Najvyšší súd 1Sžf/100/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 74ods.

4 Daňového poriadku v znení relevantnom na prejednávanú vec odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bol

§ 68ods.

5 a 6 Daňového poriadku ţalobcovi ako platiteľovi dane (viď aj jeho IČ DPH) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „daň“, resp. „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2013 na tom skutkovom základe, ţe oproti nadmernému odpočtu vykázanému ţalobcom v daňovom priznaní bola správcom dane po vykonaní daňovej kontroly naopak zistená daňová povinnosť na DPH. Vyrubenie dane pri aplikácii ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej tieţ na účely rozsudku „zák. č. 222/2004 Z.z.“) správca dane odôvodnil tým, ţe šetrením za príslušné zdaňovacie obdobie boli zistené také skutočnosti a vykonané dôkazy, ktoré odôvodňovali potvrdiť výsledok daňovej kontroly uvedený v protokole z daňovej kontroly č. 9611401/5/3331392/2014/Gas z 08.07.2014 (ďalej na účely rozsudku len „protokol“).

§ 68ods.

5 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani. 3 1Sţf/100/2015 3. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je jednoznačné, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za vymedzené zdaniteľné obdobie s nasledovným prerokovaním protokolu, pričom uvedenou kontrolou preveroval opodstatnenosť údajov týkajúcich sa uplatneného nároku na odpočítane dane z pridanej hodnoty. Z daňového spisu záverom vyplýva, ţe základným dôvodom pre nepriznanie poţadovaného nadmerného odpočtu je nesplnenie hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) [ţalobca nepreukázal, ţe predmetnú sluţbu nadobudol] a § 51 ods. 1 písm. a) [ţalobca nepredloţil daňovej kontrole faktúru, na základe ktorej by mu vznikol nárok na odpočítanie dane] zák. č. 222/2004 Z.z.

§ 49ods.

1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

§ 49ods.

2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou

odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

§ 51ods.

1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení právo na odpočítanie dane

§ 49

môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane

§ 49ods.

2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú

§ 71

.

§ 19ods.

1 zák. č. 222/2004 Z.z. v citovanom znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru

§ 8ods.

1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 4. Nehodnovernými majú byť

správcu dane údaje fakturované na vstupe, ktoré sa týkajú nasledujúcich zdaniteľných obchodov ţalobcu: 4 1Sţf/100/2015

1. a)stavebné a zemné práce od poskytovateľom sluţby MIKRA – TRADE s.r.o., Zvolen, (ďalej na účely rozsudku len „poskytovateľ služby“), za ktorých údajné vykonanie vystavil poskytovateľ sluţby faktúru z 10.11.2013, nakoľko
2. i)uvedený poskytovateľ sluţby nemá zamestnancov a ani stavebné mechanizmy na vykonanie prác, ktoré sú uvedené na predmetnej faktúre,
3. ii)jeho subdodávateľ, pán Ľ. B. (ďalej na účely rozsudku aj „subdodávateľ“),

§ 250jods.

1 O.s.p. 9. S poukazom na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Daňového poriadku ako aj zák. č. 222/2004 Z.z., a po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane, ţalobných dôvodov a argumentácie ţalovaného krajský súd zdôraznil rozdielnosť skutkových okolností u obidvoch poskytovateľov sluţby, nakoľko u spoločnosti VERTICALIS s.r.o. nemal pochybnosti o vykonaní prác týmto dodávateľom, vzhľadom na jeho personálne a materiálne vybavenie, avšak u poskytovateľa sluţby bolo zrejmé, ţe svoju činnosť mohol uskutočniť len na základe ďalšieho zmluvného vzťahu s inými subdodávateľmi. 10.

krajského súdu z objektívnych zistení v rámci vykonávaného dokazovania správcom dane vyplynulo, ţe fakturované práce poskytovateľom sluţby neuskutočnil on sám ale ani ním označený subdodávateľ. Ak nebolo preukázané uskutočnenie vykázaných prác subdodávateľom, nemal právo následne fakturovať ani poskytovateľ sluţby práce, o ktorých tvrdil, ţe boli vykonané pre ţalobcu. 11. K námietke ţalobcu, ţe v zmysle ustanovenia § 538 Obchodného zákonníka zhotoviteľ diela môţe poveriť jeho vykonaním inú osobu, krajský súd uviedol, ţe ţalobcom tvrdené vykonanie prác musí byť aj preukázané. Nakoľko z vykonaného dokazovania však pre krajský súd vyplynulo, ţe poskytovateľ sluţby nebol personálne ani technicky vybavený na vykonanie fakturovaných prác, a súčasne 6 1Sţf/100/2015 svedok pán Ľ. B. ako označený subdodávateľ poprel, ţe by tieto práce vykonal, potom pre krajský súd je jednoznačne zistené, ţe deklarované skutočnosti vo faktúre nezodpovedajú reálnemu dodaniu prác poskytovateľom sluţby. 12. Ďalej sa krajský súd vyjadril k námietkam ţalobcu, ţe - správca dane „penalizuje“ ţalobcu za nedostatky poskytovateľa sluţby, ako aj ţe - ţalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na základe vyššie citovaných ustanovení krajský súd ţalobu zamietol. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A) 13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 07.08.2015 (č.l. 63) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania: - konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm.

1. b)O.s.p.], - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.
2. d)O.s.p.] ako aj - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm.
3. f)O.s.p.]. 14. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky ţalobcu: - zmluva o dielo uzatvorená medzi ţalobcom a poskytovateľom sluţby nezakázala poveriť vykonaním diela inú osobu, tak poskytovateľ sluţby poveril vykonaním diela subdodávateľa, - uskutočnenie prác bolo o ţalobcom ako aj poskytovateľom sluţby potvrdené a preukázané Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 09.11.2013, o subdodávateľom ako svedkom potvrdené, čo krajský súd nesprávne vyhodnotil, o objednávateľom potvrdené prostredníctvom Zápisu z prevzatia prác z 13.11.2013, ţe práce boli vykonané v súlade so Zmluvou o dielo, 7 1Sţf/100/2015 - u správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z dôvodu preverenia subdodávateľov stavby, na ktorých ţalobca nemá ţiadny vplyv o a preto fakt, ţe ţalobca nevie preukázať, akým spôsobom subdodávateľ (osoba, s ktorou nebol v ţiadnom zmluvnom vzťahu) zrealizoval dielo, ktoré si objednal, nemôţe mať vplyv na právo ţalobcu na odpočet DPH, o ţalovaný ani samotný súd nemôţe od ţalobcu poţadovať preverovanie kaţdého moţného subdodávateľa ním objednaného diela, o obdobne aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sţf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 alebo sp.zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, resp. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012 Mahagében Kft., resp. P. D., - predloţený spis ţalovaného nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä sp.zn. 3 Sţo/7/2012), o ţalobca na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.07.2015 skutočnosť nesprávneho predloţenia administratívneho spisu riadne namietol, avšak krajský súd námietku ţalobcu nezohľadnil a daňový spis posúdil ako spis, z ktorého mal moţnosť posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu. 15. Súčasne ţalobca v odvolaní popísal dielo ako „uskutočnenie stavebných a zemných prác „oprava krytia potrubia na trase Silica, Ardovo, Jelšovce“ v rozsahu úpravy vodného toku, zemných prác, výkopov, montáže poloveget. panelov vo svahu, odstránenie ornice, výkopy, rozprestretie ornice, založenie trávnika a spevnenie svahov SO 02.“ 16. Záverom ţalobca navrhol uznesením zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia vo vyčíslenej výške 177,86 € a náhradu iných trov konania vo výške 70 €. B) 8 1Sţf/100/2015 17. Z veľmi stručného vyjadrenia ţalovaného zo 07.09.2015 (č.l. 112) vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym posúdením veci v rozsudku krajského súdu a námietky ţalobcu v odvolaní povaţuje za neopodstatnené. 18. Vo vyjadrení ţalovaný však niektoré z moţných procesných riešení odvolacieho konania nenavrhol. IV. Právne názory odvolacieho súdu 19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 20. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v preskúmavanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 9 1Sţf/100/2015 21. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) Najvyšší súd celkom zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka, či na základe podkladov predloţených ţalobcom počas daňovej kontroly boli dostatočne preukázané skutočností opodstatnene nasvedčujúce záveru, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo, t.j. otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu o odmietnutí jeho zrušujúcich argumentov. 10 1Sţf/100/2015 Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty preskúmavanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie 11 1Sţf/100/2015 dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).
5. Na prvom mieste musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe ţalobca svoje odvolanie oprel o nasledujúci odvolací dôvod, ktorý spochybňuje riadnosť zistenia skutkového stavu prvostupňovým súdom : - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.].
6. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia striktne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil správny orgán („a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) a riadne („a contrario“ písmeno b/ O.s.p.) zachytil v administratívnom spise s výnimkou (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ktorá má svoj základ v povinnosti postupovať pri preverovaní skutkového stavu

zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

§ 250iods.

1 v citovanom znení pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 250iods.

2 v citovanom znení platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

1. Nakoľko v preskúmavanej veci však krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p. nepristúpil, dokazovanie z iného dôvodu nevykonával – viď zápisnica z pojednávania na č.l. 47 (oboznámenie účastníkov s pripojeným administratívnym spisom, ktoré na pojednávaní môţe vykonať krajský súd, nespadá pod procesný inštitút súdneho dokazovania) a ani Najvyšší súd z charakteru preskúmavanej veci (na rozhodnutie o dodatočnom vyrubení daňovej povinnosti nie je moţné nazerať ako na správne trestanie) 12 1Sţf/100/2015 nezistil nutnosť tejto aplikácie v preskúmavanej veci, preto ani nemohol na tieto odvolacie dôvody v celosti prihliadnuť.
2. Ďalej ţalobca namietal existenciu vady u daňového spisu predloţeného ţalovaným, nakoľko tento nie je v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V uvedenej súvislosti ţalobca zdôraznil, ţe na pojednávaní uskutočnenom dňa 07.07.2015 (č.l. 48) skutočnosť nesprávneho predloţenia administratívneho spisu riadne namietol, avšak krajský súd námietku ţalobcu nezohľadnil a daňový spis posúdil ako spis, z ktorého mal moţnosť posúdiť zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu.
3. V texte zápisnice o pojednávaní je zachytené nasledujúce vyjadrenie právneho zástupcu ţalobcu: „Právny zástupca žalobcu sa dotazuje, či súdu bol zaslaný administratívny spis. Po nahliadnutí do administratívneho spisu právny zástupca žalobcu namieta skutočnosť, že nebol predložený administratívny spis správne, ak nebol zažumalizovaný tak, ako vyžaduje O.s.p. Má za to, že je tu daný dôvod na zrušenie rozhodnutia

§ 250jods.

3 O.s.p., pretože aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR za administratívny spis je možné považovať len spis riadne žurnalizovaný, zabezpečený tak, aby nebolo možné z neho vyberať listiny a to tento spis nespĺňa takúto požiadavku. Oboznamuje sa so spisom a predsedníčka senátu konštatuje, že sa jedná o originály listín a tieto sú označené poradovými číslami, pričom obsah spisového obalu je uvedený vo vyjadrení žalovaného k žalobe ako zoznam dokumentov

čl.40.“

1. Z citovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 3 Sţo/7/2012 pre preskúmavanú vec vyplýva (viď aj č.l. 104), ţe: „Základným nedostatkom spisu žalovaného, v ktorom je vedené odvolanie žalobkyne je, že je nežurnalizovaný. Jednotlivé listiny nie sú chronologicky usporiadané a zviazané, a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou žalovaného. Spôsob vedenia spisu teda neumožňuje zachovať neporušenosť spisu počas jeho manipulácie v administratívnom konaní a v súdnom konaní a identifikovať, či napadnuté rozhodnutia majú svoj základ v obsahu spisu. 13 1Sţf/100/2015 Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že pod administratívnym spisom treba rozumieť úplný, žurnalizovaný a originálny zväzok listín týkajúcich sa veci, vrátane originálu dokladov o doručení rozhodnutia. Zákonná povinnosť žalovaného správneho orgánu bez meškania predložiť administratívny spis spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa je upravená v ustanovení § 250d ods. 1 O.s.p.) a pri predkladaní administratívneho spisu je potrebné uvedené rešpektovať, pretože úplný, žurnalizovaný a originálny spisový materiál vo veci zlepšuje procesné podmienky pre efektívne vedenie súdneho preskúmavacieho konania. Pre procesné pochybenia (neúplnosť spisu), ktoré mali za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia, sa odvolací súd vecou meritórne zaoberať nemohol.“
2. Najvyšší súd sa s odvolacou námietkou o nesprávnej ţurnalizácii spisu daňového orgánu stotoţňuje iba potiaľ, ak sa týka nedodrţania poţiadavky predloţenia spisu daňového orgánu, v ktorom sú jednotlivé listiny zviazané a pre účely súdneho konania plombované pečiatkou ţalovaného. Avšak ţalobca, napriek uvedenému, nepreukázal, ţe toto pochybenie by spôsobilo neúplnosť predloţeného spisu tým, ţe chýbajú konkrétne listiny, o ktoré sa opiera prvostupňové, resp. napadnuté rozhodnutie. Práve tento nedostatok spisu bol v konaní sp.zn. 3Sţo/7/2012 naplnením zrušujúceho dôvodu a ţalovaný bol usmernený, aby v ďalšom konaní chýbajúce doklady (najmä listy vlastníctva, zmluvu o nájme a podnájme poľnohospodárskych pozemkov, grafický náčrt parciel, identifikáciu parciel z katastra nehnuteľností) do spisu zadováţil.
3. V súvislosti s odvolacím dôvodom

§ 205ods.

2 písm. f) O.s.p. ţalobca najmä poukazoval na zmluvu o dielo uzatvorenú medzi ţalobcom a poskytovateľom sluţby a to, ţe uvedená zmluva zmluvným stranám nezakázala poveriť vykonaním diela inú osobu. Preto u poskytovateľa sluţby neboli ţiadne prekáţky na poverenie vykonania diela hore uvedeného subdodávateľa (viď bod č. 4). S uvedenou námietkou Najvyšší súd nesúhlasí z niţšie uvedených dôvodov.

1. Hoci malo byť uskutočnenie prác potvrdené poskytovateľom sluţby a ďalej preukázané Zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 09.11.2013, Najvyšší súd má 14 1Sţf/100/2015 jednoznačne, rovnako ako pred tým ţalovaný a krajský súd, preukázaný opak zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 05.05.2014 (príloha č. 19 administratívneho spisu) so svedkom pánom Ľ. B. potvrdené, ţe uvedený subdodávateľ mal zamestnaného iba jediného zamestnanca, hoci tvrdil, ţe práce na vyčlenenom potrubí na zverenom úseku v rozmedzí 163 km sa mali v mene subdodávateľa vykonávať s vyuţitím aţ 5 jeho zamestnancov.
2. Práve v súvislosti s uvedeným tvrdením bol ţalobca vystavený dôkaznému bremenu, ţe uvedený subdodávateľ skutočne aj zemné práce vo fakturovanom rozsahu vykonal. Túto skutočnosť nepreukázal ani zápis zo 27.09.2013 o odovzdaní pracoviska s objednávateľom či z 09.11.2013 o odovzdaní stavby alebo budovy s poskytovateľom sluţby, resp. ţe objednávateľ v Zápise z prevzatia prác zo dňa 13.11.2013 potvrdil, ţe práce boli vykonané v súlade so Zmluvou o dielo. Všetky ţalobcom predkladané dôkazy v ţiadnom prípade nepreukázali tvrdenie ţalobcu, ţe údaje o obsahu zdaniteľného plnenia uvedené v spornej faktúre (č.l. 20), t.j. „fakturujeme Vám za stavebné a zemné práce

dohody na akcii Oprava krytia potrubia na trase Silica, Ardovo, Jelšovce“, a o osobe, ktorá tvrdí, ţe tieto práce, vykonala, resp. ich zabezpečila.

1. Ani tvrdenie ţalobcu, ţe nevie a ani nemusí preukázať, akým spôsobom subdodávateľ ako osoba, s ktorou nebol v ţiadnom zmluvnom vzťahu, zrealizoval dielo, ktoré si objednal, nie je dôvodné. S tým tieţ súvisí tvrdenie ţalobcu, ţe ani ţalovaný ani samotný súd nemôţe od ţalobcu poţadovať preverovanie kaţdého moţného subdodávateľa ním objednaného diela. Na tomto mieste musí Najvyšší súd najmä v zmysle § 538 Obchodného zákonníka zdôrazniť, ţe ţalobca sa zodpovednosti za svojich dodávateľov, resp. subdodávateľov nezbaví [viď povinnosť ţalobcu ako podnikateľa prevádzkovať ţivnosť riadne, poctivo a odborne v zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon)], nakoľko platí naďalej fikcia, ţe aj v tomto prípade ako by zemné práce vykonal sám. Preto je celkom dôvodná a legitímne očakávaná zo strany ţalobcu kontrolná činnosť vykonávania prác na zverenom úseku.
2. Potom Najvyšší súd v súvislosti s tvrdením subdodávateľa, ţe práce mali byť vykonávané subdodávateľom na úseku potrubia, ktorý je vymedzený lokalitami Silica, Ardovo, Jelšovce s uznanou vzdialenosťou najmenej 163 km, poukazuje na dôkazné bremeno 15 1Sţf/100/2015 ţalobcu, ţe si mal prostredníctvom zmluvného vzťahu s poskytovateľom sluţieb aj zabezpečiť výkon svojej kontrolnej právomoci smerom k subdodávateľovi, aby zabezpečil naplnenie svojej hore uvedenej zodpovednosti za vykonanie diela.
3. Pokiaľ ţalobca v súvislosti s dôkazným bremenom v daňovom konaním poukazuje na obdobné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sţf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 alebo sp.zn. 3Sţf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, resp. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených veciach sp.zn. C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012 Mahagében Kft., resp. P. D., Najvyšší súd v zmysle uvedenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie najmä s prihliadnutím na rozsah deklarovaných prác kladie dôraz na povinnosť preukázania splnenia objektívnych kritérií zdaniteľných obchodov a s tým súvisiacich vecných a formálnych podmienok vzniku a výkonu práva na odpočet dane (viď okrajový bod č. 51 na č.l. 98, resp. č.l. 87). Práve povinnosť ţalobcu preukázať splnenie podmienky konať s riadnou starostlivosťou (viď okrajový bod č. 58 v rozsudku sp.zn. C-80/11 a C-142/11) stavia ţalobcu do procesnej pozície predkladateľa dôkazov, ţe vzhľadom na konkrétne vecné a formálne podmienky zdaniteľného obchodu sa aj tak správal.
4. Avšak Najvyšší súd s prihliadnutím na objednávku č. 30/2013 z 25.09.2013 (č.l. 21) musí konštatovať, ţe tam vymedzený úsek trasy potrubia, časová lehota a rozsah prác je takmer totoţný s tým, čo mala súčasne pre ţalobcu vykonávať spoločnosť VERTICALIS v zmysle objednávky z 21.09.2013 (č.l. 17) v období od 29.
5. do 09.11.2013 a z uvedeného dôvodu sa preto nedá ani vylúčiť duplicita zamýšľaných prác pre ţalobcu. Navyše pozornosti Najvyššieho súdu neuniklo, ţe hoci ţalobca so spoločnosťou VERTICALIS písomne uzavrel zmluvu o dielo č. 01/10/2013, tak listinný dôkaz, ţe v prípade poskytovateľa sluţieb bola tieţ obdobná zmluva uzatvorená, v odvolacom konaní nepredloţil. V.
6. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má všetky formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia poţadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutie finančného orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi 16 1Sţf/100/2015 zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie nadmerného odpočtu na dani z príjmov. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
7. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo vyššie uvedených právnych názoroch (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

1. Najvyšší súd v preskúmavanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 17 1Sţf/100/2015
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 28. marca 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská