Obsah (11)

§ 109§ 139§ 137§ 138§ 136§ 153§ 250j§ 212§ 219§156§ 224

Najvyšší súd 1Sžf/105/2015 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu senátu I

§ 109a § 137 ods.

2 písm.

1. a)a
2. b)zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len „zák. č. 25/2006 Z.z.“) vo veci námietok ţalobcu podaných

§ 139ods.

1 písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v uţšej súťaţi na predmet zákazky „NKP BH, rekonštrukcia hradného paláca a objektov v areáli BH“ (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá zákazka“) vyhlásenej verejným obstarávateľom Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej na účely rozsudku len „obstarávateľ“) v Úradnom vestníku Európskej únie č. 2014/S 004-003349 dňa 07.01.2014 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 4/2014 dňa 08.01.2014 pod značkou 98 – MUP, konanie o námietkach zastavil.

§ 109ods.

1 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre preskúmavanú vec úrad je ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.

§ 137ods.

2 písm.

1. a)a písm.
2. b)zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení úrad pri výkone dohľadu
3. a)rozhoduje o námietkach uchádzačov, záujemcov, účastníkov alebo osôb, ktorých práva alebo právom chránené záujmy boli alebo mohli byť dotknuté postupom kontrolovaného,
4. b)rozhoduje o námietkach orgánu štátnej správy, ak boli kontrolovanému poskytnuté finančné prostriedky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služieb z Európskej únie,

§ 139ods.

1 písm. b) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. 2. Skutkový stav zistený ţalovaným bol nasledujúci. Po podaní námietok ţalobcom (dňa 03.02.2014) proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného 3 1Sţf/105/2015 obstarávania v konaní o námietkach (začalo dňa 26.05.2014) obstarávateľ doručil dňa 30.05.2014 ţalovanému vyjadrenie k námietkam a kompletnú dokumentáciu týkajúcu sa predmetného verejného obstarávania. Medzičasom, listom z 18.02.2014 (č.l. 10) vzal ţalobca

ţalovaného námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej späť.

§ 138ods.

3 písm. a) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení konanie o námietkach sa vykoná osobitne k námietkam doručeným pred otváraním častí ponúk označených ako "Kritériá" a k námietkam doručeným po otváraní častí ponúk označených ako "Kritériá"; ustanovenie odseku 21 tým nie je dotknuté. Konanie o námietkach začne ak ide o námietky doručené pred otváraním častí ponúk, označených ako "Kritériá", jedenásty deň odo dňa doručenia informácie

§ 136ods.

9 písm. a), ak dochádza k výberu záujemcov, alebo jedenásty deň odo dňa doručenia informácie

§ 136ods.

9 písm. b) alebo c)

toho, ktorá skutočnosť nastane neskôr. 3. S poukazom na ustanovenia § 139 ods. 1 písm. d) a § 138 ods. 20 zák. č. 25/2006 Z.z. ţalovaný v napadnutom rozhodnutí odôvodnil, prečo sa časť kaucie 10.000,-- € vo výške 35 % z uhradenej sumy, t.j. 3 500,- Eur stáva príjmom štátneho rozpočtu a prečo zvyšná časť kaucie vo výške 6.500,- € bude ţalobcovi vrátená najneskôr do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

§ 153ods.

2 zák. č. 26/2005 Z.z. v citovanom znení na konanie

§ 138

až 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, 27) ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 27) II. Konanie na prvostupňovom správnom súde A)

1. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 01.07.2014 (č.l. 1) na Krajský súd v Bratislave.
2. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa po preskúmaní podmienok konania v ţalobe napadnutého rozhodnutia po zistení, ţe ţalobca spoločne so ţalobou nezaplatil súdny 4 1Sţf/105/2015 poplatok za jej podanie, a to ani po zaslaní výzvy, tak krajský súd uznesením zo dňa 06.05.2015 č. k. 2S/145/2014-38 konanie zastavil. Po zloţení súdneho poplatku v zákonnej lehote v zastavenom konaní pokračoval. B)
3. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe ţalobu je potrebné

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky ţalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie.

