Obsah (14)

§ 74§ 68§ 165b§ 17§ 250j§ 221§ 212§ 220§ 250i§ 45§ 219§156§ 224§ 151

Najvyšší súd 1Sžf/106/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 74ods.

4 Daňového poriadku v znení relevantnom na preskúmavanú vec odvolací orgán napadnuté rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu. 2. Prvostupňovým rozhodnutím bol

§ 68ods.

5 v nadväznosti na § 165b ods. 1 Daňového poriadku ţalobcovi ako daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby (ďalej na účely rozsudku tieţ „daň“) za zdaňovacie obdobie 2011 na tom právnom základe, ţe nebolo preukázané reálne plnenie prác spoločnosťou W. Investments group, a.s. (ďalej na účely rozsudku len „dodávateľ žalobcu“), a preto správca dane s poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku ako aj § 17 ods. 2 písm. a), § 21 ods. 2 a § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 595/2003 Z.z.“) neuznal náklady z faktúr vystavených dodávateľom. 3 1Sţf/106/2015

§ 68ods.

5 Daňového poriadku v citovanom znení správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

§ 165bods.

1 Daňového poriadku v citovanom znení daňové konanie začaté

zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí

zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

§ 17ods.

2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z.z. v citovanom znení výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami

odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno

tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

1. Ďalej z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe správca dane vykonal u ţalobcu daňovú kontrolu za
2. štvrťrok 2011 s prerokovaním protokolu zo 04.02.2014 (ďalej len „protokol“), pričom uvedenou daňovou kontrolou zistil, ţe - ţalobca si v rozpore so zák. č. 595/2003 Z.z. zahrnul do daňových nákladov nasledovné faktúry od dodávateľa ţalobcu: o č. 20119054 z 30.06.2011 a o č. 20118038 z 30.09.2011, - svedok pán E..W.. (predseda predstavenstva dodávateľa ţalobcu) na ústnom daňovom pojednávaní oznámil odcudzenie poţadovaných dokladov, o preto ich nemôţe predloţiť, o uviedol mená zamestnancov, ktorí pravdepodobne mali vykonať sporné práce, - 12 predvolaných svedkov sa prostredníctvom písomných vyjadrení ospravedlnili z ústneho pojednávania vytýčeného na dni
3. a
5. 2013 a v nich vyhlásili, ţe sa nezúčastnili na vykonávaní prác v Banskej Bystrici o na ţiadosť právneho zástupcu ţalobcu správca dane vyhovel ţiadosti o nazretie do daňového spisu a vyhotovil fotokópie tak písomných vyhlásení ako aj zápisnice.
6. Z vykonaného dokazovania, t.j. písomné vyjadrenie osôb predvolaných na ústne pojednávanie ako aj zo svedectva predsedu predstavenstva dodávateľa ţalobcu 4 1Sţf/106/2015 a s prihliadnutím na neunesenie dôkazného bremena ţalobcom v daňovom konaní správca dane a následne aj ţalovaný vyvodil záver, ţe ţalobca predloţenými faktúrami v zmysle § 2 písm. i), § 17 ods. 2 a § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z.z. nepreukázal, ţe materiál dodal a predmetné práce pre ţalobcu vykonal dodávateľ ţalobcu. Uplatnením predmetných výdavkov (nákladov) preto

ţalovaného ţalobca porušil hore uvedené ustanovenia zák. č. 595/2003 Z.z., a preto správca dane po vykonanej daňovej kontrole zníţil ţalobcom uplatnené výdavky a následne vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby v tam uvedenej sume. II. Konanie na prvostupňovom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Banskej Bystrici ţalobu z 21.11.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici ako prvostupňový súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v zmysle § 250g O.s.p. dospel k záveru, ţe ţaloba nebola podaná dôvodne, preto ţalobu zamietol

§ 250jods.

1 O.s.p. Preto ju na základe niţšie uvedených dôvodov postupom

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol.

1. S poukazom na dotknuté ustanovenia zák. č. 595/2003 Z.z., Daňového poriadku a Občianskeho súdneho poriadku a po rekapitulácii skutkového stavu zachyteného v spise správcu dane krajský súd označil ţalobcom namietané pochybenie ţalovaného spočívajúce v tom, ţe sa náleţitým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ţalobcu v odvolaní týkajúcou sa vykonania svedeckých výpovedí, za neopodstatnenú. Správca dane predvolal na deň
2. a 11.12.2013 zamestnancov dodávateľa ţalobcu, a to G. ktorí doručili písomné vyjadrenie s overenými podpismi. Nakoľko

krajského súdu (str. 11 rozsudku krajského súdu) sa nejedná o svedecké výpovede podané v písomnej forme, ale jedná sa o dôkaz v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 Daňového poriadku, tak tieto v súvislosti s ostatnými dôkazmi potvrdzujú určitú skutočnosť významnú pre konanie. 5 1Sţf/106/2015

1. Krajský súd tieţ nesúhlasil s označením postupu daňových orgánov za nesprávny, ak nevyhoveli poţiadavke ţalobcu o opätovné vypočutie svedka E.E. na okolnosti vykonania stavebných prác. Krajský súd označil ďalej za účelové aj poukazovanie ţalobcu na nevykonanie ním označeného dôkazu – oboznámenie sa so zrekonštruovanými dokladmi dodávateľa ţalobcu za roky 2011 a 2012, nakoľko rekonštrukcia bola ukončená uţ v priebehu odvolacieho daňového konania a nebola predloţená. III. Odvolanie žalobcu/ stanoviská A)
2. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 19.08.2013 (č.l. 61 faxom a č.l. 69 v písomnom vyhotovení s doplnením podpisu) proti rozsudku krajského súdu ţalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania: - v konaní došlo k vadám

§ 221ods.

1 písm.

1. f)O.s.p., nakoľko sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm.
2. a)O.s.p.], - konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm.
3. b)O.s.p.], - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 205 ods. 2 písm.
4. d)O.s.p.]. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie dôvody ţalobcu. 11. Odvolacie námietky ţalobcu v stručnom prehľade: - ţalovaný sa náleţitým spôsobom nevysporiadal s argumentáciou ţalobcu ohľadom zabezpečovania svedeckých výpovedí, - ţalobca má dojem, ţe krajský súd sa snaţí konvalidovať nezákonný postup správneho orgánu, - štatutárny orgán dodávateľa ţalobcu vo svojej výpovedi potvrdil, ţe práce boli vykonané dodávateľom ţalobcu, - správca dane preniesol na daňový subjekt dôkazné bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam na strane dodávateľa ţalobcu, 6 1Sţf/106/2015 - bolo povinnosťou správcu dane sa vysporiadať s dôkazmi opakovane navrhovanými ţalobcom v správnom konaní vrátane poţiadavky ţalobcu o opätovné vypočutie svedka pána E.E.. 12. Záverom ţalobca navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si neuplatnil náhradu trov právneho zastúpenia. B) 13. Zo stanoviska ţalovaného zo 06.10.2015 (č.l. 80) po uvedení hore citovaných odvolacích námietok vyplýva, ţe tieto námietky vyhodnotil ako nedôvodné a preto odkazuje na vyjadrenie 19.02.2015 k ţalobe, kde sa s námietkami podrobne vysporiadal. Ďalej ţalovaný opätovne uvádza, ţe správca dane v priebehu daňovej kontroly zákonným spôsobom vypočul ako svedka iba pána E.E., predsedu predstavenstva dodávateľa ţalobcu. Tieţ v súlade so zákonom postupoval aj pri predvolaní zamestnancov uvedeného dodávateľa ţalobcu ako aj pri vykonávaní iných dôkazov. 14. Záverom ţalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu 15. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) ako aj s prihliadnutím na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.), 7 1Sţf/106/2015 a preto postupom

§ 220v spoj.

s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím

§ 250ja ods.

