţbu, pričom prvá draţba, ktorá sa konala dňa
- 2013, nebola úspešná. Na základe uvedených skutočností sa odvolací súd stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, ţe nedošlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných draţbách, pretoţe miesto konania draţby nebolo určené v rozpore s uvedeným ustanovením. Vo vzťahu k odvolacej námietke ţalobcov týkajúcej sa ceny draţenej nehnuteľnosti, odvolací súd uviedol, ţe z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie zistil, ţe draţobník zabezpečil ohodnotenie predmetu draţby – draţených nehnuteľností súdnym znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie oceňovania nehnuteľností, zapísaným v zozname znalcov vedenom MS SR v súlade so zákonom (§ 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.). Znalec Ing. Ján Greguš podal dňa
- 2014 vo veci Znalecký posudok č. 37/2014, v ktorom stanovil metódou polohovej diferenciácie všeobecnú hodnotu dotknutých nehnuteľností v celkovej sume 44 000 €. Ţalovaní 1/ a 2/ nemali ţiadnu moţnosť ovplyvňovať alebo usmerňovať znalca pokiaľ ide o stanovenie ceny predmetu draţby, pretoţe ich povinnosťou bolo iba zabezpečiť, aby cena predmetu draţby bola určená znaleckým posudkom, čo aj urobili. Zodpovednosť za vypracovaný znalecký posudok znáša samotný znalec, pričom draţobník vystupoval vo vzťahu k znaleckému posudku iba v pozícii zadávateľa a teda nemal vplyv na obsah posudku. V uvedenej súvislosti odvolací súd uviedol, ţe sa stotoţnil so záverom súdu prvej inštancie, ţe draţobník nepochybil, keď pri určení ceny predmetu draţby vychádzal zo záverov znaleckého posudku, pričom konštatoval, ţe ţalovaní 1/ a 2/ dôvodne poukázali na rozhodovaciu prax, podľa ktorej určenie ceny draţenej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť draţby (rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20 Cdo 1083/2005).
- Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“) dovolanie. Ţiadali, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe určí neplatnosť predmetnej dobrovoľnej draţby, bliţšie špecifikovanej v petite dovolania. Prípustnosť dovolania odôvodnili poukazom na § 420 písm. f/ a na § 421 ods. 1 písm. b/ zák. č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“). Uviedli, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu neobsahuje dostatočné odôvodnenie jeho záverov, preto je vydaný v rozpore s ust. § 157 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), ktorý bol platný a účinný v čase vyhlásenia dovolaním 3 6 Cdo 89/2017 napadnutého rozsudku. V uvedenej súvislosti poukázali ţalobcovia v dovolaní na ust. § 220 C. s. p., ktoré má podobné znenie ako ust. § 157 ods. 2 O. s. p. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu označili za „svojvoľný a arbitrárny a v dôsledku toho za prakticky nepreskúmateľný.“ Uviedli, ţe rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totoţné s očakávaniami a predstavami strán sporu, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 220 C. s. p.), pričom sporovej strane musí dať odpoveď na zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia, v závaţných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Zdôraznili, ţe judikatúra ESĽP nevyţaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na kaţdý argument sporovej strany, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Poukázali na to, ţe aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, ţe súčasťou obsahu základného ľudského práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu a aj súdu prvej inštancie absentuje dostatočná a presvedčivá argumentácia o tom, na základe akých dôkazov a na základe akých myšlienkových úvah dospel súd k záveru, ţe v tomto prípade došlo k splneniu povinnosti draţobníka zaistiť ohodnotenie predmetu draţby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania draţby v súlade s ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných draţbách (ďalej len „zák. č. 527/2002 Z. z.“), napriek existencii dvoch diametrálne odlišných posudkov toho istého znalca. Takýmto postupom (nedostatočným odôvodnením rozsudku) odvolací súd a aj súd prvej inštancie znemoţnili ţalobcom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 420 písm. f/ C. s. p.
- Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p., ţalobcovia v dovolaní uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia nasledovných právnych otázok, ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené: 4 6 Cdo 89/2017 1) „Je určenie neprimerane vzdialeného miesta konania draţby od draţenej nehnuteľnosti zo strany draţobníka obmedzením moţnosti účasti na draţbe v rozpore s ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z.?“ 2) „Je akceptovanie znaleckého posudku, ktorý určuje výrazne o 24 % niţšiu cenu draţenej nehnuteľnosti od znaleckého posudku toho istého znalca, vyhotoveného pred 13 mesiacmi, hoci priemerný pokles cien za toto obdobie nepresiahol 3 %, porušením povinnosti draţobníka zaistiť ohodnotenie predmetu draţby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania draţby v súlade s § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z.?“ 3) „Je na ohodnotenie predmetu draţby moţné pouţiť znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený pred uzatvorením zmluvy o výkone draţby, resp. pred podaním návrhu na vykonanie draţby?“ Vo vzťahu k takto vymedzeným otázkam, ktoré podľa argumentácie dovolateľov neboli doteraz v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu vyriešené, dovolatelia v dovolaní uviedli v čom povaţujú právne posúdenie veci odvolacím súdom za nesprávne. Namietali argumentácii súdov oboch inštancií, podľa ktorej miesto draţby môţe byť určené kdekoľvek, kde je voľný prístup, kde je dostatočný počet obyvateľov, dobrá infraštruktúra a dostupnosť sluţieb. Uviedli, ţe záujem o konkrétnu nehnuteľnosť je determinovaný prácou a zázemím v blízkom regióne, znalosťou miestnych pomerov, primeranej dojazdovej vzdialenosti od bydliska (v prípade, ţe nehnuteľnosť má slúţiť ako „víkendová chalupa“), preto „je málo pravdepodobné, ţe niekto z Martina bude mať záujem bývať na myjavských kopaniciach“. Namietali tieţ, ţe výklad ust. § 12 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. vychádza z čisto formálneho hľadiska, ktoré nezohľadňuje materiálny obsah tohto ustanovenia, z ktorého vyplýva, ţe draţobník má vyvinúť určitú činnosť spojenú s vynaloţením úsilia, ktoré zodpovedá jeho poţadovanej odbornej spôsobilosti na ohodnotenie predmetu draţby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania draţby, čo je činnosť širšia ako len akceptovanie akéhokoľvek znaleckého posudku. V tomto prípade mal ţalovaný 2/ k dispozícii dva znalecké posudky, ktoré vypracoval znalec vychádzajúci z tých istých podkladov, pričom rozdiel medzi závermi znalca bol 24 % napriek tomu, ţe priemerný pokles cien nehnuteľností v uvedenom období predstavoval 3 %. Dovolatelia sa rovnako nestotoţnili ani so záverom súdu prvej inštancie, ktorý odvolací súd povaţoval za správny, ţe vypracovanie znaleckého posudku v čase pred uzatvorením zmluvy o vykonaní draţby, neznamená porušenie ustanovení tejto neskôr uzatvorenej zmluvy, pričom argumentovali tým, ţe ocenenie nehnuteľností ešte pre tým, ako sa stali predmetom draţby, je len ocenením nehnuteľností a nie ocenením predmetu draţby. 5 6 Cdo 89/2017
- Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu ţalobcov uviedol, ţe dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie povaţuje za vecne správne a dostatočne odôvodnené. Odvolací súd sa v dostatočnej miere zaoberal skutkovou i právnou stránkou posudzovaného prípadu ako aj predloţenými dôkazmi, ktoré správne vyhodnotil a rozsudok odôvodnil dostatočne a presvedčivo. Skutočnosti, ktoré uvádzajú ţalobcovia vo svojom dovolaní nie sú podľa názoru ţalovaného 1/ spôsobilé spochybniť správnosť a zákonnosť rozsudku odvolacieho súdu. Vo vzťahu k dovolacím námietkam ţalobcov, ktoré sa týkali nesprávneho právneho posúdenia veci (miesto konania draţby, ohodnotenie predmetu draţby, vypracovanie znaleckého posudku, ktorý bol podkladom pre vykonanie draţby pred uzatvorením zmluvy o vykonaní draţby), ţalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe s právnymi závermi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu sa plne stotoţňuje a s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu ich povaţuje za správne. K obsahu dovolania ţalobcov sa vyjadril aj ţalovaný 2/ tak, ţe navrhol aby dovolací súd dovolanie ţalobcov podľa § 448 C. s. p. zamietol, pričom uviedol, ţe odvolací súd a aj súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s namietaným porušením § 11 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. ako aj s námietkami ohľadne znaleckého posudku; ţalovaný 3/ sa k obsahu dovolania ţalobcov nevyjadril.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenými osobami, zastúpenými v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.) skúmal, či sú splnené aj ďalšie predpoklady a podmienky prípustnosti dovolania, pričom dospel k záveru, ţe dovolanie je prípustné a vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod (§ 420 písm. f/ C. s. p.) aj dôvodné, pretoţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí z dovolacieho dôvodu uvedeného v § 420 C. s. p., potom existencia tohto dôvodu, t. j. existencia niektorej zo zmätočnostných vád uvedených v tomto ustanovení, znamená nielen splnenie podmienky prípustnosti dovolania, ale zároveň zakladá bez ďalšieho aj jeho dôvodnosť.
- Podľa ust. § 420 písm. f/ C. s. p., dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemoţnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, ţe došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 6 6 Cdo 89/2017
- Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Z obsahu dovolania vyplýva, ţe dovolatelia v súvislosti s vadným procesným postupom odvolacieho súdu namietali, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (ktorému obsahovo zodpovedá ust. § 220 C. s. p.), platným a účinným v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia.
- Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné atribúty spravodlivého súdneho procesu, ktorá skutočnosť jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Z judikatúry tohto súdu vyplýva, ţe na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vţdy vyţaduje špecifická odpoveď (Ruiz Torija c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, Hiro Balani c. Španielsko z
- decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z
- mája 1997; Higgins c. Francúzsko z
- februára 1998).
- Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.
- Vychádzajúc z vyššie uvedenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu SR dovolací súd preto skúmal, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu dáva odpoveď na všetky podstatné argumenty (odvolacie námietky) uvedené ţalobcami v odvolaní, pričom zistil, ţe v tej časti odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, v ktorej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou ţalobcov, ţe draţobník nezabezpečil ohodnotenie draţených nehnuteľností v súlade s ust. § 12 zák. č. 527/2002 Z. z. 7 6 Cdo 89/2017 nedal dostatočnú a presvedčivú odpoveď na všetky dôleţité argumenty ţalobcov súvisiace s uvedenou odvolacou námietkou. Ţalobcovia totiţ v odvolaní namietali, ţe znalec ten istý predmet draţby ohodnotil v rozpätí 13 mesiacov dvakrát, pričom neskorším znaleckým posudkom bola určená o 24 % niţšia cena oceňovaných nehnuteľností. Odvolací súd na túto konkrétnu, nie bezvýznamnú odvolaciu námietku ţalobcov, týkajúcu sa všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nedal ţiadnu odpoveď. Uviedol, ţe za závery znaleckého posudku je zodpovedný znalec, draţobník a draţiteľ závery znalca ţiadnym spôsobom neovplyvňovali, pričom poukázal na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 233/2010, kde najvyšší súd uviedol, ţe „pokiaľ ide o určenie ceny predmetu draţby, dovolací súd povaţuje za správny záver odvolacieho súdu, ţe učenie výšky draţenej nehnuteľnosti nemá za následok neplatnosť draţby“; opomenul však pritom skutočnosť, ţe uvedené rozhodnutie najvyššieho súdu vychádza z iných skutkových okolností a teda aj právna otázka, ktorej riešenie súviselo s predmetom konania bola iná - doručovanie písomností týkajúcich sa draţby a určenie výšky ceny draţenej nehnuteľnosti bez ohliadky nehnuteľnosti, čo zákon v čase oceňovania nehnuteľností súvisiacich s konaním sp. zn. 3 Cdo 233/2010 neumoţňoval. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozsudku riadne nevysporiadal ani s námietkou ţalobcov, ţe draţobník znalecký posudok zabezpečil v čase, keď ešte draţobníkom nebol.
- Z uvedeného je zrejmé, ţe odvolací súd v rámci argumentácie uvedenej v odôvodnení rozhodnutia nedal odpoveď na všetky otázky, ktoré boli z hľadiska jeho záverov týkajúcich sa ohodnotenia predmetu draţby v súlade so zákonom podstatné. To, ţe znalec nesie zodpovednosť za vypracovaný znalecký posudok je síce nespochybniteľný fakt vyplývajúci zo zákona, avšak táto v odôvodnení rozhodnutia konštatovaná skutočnosť ţiadnym spôsobom nedáva odpoveď na námietku ţalobcov, ţe znalecký posudok, v závere ktorého určil znalec cenu draţených nehnuteľností o 24 % niţšiu v porovnaní so znaleckým posudkom vypracovaným tým istým znalcom pred 13 mesiacmi, nemohol byť bez akýchkoľvek pochybností relevantným podkladom pre vykonanie draţby, tak aby bol zohľadnený prirodzený záujem pôvodných vlastníkov nehnuteľností na vydraţení nehnuteľností za čo najvyššiu moţnú cenu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vyhol odpovedi na túto argumentáciu ţalobcov, napriek tomu, ţe išlo o podstatnú otázku z hľadiska jeho záverov o tom, ţe „draţobník v súlade so zákonom zabezpečil ohodnotenie predmetu draţby podľa jeho všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania draţby“. 8 6 Cdo 89/2017
- V prejednávanom prípade došlo podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu k naplneniu vady vyplývajúcej z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., ktorá spočíva v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vo vzťahu k podstatnej otázke týkajúcej sa ocenenia draţených nehnuteľností, od ktorej záviselo správne rozhodnutie vo veci. V dôsledku toho nemoţno povaţovať dovolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ani ako celok za presvedčivý a táto skutočnosť sama osebe je dôvodom na jeho zrušenie a vrátenie na ďalšie konanie. V uvedenej súvislosti dovolací súd uvádza, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď jeho písomné vyhotovenie neobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu. Za nedostatok vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu treba povaţovať predovšetkým absenciu dôvodov vysvetľujúcich právny záver súdu v otázke, od riešenia ktorej závisela opodstatnenosť uplatneného nároku. Touto otázkou bola v danom prípade otázka ocenenia draţených nehnuteľností a s ňou úzko súvisiaca otázka nevysvetleného poklesu ceny oceňovaných draţených nehnuteľností v porovnaní s ich predchádzajúcim ocenením tým istým znalcom v rozpätí 13 mesiacov. Odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu je tak v otázke „zabezpečenia ocenenia draţených nehnuteľností v súlade so zákonom“ nepreskúmateľné, keďţe odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnou argumentáciou ţalobcov týkajúcou sa ceny draţených nehnuteľností.
- Tým, ţe odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, znemoţnil ţalobcom uskutočňovanie ich procesných práv v takej miere, ţe tým bolo zároveň porušené ich právo na spravodlivý proces. Na základe uvedených skutočností dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu podľa ust. § 449 ods. 1 C. s. p. zrušil a podľa ust. § 450 C. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe v zmysle ust. § 453 ods. 3 C. s. p. v novom rozhodnutí vo veci rozhodne aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania.
- Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- júna 2017 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Slavka Cibuľáková