N a j v y š š í s ú d 4 To 5/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Martina Piovartsyho a členov senátu JUDr. Pavla Far
§ 20Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
§ 20Tr.
zák. v konaní o odvolaniach obžalovaných npráp. R. S. a npráp. R. H. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
- decembra 2015, sp. zn. PK-2T/54/2013 takto r o z h o d o l : Podľa § 318 ods. 1 Tr. por. s ohľadom na dôvod uvedený v § 283 ods. 5 Tr. por. p r e r u š u j e konanie o odvolaniach obţalovaných npráp. R. S. a npráp. R. H. vedené na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 To 5/2016, ktoré podali proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu z
- decembra 2015, sp. zn. PK-2T/54/2013, ktorým boli uznaní vinnými zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
§ 20Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
§ 20Tr.
zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku za čo im boli podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák. § 36 písm.
- j)Tr. zák., § 37 písm.
- h)Tr. zák. s pouţitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţené úhrnné tresty odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 2 (dva) mesiace (obţ. npráp. R. S.) a 5 (päť) rokov (obţ. npráp. R. H.) s ich výkonom podľa § 48 ods. 2 písm.
- a)Tr. zák. v ústave s minimálnym stupňom stráţenia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. im bol uloţený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na 5 (päť) rokov, 2 4 To 5/2016 až do doby, kedy bude najvyššiemu súdu doručený nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) týkajúci sa toho, či všeobecne záväzný právny predpis nižšej právnej sily je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu z 03. decembra 2015, sp. zn. PK-2T/54/2013 boli obţalovaní npráp. R. S. a npráp. R. H. uznaní vinnými zo zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
§ 20Tr.
zák. v jednočinnom súbehu s prečinom zneuţívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. c) Tr. zák.
§ 20Tr.
zák. na skutkovom základe uvedenom v tomto rozsudku. Za to im boli podľa § 329 ods. 2 Tr. zák. s pouţitím § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm.
- j)Tr. zák., § 37 písm.
- h)Tr. zák. a s pouţitím § 41 ods. 1 Tr. zák. uloţené úhrnné tresty odňatia slobody na 5 rokov a 2 mesiace (obţ. npráp. R. S.) a 5 rokov (obţ. npráp. R. H.) s jeho výkonom podľa § 48 ods. 2 písm.
- a)Tr. zák. v ústave s minimálnym stupňom stráţenia a podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. im bol uloţený aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania, funkcie alebo takých činností, ktoré sú spojené s výkonom právomoci verejného činiteľa na 5 rokov. Proti tomuto rozsudku podali odvolania obidvaja obţalovaní voči výrokom o vine a treste, pričom obţalovaný npráp. R. H. v priebehu trestného stíhania (v záverečnej reči prostredníctvom obhajcu na hlavnom pojednávaní 30. novembra 2015) o. i. namietol aj to, ţe inšpekčná sluţba Policajného zboru, ktorá vec vyšetrovala, nie je oprávnená konať v zmysle Trestného poriadku. Hoci v písomnom odôvodnení odvolaní podaných prostredníctvom obhajcov obţalovaní túto skutočnosť nenamietali, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. posledná veta a so zreteľom na ustanovenie § 371 ods. 1 písm.
- e)Tr. por. táto skutočnosť by odôvodňovala podanie dovolania. Trestné kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijalo 29. septembra 2016 Stanovisko 95/2015 (s rozdielom jedného hlasu), ktorého základ tvorí uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02. júla 2015, sp. zn. 5 Tdo 42/2015 (trestná vec I. V. a spol.), v ktorom sa ako vyplýva z odôvodnenia, senát v podstate vyjadroval k zákonnosti 3 4 To 5/2016 právoplatného rozsudku sp. zn. 1 To 1/2015 z 29. mája 2015 a hodnotil jeho závery. Takýto postup Trestný poriadok neumoţňuje a odvolacie senáty sú v rovnakom postavení. Stanovisko v bode AI. – VI: I. Okolnosť, ţe inšpekčná sluţba Policajného zboru je nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len ministerstvo vnútra) zaradená aj do organizačnej štruktúry ministerstva vnútra ako úrad inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra v rámci sekcie kontroly a inšpekčnej sluţby ministerstva vnútra, je výrazom podriadenosti Policajného zboru ministrovi vnútra Slovenskej republiky (§ 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov – ďalej len zákon o Policajnom zbore) a moţnosti ministra vnútra určiť, ţe sluţbu alebo útvar policajného zboru nebude riadiť prezident policajného zboru, ale bude riadená „inak“ (§ 6 ods. 2 naposledy označeného zákona). Také zaradenie nič nemení na tom, ţe inšpekčná sluţba je súčasťou Policajného zboru ako sluţba aj útvar tohto zboru (§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona o Policajnom zbore) a pri činnosti inšpekčnej sluţby ide o výkon pôsobnosti (plnenie úloh) Policajného zboru pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov (§ 2 ods. 1 písm. b/ a písm. d/ zákona o Policajnom zbore), a to prostredníctvom policajtov (§ 7 ods. 1 zákona o Policajnom zbore). II. Vyšetrovateľ Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. a/ Trestného poriadku a poverený príslušník Policajného zboru, sluţobne zaradený do inšpekčnej sluţby, je policajtom v zmysle § 10 ods. 8 písm. c/ Trestného poriadku. III. Ţiadosť o súhlas s pouţívaním informačno – technických prostriedkov podľa zákona o ochrane súkromia pred odpočúvaním (zák. č. 166/2003 Z. z v znení neskorších predpisov), podávaná prostredníctvom inšpekčnej sluţby, je podávaná Policajným zborom, a ak je jej vyhovené, informačno – technický prostriedok je pouţívaný Policajným zborom (§ 2 ods. 2, § 4 ods. 4 naposledy označeného zákona). IV. Riadenie v zmysle § 6 zákona o Policajnom zbore ani riadiace vzťahy v rámci ministerstva vnútra sa netýkajú trestnoprocesných vzťahov, upravených Trestným poriadkom, v rámci ktorých ide o vzťah vyšetrovateľa a prokurátora (§ 230 a iné Trestného poriadku). V. Okolnosť, ţe vo veci bol činný policajt ako vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru (§ 10 ods. 8 písm. a/, písm. c/ Trestného poriadku), aj keď je obvineným príslušník Policajného zboru, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku v odvolacom alebo dovolacom konaní alebo dôvodom na odmietnutie obţaloby 4 4 To 5/2016 a vrátenie veci prokurátorovi v zmysle § 244 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku. Takým dôvodom však môţe byť (samostatne alebo v spojení s inými okolnosťami) konkrétna chyba postupu vyšetrovateľa. VI. Efektívnosť vyšetrovania trestného činu (a teda ani zistenie, resp. obvinenie jeho páchateľa) v predsúdnom konaní nie je predmetom súdneho prieskumu a v tejto súvislosti nie je možné zabezpečiť ochranu práv poškodeného prostredníctvom všeobecného súdu, postupom podľa Trestného poriadku. To platí bez ohľadu na moţnosť poškodeného obrátiť sa v tomto smere na Ústavný súd Slovenskej republiky alebo na Európsky súd pre ľudské práva. Stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. septembra 2015 č. 95/2015 (prijaté rozdielom jedného hlasu), ohľadne zákonnosti vyšetrovania trestných vecí príslušníkmi inšpekčnej sluţby Policajného zboru podriadenej ministrovi vnútra Slovenskej republiky (ktorý je ústredným orgánom štátnej správy podľa § 11 písm.
- c)zák. č. 575/2001 Z. z.), sa nevysporiadalo s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok z 15. mája 2007 vo veci Ramsahai a iní proti Holandsku, sťaţnosť č. 52391/99, rozsudok zo 14. decembra 2010 vo veci Miţigárová proti Slovenskej republike, sťaţnosť č. 74832/01, rozsudok z 25. júla 2013 vo veci Kummer proti Českej republike, sťaţnosť č. 32133/11, rozsudok zo 16. februára 2012 vo veci Eremiášová a Pechová proti Českej republike), ktorá kladie dôraz na praktickú nezávislosť vyšetrovania a absenciu akýchkoľvek väzieb. V tomto smere vzniká pochybnosť, či inšpekčná sluţba podriadená ministrovi vnútra skutočne spĺňa atribúty nezávislosti a zaručuje dôveru verejnosti k monopolu štátu na pouţitie sily, a to aj vtedy, keď podlieha dozoru prokurátora. V záujme zosúladenia rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky s Ústavným poriadkom Slovenskej republiky, právom Európskej únie, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a právom Rady Európy, je potrebné odvolacie konanie v trestnej veci obţalovaných npráp. R. S. a npráp. R. H. vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4To/5/2016, prerušiť a následne Ústavnému súdu Slovenskej republiky v zmysle čl. 144 ods. 2, 130 ods. 1 písm. d), § 125 ods. 1 písm. a), písm.
- b)Ústavy podať návrh na začatie konania pred Ústavným súdom 5 4 To 5/2016 Slovenskej republiky o výklad ustanovení § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 6 ods. 1, ods. 2 zák. č. 171/1993 Zb. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 8 písm. a), písm. c), ods. 10 Tr. por. zák. č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, či sú v súlade s ustanoveniami článkov 2 ods. 2, 7 ods. 5, 17 ods. 2, 22 ods. 2, 46, 144 ods. 1, ods. 2, 152 ods. 4, 153, 154c ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, článkov 6 ods. 1, 8 ods. 1, ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd – spravodlivý proces a článkov 47, 49 ods. 2, 51, 52 odseky 1, 3 aţ 7, 53 a 54 Charty základných práv Európskej únie (2012/C 326/02) z 26. októbra 2012 hlavy VI (spravodlivosť) – právo na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces a hlavy VII (všeobecné ustanovenia upravujúce výklad a uplatňovanie Charty – rozsah pôsobnosti), vo vzťahu k zákonnosti a nezávislosti inšpekčnej sluţby podriadenej ministrovi vnútra vyšetrovať trestné veci príslušníkov Policajného zboru. Odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto pred rozhodnutím o týchto odvolaniach obţalovaných je povinný obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky, pretoţe aplikácia ustanovení § 10 ods. 1, ods. 8 písm. c), ods. 10 Tr. por. je rozhodujúca pre rozhodnutie o odvolaniach obţalovaných (R 10/1995). Odvolací súd - senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorému bola preskúmavaná trestná vec pridelená je toho názoru, ţe posúdenie predmetnej otázky vecne nepatrí do pôsobnosti všeobecných súdov, ale Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Tento názor je podporený aj vyjadreniami niektorých odborníkov zaoberajúcich sa touto problematikou. Návrh na začatie konania pred ústavným súdom bude podaný samostatne. Na základe týchto skutočností bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa opravný prostriedok. V Bratislave 04. júla 2017 6 4 To 5/2016 JUDr. Martin P i o v a r t s y , v . r . predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Sylvia Machalová