3 O.s.p. zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov. 16. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (v prejednávanej veci ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu správcu dane. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 17. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutie, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009 či sp. zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi. 8 1Sţf/106/2015

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd sčasti nestotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania napadnutého rozhodnutia, je procesno-právna otázka, či postačuje nahradiť poţadované svedectvo písomným vyhlásením predvolaných osôb. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré ţalobca vyuţil na spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k procesnej čistote postupu správneho orgánu smerujúceho k vysloveniu napadnutého rozhodnutia. Aţ po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo ţalobcovi na prieskum zákonnosti samotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je moţné analogicky pouţiť aj vo vzťahu k argumentácii ţalovaného.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať 9 1Sţf/106/2015 na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Ţalobca v odvolacích dôvodoch okrem iného uviedol, ţe krajský súd ako súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam [viď odvolací dôvod zakotvený v § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.].
5. V súvislosti s uvedeným musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe v zmysle § 250i ods. 1 O.s.p. a s prihliadnutím na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia striktne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil („a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny orgán a riadne („a contrario“ písmeno b/ O.s.p.) zachytil v administratívnom spise s výnimkou (§ 250i ods. 2 O.s.p.), ktorá má svoj základ v povinnosti postupovať pri preverovaní skutkového stavu

zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

§ 250iods.

1 v citovanom znení pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 250iods.

2 v citovanom znení platí, že ak správny orgán

osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie

tretej časti druhej hlavy.

1. Nakoľko v preskúmavanej veci však krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p. nepristúpil, dokazovanie z iného dôvodu nevykonával – viď zápisnica z pojednávania na č.l. 49 (oboznámenie účastníkov s pripojeným administratívnym spisom, ktoré na pojednávaní môţe vykonať krajský súd, nespadá pod dokazovanie) a ani Najvyšší súd z charakteru preskúmavanej veci (na rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane nie je 10 1Sţf/106/2015 moţné nazerať ako na správne trestanie) nezistil nutnosť tejto aplikácie v preskúmavanej veci, preto ani nemohol na hore uvedený odvolací dôvod v celosti prihliadnuť.
2. V ďalších odvolacích dôvodoch sa ţalobca sústredil na procesné vady konania, ktoré majú svoj spoločný základ vo svedeckých výpovediach. Predovšetkým vytýkal ţalovanému, ţe správca dane sa uspokojil s písomným vyhlásením predvolaných zamestnancov dodávateľa ţalobcu, a tým vlastne znemoţnil ţalobcovi si uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, t.j. klásť svedkom otázky.

§ 45ods.

1 písm.

