2, § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. účinného do
1 písm. c/ Tr. por. účinného do
2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej už len „Tr. por.“) zamietol žiadosť obvineného M. L. o prepustenie z väzby na slobodu.
1 písm. b/ Tr. por. neprijal písomný sľub obvineného.
1 písm. a/ Tr. por. neprijal záruku dôveryhodnej osoby matky obvineného M. L.. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený hneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnil (č. l. 1528, 1562 spisu). Z bližšieho písomného odôvodnenia podanej sťažnosti vyplýva, že obvinený nesúhlasí s tým záverom súdu, že pokiaľ by bol prepustený na slobodu, mohol by opakovane ujsť a tak sa vyhnúť trestnému stíhaniu a trestu, ktorý mu hrozí. Predložený písomný sľub a záruka dôveryhodnej osoby sú
neho dostatočným dôvodom na to, aby sa zúčastňoval súdnych 2 6 Tost 47/2015 pojednávaní a nevyhýbal sa trestnému konaniu. Až do skončenia pojednávania a vydania rozhodnutia sa bude zdržiavať na Slovensku, kde nakoniec ešte stále má trvalý pobyt, pričom jeho družka je ochotná prísť za ním aj s maloletým dieťaťom. Z vyššie uvedených dôvodov preto žiadal, aby odvolací súd ešte raz prehodnotil dôvody trvania väzby a prepustil ho na slobodu. Spisový materiál v posudzovanej veci bol Krajským súdom v Košiciach predložený 23. decembra 2015 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom rozhodnutia o predmetnej sťažnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistil, že sťažnosť je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote. Na základe toho potom postupom
1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako i konanie jeho vydaniu predchádzajúce, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nie je dôvodná.
4 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na krajský súd na vykonanie konania v prvom stupni pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, vykoná konanie v prvom stupni príslušný krajský súd
doterajších predpisov. Konanie o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná najvyšší súd
doterajších predpisov. Rovnako sa postupuje, ak vec postúpil krajskému súdu na vykonanie konania v prvom stupni nepríslušný súd.
5 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 konaním
odsekov 3 a 4 sa rozumie aj konanie o dôvodoch a lehotách väzby
doterajších predpisov vrátane konania o návrhu na predĺženie lehoty väzby najvyšším súdom.
1 písm. a/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď zistiť, ak nemá stále bydlisko.
2 Tr. por. obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti nevyhovie, predloží 3 6 Tost 47/2015 ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní od právoplatnosti rozhodnutia. Čo je potrebné v prvom rade podotknúť je tá skutočnosť, že krajský súd s poukazom na vyššie citované ust. § 564 ods. 4 a 5 Tr. por. účinného od 1. januára 2006 v posudzovanom prípade správne postupoval
„starého“ Trestného poriadku (zákon č. 141/1961 Zb., účinný do
1 a § 305 Tr. por. a v jeho neprítomnosti bol na hlavnom pojednávaní
názoru sťažnostného súdu vzhľadom na predchádzajúce správanie sa obvineného, ktorý napriek tomu, že vedel, že sa proti nemu vedie na území Slovenskej republiky trestné konanie z jej územia ušiel a nebol na účely tohto zastihnuteľný, nemožno inak, ako konštatovať opodstatnenosť i ďalšieho trvania dôvodu tzv. útekovej väzby, keď navyše neopomenuteľná je v tomto ohľade i tá skutočnosť, že obvinený má neustále trvalý pobyt vedený na Slovensku, hoci niekoľko rokov žil so svojou družkou a deťmi v susednej Českej republike (tu nemal nahlásený ani len prechodný pobyt). Posledne uvedené skutočnosti, na ktoré upozorňoval samotný obvinený - s tým, že by sa zdržiaval v prípade jeho prepustenia z väzby na slobodu na území Slovenska, kde má aj nakoniec ešte stále evidovaný trvalý pobyt - tak svedčia nie v jeho prospech ale skôr v prospech existencie jeho väzobného stíhania. Keďže obava z opätovného úteku či skrývania sa pred trestným stíhaním, ktoré sa aktuálne vedie na Krajskom súde v Košiciach po tom, čo bol pôvodný prvostupňový rozsudok z 27. júna 2005 zrušený, je u obvineného vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj naďalej reálna, správne nebolo zo strany prvostupňového súdu jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu
2 Tr. por. vyhovené. Na uvedených záveroch nemôžu nič zmeniť ani skutočnosti uvádzané obvineným či už v podanej žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, na hlavnom pojednávaní konanom 30. novembra 2015 (kde bol obvinený k podanej žiadosti vypočutý a kde bolo aj o nej rozhodnuté) alebo v samotnom odôvodnení podanej sťažnosti. A napokon čo sa týka nemožnosti nahradenia väzby u obvineného M. L. ním predloženým písomným sľubom
1 písm. b/ Tr. por. či zárukou jeho matky, ktorú krajský súd kvalifikoval ako záruku dôveryhodnej osoby
1 písm. a/ Tr. por., tu mimo okolností uvádzaných v napadnutom rozhodnutí upozorňuje najvyšší súd na § 73 ods. 3 Tr. por., keďže obvinený je v predmetnom prípade stíhaný za trestný čin neodvedenia dane a poistného
4 Tr. zák., uvedený v ust. § 62 ods. 1 Tr. zák. 5 6 Tost 47/2015 Na základe vyššie uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 28. decembra 2015 JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.