← Slovensko

sťažnosť odsúdeného

N a j v y š š í s ú d 3Tost/12/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Martina Bargela a sudkýň JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Aleny Šiškovej na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave

  1. apríla 2017 v trestnej veci odsúdeného N. S., pre zločin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a iné trestné činy, o sťaţnosti odsúdeného podanej proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-3Nt/1/2017 zo
  2. marca 2017, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku sťaţnosť odsúdeného N. S. z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e Napadnutým uznesením rozhodol špecializovaného trestného súdu, tak, ţe podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku zamietol návrh odsúdeného N. S. na povolenie obnovy konania, lebo nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Svoje uznesenie odôvodnil v podstate nasledovne: „V prvom rade je potrebné uviesť, ţe odsúdený N. S., ani jeho obhajca v písomnom podaní, ani ústne na verejnom zasadnutí neuviedli také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by boli vo veci konajúcemu súdu skôr neznáme. Pokiaľ odsúdený namieta správne ohraničenie doby, počas ktorej mal pôsobiť v zločineckej skupine, o týchto skutočnostiach uţ vedel (rovnako aj jeho obhajca, ktorý ho zastupoval uţ v konaní o dohode o vine a treste) v čase, keď bol procesne zákonným spôsobom pripravovaný návrh na dohodu o vine a treste, z ktorej dohody rezultoval rozsudok napádaný návrhom odsúdeného na obnovu konania. Taktieţ je potrebné pripomenúť, ţe vo veci konajúci senát pri rozhodovaní o návrhu na dohodu o vine a treste mal k dispozícii 2 3Tost/12/2017 úplný spisový materiál, t. j. vrátane výpovedí procesných strán z prípravného konania, ako aj odpis z registra trestov odsúdeného. Z vyššie uvedeného je zrejmé, ţe senát konajúci o návrhu o dohode o vine a treste pri svojom rozhodovaní mal vedomosť o skutočnostiach, o ktoré odsúdený oprel svoj písomný návrh na povolenie obnovy konania. Čo sa týka ústneho doplnenia písomného návrhu na verejnom zasadnutí ohľadne pouţitia nálezu Ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 106/2011 z 28.11.2012 súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR č. TPJ 44/2013 z 26.11.2013, ktoré v bode III uvádza: „Ak bolo pouţité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a/ aţ c/ Trestného zákona o mimoriadnom zníţení trestu odňatia slobody vo vzťahu k trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upravenej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do
  3. decembra 2012, ustanovenie § 41b ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z
  4. novembra 2012, sp. zn. PL.ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 428/2012 z 21.12.2012, sa nepouţije.“ Okrem vyššie uvedeného procesného usmernenia treba prisvedčiť aj argumentácii prokurátora a konštatovať, ţe akékoľvek úvahy o asperačnej zásade v súvislosti s napadnutým rozsudkom sú irelevantné, nakoľko porovnaním trestných sadzieb uvedených v osobitnej časti Trestného zákona za trestné činy, z ktorých bol odsúdený napadnutým rozsudkom uznaný vinným (20 aţ 25 rokov odňatia slobody alebo trest odňatia slobody na doţivotie) a trestom odňatia slobody vo výmere 12 rokov, ktorý mu bol napadnutým rozsudkom uloţený je nutné prísť k jednoznačnému záveru, ţe odsúdenému bol uloţený trest odňatia slobody, ktorého výmera sa nachádza hlboko pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. Moţno zhrnúť, ţe odsúdený N. S. nepredloţil súdu ţiadne také dôkazy a skutočnosti, ktoré dodatočne vyšli najavo, lebo neboli súdu alebo odsúdenému skôr známe a zároveň by boli dobrým podkladom pre rozhodnutie o povolení obnovy konania. Odsúdený tak nepredloţil v teraz prebiehajúcom konaní ţiadny dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo iné rozhodnutie o treste z dôvodu, ţe pôvodne uloţený trest by bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Z dôvodu, ţe písomne podaný návrh odsúdeného, ani vyjadrenie odsúdeného na verejnom zasadnutí súdu nespĺňalo zákonné podmienky pre rozhodnutie o povolení obnovy konania, bol návrh odsúdeného N. S. ako nedôvodný zamietnutý.“ Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený ihneď po vyhlásení uznesenia (č. l. 29) sťaţnosť, ktorú následne písomne odôvodnil prostredníctvom obhajcu (č. l. 39- 40). 3 3Tost/12/2017 V dôvodoch sťaţnosti uviedol, ţe uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica zo
  5. marca 2017, sp. zn. BB-3Nt/1/2017 napáda z dôvodu, ţe po povolení obnovy konania je dôvodné očakávať iné, pre odsúdeného priaznivejšie meritórne rozhodnutie o treste. Vychádzal pritom zo skutočnosti, ţe v rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku z
  6. decembra 2012, sp. zn. PK-1T/36/2012, ktorým tento schválil dohodu o vine a treste medzi prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a odsúdeným, je pod bodom č. 1 skutkovej vety nesprávne uvedené záujmové obdobie, ktoré má podstatný význam pre posúdenie veci a pre meritórne rozhodnutie. V zločineckej skupine tak, ako to odsúdený uviedol uţ v prípravnom konaní, a ako to v prípravnom konaní potvrdil aj svedok D. V., vypovedajúci v trestnej veci poškodeného D., odsúdený pôsobil od roku
  7. Nesprávnosť obdobia v bode č. 1 predmetného rozsudku je podľa odsúdeného v tom, ţe v časovom období od
  8. mája 2004 do
  9. mája 2008 bol vo výkone väzby a vo výkone trestu odňatia slobody. Takţe je nedôvodné tvrdiť, ţe aj v tomto období pracoval pre skupinu S. tak, ako je to uvedené v predmetnom rozsudku. Ďalej v odôvodnení sťaţnosti uviedol, ţe uvedenie správneho obdobia páchania trestnej činnosti v rozsudku špecializovaného trestného súdu má podstatný význam pre odsúdeného, nakoľko by mu do úhrnného trestu, ktorý v súčasnej dobe vykonáva, mohol byť započítaný aj predchádzajúci trest, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu v Malackách z
  10. mája 2004, sp. zn. 3T/9/2004, ktorým mu bol uloţený trest odňatia slobody podľa § 235 ods. 2 s pouţitím § 35 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 5 rokov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, ktorý odsúdený uţ vykonal. Navrhol, aby najvyšší súd sťaţnosti vyhovel a povolil obnovu konania v trestnej veci odsúdeného N. S., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku pod sp. zn. PK-1T/36/
  11. Najvyšší súd ako súd nadriadený (§ 192 a nasl. Trestného poriadku), po preskúmaní veci zistil, ţe sťaţnosť proti napadnutému rozhodnutiu je prípustná (§ 402 ods. 3 Trestného poriadku), bola podaná oprávnenou osobou (§ 186 ods. 1 Trestného poriadku) a v zákonom stanovenej lehote. Na podklade podanej sťaţnosti najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná. 4 3Tost/12/2017 Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi uţ skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom, na ktoré by pôvodne uloţený trest bol v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uloţený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloţenia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závaţnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Pri posudzovaní, či sú splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku, súd rozhodujúci o návrhu postupuje v dvoch na seba nadväzujúcich etapách: v prvom rade hodnotí návrh na obnovu konania z hľadiska, či sú v ňom uvádzané také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli skôr, teda v pôvodnom konaní alebo v konaní o predchádzajúcich návrhoch na povolenie obnovy konania, súdu známe. Skutočnosťou súdu skôr neznámou sa pritom rozumie objektívne existujúci