← Slovensko

sťažnosť vyžiadanej osoby

N a j v y š š í s ú d 3Tost/15/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej v trestnej veci vyţiadanej osoby R. S. v konaní o návrhu Krajskej prokuratúry v Bratislave na vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby, na základe európskeho zatýkacieho rozkazu, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

  1. mája 2017 v Bratislave sťaţnosť vyţiadanej osoby R. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/5/2017, z
  2. apríla 2017, a takto r o z h o d o l : Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/5/2017, z
  3. apríla
  4. Podľa § 16 ods. 3 písm. c/ zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze sa R. S., nar. X. v B., trv. bytom B. X., B. p r e p ú š ť a z vydávacej väzby. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Bratislave rozhodol uznesením, sp. zn. 3Ntc/5/2017, z
  5. apríla 2017 podľa § 16 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze (ďalej len ZEZR) o vzatí R. S. do vydávacej väzby. Lehota vydávacej väzby začala plynúť „
  6. apríla 2016“ (správne má byť
  7. apríla 2017) a menovaný ju vykonáva v Ústave na výkon väzby v Bratislave. Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťaţnosť R. S. (č. l. 48), ktorú stručne odôvodnil nasledovne: „Skutok, ktorý sa mi kladie za vinu som nespáchal a preto sa s väzbou nestotoţňujem.“ 2 3Tost/15/2017 Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťaţnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťaţovateľ podal sťaţnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Najvyšší súd ako nadriadený orgán v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. poriadku, v ktorom je vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom ako nezamietol sťaţnosť z dôvodu § 193 ods. 1 písm. a/ alebo písm. b/ Tr. poriadku, na základe sťaţnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú, alebo nie sú v sťaţnosti uvedené a jednak správnosť postupu konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimo trestných právnych predpisov, ktoré sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôţe byť zaloţené na nepráve. Najvyšší súd dospel k záveru, ţe napadnuté uznesenie je nesprávne a nezákonné, a preto ho zrušil. Z predloţeného spisového materiálu vyplývajú nasledovné základné fakty: - dňa
  8. marca 2017 rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 3Ntc/5/2017, podľa § 15 ods. 2 ZEZR o vzatí vyţiadanej osoby – R. S. do predbeţnej väzby. Lehota predbeţnej väzby začala plynúť
  9. marca 2017 o 13.15 h. (č. l. 26 – 27), - dňa
  10. apríla 2017 podala prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave, Krajskému súdu v Bratislave návrh na vzatie vyţiadanej osoby – R. S. do vydávacej väzby (č. l. 31 – 34), - dňa
  11. apríla 2017 rozhodol Krajský súd v Bratislave (teraz sťaţnosťou napadnutým uznesením) o vzatí vyţiadanej osoby - R. S. do vydávacej väzby (č. l. 46 – 47). Pozbavenie osobnej slobody dotknutej osoby formou väzby predstavuje dramatický zásah do jej základného práva na osobnú slobodu zaručeného čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. Kľúčovým účelom tohto ustanovenia je zabrániť svojvoľnému a neospravedlniteľnému pozbaveniu slobody. Aby pozbavenie osobnej slobody bolo súladné 3 3Tost/15/2017 s Ústavou Slovenskej republiky, kladie sa opakovaný dôraz na procesnú a materiálnu zákonnosť pozbavenia slobody, vyţadujúci úzkostlivú oddanosť vláde práva. S ohľadom na to nielen samotné rozhodnutie o väzbe musí spĺňať najprísnejšie kritéria zákonnosti (úplný, konkrétny a presný výrok a kompletné a presvedčivé odôvodnenie), ale i procesný postup predchádzajúci rozhodnutiu o väzbe, musí zaručovať osobe o pozbavení osobnej slobody, ktorej sa rozhoduje, dodrţanie všetkých práv tak, aby tento postup mohol byť v konečnom dôsledku a vo všetkých smeroch označený za spravodlivý, zákonný a súladný s Ústavou Slovenskej republiky i medzinárodnými dohovormi týkajúcimi sa ochrany základných práv a slobôd. Medzi tieto práva nesporne patrí aj právo osoby o pozbavení osobnej slobody, ktorej sa rozhoduje, byť sudcom vypočutý pred rozhodnutím o väzbe v prípadoch, keď si to povaha veci vyţaduje (výsluch nie je potrebný v prípadoch podľa § 72 ods. 2 piata veta Trestného poriadku a ani pri rozhodovaní nadriadeného súdu o opravnom prostriedku) a v rámci tohto výsluchu realizovať tak svoje právo ústne a osobne sa vyjadriť minimálne k návrhu prokurátora na vzatie do väzby. Iba pri dodrţaní takéhoto postupu je potom moţné konštatovať procesnú a v nadväznosti na to spravidla i materiálnu zákonnosť pozbavenia osobnej slobody. Rozhodnutie o predbeţnej väzbe a vydávacej väzbe v konaní o európskom zatýkacom rozkaze má iný charakter neţ väzba v rozsahu jej úpravy v štvrtej hlave v prvej časti Trestného poriadku. Sudca v tomto konaní neskúma dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku, pre ktorý je osoba vyţiadaná a neskúma ani existenciu dôvodov väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku. Pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe je však sudca povinný zistiť, či pozbavením osobnej slobody vyţiadanej osobe bude naplnený účel predbeţnej väzby, a to je – zabezpečenie prítomnosti zadrţanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze, pokým orgán štát pôvodu nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu. Predbeţná väzba nie je obligatórna a zadrţanú osobu moţno ponechať na slobode. Sudca má však obligatórnu povinnosť pred rozhodnutím o predbeţnej väzbe vypočuť vyţiadanú osobu (§ 15 ods. 2 ZEZR) a v rámci tohto výsluchu umoţniť jej vyjadriť sa minimálne k návrhu prokurátora na jej vzatie do predbeţnej väzby. Vydávacia väzba podľa § 16 ods. 1 ZEZR tak isto ako predbeţná väzba nie je obligatórna (na rozdiel od vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR), pretoţe sudca 4 3Tost/15/2017 musí pred rozhodnutím vţdy skúmať splnenie minimálne jednej z dvoch podmienok na pozitívne rozhodnutie o návrhu prokurátora a to: - či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabezpečenie jej prítomnosti v konaní o európskom zatýkacom rozkaze na území Slovenskej republiky, alebo - či vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby je potrebné na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu konania o európskom zatýkacom rozkaze. Ak sudca dospeje k záveru, ţe ani jedna z týchto podmienok nie je splnená, rozhodne o ponechaní vyţiadanej osoby na slobode a analogicky podľa § 15 ods. 2 ZEZR môţe vyţiadanej osobe uloţiť primerané obmedzenia alebo povinnosti podľa § 82 Trestného poriadku. Z uvedeného vyplýva záver o tom, ţe ak má sudca povinnosť skúmať splnenie aspoň jednej z vyššie uvedených podmienok, musí mať vyžiadaná osoba vždy právo vyjadriť sa k týmto podmienkam, a tak spochybniť, alebo vyvrátiť ich naplnenie, ktoré nepochybne prokurátor konštatoval v návrhu na jej vzatie do vydávacej väzby (§ 16 ods. 1 posledná veta ZEZR). Odňatie tohto práva vyţiadanej osobe povaţuje najvyšší súd za váţne porušenie princípu spravodlivého procesného postupu sudcu pred rozhodnutím o vydávacej väzbe, a to aj napriek tomu, ţe v ustanovení § 16 ods. 1 ZEZR sa expressis verbis nevyţaduje vypočutie vyţiadanej osoby. Pripustenie rozhodnutia sudcu o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 1 ZEZR - ex cathedra – bez výsluchu takejto osoby, by predstavovalo právny a logický paradox medzi závaţnejším významom a dosahom samotného rozhodnutia o vydávacej väzbe podľa § 16 ods. 1 ZEZR oproti prísnejším podmienkam (povinný výsluch) pre rozhodnutie o miernejšom zásahu do práva na osobnú slobodu pri rozhodovaní o predbeţnej väzbe (je časovo obmedzená na trvanie len 40 dní). Najvyšší súd uzatvára, že pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 1 ZEZR (nie podľa § 16 ods. 2 ZEZR) je sudca povinný vždy (výnimky viď vyššie) vypočuť vyžiadanú osobu, a tak jej umožniť ústne a osobne sa vyjadriť k návrhu prokurátora na jej vzatie do vydávacej väzby a tiež spochybniť danosť dôvodov na pozitívne rozhodnutie o jej vzatí do vydávacej väzby. Rozhodnutie ex cathedra je možné, len ak sudca rozhodne o ponechaní vyžiadanej osoby na slobode. Iba takýmto procesným postupom realizované pozbavenie osobnej slobody vyžiadanej 5 3Tost/15/2017 osoby možno považovať za súladné s významom výnimky (väzba) zásahu do jej práva na osobnú slobodu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Rozhodnutie o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR je rozhodnutím nevyhnutným (bez moţnosti skúmania existencie akýchkoľvek dôvodov väzby, či nahradenia väzby), procesno–technického charakteru, ktorého jediným účelom je zabezpečenie „hladkého“ odovzdania vyţiadanej osoby orgánom cudzieho štátu. Súd tak rozhodne len vtedy ak: - vyţiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo - po tom ako bolo rozhodnuté o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, vţdy však len po tom, ako vyţiadanej osobe uţ bola predtým osobná sloboda obmedzená, či uţ vo forme zadrţania podľa § 13 ZEZR alebo rozhodnutia podľa § 15 ods. 2 ZEZR (predbeţná väzba) alebo vo forme výkonu trestu odňatia slobody, ktorý v čase rozhodovania vykonáva (k tomu viď § 29 ZEZR). Z ust. § 13 ods. 1 ZEZR, § 15 ods. 2 ZEZR, § 19 ods. 2, ods. 3 ZEZR i § 22 ods. 3 ZEZR vyplýva, ţe vyţiadaná osoba bola opakovane vypočutá a nakoľko rozhodnutie o jej vzatí do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR je povinným a bezpodmienečne nevyhnutným, bolo by jej opakované vypočutie len formálnym aţ formalistickým, bez akéhokoľvek významu a opodstatnenia. Preto je moţné o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby podľa § 16 ods. 2 ZEZR rozhodnúť ex cathedra (podobne viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tost/8/2015, z
  12. marca 2015). Ţiada sa dodať, ţe aj procesný postup a samotné rozhodnutie o vydávacej väzbe nemôţe prebiehať len formálne, ale musí zodpovedať poţiadavkám zákonnosti vyplývajúcim zo zákona o európskom zatýkacom rozkaze, z čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 písm. f/, ods. 4 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Preto je potrebné postupovať tak, aby pozbavenie osobnej slobody vyţiadanej osoby vydávacou väzbou a procesný postup príslušných orgánov predchádzajúci rozhodnutiu zodpovedal v čo moţno najširšej miere základným poţiadavkám spravodlivého procesu a teda aj právu na kontradiktórny postup v konaní o pozbavení osobnej slobody vyţiadanej osoby (viď. Garcia Alva p. Nemecku, rozs.. č. 23541/94 z
  13. februára 2001, Lietzow p. Nemecku, rozs.. č. 24479/94 z
  14. februára 2001, Skops p. Nemecku, rozs. č. 25116/94 z
  15. februára 2001). Záruky ustanovené v čl. 6 Dohovoru sa nevzťahujú stricto sensu iba na súdne konanie, ale aj na štádia, ktoré im predchádzajú a ktoré po nich nasledujú 6 3Tost/15/2017 (Imbrosia p. Švajčiarsku rozs. z
  16. novembra 1993). Súdny orgán posudzujúci opravný prostriedok proti rozhodnutiu o väzbe musí poskytovať záruky vlastné inštancii súdnej povahy. Konanie musí byť kontradiktórne a v kaţdom prípade musí zaručiť „rovnosť zbraní“ medzi stranami (Sanches - Reisse p. Švajčiarsku rozs. z
  17. októbra 1986 a ďalšie). Vyţiadanej osobe – R. S. a ani jeho obhajcovi nebol predloţený návrh prokurátora na jeho vzatie do vydávacej väzby na vyjadrenie, v dôsledku čoho sa nemohol k návrhu vyjadriť, menovaný nebol oboznámený s originálom európskeho zatýkacieho rozkazu a jeho prekladom a napokon nebol ani sudcom pred rozhodnutím o vydávacej väzbe vypočutý. Preto, podľa názoru najvyššieho súdu, nespĺňa procesný postup sudcu pri rozhodovaní o vzatí vyţiadanej osoby do vydávacej väzby základné zásady štandardného a zákonného postupu pred rozhodnutím o vydávacej väzbe, a preto ani samotné rozhodnutie nemôţe byť označené za zákonné. Okrem vyššie uvedených závaţných nedostatkov v procesnom postupe je sťaţnosťou napadnuté uznesenie chybné aj vo výroku o určení začiatku plynutia lehoty vydávacej väzby, keď začiatok lehoty krajský súd nesprávne určil na rok 2016 a nie na rok 2017 (ide o zrejmú nesprávnosť, čo vyplýva nielen z predloţeného spisu ale i z odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde uţ krajský súd správne konštatoval rok 2017). So zreteľom na uvedené povaţoval najvyšší súd sťaţnosť vyţiadanej osoby - R. S. za dôvodnú, a preto zrušil napadnuté uznesenie a menovaného prepustil z vydávacej väzby. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  18. mája 2017 JUDr. Martin B a r g e l, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.