Obsah (15)

§ 323§ 382§ 364§ 48§ 287§ 321§ 472§ 363§ 380§ 371§ 372§ 374§ 385§ 392§ 386

N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 56/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Da

§ 323ods.

1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica z

1. októbra 2012, sp. zn. 2T 121/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z
2. novembra 2013, sp. zn. 23To 6/2013, takto r o z h o d o l :

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného F. K. s a o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom Okresného súdu Povaţská Bystrica z 23. októbra 2012, sp. zn. 2T 121/2012, bol obvinený F. K. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu výtrţníctva

§ 364ods.

1 písm. a/ Tr. zák., v bode 2/ zo zločinu útoku na verejného činiteľa

§ 323ods.

1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe 1/ dňa

1. decembra 2011, v čase medzi 00.20 hod. aţ 00.45 hod. v P., na sídlisku S. v bare M., v opilom stave fyzicky napadol tam prítomného A. G., nar. X., bytom D. X. tak, ţe vrazil do neho, následne ho udrel päsťou do tváre, trhal ho za košeľu a zhodil ho na zem, a keď mu chcel v ďalšom konaní zabrániť R. L., nar. X., bytom P., časť P. X., udrel ho päsťou do tváre, čím takto spôsobil A. G. a R. L. zranenia s dobou liečenia do 7 dní, 2/ dňa
2. decembra 2011 asi o 00.50 hod. v P. na H. ulici, neďaleko baru M., keď proti nemu zasahovala privolaná hliadka PZ z Obvodného oddelenia PZ P., v zloţení práp. K. Ţ. a práp. Mgr. M. R., vulgárne hliadke PZ nadával, a keď bol vyzvaný, 2 6 Tdo 56/2014 aby sa ukľudnil, prestal vulgárne nadávať a preukázal svoju totoţnosť, na výzvu nereagoval, pri zaistení kládol aktívny odpor, pričom bol práp. K. Ţ. spacifikovaný na zem, a keď sa mu snaţila zaloţiť sluţobné putá, kopol ju nohou do pravého kolena, pričom v tej dobe ďalší člen hliadky PZ práp. Mgr. M. R. zasahoval proti J. K., nar. X., ktorý tieţ vulgárne nadával na adresu hliadky PZ, ktorý keď videl ako obvinený F. K. kopol práp. K. Ţ., snaţil sa jej pomôcť tak, ţe ako drţal J. K. na zemi, chytil aj obvineného F. K. a snaţil sa ho udrţať na zemi, pričom ako sa obvinený F. K. metal a trhal na zemi, práp. Mgr. M. R. si odrel obe zápästia a poranil si prsty na ľavej ruke, čím takto obvinený F. K. spôsobil práp. K. Ţ., nar. X., trvale bytom P., S. X./X., pomliaţdenie kolenného kĺbu, zlomeninu hlavičky pravej ihlice, čiastočné roztrhnutie píšťalového kolaterálneho (bočného) väzu, drobné trhliny chrupavčitej časti vnútorných nosných kĺbových častí stehnovej kosti, ktoré zranenia si vyţiadali

znaleckého posudku znalca chirurga liečenie najmenej štyri mesiace a ktoré zranenia ju obmedzovali v beţnom spôsobe ţivota počas trvania doby liečenia, dlhodobým pouţívaním podpory pri chôdzi, výraznou bolestivosťou poraneného kolena, znemoţnením vykonávať niektoré pohyby pravou dolnou končatinou, zdĺhavou rehabilitáciou ako aj pohybovým obmedzením v prípade nastúpenia do zamestnania, a poškodenému Mgr. M. R., nar. X., trvale bytom P., časť P. X., pomliaţdenie oboch zápästí, zakrvácanie pod nechtami a natiahnutie kĺbu štvrtého prsta ľavej ruky, ktoré si vyţiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia do 7 dní. Za to mu okresný súd uloţil

§ 323ods.

3 Tr. zák. za pouţitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 7 mesiacov, na výkon ktorého ho

§ 48ods.

2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.

§ 287ods.

1 Tr. por. bol obvinený zároveň zaviazaný k náhrade škody poškodenej K. Ţ. vo výške 3 268,25 Eur. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. novembra 2013, sp. zn. 23To 6/2013, na podklade odvolania obvineného F. K.