jav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môţe mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, alebo rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva konštatujúce porušenie základných ľudských práv alebo slobôd obvineného bez moţnosti nápravy jeho negatívnych dôsledkov (§ 394 ods. 4 Trestného poriadku). Novým dôkazom je dôkaz, ktorý nebol zahrnutý do pôvodného konania, t. j. nebol v konaní vôbec uplatnený alebo vykonaný, prípadne ak takýto dôkaz bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, avšak po právoplatnosti rozhodnutia nadobudol nový obsah (R 72/1980). Po zistení, ţe o takéto skutočnosti alebo dôkazy ide, prichádza do úvahy hodnotenie súdu v tom smere, či by tieto mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi skôr známymi viesť k inému procesnému výsledku, ako je pôvodný právoplatný rozsudok (druhá etapa). Aţ v prípade, ţe sú kumulatívne splnené obe uvedené podmienky, súd môţe povoliť obnovu konania v zmysle citovaného ustanovenia, v opačnom prípade návrh na obnovu konania zamietne pre nesplnenie zákonných predpokladov. 5 3Tost/12/2017 Odsúdeným uvádzané skutočnosti, ktoré prezentuje ako nové, súdu doposiaľ neznáme, takými skutočnosťami nie sú. Správne špecializovaný trestný súd vo svojom rozhodnutí konštatuje, ţe pokiaľ odsúdený namieta ohraničenie doby, počas ktorej mal pôsobiť v zločineckej skupine, o týchto skutočnostiach uţ vedel (rovnako ako jeho obhajca, ktorý ho zastupoval uţ v konaní o dohode o vine a treste) v čase, keď bol pripravovaný návrh na dohodu o vine a treste, z ktorej dohody rezultoval rozsudok špecializovaného trestného súdu. Vo veci konajúci senát mal k dispozícii úplný spisový materiál, vrátane výpovedí procesných strán z prípravného konania, ako aj odpis z registra trestov odsúdeného (zväzok IV. vyšetrovacieho spisu, str. 4114). Uvedené vyplýva aj z predloţeného spisového materiálu, podľa ktorého Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky predloţil
  12. novembra 2012 Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku spolu s návrhom na schválenie dohody o vine a treste v rámci príloh k nemu o. i. aj 14 zväzkov vyšetrovacieho spisu. Senát konajúci o návrhu o dohode o vine a treste teda pri svojom rozhodovaní mal vedomosť o skutočnostiach, o ktoré odsúdený oprel svoj písomný návrh na povolenie obnovy konania. Vo vzťahu k argumentácii obhajcu odsúdeného v odôvodnení sťaţnosti, v zmysle ktorej uvedenie správneho obdobia páchania trestnej činnosti v rozsudku špecializovaného trestného súdu by umoţnilo uloţiť odsúdenému úhrnný trest, do ktorého by bol započítaný aj predchádzajúci trest, uloţený mu rozsudkom Okresného súdu v Malackách z
  13. mája 2004, sp. zn. 3T/9/2004, najvyšší súd uvádza, ţe takýto postup za uvedeného skutkového stavu neprichádza do úvahy. Úhrnný trest súd uloţí, ak odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, o ktorých sa rozhoduje v jednom trestnom konaní alebo postupne v dvoch konaniach. Úhrnný trest sa ukladá v prípade jednočinného i viacčinného súbehu, pričom nezáleţí na tom, či ide o súbeh rovnorodý alebo nerovnorodý. Ukladá sa však iba za podmienky, ţe o všetkých spáchaných trestných činoch toho istého páchateľa sa rozhoduje v spoločnom konaní a spoločným rozsudkom. Vzhľadom na skutočnosť, ţe odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/9/2004 bol vyhlásený
  14. mája 2004 (pričom uloţený trest odňatia slobody odsúdený uţ vykonal v časovom období od
  15. mája 2004 do
  16. mája 2008), súd by nemohol v obnovenom konaní uloţiť odsúdenému úhrnný trest tak, ako to uviedol obhajca odsúdeného (konanie sp. zn. 3T/9/2004 bolo právoplatne skončené). Tento mal vo svojom podaní 6 3Tost/12/2017 pravdepodobne na mysli uloţenie súhrnného trestu. Ani uloţenie takéhoto trestu však v danom prípade neprichádza do úvahy. Súhrnný trest súd uloţí, ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Trestné činy, za ktoré bol odsúdenému uloţený úhrnný trest odňatia slobody rozsudkom Okresného súdu v Malackách z
  17. mája 2004, sp. zn. 3T/9/2004, spáchal odsúdený v apríli 2003 a odsudzujúci rozsudok Okresného súdu Malacky, sp. zn. 3T/9/2004 bol vyhlásený
  18. mája
  19. Trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorého spáchanie odsúdeným bolo predmetom trestnej veci vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, sp. zn. PK-1T/36/2012, je trvácim trestným činom. Pri trvácich trestných činoch treba od okamihu dokonania trestného činu odlišovať okamih dokončenia trestného činu. Dokončenie trestného činu nastáva aţ ukončením, resp. odstránením protiprávneho stavu. K dokončeniu trestného činu, teda k jeho spáchaniu zo strany odsúdeného, v tomto prípade došlo v marci
  20. K uloţeniu súhrnného trestu by tak mohlo dôjsť iba v prípade, ak by odsúdený dokončil, t. j. spáchal trestný čin zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny pred
  21. májom 2004 a teda pred tým ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v trestnej veci vedenej na Okresnom súde v Malackách pod sp. zn. 3T/9/2004, čo sa ale nestalo. Najvyšší súd má zato, ţe s ohľadom na nemoţnosť uloţenia úhrnného ani súhrnného trestu a na skutočnosť, ţe odsúdenému bol uloţený trest odňatia slobody v konaní o dohode o vine a treste a tento mu bol mimoriadne zniţovaný pod dolnú hranicu základnej trestnej sadzby, by za ţiadnych okolností nemohlo dôjsť u odsúdeného k uloţeniu priaznivejšieho trestu, a to ani za predpokladu, ak by skutočnosti uvádzané v sťaţnosti boli povaţované za nové, v pôvodnom konaní súdu doposiaľ neznáme. V podrobnostiach k otázke uloţeného (dohodnutého) trestu odkazuje najvyšší súd na odôvodnenie uznesenia špecializovaného trestného súdu, ktoré je správne a vyčerpávajúce, a to aj s ohľadom na citáciu stanoviska najvyššieho súdu – S 86/2014 - III. Ţiada sa dodať, ţe ak by sa pripustili úvahy sťaţovateľa o jeho „nečlenstve“ v zločineckej skupine v čase keď bol vo väzbe a vo výkone trestu odňatia slobody – od
  22. mája 2004 do
  23. mája 2008, potom by došlo k situácii pre neho mimoriadne nepriaznivej, pretoţe by musel byť stíhaný za dva samostatné trestné činy podľa § 296 Trestného zákona, a to jeden spáchaný do
  24. mája 2004 a druhý spáchaný od
  25. mája 2008 čo odsúdený zrejme nechce. Hoci by tak mohol docieliť uloţenie súhrnného trestu potom 7 3Tost/12/2017 by ale bolo potrebné uloţiť mu aj samostatný trest za v poradí druhý trestný čin podľa § 296 Trestného zákona (a ďalšie trestné činy spáchané po
  26. mája 2008). Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, ţe účelom obnovy konania nie je revízia pôvodného konania, čo do verifikácie a prehodnocovania uţ vykonaných (a obsahovo nezmenených) dôkazov, či skutočností, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav súdom v pôvodnom konaní, ani preskúmavanie vecnej správnosti rozhodnutia (R 6/1997), či zákonnosť postupu súdu vo vzťahu k obhajobe (R 35/1988). Účelom obnovy konania ako mimoriadneho opravného prostriedku, pre ktorý zákon taxatívne (t. j. konečným výpočtom) stanovuje dôvody charakteristické svojou rigoróznosťou kvôli ich moţnému zásahu do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia, je odstrániť nedostatky skutkového charakteru spočívajúce najmä v neúplnosti zhromaţdených skutočností a dôkazov, na ktorých je právoplatné rozhodnutie postavené. Sťaţnostný súd (rovnako ako súd prvého stupňa) dospel k záveru, ţe návrh na povolenie obnovy konania bolo potrebné z dôvodov v ňom uvedených odmietnuť. Sťaţnosť odsúdeného nebola dôvodná, a preto ju Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná. V Bratislave
  27. apríla 2017 JUDr. Martin B a r g e l, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.