← Slovensko

§ 155 ods. 1 písm. a zákona 563/2009 Z. Z.

Najvyšší súd 1Sžf/116/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu Ing. J.. Miroslava Gavalca PhD. a z členov J.. Igora Belka a J.. Mariána Trenčana, v právnej veci ţalobkyne: I. P., J. X., Š., IČO 34 454 144, proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v daňovom konaní, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/169/2014-43 zo dňa

  1. októbra 2015, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/169/2014-43 zo dňa
  2. októbra 2015 m e n í tak, ţe rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.08.2014 a rozhodnutie Daňového úradu Nitra č. 9417301/5/2822275/2014 zo dňa 16.06.2014 z r u š u j e a vec v r a c i a ž a l o v a n é m u na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý do 30 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť ţalobkyni na účet jej právneho zástupcu náhradu trov konania vo výške 658,72 €. 2 1Sţf/116/2015 O d ô v o d n e n i e I. Konanie pred správnym orgánom Daňový úrad Nitra (ďalej len správca dane) rozhodnutím č. 9417301/5/2822275/2014 zo dňa 16.06.2014 uloţil ţalobkyni podľa § 155 ods. 1 písm. a zákona č. 563/2009 Z.Z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) v znení neskorších predpisov pokutu vo výške 30,- € za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a/ bod 1 Daňového poriadku - nepodanie daňového priznania podľa zákona č. 222/2004 Z.Z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH) na daň z pridanej hodnoty (ďalej aj DPH alebo daň) za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v lehote do 26.05.
  3. Proti rozhodnutiu Daňového úradu podala ţalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, ţe splnomocnila konateľku spoločnosti MPP Consulting, s. r. o., Bratislava pani M. P. na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami s prideleným ID. Uviedla, ţe v uvedenej spoločnosti nastali v posledný deň na podanie daňového priznania ţalobkyne na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 prekáţky, ktoré neboli spôsobené touto spoločnosťou, keďţe na základe príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov odboru kriminálnej polície KR PZ Nitra bola dňa 26.05.2014 vykonaná prehliadka v objekte administratívnej budovy, v ktorej mala prenajaté priestory aj spoločnosť MPP Consulting, s. r. o. V čase od 06.50 hod. dňa 26.05.2014 aţ do 04.00 hod. nasledujúceho dňa 27.05.2014 nebol zo strany vyšetrovateľa umoţnený prístup k počítačovému vybaveniu spoločnosti a na jej serveroch sa nemohla vykonávať ţiadna činnosť, o čom bolo vystavené Krajským riaditeľstvom PZ v Nitre potvrdenie spoločnosti MPP Consulting s. r. o., ktoré ţalobkyňa priloţila k odvolaniu. Z tohto dôvodu podala splnomocnenkyňa ţalobkyne M. P. za ţalobkyňu daňové priznanie na DPH a kontrolný výkaz za predmetné zdaňovacie obdobie v najbliţší moţný termín dňa 27.05.
  4. Z uvedených dôvodov navrhla rozhodnutie o uloţení pokuty zrušiť. 3 1Sţf/116/2015 Ţalovaný rozhodnutím č. 1100304/1/380902/2014 zo dňa 25.08.2014 na odvolanie ţalobkyne rozhodnutie správcu dane potvrdil. Odvolacie dôvody ţalobkyne povaţoval za právne irelevantné, pričom poukázal na to, ţe ţalobkyňa, resp. osoba ňou splnomocnená na doručovanie písomností elektronickými prostriedkami, mohla v zmysle § 78 od. 2 zákona o DPH podať daňové priznanie od
  5. do
  6. dňa v mesiaci, ktorý nasleduje po skončení zdaňovacieho obdobia, v danom prípade od 01.05.2014 do 26.05.
  7. Nakoľko ţalobkyňa podala daňové priznanie na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014 aţ 27.05.2014, teda po uplynutí zákonnej lehoty, uloţil správca dane pokutu v súlade so zákonom, pričom prihliadol na závaţnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a stanovil ju v spodnej hranici zákonom stanoveného rozpätia. II. Konanie pred súdom prvého stupňa Včas podanou ţalobou sa ţalobkyňa domáhala na Krajskom súde v Trnave zrušenia rozhodnutia ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane a vrátenia veci na nové konanie. V ţalobe namietala, ţe vyššie uvedená argumentácia ţalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko ţiadny zákon neukladá, aby ktokoľvek uskutočňoval podania voči orgánom štátnej správy v rámci prvých dní poskytnutých lehôt, pretoţe ku koncu lehoty môţe nastať nepredvídaná objektívna skutočnosť, ktorá takého podanie znemoţní. Ţalobkyňa poukázala na článok 2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré poskytuje kaţdému nespochybniteľné právo konať čokoľvek, čo nie je zákonom zakázané, teda aj podávať podania v posledný deň lehoty na ich podanie. Ţalobkyňa ďalej namietala, ţe správca dane mal s poukazom na § 13 ods. 3 a § 29 ods. 1 Daňového poriadku vyhodnotiť jej podanie zo dňa 26.06.2014 označené ako odvolanie zároveň aj ako ţiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, nakoľko prehliadka iných priestorov uskutočnená orgánmi činnými v trestnom konaní je v zmysle § 29 ods. 1 Daňového poriadku takým závaţným dôvodom, na základe ktorého správca dane odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt do 30 dní poţiada, ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškaný úkon ţalobkyňa uskutočnila bezodkladne po odpadnutí prekáţky, ktorá jej v tom bránila, pričom omeškanie trvalo len jeden deň od uplynutia riadnej lehoty. 4 1Sţf/116/2015 V tejto súvislosti ţalobkyňa poukázala na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok, ktorý v skutkovo i právne obdobnej veci v rámci autoremedúry vyhovel odvolaniu spoločnosti TERVE Production, spol. s r. o. a zrušil vlastné rozhodnutie o vyrubení pokuty v sume 30,- € uvedenej spoločnosti za nepodanie daňového priznania v stanovenej lehote. Ţalobkyňa poukazovala na to, ţe napadnutým rozhodnutím ţalovaného došlo k porušeniu zásady totoţného rozhodovania v skutkovo zhodných prípadoch podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku, čím sa naplnil odvolací dôvod podľa §250j ods. 2 písm. e/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). Napokon ţalobkyňa poukázala na Upovedomenie o preskúmaní postupu policajta vyhotovené Krajskou prokuratúrou Nitra pod č. Kv69/14/4400-11 dňa 13.06.2014 (adresované M. P., jedinej spoločníčke a konateľke spoločnosti MPP Consulting, s. r. o.), v ktorom prokurátor Krajskej prokuratúry Nitra J.. J. L. okrem iného uvádza, ţe správca dane akceptuje osobitné potvrdenie vyšetrovateľa o vykonaní úkonu, ktorý M. P. technicky znemoţňoval v priebehu dňa 26.05.2014 plnenie si povinností voči príslušným správcom dane, ako dôvod prípadného omeškania s plnením si týchto povinností. Napriek tomu správca dane vydal rozhodnutie o uloţení pokuty ţalobkyni za omeškanie s podaním daňového priznania. Krajský súd rozsudkom č. k. 14S/169/2014-43 zo dňa 14.10.2015 ţalobu zamietol a ţalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, ţe ţalobkyňa, resp. ňou splnomocnená spoločnosť mohla podať daňové priznanie za predmetné zdaňovacie obdobie v čase od 01.
  8. aţ do 26.05.2014, keďţe posledný deň lehoty na podanie daňového priznania pripadol na nedeľu (25.05.2014). Poukázal na to, ţe daňový subjekt je povinný s náleţitou starostlivosťou dbať o to, aby si plnil svoje daňové povinnosti. V prípade, ţe v posledný deň lehoty na podanie daňového priznania ţalobkyňa zistila dôvody brániace poverenej spoločnosti podať daňové priznanie, mohla poţiadať správcu dane o odpustenie zmeškania lehoty, čo však nespravila a daňové priznanie podala aţ dňa 27.05.2014, teda jeden deň po uplynutí zákonnej lehoty. Krajský súd zastal názor, ţe podanie ţalobkyne zo dňa 26.06.2014 označené ako odvolanie nebolo moţné povaţovať za ţiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, pretoţe podanie takúto ţiadosť neobsahuje a kaţdé podanie je potrebné posúdiť podľa jeho obsahu. 5 1Sţf/116/2015 K námietke rozdielneho rozhodnutia Daňového úradu Bratislava, pobočka Pezinok za podobných skutkových a právnych okolností krajský súd uviedol, ţe ţalovaný ani prvostupňový správny orgán nie sú viazaní rozhodnutím iných správcov dane, pretoţe kaţdý prípad sa posudzuje individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti. Poukázal tieţ na to, ţe § 154 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku výslovne ukladá povinnosť správcovi dane uloţiť pokutu za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. a/ prvý a druhý bod, teda nevytvára moţnosť pre správcu dane, aby rozhodoval, či pokutu za správny delikt uloţí alebo nie. Nakoniec krajský súd uviedol, ţe uloţená pokuta na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby je vzhľadom na dĺţku omeškania primeraná miere zavinenia ţalobkyne. I I I . Odvolanie žalobkyne/stanovisko žalovaného Proti rozsudku krajského súdu podala ţalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, ţe postupom súdu prvého stupňa sa jej odňala moţnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. f/ OSP) a ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP). Poukázala na to, ţe súčasťou základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnuté v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky skutkovo a právne relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ţalobkyňa nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, ţe podanie zo dňa 26.06.2014 označené ako odvolanie nebolo moţné povaţovať za ţiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty. Trvala na tom, ţe predmetné odvolanie vzhľadom na jeho obsah jednoznačne smeruje k tomu, aby jej bola odpustená zmeškaná lehota. Vyjadrenie formalistického „Ţiadam o odpustenie zmeškanej lehoty“ je podľa ţalobkyne vzhľadom na okolnosti nadbytočné, nakoľko z obsahu podania je zjavné, za akým účelom bolo podané, čo ním ţalobkyňa ako daňový subjekt sleduje a čo ním chce dosiahnuť. 6 1Sţf/116/2015 Ţalobkyňa tieţ namietala, ţe postupom a rozhodnutím ţalovaného jej bola odňatá moţnosť konať pred správnym súdom tým, ţe jej bola skrátená lehota na vyuţitie inštitútu podania ţiadosti o odpustenie zmeškania lehoty. Tú v zmysle § 29 ods. 1 Daňového poriadku mohla podať do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, teda aţ do 26.06.
  9. Správca dane však vydal prvostupňové rozhodnutie o uloţení pokuty uţ dňa 16.06.2014, teda 10 dní pred uplynutím zákonnej lehoty na podanie ţiadosti. Ţalobkyňa poukázala na interný riadiaci akt Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23/2014, vydaný v zmysle § 160 ods. 2 Daňového poriadku – Metodický pokyn k ukladaniu sankcií za porušenie povinností pri predkladaní kontrolného výkazu DPH podľa § 78a zákona o DPH, v ktorom ministerstvo záväzne určuje, aby daňový orgán pokutu neuloţil, pokiaľ platiteľ podal kontrolný výkaz síce oneskorene, avšak z vlastného podnetu, t. j. bez výzvy. Pritom podľa § 78a ods. 1 zákona o DPH daňový úrad uloţí platiteľovi pokutu do výšky 10.000,- €, ak doručí kontrolný výkaz oneskorene. V prejednávanom prípade zákon o DPH obdobne „určuje povinnosť“ správcovi dane pokutu uloţiť, avšak metodický pokyn č. 23/2014 túto „povinnosť“ značne upresňuje a relativizuje, hoci textácia ustanovenia o uloţení sankcie („uloţí pokutu“) je v oboch prípadoch totoţná. Z uvedených dôvodov vyjadrila ţalobkyňa názor, ţe vzhľadom na predmetný metodický pokyn má ţalovaný ako aj správca dane pri aplikovaní princípu mutatis mutandis moţnosť pokutu neuloţiť, aj keď sa v zákone nachádza formulácia „uloţí pokutu“. Ţalobkyňa tieţ trvala na tom, ţe v inom, avšak skutkovo zhodnom prípade iného daňového subjektu (TERVE Production, spol. s r. o.), ktorého daňové veci taktieţ spravovala spoločnosť MPP Consulting, s. r. o., príslušný správca dane – Daňový úrad Bratislava, pobočka Pezinok zrušil vlastné rozhodnutie o uloţení rovnakej pokuty vo výške 30,- €, keď daňový subjekt rovnako meškal o jeden deň s podaním daňového priznania za rovnaké zdaňovacie obdobie, a to z rovnakých dôvodov. Podľa ţalobkyne nie je moţné tvrdiť, ţe kaţdý prípad sa posudzuje individuálne, s prihliadnutím na okolnosti prípadu a zároveň v zmysle § 3 ods. 9 Daňového poriadku neprihliadnuť na iný prípad, ktorý je absolútne totoţný. V danom prípade vznikli v skutkovo zhodných prípadoch neodôvodnené rozdiely, na ktoré nedbal správca dane, ani prvostupňový súd. Nakoniec ţalobkyňa vytýkala prvostupňovému súdu, ţe sa vôbec v odôvodnení rozsudku nezaoberal upovedomením Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv69/14/44001-11 7 1Sţf/116/2015 zo dňa 13.06.2014 o preskúmaní postupu policajta, adresovanom M. P., ktoré obsahovalo vyjadrenie vedúceho oddelenia ekonomickej kriminality mjr. M.. P. spomenuté v odôvodnení ţaloby. Z uvedených dôvodov ţalobkyňa navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a vráti vec správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo rozsudok krajského súdu zruší a vráti mu vec na ďalšie konanie. Ţalovaný v písomnom stanovisku k odvolaniu poukázal na svoje vyjadrenie k ţalobe a dodal, ţe ţalobkyňa nesplnila všetky podmienky pre odpustenie zmeškanej lehoty súčasne, ktorými sú podanie ţiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania a zároveň urobenie zmeškaného úkonu v uvedenej lehote, a tieţ zaplatenie správneho poplatku. Ţalovaný upozornil na to, ţe predmet konania sa týkal nepodania daňového priznania a nie kontrolného výkazu a preto povaţoval námietku súvisiacu s metodickým pokynom Ministerstva financií Slovenskej republiky k ukladaniu sankcií za porušenie povinnosti pri predkladaní kontrolného výkazu DPH za nedôvodnú. IV. Právne závery odvolacieho súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 OSP a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s § 250ja ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (viď § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné a preto ho po preskúmaní odvolacích dôvodov postupom podľa § 220 OSP zmenil tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného i správcu dane a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v § 205 ods. 2 OSP prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 OSP) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto odvolací 8 1Sţf/116/2015 súd primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 OSP), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd ďalej zdôrazňuje, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009, či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s posudzovaným rozhodnutím ţalovaného súvisia. S ohľadom na prieskumný (nie nachádzajúci) charakter správneho súdnictva je správny súd pri súdnom prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia zásadne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil („a contrario“ § 250j ods. 2 písm. c/ OSP) správny orgán a riadne („a contrario“ písmeno b/ OSP) zachytil v administratívnom spise s niekoľkými výnimkami (§ 250i ods. 2 OSP), ktoré majú svoj základ v povinnosti postupovať pri preverovaní skutkového stavu podľa zásad úplnej apelácie v súlade s čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jednou z takýchto výnimiek je i rozhodnutie o uloţení sankcie, pri preskúmavaní ktorého správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom; súd môţe vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy uţ vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Nakoľko v preskúmavanej veci krajský súd v súdnom prieskume k aplikácii ustanovenia § 250i ods. 2 OSP nepristúpil a dokazovanie nevykonával a ani Najvyšší súd nezistil nutnosť tejto aplikácie v preskúmavanej veci, nebolo moţné prihliadnuť na v odvolaní uplatnený odvolací dôvod, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP). Tvrdenia o nesprávnych 9 1Sţf/116/2015 skutkových zisteniach súdu prvého stupňa však s ohľadom na skutočný obsah predmetnej argumentácie ţalobkyne povaţoval odvolací súd za námietku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Vychádzajúc zo stabilnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho právneho štátu), ktorý spočíva okrem iného v tom, ţe všetky subjekty práva môţu odôvodnene očakávať, ţe príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ţe ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tieţ II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v kaţdom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďţe práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999 Nález z
  10. septembra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS 44/1999 Nález z
  11. októbra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS 10/98; I.ÚS 54/02 Nález z
  12. novembra 2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750). Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Obsah zákonnej právnej normy nemôţe byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Poţiadavka na ústavne 10 1Sţf/116/2015 konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Nepodanie daňového priznania v zákonom stanovenej lehote sa podľa Daňového poriadku povaţuje za správny delikt, za ktorý správca dane uloţí pokutu v zákonom stanovených medziach. Zodpovednosť za správny delikt v systéme daňového trestania stojí na princípe objektívnej zodpovednosti, teda zodpovednosti za protiprávny stav (výsledok). Otázka zavinenia daňového subjektu je irelevantná, preukazuje sa len porušenie právnej povinnosti. K zbaveniu sa zodpovednosti za správny delikt môţe dôjsť len v prípade, ak zákon stanoví liberačné dôvody, ktoré by zbavovali daňovníka zodpovednosti za protiprávny stav. Daňový poriadok takéto liberačné dôvody vo vzťahu k oneskorenému podaniu daňového priznania nestanovuje. Najvyšší súd by mohol preto konštatovať, ţe nakoľko ţalobkyňa nedodrţala zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania za predmetné zdaňovacie obdobie, bolo jej konanie moţné kvalifikovať ako správny delikt a vyvodiť voči nej deliktuálnu zodpovednosť bez ohľadu na to, či porušenie právnej povinnosti nastalo jej zavinením alebo zavinením tretej osoby (porovnaj napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 1Sţf/71/2015, 1Sţf/30/2015). Podľa názoru odvolacieho súdu však nemoţno prehliadnuť skutočnosť s objektívnou príčinou, ţe ţalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o uloţení pokuty tvrdila, ţe v posledný deň zákonnej lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2014, ktorý pripadol na 26.05.2014, bolo jej zástupkyni M. P. (konateľke a spoločníčke spoločnosti MPP Consulting, s. r. o.), splnomocnenej ţalobkyňou na doručovanie písomností správcovi dane elektronickými prostriedkami, objektívne znemoţnené podať v mene ţalobkyne daňové priznanie. Preukázala to potvrdením vyšetrovateľky PZ zo dňa 27.05.2014, podľa ktorého v čase od 7,00 dňa 26.05.2014 do 4,00 dňa 27.05.2014 nebolo umoţnené zástupcom spoločnosti MPP Consulting, s. r. o. vykonávať na serveroch spoločnosti ţiadnu činnosť v dôsledku vykonania prehliadky priestorov spoločnosti orgánmi činnými v trestnom konaní. Uvedenú skutočnosť označila ţalobkyňa v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane za dôvod zmeškania lehoty na podanie daňového priznania a uviedla, ţe daňové priznanie 11 1Sţf/116/2015 i kontrolný výkaz DPH podala jej splnomocnenkyňa v najbliţší moţný termín dňa 27.05.
  13. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa ods. 2 správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa kaţdou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a pouţiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Podľa ods. 6 pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníţenie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada. Podľa ods. 9 správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 29 ods. 1 Daňového poriadku správca dane zo závaţných dôvodov odpustí zmeškanie lehoty, ak o to daňový subjekt poţiada najneskôr do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, a ak v tej istej lehote urobí zmeškaný úkon. Zmeškanie uţ predĺţenej lehoty nemoţno odpustiť. Daňový poriadok medzi základnými zásadami správy daní vymenúva i zásadu zachovávania práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ukladá správcovi dane postupovať pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom. Podľa názoru odvolacieho súdu sa daňové orgány sa uvedenými zásadami v prejednávanej veci dostatočne neriadili, pretoţe nevenovali náleţitú pozornosť tvrdeniam ţalobkyne uvedeným v odvolaní proti rozhodnutiu o uloţení pokuty a nevzali do úvahy skutočný obsah tohto jej úkonu. Jeho zjavným účelom totiţ bolo oznámiť správcovi dane dôvod zmeškania lehoty na podanie daňového priznania o jeden deň a informovanie správcu dane o vykonaní 12 1Sţf/116/2015 zmeškaného úkonu v nasledujúci deň po odpadnutí dôvodu zmeškania. Napriek tomu, ţe odvolanie nebolo výslovne označené aj ako ţiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, obsahovalo všetky atribúty takejto ţiadosti a daňové orgány boli povinné ho takto posudzovať, prípadne v rámci zásady súčinnosti s daňovým subjektom odstrániť pochybnosti o skutočnom obsahu a úmysle ţalobkyne. Správca dane však namiesto toho ešte počas plynutia zákonnej 30-dňovej lehoty na podanie ţiadosti o odpustenie zmeškanej lehoty rozhodol o uloţení pokuty ţalobkyni za oneskorené podanie daňového priznania, pričom tento jeho postup vyhodnotil ako zákonný nielen ţalovaný, ale i krajský súd. S uvedeným výkladom relevantných ustanovení Daňového poriadku sa odvolací súd nemohol stotoţniť, pretoţe sa prieči základným zásadám správy daní i široko koncipovanému ústavnému právu na tzv. inú právu ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR). Z uvedených dôvodov je Najvyšší súd toho názoru, ţe krajský súd v naznačenom smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď postup daňových orgánov po podaní odvolania ţalobkyne proti rozhodnutiu správcu dane o uloţení pokuty vyhodnotil ako zákonný. Odvolací súd povaţuje z potrebné zdôrazniť, ţe daňový subjekt má právo vykonať zákonom predpísaný úkon v ktorýkoľvek deň zákonom stanovenej lehoty, vrátane dňa posledného. Pokiaľ mu je v dôsledku výkonu právomoci iného štátneho orgánu znemoţnené vykonať takýto úkon v posledný deň zákonnej lehoty a v dôsledku tejto skutočnosti lehotu zmešká a zároveň príslušnému orgánu oznámi zmeškanie lehoty, preukáţe jeho dôvody a bezodkladne vykoná zmeškaný úkon, má právo sa spoľahnúť na to, ţe orgán štátu vyhodnotí jeho podania podľa ich skutočného obsahu tak, aby utrpel čo najmenšiu ujmu na svojich právach. S ohľadom na koncentračnú zásadu pri vymedzení rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 250b ods. 1, § 250h ods. 1 OSP), ktorá platí i pre odvolacie konanie, nemohol odvolací súd prihliadnuť na námietku poukazujúcu na metodický pokyn Ministerstva financií SR č. 23/2014 v súvislosti s ukladaním sankcií za porušenie povinností pri predkladaní kontrolného výkazu DPH, pretoţe túto námietku ţalobca nezahrnul do ţalobných dôvodov uplatnených do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. 13 1Sţf/116/2015 Odvolací súd samozrejme nespochybňuje oprávnenie Ministerstva financií SR usmerňovať orgány správy daní, aby za určitých okolností nezačínali konanie o uloţení pokuty daňovým subjektom i v tých prípadoch, kedy inak zákon s takýmto postupom počíta. Pripomína však, ţe správne súdy sú pri uplatňovaní svojej preskúmavacej právomoci viazané len zákonmi, nie internými aktami riadenia orgánov finančnej správy. K odvolacej námietke o porušení práva ţalobkyne na spravodlivé konanie a tým aj k odňatiu jej moţnosti konať pred súdom nedostatočným odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, ţe krajský súd zaujal naozaj veľmi stručné stanovisko k námietke rozdielneho posúdenie prakticky totoţnej otázky Daňovým úradom Bratislava, pobočky Pezinok, ktorý za prakticky rovnakých skutkových a právnych okolností zrušil vlastné rozhodnutie o uloţení pokuty spoločnosti TERVE Production spol. s r. o. za oneskorené podanie daňového priznania. K upovedomeniu prokurátora Krajskej prokuratúry v Nitre zo dňa 13.06.2014 o preskúmaní postupu policajta v súvislosti s vykonaním prehliadky iných priestorov u spoločnosti MPP Consulting, s. r. o., na ktoré poukazovala ţalobkyňa, sa krajský súd nevyjadril vôbec. Zaujal len paušálny názor, ţe kaţdý prípad sa posudzuje individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a ţe správca dane ani ţalovaný neboli viazaní rozhodnutím iného správcu dane. Postoj krajského súdu k predmetným námietkam ţalobkyne vyplynul z celkového právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, ktoré povaţuje odvolací súd z vyššie opísaných dôvodov za nesprávne. S ohľadom na právne závery odvolacieho súdu povaţuje tento súd za nadbytočné sa k predmetným odvolacím námietkam bliţšie vyjadrovať. Z uvedených dôvodov postupoval Najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 OSP a zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a vrátil vec ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou daňových orgánov zaoberať sa ţiadosťou ţalobkyne o odpustenie zmeškania lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2014 a právoplatne o nej rozhodnúť. Aţ v prípade negatívneho rozhodnutia o tejto ţiadosti bude moţné v prípadnom konaní o uloţení pokuty postupovať ďalej. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 a § 250k ods. 1 OSP tak, ţe v konaní úspešnej ţalobkyni ich náhradu priznal podľa vyčíslenia jej právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti 14 1Sţf/116/2015 Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) vo výške 518,72 € z titulu trov právneho zastúpenia a vo výške 140 € z titulu náhrady iných trov konania. Trovy konania pozostávajú z: a) trov právneho zastúpenia, za úkony právnej pomoci: - príprava a prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom 30.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky) – 134 € + reţijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, - písomné podanie – ţaloba zo dňa 6.10.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) – 134 € + reţijný paušál 8,04 € + 20 % DPH, - písomné podanie – odvolanie zo dňa 10.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky) – 139,83 € + reţijný paušál 8,39 € + 20 % DPH. b) iných trov konania: - súdny poplatok 70 € za ţalobu, - súdny poplatok 70 € za odvolanie. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 28.03.2017 Ing. J.. Miroslav Gavalec, PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.