1. Po podrobnej rekapitulácii skutkového stavu odvolaciemu súdu známeho z pripojeného administratívneho spisu a citácii dotknutých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a zák. č. 25/2006 Z.z. krajskému súdu z citovaného § 138 ods. 3 zák. č. 25/2006 Z.z. vyplynulo, ţe konanie o námietkach nezačne doručením námietok ţalovanému, ale začne na základe právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie času. V preskúmavanej veci je právnym následkom uplynutia času začatie konania o námietkach podaných ţalobcom, konkrétne uplynutím
2. dňa od splnenia informačnej povinnosti ţalobcom v zmysle § 136 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z.
3. Krajský súd sa preto stotoţnil s názorom ţalovaného, ţe pri rozhodovaní o vrátení kaucie nie je rozhodujúce, kedy dôjde k späťvzatiu námietok. V uvedenej súvislosti ţalobca krajský súd zdôraznil, ţe ţalobca nesprávne poukázal na to, ţe v zmysle Občianskeho súdneho poriadku sa pri späťvzatí návrhu alebo ţaloby pred prvým pojednávaním vracia celý súdny poplatok zaplatený spolu s návrhom alebo zaplatený na základe výzvy súdu. III. Odvolanie žalobcu/stanoviská A)
4. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 30.07.2015 (č.l. 52) proti rozsudku prvostupňového súdu ţalovaný v súlade s § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody odvolania: - rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.]. - 5 1Sţf/105/2015 Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky ţalobcu. 10.

ţalobcu: - začatie konania o námietkach je podmienené dvoma kumulatívnymi skutočnosťami o uplynutie času a o podanie námietok navrhovateľom - k prideleniu námietok jednotlivým oddeleniam ţalovaného neprichádza zrejme počas dňa doručenia námietok, - inštitút kaucie smeruje k oddeľovaniu späťvzatia námietok pred začatím konania o námietkach a po začatí konania o námietkach, - v preskúmavanej veci námietky smerovali proti podmienkam uvedeným v oznámení, - dôvodom stiahnutia námietok na strane ţalobcu bolo zistenie, ţe poţadované podmienky účasti sa mu napokon podarilo skompletizovať do ţiadosti o účasť, - z toho, ţe konanie o stiahnutých námietkach začal ţalovaný dňa 26.05.2014 (3 mesiace

1. po)avšak dňa 20.02.2014 došlo k späťvzatiu námietok, vyplýva, ţe zdrţanie celého procesu verejného obstarávania by spôsobil len ţalovaný, - za svojvoľné je nutné označiť názor krajského súdu, ţe ţalovaný sa musí vysporiadať aj s námietkami, ktoré boli stiahnuté pred začatím konania o samotných námietkach rozhodnutím v zmysle § 139 ods. 1 písm.
2. d)zák. č. 25/2006 Z.z., - tieţ je mylný názor krajského súdu, ţe ţalobca späťvzatím námietok zavinil zastavenie konania, a preto mu ţalovaný nevrátil kauciu v plnej výške, - napadnuté rozhodnutie je poznačené vadou, ktorá spôsobuje jeho nulitu pre absenciu vôle prejavenej späťvzatím námietok pred začatím konania o námietkach, ako aj - ustanovenie § 165 ods. 7 z návrhu nového zákona o verejnom obstarávaní (ako príloha na č.l. 58 aţ 144) nasvedčuje argumentom ţalobcu. 11. Záverom ţalobca poţadoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil vec na ďalšie konanie. B) 12. Z vyjadrenia ţalovaného zo dňa 08.09.2015 (č.l. 149) vyplýva, ţe napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sú

ţalovaného zákonné, vecne správne, s čím sa stotoţnil aj krajský súd. 6 1Sţf/105/2015 Ďalej sa ţalovaný podrobne vyjadril k jednotlivým námietkam ţalobcu.

1. Najmä zdôraznil osobitnú úpravu konania o námietkach, ktoré má v zmysle § 138 ods. 3 v spojení s § 136 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. odlišne vymedzený začiatok konania. Tieţ upozornil na prekročenie preskúmavacej právomoci, keď sa prvostupňový súd zaoberal sa aj inými skutočnosťami, ktoré nemajú oporu v platnej legislatíve, t.j. v údajnej povinnosti ţalovaného uviesť vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, ţe ţalovaný má povinnosť vrátiť ţalobcovi 65% kaucie vo výroku rozhodnutia.
2. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. IV. Právne názory odvolacieho súdu
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212v spojení s § 246c ods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tieţ „O.s.p.“) ako aj ustanovení § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci pojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p. a s prihliadnutím na skutočnosť, ţe preverovanie zákonnosti rozhodnutia o prepadnutí /konfiškácii/ časti zloţenej sankcie vyţaduje od správneho súdu konať v rámci úplnej jurisdikcie, tak takýto postup v odvolacom konaní senát vzhľadom na charakter napadnutého rozhodnutia nepovaţoval za potrebný) a po neverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné, pretoţe odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu je vo výroku vecne správny a vydaný v súlade so zákonom, a preto ho po preskúmaní dôleţitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil, a to čiastočne aj z iných dôvodov. 7 1Sţf/105/2015 16. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) zaloţil iba na návrhovej slobode účastníka (ţalobcu), t.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si

Občianskeho súdneho poriadku z prostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy. 17. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení ţalobe a o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami ţalobcu (§ 250j ods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Ďalej zdôrazňuje, ţe

ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sţo 84/2007, sp.zn. 6 Sţo 98/2008, sp.zn. 1 Sţo 33/2008, sp.zn. 2 Sţo 5/2009, či sp.zn. 8 Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto odvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci s prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.

1. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených ţalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáha preskúmania 8 1Sţf/105/2015 rozhodnutia ţalovaného, je právna otázka, či podanie a späťvzatie námietok má všeobecný alebo osobitný vplyv na konanie o námietkach. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.
2. Ţalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Najvyšší súd v súvislosti s uvedeným konštatuje, ţe pokiaľ dôjde k záveru, ţe uţ prvé procesné, resp. iné pochybenia ţalovaného krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil a ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne.
3. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, ţe správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.
4. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore poloţenou otázkou Najvyšší súd po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v prevaţujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných, resp. doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie 9 1Sţf/105/2015 prvostupňového súdu o ďalšie dôvody), najmä vo vzťahu k hore vymedzenej skutkovej/ právnej otázke (viď hore uvedené potvrdenie aj z iných dôvodov).
5. Medzi účastníkmi nie je sporný časový harmonogram úkonov spojených s podaním námietok ţalobcom. Sporný je iba ich právny účinok. V tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje osobitosti verejného obstarávania, t.j. proces zadávania rôznych zákaziek, ktorého priebeh je regulovaný najmä zák. č. 25/2006 Z.z., hoci v zmysle § 153 zák. č. 25/2006 Z.z. subsidiárny vplyv zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) nie je z verejného obstarávania celkom vylúčený.

§ 153ods.

2 zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení na konanie

§ 138

až 145 sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, § 23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní. 23. Ďalej musí Najvyšší súd zdôrazniť, ţe samotné začatie realizácie konkrétneho postupu verejného obstarávania nebráni, aby začalo osobitné konanie

zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. konanie o námietkach, čo v preskúmavanej veci aj nastalo. Nakoľko v hore uvedenom ustanovení § 153 ods. 2 zák. č. 25/2006 Z.z. všeobecná právna úprava nie je z konania o námietkach výslovne vylúčená, mohla by sa uvedená úprava aj na konanie o námietkach aplikovať, ako to v odvolacej argumentácii aj ţalobca naznačuje poukazujúc na dátum podania námietok (03.02.2014), dátum ich späťvzatia (20.02.2014) ako aj začatia konania o námietkach (26.05.2014). Správne ale ţalovaný poukázal, čo si nakoniec osvojil aj krajský súd, ţe na uvedené konanie je nutné aplikovať špeciálne ustanovenia (v zmysle právno-aplikačnej zásady „lex specialis derogat lex generali“) § 138 ods. 3 písm.

1. a)v spojení s § 136 ods. 9 zák. č. 25/2006 Z.z. 24. Ţalobca vzniesol námietky v čase pred otváraním časti ponúk označených ako kritéria, čo aj potvrdzuje oznámenie ţalovaného z 26.05.2014 (viď č.l. 9) prostredníctvom príslušného čísla Vestníku verejného obstarávania. Preto správne krajský súd ustálil, ţe hoci na dispozitívny úkon je nepochybne nutné nazerať ako na podnet na začatie konania o námietkach, nakoľko od toho okamihu aţ po splnenie si notifikačnej povinnosti obstarávateľom v zmysle § 136 ods. 9 zák. 10 1Sţf/105/2015 č. 25/2006 Z.z. sa začalo konanie „sui generis“ (s prevaţujúcim prípravným charakterom majúcim základ v odseku 13 a 14 – vyţiadanie si kompletnej dokumentácie od obstarávateľa, v odseku 19 – zloţenie kaucie ako aj v odsekoch 16 aţ 18 – povinnosť obstarávateľa bezodkladne oznámiť všetkých záujemcov alebo účastníkov s podaním námietok), tak pre stanovenie časového momentu začatia konania o námietkach nie je samotné podanie námietok relevantné, ale relevantná je objektívna právna skutočnosť vyjadrená ako uplynutie 11 dňovej lehoty odo dňa splnenia hore uvedenej notifikačnej povinnosti vo forme doručenia oznámenie o výsledku výberu záujemcov. 25. Zákonodarca s podaním späťvzatia námietok spája najmä rozhodovanie v zmysle § 139 ods. 1 písm.
2. d)zák. č. 25/2006 Z.z., avšak procesnou podmienkou na uplatnenie právomoci v zmysle citovaného ustanovenie ţalovaným je existencia konania o námietkach. Preto musel aj Najvyšší súd argumentáciu ţalobcu, ţe k späťvzatiu námietok malo dôjsť pred samotným začatím konania o námietkach, t.j.

ţalobcu v predchádzajúcim konaní „sui generis“, vyhodnotiť ako nekorešpondujúcou s textom zákona.

§ 139ods.

1 písm. d) zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak navrhovateľ vzal späť podané námietky pred vydaním rozhodnutia vo veci samej.

1. Na základe hore uvedených dôvodov Najvyšší súd potvrdil rozsudok krajského súdu.
2. Ďalej sa ţalovaný nesúhlasne vyjadril k tejto argumentáciu krajského súdu (odvolací súd následne cituje): „Žalovaný k názoru prvostupňového súdu, že v záujme zachovania princípu právnej istoty by mal byť súčasťou rozhodnutia o zastavení konania o námietkach z dôvodu ich späťvzatia aj výrok o tom, že sa navrhovateľovi, ktorý podal námietky, vracia časť kaucie s uvedením presnej sumy, ktorá sa mu vracia, žalovaný v prvom rade uvádza, že súd prvého stupňa sa nepridržiaval medzí predmetnej žaloby (zároveň tiež podaných námietok) a rozhodol nad jej rozsah. V zmysle uvedeného má žalovaný za to, že súd prvého stupňa prekročil rozsah svojej preskúmavacej právomoci.“ 11 1Sţf/105/2015 Najvyšší súd túto časť

jej obsahu v zmysle § 41 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. vyhodnotil ako odvolanie proti odôvodneniu rozsudku podané iba proti dôvodom rozsudku po odvolacej lehote, a preto sa k nej nevyjadruje. V.

1. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené ţalobcom uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie má formálne i obsahové náleţitosti rozhodnutia v zmysle § 47 Správneho poriadku v spojení s osobitným správnym predpisom. Uvedené rozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Odvolací súd sa stotoţňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistených v predchádzajúcich konaniach o tom, ţe ţalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vrátenie kaucie v celom rozsahu. Počas konania Najvyšší súd z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené, resp. nedospel k záveru, ţe by sa vyskytli prekáţky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby výkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov Európskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by sa tento rozsudok odkláňal.
2. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojich uvedených právnych názoroch (čl. 1 ods. 1 ústavy), pri ktorých Najvyšší súd nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja ods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp právnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov, najmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 aţ 34173/96, poprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom

§ 219ods.

2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom

§156ods.

l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. 12 1Sţf/105/2015 30. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd

§ 224ods.

1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p.,

ktorého iba úspešný ţalobca má právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave, dňa 11. apríla 2017 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Michaela Smolinská