§ 321ods.

1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. vyššie citovaný prvostupňový rozsudok zrušil vo výroku o treste a rozhodujúc sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného odsúdil

§ 323ods.

3 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/, § 37 písm. h/ Tr. zák. k úhrnnému 3 6 Tdo 56/2014 trestu odňatia slobody vo výmere 8 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia

§ 48ods.

1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Výroky o vine a náhrade škody napadnutého rozsudku zostali predmetným rozhodnutím nedotknuté. Prezident Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. júna 2014, č. 20/2014-PR,

§ 472Tr.

por. udelil obvinenému F. K. milosť a

čl. 102 ods. 1 písm. j/ Ústavy Slovenskej republiky mu odpustil z právoplatne uloţeného trestu časť vo výmere 6 rokov. Dňa

1. januára 2014 bolo na Okresný súd Povaţská Bystrica doručené dovolanie obvineného F. K., smerujúce voči obom skôr uvedeným rozhodnutiam, ktoré tento podal prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Schmidla a kde ako dovolacie dôvody označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. f/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Neskôr (
2. februára 2014) bolo okresnému súdu doručené i doplnenie dovolania, a to o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. V bliţšom písomnom odôvodnení podaného dovolania obvinený konkrétne poukázal na to, ţe: - doposiaľ nebolo zákonným spôsobom rozhodnuté o sťaţnosti jeho advokáta JUDr. Faturu proti uzneseniu o vznesení obvinenia z trestného činu útoku na verejného činiteľa (v spise sa nachádza iba úradný záznam o tom, ţe uvedenú sťaţnosť vzal späť ním novozvolený obhajca); - v prípravnom konaní bol vypočúvaný bez zistenia jeho fyzických a psychických schopností absolvovať výsluch; - procesnoprávne ustanovenia neboli dodrţané ani pri výsluchoch ďalších osôb, o čom svedčia formálne chyby v údajoch o mieste a čase výsluchov na jednotlivých stranách zápisníc; - bol vypočúvaný ako svedok v čase, keď uţ iní svedkovia boli vypočúvaní vo vzťahu k nemu ako k obvinenému a v danom čase uţ teda muselo existovať uznesenie o vznesení obvinenia; - v spisoch sa nenachádza osvedčenie o spôsobilosti pouţitia technického prostriedku na zistenie prítomnosti alkoholu v dychu v čase ich pouţitia, a preto je uvedený dôkaz potrebné povaţovať za contra legem; 4 6 Tdo 56/2014 - znalecký posudok na zranenia poškodenej vypracoval lekár MUDr. Andrej Hajtman, ktorý nie je znalcom z príslušného odboru (v praxi sa zaoberá úplne iným odborom ako je chirurgia či traumatológia, a síce je odborníkom na toxikológiu, alkohológiu a serohematológiu), a teda ide o dôkaz nezákonný; - náhrada škody bola poškodenej priznaná na základe minimálne pochybných, ak nie priamo úmyselne falšovaných dokladov; - súdy nepoţadovali pre adhézne konanie doklady, ktoré by jednoznačne a bez všetkých pochybností dokladovali výšku spôsobenej škody poškodenej, ale bez akéhokoľvek objektívneho posudzovania jej túto priznali v celom rozsahu, pričom navyše tieţ vôbec nezisťovali, či si obdobné poloţky uţ poškodená neuplatnila v rámci civilného konania; - nik neodstraňoval rozpor v záznamoch polície týkajúcich sa jeho zadrţania, keď v jednom z nich je uvedené, ţe lekárske ošetrenie nepotreboval a v druhej presný opak (niet však záznamu o tom, prečo ho potreboval a prečo mu nebolo poskytnuté); - vzhľadom na poznatky z oblasti medicíny je vylúčené, aby dňa
3. decembra 2011 o 11.34 hod. bol u neho negatívny výsledok prítomnosti alkoholu v dychu; - výsluchy svedkov R. L. a A. G. boli v prípravnom konaní vykonané v neprítomnosti a bez predvolania jeho advokáta, a preto nemohli slúţiť ako dôkaz vo forme ich prečítania na hlavnom pojednávaní; - znalec z oblasti toxikológie nezisťoval u neho stupeň alkoholického opojenia v čase spáchania skutku, a neskúmal tieţ ani vplyv ďalších látok na jeho konanie a prejavy; - tak znalecký posudok ako ani celé trestné konanie nedáva vôbec odpoveď na to, čo bolo príčinou spustenia tak agresívneho správania bez akýchkoľvek zábran u človeka, ktorý dovtedy nemal ţiadne problémy násilného charakteru; - ak sa pripustí záver, ţe sa sám priviedol do stavu opitosti, kedy

zhodných tvrdení poškodených a svedkov mal byť nepríčetný, potom je na mieste zvaţovať aj správnosť pouţitej právnej kvalifikácie, nakoľko do úvahy by zrejme prichádzalo pouţitie skutkovej podstaty trestného činu opilstva

§ 363Tr.

zák.; - priebeh vzniku zranenia ani úmysel ho spôsobiť nie je moţné povaţovať za preukázaný; - bolo potrebné do konania pribrať aj znalca z odboru medicíny ORTL na skúmanie vplyvu pouţitého plynu z policajného paralyzéra na organizmus človeka, predovšetkým na zrak a dýchacie cesty, čo by malo veľký vplyv na verifikáciu jeho údajného úmyslu; 5 6 Tdo 56/2014 - doposiaľ sa nikto nezaoberal a nevysporiadal s tým, ţe v lekárskom potvrdení MUDr. M. Y. bezprostredne po udalosti sa uvádza, ţe poškodená tvrdila, ţe pri zatýkaní na ňu páchateľ spadol - konajúcim justičným orgánom stačilo na odstránenie rozporu vo vzťahu k diametrálne inak popísaným vznikom zranenia pri neskorších výpovediach poškodenej len jej vyjadrenie, ţe ošetrujúci lekár bol nejaký arab, asi jej zle rozumel, pričom ona sa aj u sestričky doţadovala toho, ţe chce zapísať, ţe uvádzala, ţe páchateľ ju kopol (nik nepovaţoval za potrebné vypočuť tohto lekára ani spomínanú sestričku k overeniu výpovede poškodenej); - nik nezisťoval, v akej miere sú dôveryhodní svedkovia zo strany polície, najmä poškodená a svedok R.; - vzhľadom na existujúcu situáciu nebolo aj s odkazom na Metodiku vykonávania sluţobných zákrokov príslušníkmi PZ v policajnej praxi zrejme najprofesionálnejším a správnym riešením to, ktoré zvolili policajti v danom prípade; - bolo vhodné s ohľadom na jeho minulosť predvolať napríklad trénera na zistenie jeho povahových a osobnostných prvkov vo vzťahu k agresii pri športovom zápolení; - zainteresovaným v danom prípade pravdepodobne unikla pozornosti doktrína výchovného a preventívneho trestu, ohľad na prvotrestaného, ktorý je osobou v podstate blízkou veku mladistvých, a rovnako tak i moţnosť mimoriadneho zníţenia trestu; - jeho písomné vyjadrenie, údajne slúţiace ako podklad pre konanie odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti z formálneho hľadiska nespĺňa potrebné zákonné atribúty a v skutočnosti je iba jeho ţiadosťou o to, aby sa konanie realizovalo v prítomnosti jeho advokáta. Obvinený má za to, ţe v trestnom konaní došlo k porušeniu nasledovných zákonných ustanovení: § 2 ods. 1, ods. 7, ods. 10, ods. 11, ods. 12, ods. 13, ods. 19 Tr. por., § 36 ods. 5 Tr. por., § 44 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 58 ods. 1 Tr. por., § 85 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 120 ods. 1 Tr. por., § 131 ods. 1 Tr. por., § 132 ods. 1 Tr. por., § 143 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 146 Tr. por., § 157 ods. 1 Tr. por., § 158 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 159 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 184 ods. 1 Tr. por., § 185 ods. 1, ods. 2 Tr. por., § 188 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Tr. por., § 213 ods. 2, ods. 3 Tr. por., § 244 písm. h/ Tr. por., § 293 ods. 3, ods. 6, ods. 7 Tr. por., § 15 Tr. zák., § 17 Tr. zák., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. a/, písm. d/, písm. j/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 2 Tr. zák., § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a § 363 ods. 1 Tr. zák. 6 6 Tdo 56/2014 S ohľadom na vyššie uvedené preto obvinený F. K. záverom navrhol, aby dovolací súd po verejnom prejednaní veci v zmysle § 384 a § 386 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ust. § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. a aby v zmysle § 388 Tr. por. vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Zároveň pritom ţiadal, aby bolo

§ 380ods.

2 Tr. por. per analogiam rozhodnuté o jeho prepustení z výkonu trestu na slobodu. Na súd prvého stupňa bolo dňa 5. septembra 2014 doručené písomné vyjadrenie prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu,

názoru ktorého je toto nedôvodné a navrhuje ho preto najvyššiemu súdu na neverejnom zasadnutí

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietnuť. Prokurátor má za to, ţe na hlavnom pojednávaní bolo dostatočne preukázané, ţe konanie F. K. naplnilo po formálnej stránke všetky subjektívne i objektívne znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa

§ 323ods.

1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečinu výtrţníctva

§ 364ods.

1 písm. a/ Tr. zák. Okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a správne dospel k uznaniu viny. Objektívne vyhodnotil všetky dôkazy a ustálil skutkový stav, vychádzajúc pritom nielen z čiastočného doznania samotného obvineného, ale aj z výpovedí svedkov a najmä poškodených. Ani krajský súd v odvolacom konaní nezistil ţiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo odvolanie obvineného dôvodné v tom, ţe by bolo potrebné jeho konanie prekvalifikovať. Rovnako tak neboli zistené ani ţiadne závaţné porušenie práva na obhajobu či iné procesné pochybenia. Pokiaľ ide o uloţený trest, tento je primeraný, v rámci zákonom stanovenej trestnej sadzby. K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrila i poškodená K. Ţ., a to tieţ prostredníctvom svojho splnomocnenca JUDr. Alojza Ţitníka. Uviedla, ţe všetky dovolateľom špecifikované dôvody je nutné povaţovať nielen z ich vecno-právneho, ale i procesno-právneho hľadiska za absolútne nedôvodné, nespĺňajúce základné poţiadavky na podanie dovolania. Obe súdne rozhodnutia sú tak po stránke hmotno-právnej ako i procesno-právnej bezchybné právne akty, vydané v súlade so zákonom. Čo sa týka namietaného porušenia práva na obhajobu (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), tu poškodená odkázala na ustálenú judikatúru, konkrétne na judikáty R 6/2010 a R 7/2011, vzhľadom 7 6 Tdo 56/2014 na ktoré sú výhrady obvineného irelevantné. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom

§ 371ods.

1 písm. d/ Tr. por. (hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo konané v neprítomnosti obvineného bez splnenia k tomu potrebných podmienok) potom povaţovala za potrebné upozorniť na tú skutočnosť, ţe ako v prípade hlavného pojednávania tak počas verejného zasadnutia, na ktorom sa prejednávalo odvolanie dovolateľa, boli vţdy splnené všetky prvky spravodlivého procesu a tieţ aj moţnosť obvineného v týchto štádiách trestného konania vznášať jednak osobne a jednak i prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu Mgr. Marcela Péliho námietky. Ak sa obvinený ďalej domáha nápravy s poukazom na to, ţe trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného (§ 371 ods. 1 písm. f/ Tr. por.), tak i tieto jeho tvrdenia sú absolútne neopodstatnené, nakoľko zo spisového materiálu jednoznačne vyplýva zákonný postup orgánov činných v trestnom konaní pokiaľ ide o súhlas poškodeného s trestným stíhaním páchateľa. A keďţe plne v súlade so zákonom bol i postup súdov pri vykonávaní dokazovania, nemôţe byť napokon naplnený

názoru poškodenej ani dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., spočívajúci v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. S ohľadom k skôr zmienenému poškodená záverom navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie odmietol, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, ţe toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a ţe spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania

§ 372ods.

1, veta prvá Tr. por., keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371Tr.

por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). 8 6 Tdo 56/2014

§ 371ods.

1 písm. c/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

§ 371ods.

1 písm. d/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

§ 371ods.

1 písm. f/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa

zákona vyţaduje.

§ 371ods.

1 písm. g/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôţe skúmať a meniť.

§ 371ods.

4, veta prvá Tr. por. dôvody

odseku 1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.

§ 374ods.

3 Tr. por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

§ 385ods.

1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. 9 6 Tdo 56/2014 Moţnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, ţe táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Tr.

por. Z toho potom vyplýva, ţe v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne

§ 382písm.

c/ Tr. por. alebo zamietne

§ 392ods.

1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom

§ 374ods.

1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania

§ 371ods.

1 Tr. por., neţ ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom

§ 386a nasledujúcich ustanovení Tr.

por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

1. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). Čo sa týka námietok obvineného F. K. podraditeľných pod niektorý z dovolacích dôvodov uvedených pod písm. c/, písm. d/ alebo písm. g/ § 371 ods. 1 Tr. por., tu bolo povinnosťou najvyššieho súdu – ešte pred pristúpením k skúmaniu ich samotnej opodstatnenosti - zistiť najskôr splnenie zákonnej podmienky zakotvenej v prvej vete § 371 ods. 4 Tr. por., a teda predchádzajúceho vytýkanie v dovolaní uvádzaných pochybení najneskôr v odvolacom konaní. 10 6 Tdo 56/2014 Po podrobnom preštudovaní spisového materiálu v zmysle skôr uvedeného pritom moţno konštatovať nasledovné: Obvinený F. K. (ani jeho obhajca) počas celého predchádzajúceho konania ani raz nenamietal nič z toho, čo uvádza v podanom dovolaní, a teda skutočnosťami ním uvádzanými prvýkrát v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku sa dovolací súd pre nesplnenie základnej zákonnej poţiadavky nemôţe zaoberať, aţ na jednu výnimku. Ešte skôr neţ sa však najvyšší súd k tejto vyjadrí, nedá mu na danom mieste nepoukázať na to, ţe vyššie uvedený záver rezultuje z predchádzajúceho postoja obvineného k jeho konaniu počas celého trestného konania, keď sa tento k skutkom kladeným mu za vinu doznal (uvádzal však, ţe si všetko podrobne nepamätá, nakoľko mal poţité väčšie mnoţstvo alkoholu), svoju trestnú činnosť oľutoval a prejavil snahu o vysporiadenie sa s poškodenými. Jediné jeho námietky spočívali v tom, ţe v odvolaní ţiadal prekvalifikovať konania pod bodom 1/ na priestupok a pod bodom 2/ len ako druhý odsek a uloţiť mu primeraný, podstatne niţší trest. Pokiaľ ide o uţ spomínanú výnimku, tak túto predstavuje výhrada obvineného o údajnom nesplnení podmienok pre konanie odvolacieho súdu v jeho neprítomnosti (§ 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.), keď ako podklad k uvedenému malo nesprávne slúţiť jeho písomné vyjadrenie, ktoré bolo však v skutočnosti iba jeho ţiadosťou o to, aby sa verejné zasadnutie realizovalo v prítomnosti jeho advokáta. Odchýlka oproti ostatným námietkam spočíva v danom prípade v tom, ţe v prípade uvádzanej výhrady je skúmanie splnenia podmienky jej skoršieho namietania najneskôr v odvolacom konaní z logických dôvodov nezmyselné, a preto sa dovolací súd relevantnosťou danej námietky musel zaoberať a v tomto smere teda preskúmať správnosť či zákonnosť krajského súdu. Z predloţeného spisu najvyšší súd zistil, ţe verejného zasadnutia konaného dňa
2. novembra 2013, na ktorom Krajský súd v Trenčíne rozhodol o odvolaní obvineného F. K., sa zúčastnil o.i. obhajca obvineného Mgr. Marcel Péli, ktorý mal

obsahu zápisnice z predmetného zasadnutia predloţiť odvolaciemu súdu súhlas obvineného, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti. Na č.l. 279 spisu sa pritom nachádza písomné podanie obvineného F. K. z

1. novembra 2013, označené ako „Súhlas, aby sa pojednávalo v mojej neprítomnosti“, ktoré je ním vlastnoručne podpísané, a kde sa doslovne uvádza 11 6 Tdo 56/2014 nasledovné: „V mojej trestnej veci je vytýčený termín verejného zasadnutia na 12.11.1913 (ide o zjavný preklep, správne malo byť 2013, pozn.) o 9.00 hod. Vzhľadom na môj zlý psychický stav žiadam, aby sa vyššie uvedené pojednávanie uskutočnilo v mojej neprítomnosti, pričom dávam vyslovene súhlas, aby sa pojednávalo v prítomnosti môjho advokáta, ktorý uvedie všetky skutočnosti týkajúce sa mojej trestnej veci.“ Ide tu o zjavný výslovný prejav vôle obvineného, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti (§ 293 ods. 7 Tr. por.), ktorý nie je moţné vyloţiť inak, a uţ vôbec nie tak, ako sa toho domáha obvinený v podanom dovolaní, a síce, ţe išlo iba o jeho ţiadosť o to, aby sa konalo v prítomnosti jeho advokáta (odhliadnuc od toho, ţe o uvedené ani nebolo potrebné ţiadať). Najvyšší súd teda zistil, ţe postup odvolacieho súdu bol správny a v súlade so zákonom, ak vzhľadom na výslovný a vlastnoručne podpísaný prejav vôle obvineného, citovaný vyššie, vykonal dňa
2. novembra 2013 verejné zasadnutie v jeho neprítomnosti, a preto nemoţno hovoriť ani o naplnení dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Ak ide o v podanom dovolaní uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. f/ Tr. por., tak k tomu treba uviesť iba toľko, ţe poukaz na uvedený dôvod dovolania je absolútne scestný, nakoľko v posudzovanom prípade ţiaden súhlas poškodeného na trestné stíhanie obvineného F. K. s ohľadom na znenie ust. § 211 ods. 1 Tr. por. nebol potrebný (nie je tu splnená jednak podmienka trestného stíhania pre niektorý z tam uvedených trestných činov a jednak ani podmienka vzájomného špecifického vzťahu medzi obvineným a poškodenými - vzťahu oprávňujúceho poškodeného ako svedka odoprieť výpoveď vo vzťahu k obvinenému). Z toho dôvodu preto ani najvyšší súd nepovaţoval za účelné v danej súvislosti trvať na dodatočnom odôvodňovaní uvedeného dovolacieho dôvodu (obvinený predmetný dovolací dôvod totiţ uplatnil bez ďalšieho odôvodnenia). A napokon čo sa týka dovolacieho dôvodu uvedeného pod písm. i/ § 371 ods. 1 Tr. por., tak tu treba hneď v úvode uviesť, ţe z jeho je zrejmé, ţe vo vzťahu k zistenému skutku je moţné dovolaním namietať výlučne vady právne, a teda to, ţe skutok tak, ako bol súdom zistený, bol nesprávne právne kvalifikovaný. Popri vadách, ktoré sa týkajú právneho posúdenia skutku, moţno tieţ vytýkať iné nesprávne hmotnoprávne posúdenie. 12 6 Tdo 56/2014 Rozumie sa ním zhodnotenie otázky, ktorá nespočíva priamo v právnej kvalifikácii skutku, ale v právnom posúdení inej okolnosti majúcej význam z hľadiska hmotného práva. Daná úprava teda výslovne vylučuje moţnosť uplatňovania námietok voči skutkovým zisteniam, čo znamená, ţe v dovolacom konaní nie je moţné preskúmavať a hodnotiť správnosť či úplnosť zisteného skutku, preverovať dostatočnosť vykonaného dokazovania ako ani správnosť resp. celkovo spôsob hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t.j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Revízia skutkových zistení a záverov urobených súdmi niţšieho stupňa uţ v dovolacom konaní (konanom na podklade dovolania obvineného) neprichádza do úvahy. Obvinený F. K. v podanom dovolaní viackrát svoje námietky smeruje práve vo vzťahu k skutkovým zisteniam, keď napríklad upozorňuje na neodstránené rozpory, neúplnosť vykonaného dokazovania, či nesprávne vyhodnotenie jednotlivých vo veci zadováţených dôkazov (v tejto súvislosti podáva ich iné,

jeho názoru „správne“ hodnotenie). Obzvlášť rozsiahlo a veľmi podrobne sa dovolateľ venuje i opisu moţného priebehu vzniku zranenia poškodenej práp. K. Ţ. (spochybňuje, ţe by k nemu mohlo dôjsť tak, ako je to ustálené v skutkovej vete) a údajne nepreukázaného úmyslu ho spôsobiť, čo opäť nie je nič iné, ako napádanie skutkových zistení a záverov súdov niţšieho stupňa, ktorých preskúmavanie je však zo strany dovolacieho súdu v tomto prípade vylúčené. Ako uţ teda bolo niekoľkokrát zdôraznené, skutkový stav ustálený súdmi niţšieho stupňa je pre dovolací súd záväzný, nie je ho moţné uţ preskúmavať, dopĺňať príp. meniť, pričom tento potom aj

názoru najvyššieho súdu napĺňa všetky zákonné znaky (tak objektívne ako i subjektívne) skutkovej podstaty prečinu výtrţníctva

§ 364ods.

1 písm. a/ Tr. zák., ako i zločinu útoku na verejného činiteľa

§ 323ods.

1 písm. a/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ ide o dovolateľom navrhované právne posúdenie jeho konania ako trestného činu opilstva

§ 363Tr.

zák. (s ktorým prichádza mimochodom po prvý krát aţ v podanom dovolaní, čo ale z pohľadu úspešnej uplatniteľnosti dovolacieho dôvodu

13 6 Tdo 56/2014 § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je dôleţité), tak tu je potrebné konštatovať, ţe pre uvedené posúdenie by bolo potrebné, aby vo veci konajúce súdy k dospeli k záveru, ţe obvinený F. K. konal v stave nepríčetnosti, ktorý si neprivodil v úmysle spáchať trestný čin. K takému záveru však ani okresný a ani krajský súd po vykonanom dokazovaní nedospel (napokon i samotný obvinený v odôvodnení podaného odvolania uvádza, ţe sa skutku dopustil v stave zmenšenej príčetnosti, ktorú si spôsobil sám), pričom najvyšší súd v tomto smere nie je oprávnený nič meniť. Záverom je potrebné sa vyjadriť i k námietkam obvineného vo vzťahu k uloţenému trestu, kedy

jeho názoru u neho nebol dostatočne braný ohľad na preventívny a výchovný účel trest, ako i na to, ţe je osobou prvotrestanou a blízkou veku mladistvých. Tieţ bolo

jeho názoru moţné i mimoriadne zníţenie trestu. K posledne uvedeným námietkam povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť, ţe obvinenému bol právoplatne uloţený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávanú trestnú činnosť pripúšťa a tento zároveň nevybočuje z rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby (viď k tomu dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. h/ Tr. por.), pričom tieţ nebolo zistené ani porušenie ţiadneho hmotnoprávneho ustanovenia kogentnej povahy viaţuceho sa k rozhodovaniu o treste, ktoré by bolo podraditeľné pod „nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia“, zakladajúce dovolací dôvod

§ 371ods.

1 písm. i/ Tr. por. Ak ide o poukaz na to, ţe v predmetnom prípade malo byť pouţité mimoriadne zmierňovacie ust. § 39 Tr. zák., tak k tomu najvyšší súd uvádza, ţe v zmysle ustálenej súdnej praxe uvedená okolnosť nemôţe znamenať naplnenie ţiadneho z dovolacích dôvodov (bliţšie viď k tomu stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu prijaté 14. júna 2010, sp. zn. Tpj 46/2010 a uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 5/2011). S poukazom na vyššie uvedené je teda zrejmé, ţe najvyšší súd nezistil opodstatnenosť obvineným uplatnených námietok z pohľadu relevantných dovolacích dôvodov, a preto nemohol inak, ako dovolanie obvineného

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietnuť. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. 14 6 Tdo 56/2014 V Bratislave dňa 26. novembra 2015 JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová