412 eur s prísl.

Najvyšší súd 2 XCdo 20/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobkyne C., s. r. o., so sídlom v Prahe 3, N., K. č. X., S., Česká republika, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti ţalovanému P., bývajúcemu v H., X., za účasti V. so sídlom v Bratislave, Š. N., IČO: X., zastúpenej JUDr. Patrikom Podhradským, advokátom, so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie 412 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7 C 253/2014, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z

1. januára 2015 sp. zn. 1 Co 23/2015, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Ţalovaný má nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
2. Ţalobou podanou podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len „nariadenie“) sa ţalobkyňa v konaní domáhala zaplatenia plnenia zo zmenky. V. v Bratislave, Š. N., IČO: X. (ďalej len „VOPS“) okresnému súdu písomným podaním zo dňa
3. septembra 2014 oznámila, ţe vstupuje do konania ako vedľajší účastník konania na strane ţalovaného. Okresný súd Vranov nad Topľou doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania stranám konania s tým, aby sa k vstupu vyjadrili, prípadne vzniesli námietky. Ţalovaný sa k tomuto procesnému úkonu VOPS písomne nevyjadril, ale na pojednávaní uviedol, ţe súhlasí s tým, aby vedľajší účastník vystupoval na jeho strane. Ţalobkyňa v nadväznosti na oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania uviedla, ţe v danom prípade ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na ktoré sa vzťahuje nariadenie, z ktorého dôvodu namietala neprípustnosť vedľajšieho účastníctva. 2 2 XCdo 20/2016
4. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením z
5. novembra 2014 č. k. 7 C 3253/2014-31 rozhodol tak, ţe námietku neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka V. zamietol. V odôvodnení uviedol, ţe európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravené nariadením, pričom to, čo nie je upravené v nariadení, je upravené v procesnom práve členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Text nariadenia nevylučuje účasť vedľajšieho účastníka a nariadenie ani nemá ustanovenie upravujúce účasť vedľajšieho účastníka v takomto konaní. Preto pri rozhodovaní o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania treba aplikovať § 93 ods. 1 aţ 4 O.s.p. Námietky ţalobkyne o neprípustnosti vstupu VOPS ako vedľajšieho účastníka povaţoval súd prvej inštancie za nedôvodné. V tejto súvislosti poukázal v celom rozsahu na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. PL. ÚS 1/2014-9 zo dňa
6. januára
8. Na odvolanie ţalobkyne Krajský súd v Prešove uznesením z
9. januára 2015 sp. zn. 1 Co 23/2015 napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.). Po právnej stránke poukázal na § 93 ods. 1 aţ 4 O.s.p. Konštatoval, ţe skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú charakteru posúdenia námietok ţalobkyne a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Uviedol, ţe Občianske zdruţenie VOPS je legitímnym subjektom na vystupovanie v tomto konaní, v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, pretoţe predmetom činností tohto zdruţenia je ochrana práv spotrebiteľov v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. Do konania vstúpilo z vlastného podnetu, čo mu zákon umoţňuje. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo/188/2012 z
10. februára 2013 v otázke vyţiadania si súhlasu strany so vstupom vedľajšieho účastníka do predmetného konania. Aj táto podmienka bola okresným súdom splnená, keďţe na pojednávaní
11. novembra 2014 (č. l. 28) sa ţalovaný na otázku súdu jednoznačne vyjadril, ţe súhlasí, aby vedľajší účastník vystupoval na jeho strane. Záverom uviedol, ţe za týchto okolností je vstup a ďalšie pôsobenie občianskeho zdruţenia VOPS v spore plne dôvodné a legitímne. Námietky podané ţalobcom o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania označil aj odvolací súd za nedôvodné.
12. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie tvrdiac, ţe jej v konaní bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) tým, ţe súdy nepostupovali podľa nariadenia, ale podľa Občianskeho súdneho poriadku. Uviedla, ţe procesný postup vo veciach s nízkou hodnotou sporu je upravený 3 2 XCdo 20/2016 nariadením, ktoré vedľajšie účastníctvo nepozná. V rozpore s nariadením pripustili okresný i krajský súd vstup VOPS do konania ako vedľajšieho účastníka, keď postupovali v zmysle vnútroštátnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Ďalej s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 188/2012 argumentovala, ţe samotné oznámenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania nemôţe automaticky zakladať právo vedľajšieho účastníka na účasť na konaní a takisto ţe osoba, popri ktorej vstúpil do konania s takýmto úkonom súhlasí. Poukázala na nesúlad § 93 ods. 2 O.s.p. s Ústavou SR. V zmysle zákona č. 353/2014 Z. z. uviedla, ţe vedľajší účastník je povinný spolu s oznámením o vstupe do konania predloţiť aj súhlas osoby, popri ktorej do konania vstupuje a teda ţiadala, aby jej súd dodatočne zaslal dôkaz o súhlase ţalovaného so vstupom zdruţenia VOPS do konania, prípadne, ak zdruţenie nepredloţilo ţiadaný súhlas, je potrebné v konaní riadne pokračovať bez vedľajšieho účastníka. Ďalej dôvodila, ţe predmetom sporu nie je spotrebiteľské konanie, preto nie je moţné pripustiť vstup vedľajšieho účastníka. V zmysle právnej úpravy tzv. skráteného konania v rámci vnútroštátneho práva nie je dovolené, aby vedľajší účastník podal odpor proti platobnému rozkazu, preto analogicky v rámci európskeho konania s nízkou hodnotou sporu nie je vedľajší účastník oprávnený podať odvolanie voči rozsudku. Na podporu svojich tvrdení dovolateľka poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 357/
14. Ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadril.
15. VOPS v písomnom vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie odmietol.
16. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z.(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
17. júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
18. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (§ 427 ods.1 CSP), zastúpená advokátom (§429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), dospel 4 2 XCdo 20/2016 k záveru, ţe uvedené odvolanie ţalobkyne smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ CSP).
19. Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza, ţe v danom prípade ide o obdobnú vec, ktorá uţ bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým istým dovolateľom (§ 452 ods. 1 CSP). Išlo o konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Cdo 303/3015, 2 Cdo 399/2015, 2 Cdo 529/2015, 3 Cdo 133/2015, 3 Cdo 134/2015, 5 Cdo 266/2015, 8 Cdo 269/2015), s odôvodneniami ktorých sa najvyšší súd v celom rozsahu stotoţňuje aj v preskúmavanej veci, preto uţ ďalšie dôvody neuvádza.
20. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd v zmysle § 451 ods. 3 veta druhá CSP neodôvodňuje. O výške náhrady trov konania ţalovaného rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
22. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
23. februára 2017 JUDr. Viera Petríková, v.r. predsedníčka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu JUDr. Jozef Kolcun, v.r. člen senátu Za správnosť vyhotovenia: M.