2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou ţalobca ţiadal zrušiť rozhodnutie ţalovaného č. AA/2012/23766/8735/OPČ- SSZ zo
b) zákona č. 400/2009 Z.z. o štátnej sluţbe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) a zároveň zamietol odvolanie. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia po opise skutkového stavu uviedol, ţe námietky ţalobcu o tom, ţe zamestnávateľ pri hľadaní jeho ďalšieho zamestnaneckého uplatnenia konal len formálne a jeho nečinnosťou došlo k zmareniu jeho ďalšieho pracovného uplatnenia na úrade Inšpektorátu práce Bratislava, nepovaţoval za dôvodné. List Inšpektorátu práce Bratislava z
krajského súdu informatívny charakter o moţnosti zaradenia na výkon štátnej sluţby po splnení podmienok uvedených v § 33 zákona o štátnej sluţbe, ktoré neboli v danej veci preukázané. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného
krajského súdu nebolo moţné prihliadnuť na nepriaznivú osobnú a rodinnú situáciu v rodine ţalobcu po strate zamestnania, pretoţe nejde o zákonné dôvody, ktoré by bránili skončiť štátnozamestnanecký pomer výpoveďou z dôvodu organizačných zmien. Krajský súd uzavrel, ţe ţalovaný dostatočne zistil skutkový stav vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu organizačných zmien so ţalobcom, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k správnemu právnemu záveru, ţe boli splnené podmienky na vydanie predchádzajúceho súhlasu
Ţalovaný rozhodol v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 O.s.p. a ţalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal. 3 3Sţo/134/2015 Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok č. k. 13S/156/2012-100 zo
ţalobcu u jeho bývalého zamestnávateľa počas správneho konania na Úrade a Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky chýbal aktívny postup vo veci, keď si ţalobca našiel moţnosť trvalého preloţenia na iný sluţobný úrad. V tejto súvislosti nie je
ţalobcu Krajským súdom v Trenčíne ozrejmené, prečo list Inšpektorátu práce Bratislava z 12. apríla 2010 má len informatívny charakter a nemoţno ho povaţovať za záväzné vyjadrenie. Predmetná odpoveď neobsahovala takéto zamietnutie a teda prinajmenšom dávala reálnu moţnosť na trvalé preloţenie. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky svojim nekonaním
ţalobcovho názoru v rozpore so zákonom prispelo k tomu, ţe sa neuskutočnil aspoň pokus o ţalobcovo trvalé preloţenie. Inšpektorát práce Bratislava čakal len na predchádzajúci súhlas Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky s trvalým preloţením.
názoru ţalobcu bolo povinnosťou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo zákona na list z 27. apríla 2010 odpovedať – aj keby len zamietavo. 4 3Sţo/134/2015 Taktieţ
ţalobcu krajský súd vo svojom rozsudku nebral do úvahy a nevyhodnotil dôkaz uvedený v ţalobnom návrhu o tom, ţe na Okresnom súde Komárno majú voľné pracovné miesto. Dňa 2. novembra 2011 ţalobca napísal a poslal ţiadosť na voľné pracovné miesto spolu s priloţeným profesijným štruktúrovaným ţivotopisom na Okresný súd Komárno. Odpoveď Okresného súdu Komárno bola taká, ţe nemá ţiadne voľné pracovné miesto, preto Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ţalobcu zavádzalo. Z jeho strany
ţalobcu vţdy išlo len o účelové tvrdenie, ţe ţalobcovi hľadajú pracovné miesto, avšak ţalobca sa presvedčil o tom, ţe ţiadne voľné pracovné miesto nemajú. Záverom opätovne poukázal na to, ţe v konaní rozhoduje miestne nepríslušný súd, nakoľko mal uvedenú vec prejednať a rozhodnúť Krajský súd Bratislava – jednak
ţalobcovho trvalého pobytu, ktorý neprerušene trvá a trval aj v čase podania ţaloby a jednak
sídla Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ako aj
sídla Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. K podanému odvolaniu sa vyjadril ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení z
ktorého príslušný orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Ţalovaný zároveň poukázal na to, ţe jednak preskúmavané rozhodnutie a jednak napadnutý rozsudok boli vydané za pouţitia zásady voľného hodnotenia dôkazov, v rámci ktorej nie je povinnosťou príslušného orgánu reagovať na kaţdú – čo i najmenšiu, resp. nepodstatnú námietku, pretoţe v takom prípade by proces rozhodovania bol zaťaţený 5 3Sţo/134/2015 neúmernou administratívou v rozpore so zmyslom a účelom zákonného procesného postupu v konaní. V súvislosti s námietkou ţalobcu ohľadom miestnej nepríslušnosti krajského súdu poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/l 94/2012 z 5. septembra 2012, ktorým Krajský súd v Bratislave z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpil predmetnú vec ţalobcu na prejednanie a rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne, ktorý na základe príslušných ustanovení O.s.p. vec náleţité prejednal a rozhodol. Záverom ţalovaný poukázal na to, ţe nemôţe ísť o porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov v prípade, ak súd nerozhodne
predstáv ţalobcu a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom.
uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 340/04 reálne uplatnenie a garantovanie základného práva na súdnu ochranu nielenţe neznamená právo na úspech v konaní, ale ani nárok na to, aby všeobecné súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania. Ţalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie ţalovaného a konanie predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). 6 3Sţo/134/2015
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, ţe bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môţe sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
čl. 48 ods. 2 ústavy kaţdý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť moţno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom. Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 písm. e) zákona o štátnej sluţbe, štátneho zamestnanca moţno preloţiť na vykonávanie štátnej sluţby do iného sluţobného úradu do iného odboru štátnej sluţby.
5 zákona o štátnej sluţbe, preloţenie
odseku 1 písm.
b) zákona o štátnej sluţbe, sluţobný úrad môţe dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto, sluţobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny 7 3Sţo/134/2015 zamestnanec nesúhlasí s trvalým preloţením v sluţobnom úrade a nedohodne sa so sluţobným úradom inak.
zákona o štátnej sluţbe, štátnemu zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, môţe dať sluţobný úrad výpoveď len na základe právoplatného rozhodnutia príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorým bol udelený predchádzajúci súhlas
osobitného predpisu, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyţaduje, ak ide o výpoveď z dôvodu uvedeného v § 47 písm. h) a i).
1, 2 zákona č. 5/2004 Z.z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 5/2004 Z.z.“), občan so zdravotným postihnutím na účely tohto zákona je občan uznaný za invalidného
osobitného predpisu. Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím alebo oznámením Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia
osobitného predpisu.
1 písm. e) bod 3 zákona č. 5/2004 Z.z., do pôsobnosti úradu patrí rozhodovať o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zamietnutí ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. AA/2012/23766/8735/OPČ- SSZ zo
b) zákona o štátnej sluţbe a ktorým zároveň zamietol odvolanie. Najvyšší súd sa stotoţňuje s právnymi závermi a logickými argumentmi krajského súdu, a preto nie je dôvodné opakovať pre účastníkov konania známe skutočnosti a pre správnosť rozhodnutia uvádza nasledovné dôvody. K odvolacej námietke ţalobcu týkajúcej sa jeho podania z 27. apríla 2010, odvolací súd udáva, ţe na trvalé preloţenie zamestnanca na základe ţiadosti zamestnanca zákon o štátnej sluţbe vyţaduje jeho písomnú ţiadosť 8 3Sţo/134/2015 a písomný súhlas s trvalým preloţením na iný sluţobný úrad. Uvedeným podaním ţalobca dal na vedomie vedúcemu sluţobného úradu moţnosť trvalého preloţenia na Inšpektorát práce. Zároveň nenavrhol ako sa má vedúci s predmetným podaním vysporiadať, resp. dal mu podanie na zváţenie. Následne si mal ţalobca podať ţiadosť o trvalé preloţenie na iný sluţobný úrad spolu s jeho písomným súhlasom Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, čo predstavuje oficiálny a zákonný postup. Ani z odpovede však nie je zrejmé, či Inšpektorát práce disponoval voľným štátnozamestnaneckým miestom vhodným pre ţalobcu, preto ani ţalobca nemôţe vyslovene uvádzať, ţe Inšpektorát práce mal pre neho voľné štátnozamestnanecké miesto, ani tvrdiť, ţe ţalovaný mu zmaril moţnosť preloţenia, nakoľko o trvalé preloţenie ani nepoţiadal. V tomto smere je obrana ţalobcu bezdôvodná. Ţalobca v odvolaní ďalej namietal, ţe ţalovaný zisťoval iné vhodné štátnozamestnanecké miesta len formálne. V administratívnom spise sa nachádza elektronická komunikácia ţalovaného s vedúcimi sluţobných úradov na všetkých krajských súdoch v Slovenskej republike, ktoré vo svojich odpovediach uvádzali aj voľné miesta na okresných súdoch v ich územných obvodoch. Odpovede boli negatívne, aţ na jednu výnimku, ktorú predstavovala odpoveď Krajského súdu v Nitre, v ktorej bolo uvedené, ţe na Okresnom súde Komárno sú tri voľné miesta na pozíciu odborného referenta- asistent senátu, kde sa však vyţaduje strojopis a rýchlosť písania vo frekvencii 250 úderov za minútu.
odvolacieho súdu, nejde o vhodnú pozíciu pre ţalobcu, ktorý má kvalifikačné predpoklady vyššie ako sa vyţaduje na uvedenú pozíciu, preto by
názoru súdu ţalobca nemal ani záujem o túto pracovnú pozíciu. Tvrdenie ţalobcu o formálnom prístupe Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a jeho zavádzaní je preto účelové. K namietanému postúpeniu veci Krajským súdom v Bratislave Krajskému súdu v Trenčíne na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/194/2012-37 z 5. septembra 2012, odvolací súd uvádza, ţe v danom prípade sa miestna príslušnosť súdu riadi v zmysle § 246a ods. 1 O.s.p.
všeobecného súdu navrhovateľa, ak ide o orgán s celoslovenskou pôsobnosťou. Na základe lustrácie pobytu ţalobcu v Registri obyvateľov Slovenskej republiky bolo zistené, ţe bydlisko ţalobcu, zhodné s označením v ţalobe je: M., ktoré patrí do obvodu Krajského súdu v Trenčíne. Nakoľko ţalovaný je správnym orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou a bydlisko ţalobcu je v obvode Krajského súdu v Trenčíne, nie Krajského súdu v Bratislave, Krajský súd v Bratislave správne postupoval, keď postúpil vec vecne a miestne príslušnému Krajskému súdu v Trenčíne. V danom prípade 9 3Sţo/134/2015 pre posudzovanie miestnej príslušnosti je irelevantné sídlo zamestnávateľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, či sídlo ţalovaného, preto predmetná námietka ţalobcu je nedôvodná. Na základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval
doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.