1. e)Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. 25. Správca dane ani ţalovaný nepopierajú, ţe sa uspokojili s písomným vyhlásením osôb (najmä prílohy č. 41 aţ 49 spisu správcu dane), ktoré boli predvolané na ústne pojednávanie v procesnej pozícii svedkov na deň 11.12.2013. Po oboznámení sa s obsahom jednotlivých písomných vyjadrení hore predvolaných osôb, t.j. najmä s prihliadnutím na absenciu poučenia o význame a dôsledkoch výpovede pre svedka v zmysle § 25 Daňového poriadku musí Najvyšší súd predovšetkým zdôrazniť, ţe svojim obsahom predstavujú čestné prehlásenia o určitých skutočnostiach. 26. Najvyšší súd sa v súvislosti s uvedeným musí poukázať na svoju doterajšiu judikatúru (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu sp.zn. 2Sţf/40/2011), prostredníctvom ktorých sa hodnotí úloha čestných vyhlásení, resp. listín s obdobným významom: „Aj keď v ustanovení § 29 ods. 4 citovaného zákona [zák. č. 511/1992 Zb. - poznámka] ide o demonštratívny výpočet dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov, z vymenovaných dôkazných prostriedkov vyplýva, že musí ísť o listinné dôkazy a výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to zákon č. 511/1992 Zb. v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Čestné vyhlásenie môže nahradiť dôkaz len za výnimočnej procesnej situácie a za splnenia striktných podmienok, ktoré sú upravené v Správnom poriadku (čestné vyhlásenie nemôže byť v rozpore so všeobecným záujmom, ani ním nemôže byť porušená rovnosť medzi účastníkmi konania), ktorý sa však na daňové konanie nevzťahuje (§ 101 11 1Sţf/106/2015 zákona 511/1992 Zb.), preto predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné.“ 27. Na základe uvedeného čestné prehlásenia a im na roveň obsahom postavené listiny (čo v preskúmavanej veci spĺňajú hore uvedené písomné vyjadrenia osôb predvolaných za svedkov) je nutné označiť za neprípustné dôkazné prostriedky. Tým, ţe ich správca dane zohľadnil, hoci ţalobca uţ vo svojom vyjadrení z 25.02.2014 k protokolu (viď č. 62 daňového spisu) tento postup namietal a poukazoval na porušenie svojho práva klásť predvolaným svedkom otázky, tak tým správca dane a následne aj ţalovaný, ktorý toto pochybenie správcu dane akceptoval, zaťaţili daňové konanie vadou s jednoznačným dopadom na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto Najvyšší súd vyhodnotil odvolaciu námietku ako dôvodnú a musel rozsudok krajského súdu zmeniť tak, ţe napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle § 250j ods. 2 písm.
2. e)O.s.p. 28. Ďalej ţalobca poukazoval na obsah výpovede svedka pána E.E., ktorý mal potvrdiť, ţe práce vykonané boli. Následne trval na opätovnom vypočutí uvedeného svedka a tieţ poukazoval na nedostatky pôvodne vykonaného výsluchu svedka (najmä § 25 Daňového poriadku o povinnosti správcu dane poučiť svedka – č. 58 v spojení s č. 16 daňového spisu). Najvyšší súd však z obsahu poučenia svedka zachyteného v zápisnici o ústnom pojednávaní z 21.08.2013 má preukázané, ţe správca dane nepochybil pri vypočutí svedka. Preto musel túto námietku vyhodnotiť ako irelevantnú. V. 29. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe nakoľko napadnuté rozhodnutie je postihnuté vadou s vplyvom na jeho zákonnosť, tak nevykazuje prvky zákonnosti v tom rozsahu, ako je poţadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Potom je nutné konštatovať, ţe uvedené rozhodnutie finančného orgánu nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý následne nemôţe byť logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa preto nestotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre priznanie jeho daňových práv. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov 12 1Sţf/106/2015 neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal. 30. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené závery (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. Bude preto úlohou dotknutého správneho orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych názorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely daňového konania a na jeho základe rozhodol.

1. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu ţalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho procesného riešenia daňovej výhody na strane ţalobcu a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu, ostatné jeho odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami ďalej nezaoberal.
2. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania ako aj so svojou dlhodobo ustálenou praxou neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie,

ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretoţe dôvodom podania tejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom 13 1Sţf/106/2015 súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie zakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.

§ 250ja ods.

5 O.s.p. proti rozsudku súdu

§ 250jods.

5 je prípustný opravný prostriedok

štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.

1. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava daňového konania je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového spisu Najvyšší súd dospel k záveru, ţe nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.
2. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nastalo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov právneho zastúpenia je ich doloţenie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3 - dňovej lehote po vyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného ţalobcu/ odporcu mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia. 35. Nakoľko právny zástupca úspešného ţalobcu si svoje právo v zákonnej 3- dňovej lehote uplatnila avšak nevyčíslila, a nakoľko zo súdneho spisu ďalej vyplýva, ţe by ţalobcovi vznikli ďalšie výdavky okrem uhradených súdnych poplatkov (č.l. 34 a č.l. 83), Najvyšší súd priznal náhradu trov konania iba vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

§ 151ods.

1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 14 1Sţf/106/2015

§ 151ods.

2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote

odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 28. marca 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská