Obsah (8)

§ 9§ 56§ 470§ 243i§ 243e§ 3§ 5§ 6

Najvyšší súd 2 M Cdo 1/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore ţalobcu J. V. P., bývajúceho v K., správcu konkurznej podstaty úpadcu U.., so sídlom v K.,

názoru súdu prvej inštancie vyplýva tieţ z kontrolného záznamu z

1. októbra 2007, v ktorom sú uvedené rovnaké nedostatky ako v internej správe z vykonaného auditu, z úradného záznamu z marca 2009, kde sa konštatuje kríţová kontaminácia zapríčinená stavebno- technickým usporiadaním priestorov, z úradného záznamu z
2. apríla 2011,
3. septembra 2011 a následného nariadenia o zastavení výrobných činností, ktoré sa vykonávajú v nevyhovujúcich priestoroch, pričom z predloţených listinných dokladov vyplýva, ţe k zmene stavebno- technického stavu či iným zmenám v M. M. od schválenia prevádzky v marci 2008 nedošlo. Z konania RVPS N. vyplýva, ţe pri schválení prevádzky došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko v marci 2008 bola prevádzka M. M. schválená bez podmienok a bez časového obmedzenia v súvislosti so ţiadosťou V. T., tak isto bola schválená aj pri zmene vlastníka prevádzky v máji 2008 a to na ţiadosť ţalobcu, keď opätovne bola schválená prevádzka bez podmienok a bez časového obmedzenia na všetky činnosti a následne bez toho, aby došlo k stavebno-technickým úpravám, či iným zmenám v predmetnom mäsokombináte. Po tom, ako ţalobca prenajal mäsokombinát spoločnosti , pracovníci RVPS N.skonštatovali pri kontrole
4. septembra 2011, ţe v prevádzke nie je moţná výroba z dôvodu ohrozenia 3 2 M Cdo 1/2017 potravinovej bezpečnosti a napokon zastavili prevádzkovú činnosť aj pre ţalobcu, čím potvrdili bez ďalšieho, ţe prevádzka nevyhovovala ani v marci 2008 ani v máji 2008, nakoľko k ţiadnej zmene stavebno-technickej u ţalobcu nedošlo a nezmenil sa predmet činnosti a ani objem výrobkov potravín ţivočíšneho pôvodu oproti schválenému objemu a výrobkov a činnosti v marci
5. Túto skutočnosť ţalovaná nijak nevysvetlila ani nepreukázala, ţe by v priebehu obdobia od roku 2008 do roku 2011 došlo k legislatívnym zmenám, či zmenám priamo v predmetnej prevádzke. Okresný súd sa nestotoţnil s tvrdením ţalovanej, ţe zistenú kríţovú kontamináciu je moţné riešiť prostredníctvom časového harmonogramu a to z dôvodu, ţe ţalovaná toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, poukazovala len na tvrdenia svedkov – pracovníkov RVPS N., ktorí sa však bliţšie k časovému harmonogramu nijakým spôsobom nevedeli vyjadriť ani nepreukázali, ţe by takýto časový harmonogram bol ešte počas prevádzky M. M.V. T. schválený, a či z ich strany bolo jeho dodrţiavanie kontrolované, a uţ vôbec sa nijako nevyjadrili k obsahu – postupnosti nimi tvrdeného časového harmonogramu. Napokon zákon o veterinárnej starostlivosti moţnosť odstránenia kríţovej kontaminácie časovým harmonogramom ani nepripúšťa. Ţalovaná v priebehu konania namietala nedostatok aktívnej legitimácie ţalobcu s odôvodnením, ţe o schválenie M. M. poţiadal V. T., a teda ţe ţalobca nebol účastníkom konania po schválenie predmetnej prevádzkarne. So ţalovanou vznesenou námietkou nedostatku aktívnej legitimácie ţalobcu sa súd prvej inštancie nestotoţnil, a to z dôvodu, ţe

§ 9ods.

2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody má ten, komu bola vytýkaným postupom škoda spôsobená ako i z dôvodu, ţe prevodom vlastníckeho práva k predmetnému M. M.ţalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka V. T.. So zreteľom na uvedené závery súd prvej inštancie zhrnul, ţe postup pracovníkov RVPS N. bol pri schvaľovaní prevádzkarne v roku 2008 nesprávny, nakoľko táto skutočnosť okrem iného jednoznačne vyplýva z predloţeného listinného dokladu – interný záznam spísaný v audite – špecifický audit DG SANCO 2008-7815 a preto uzavrel, ţe v tomto ohľade je daná zodpovednosť ţalovanej za nesprávny úradný postup, ktorého sa dopustil orgán verejnej moci, pre ktorý je ţalovaná ústredným orgánom štátnej správy.

1. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalovanej rozsudkom zo
2. augusta 2013 sp. zn. 2 Co 287/2013 medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V celom rozsahu sa s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého medzitýmneho rozsudku po skutkovej a právnej stránke stotoţnil. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu uviedol, ţe súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie 4 2 M Cdo 1/2017 rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval na správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. K nedostatku vecnej aktívnej legitimácie ţalobcu namietanej ţalovanou uviedol, ţe ţalobca vstúpil do práv a povinností pôvodného vlastníka, ktorému aj bolo udelené rozhodnutie na prevádzkovanie mäsokombinátu z dôvodu, ţe prevádzkareň splnila všetky poţiadavky. Preto je v prejednávanej veci nositeľom vecnej aktívnej legitimácie a skutočnosť, ţe účastníkom konania nebol právny nástupca pôvodného prevádzkovateľa mäsokombinátu, ktorému aj bolo vydané rozhodnutie, z ktorého si ţalobca v tomto konaní uplatnil svoj nárok, je právne irelevantná. Povaţoval za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe RVPS N.schválila prevádzku potravinárskeho podniku tri dni po podaní ţiadosti ţiadateľovi V. T. M. rozhodnutím z
3. marca 2008 č. 581/2008 na všetky činnosti bezpodmienečne a bez časového obmedzenia, pričom pôvodný ţiadateľ o mesiac predal prevádzku novému majiteľovi, ţalobcovi, ktorému rozhodnutie o schválení prevádzky vydala ţalovaná
4. mája
5. Z uvedeného teda vyplýva, ţe RVPS N.v priebehu jedného mesiaca schválila prevádzkareň najprv prevádzkovateľovi V. T. U.a následne aj ţalobcovi z dôvodu splnenia všetkých zákonom poţadovaných podmienok. Od udelenia rozhodnutia na prevádzkovanie mäsokombinátu vykonala v období od
6. mája 2008 do
7. októbra 2008 12 kontrol, pri ktorých ţiadne nedostatky nezistila. Aţ kontrolou vykonanou
8. októbra 2008 bola zistená kondenzácia vo viacerých priestoroch, čo svedčí o nie dobrej konštrukcii a riešení priestorov, pričom k samotnému schvaľovaciemu postupu je v internom zázname uvedené, ţe „keď príslušný orgán hodnotil závod, pri schvaľovaní mali byť identifikované všetky nedostatky a nedodrţiavanie predpisov malo byť zaznamenané. Pred schválením mal mať potravinársky podnik akčný plán na ich úplné odstránenie, aby sa neschválil závod s hygienickými chybami. Z interného záznamu ďalej vyplýva, ţe predpísaný schvaľovací postup bol síce formálne dodrţaný, ale neriešil kríţovú kontamináciu, neboli vzaté do úvahy všetky nedostatky prevádzkarne, ktoré mal nový prevádzkovateľ potravinárskeho podniku (PPP) odstrániť a aţ potom dostať úplné schválenie. Zo záveru vyplýva, ţe neboli vymenované všetky nedostatky, nakoľko nešlo o inšpekciu ale o audit systému. Bolo odporučené dôkladne skontrolovať a prehodnotiť prevádzkareň, identifikovať všetky nedostatky a oddelene zváţiť, čo je problém usporiadania, riešenia konštrukcie a veľkosti priestorov (stavebno-technický) a čo je prevádzkový problém, vyhotoviť akčný plán na zlepšenie a prijať opatrenia krátkodobé a dlhodobé. Z uvedených dôvodov sa preto odvolací súd nestotoţnil s tvrdením ţalovanej v podanom odvolaní, ţe súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku neodôvodnil, v čom spočíva nesprávny úradný postup ţalovanej v schvaľovacom konaní M.M., nakoľko súd prvej inštancie nesprávny právny postup ţalovanej nielen presvedčivo 5 2 M Cdo 1/2017 odôvodnil, ale najmä v odôvodnení napadnutého rozsudku špecifikoval všetky dôkazy, z ktorých nesprávny úradný postup ţalovanej jednoznačne vyplýva. K odvolacej námietke ţalovanej týkajúcej sa existencie príčinnej súvislosti ako predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu a skutkovou otázkou uviedol, ţe predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti medzitýmneho rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté o základe nároku, t. j. ţe ţalovaná za škodu spôsobenú ţalobcovi zodpovedá svojím nesprávnym úradným postupom, otázku príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenej ţalobcom bude právne posudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie aţ v konečnom rozsudku. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je poţadovaná náhrada.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
10. júla 2014 sp. zn. 2 Cdo 153/2014 dovolanie ţalovanej proti rozsudku odvolacieho súdu odmietol ako neprípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať správnosťou rozsudku odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
11. Proti rozsudku odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie následne podal mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktoré riadne v zákonnej lehote doplnil. Ţiadal napadnuté rozsudky zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie. Namietal, ţe súd tým, ţe nevykonal dôkazy na verifikáciu právne významných skutočností a aplikované právne normy nesprávne vyloţil, zaťaţil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a jeho rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, ţe súd napriek tomu, ţe rozhodol o základe uplatňovaného nároku, jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého povaţoval návrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce. Zaujal právny názor, ţe je vylúčené, aby nesprávny úradný postup spočíval vo vydaní (nezákonného) rozhodnutia. Ďalej generálny prokurátor súdu vyčítal, ţe sa vôbec nezaoberal existenciou príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi a ţalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom, riadiac sa pritom nesprávnym právnym názorom, ţe otázku príčinnej súvislosti bude právne posudzovať aţ v konečnom rozsudku. Napokon súdom niţšieho stupňa vyčítal, ţe v ich 6 2 M Cdo 1/2017 rozhodnutiach absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých uplatňovaných nárokov.
12. Ţalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby mimoriadne dovolanie odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je mimoriadne dovolanie prípustné (§ 243f ods. 2 písm. c/ O.s.p.), resp. ako podané oneskorene, nespĺňajúce podmienky na aplikáciu § 243h ods. 3 O.s.p., resp. nemajúce náleţitosti, alebo alternatívne zamietol, pretoţe nie sú dané dôvody mimoriadneho dovolania.
13. Ţalovaná sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora plne stotoţnila.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z
15. júna 2015 sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v spojení s medzitýmnym rozsudkom súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Na základe sťaţnosti ţalobcu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) nálezom z
17. októbra 2016 sp. zn. III. ÚS 408/2016-97 vyslovil, ţe základné právo J. V. P. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na rovnosť pred súdom a právo byť spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom zaručené čl. 14 ods. 1 Prílohy č. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, základné právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na rovnosť pred zákonom zaručené čl. 20 Charty základných práv Európskej únie a základné právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces zaručené čl. 47 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 11/2014 z
18. júna 2015 bolo porušené. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Rozhodol tieţ o povinnosti najvyššieho súdu nahradiť sťaţovateľovi trovy právneho zastúpenia. Vo zvyšnej časti sťaţnosti J. V. P. nevyhovel. V odôvodnení uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) porušil jednu z poţiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť konania a s ňou súvisiacu zásadu „rovnosti zbraní“ tým, ţe nedoručil sťaţovateľovi (ţalobcovi) podnet ţalovanej na podanie mimoriadneho dovolania adresovaný generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky 7 2 M Cdo 1/2017 (ďalej len „generálny prokurátor“) a vyjadrenie ţalovanej k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora a neumoţnil mu tak vyjadriť sa k nim, a zaujať tak svoje stanovisko k argumentácii ţalovanej v nich obsiahnutej. Poznamenal, ţe sťaţovateľ nemal moţnosť ani iným spôsobom sa k tvrdeniam ţalovanej v nich obsiahnutých vyjadriť, keďţe najvyšší súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie ESĽP z
19. januára 2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike (sťaţnosť č. 17127/12), ktorého závery aplikoval aj na prípad sťaţovateľa. Vzhľadom na to, ţe ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva sťaţovateľa na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, bolo namieste vyuţitie právomoci

čl. 127 ods. 2 ústavy, preto napadnuté uznesenie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

§ 56ods.

6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec opätovne predloţená na rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní konštatuje, ţe jeho predchádzajúce rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo ústavným súdom zrušené v celom rozsahu a keďţe najvyšší súd je viazaný právnym názorom ústavného súdu, po doručení podnetu ţalovanej na podanie mimoriadneho dovolania adresovaného generálnemu prokurátorovi a vyjadrenia ţalovanej k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora opätovne prejednal mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora.
2. Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora bolo podané
3. septembra 2014.

prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

§ 470ods.

2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 35 CSP), po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky, bez nariadenia dovolacieho pojednávania, preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu

§ 243iods.

2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je podané opodstatnene. 8 2 M Cdo 1/2017

1. Vzhľadom k tomu, ţe mimoriadne dovolanie bolo generálnym prokurátorom Slovenskej republiky podané pred
2. júlom 2016, za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), dovolací súd postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 vety prvej CSP a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 243e v spojení s § 243f O.s.p. v znení účinnom do
3. júna
5. Pokiaľ ide o prípustnosť mimoriadneho dovolania najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe generálny prokurátor bol v súdenej veci oprávnený podať mimoriadne dovolanie postupom

§ 243eods.

1 v spojení s § 243h ods. 3 O.s.p., nakoľko na základe podnetu účastníka konania (strany sporu) a oboznámením sa s obsahom pripojených právoplatných súdnych rozhodnutí zistil (s čím sa dovolací súd stotoţňuje), ţe určením zodpovednosti ţalovanej za petitom uplatňovanú škodu hrozí štátu značná hospodárska škoda, resp. iný váţny nenapraviteľný následok a rozhodnutiami súdov bol porušený zákon, pričom podanie mimoriadneho dovolania vyţaduje ochrana práv ţalovanej (štátu) a túto nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Keďţe generálny prokurátor napadol rozhodnutia súdov niţších inštancií, ktoré rozhodovali o návrhu na náhradu škody

zákona č. 514/2003 Z.z., nemoţno v súdenej veci hovoriť ani o neprípustnosti mimoriadneho dovolania v zmysle ustanovenia § 243f ods. 2 O.s.p.

1. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými § 237 ods. 1 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. namietané, tieto neboli ani zistené. Pokiaľ ide o tzv. iné vady konania generálny prokurátor v texte mimoriadneho dovolania síce uviedol ustanovenie § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., existenciu iných vád konania, ktoré by mali za následok neprávne rozhodnutie vo veci však ţiadnym spôsobom neodôvodnil. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania ani tieto vady nezistil.
2. Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, ţe rozsudky súdov niţších inštancií spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
3. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne 9 2 M Cdo 1/2017 posúdenie veci je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
4. Generálny prokurátor namietal, ţe súd jednoznačne neustálil titul, na základe ktorého povaţoval návrh za dôvodný, hoci práve jednoznačné ustálenie titulu (nezákonné rozhodnutie, nesprávny úradný postup) je pre posúdenie dôvodnosti návrhu rozhodujúce. 18.

§ 3ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

1. a)nezákonným rozhodnutím,
2. b)nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
3. c)rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
4. d)nesprávnym úradným postupom. 19.

§ 5ods.

1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 20.

§ 6ods.

1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím moţno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 21. Právo

odseku 1 moţno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok

osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyţaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 22.

§ 9ods.

1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa povaţuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovaţuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti

čl. 86 písm. a/ a d/ Ústavy Slovenskej 10 2 M Cdo 1/2017 republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti

čl. 119 písm. b/ Ústavy Slovenskej republiky. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. 23. Štúdiom v súdnom spise dovolací súd zistil, ţe súdy niţšieho stupňa dospeli v rámci rozhodovania k rovnakému záveru, ţe ţalovaná sa dopustila nesprávneho úradného postupu pri schvaľovaní prevádzky ţalobcu, resp. ţe nesprávny postup ţalovanej spočíval v tom, ţe svojím rozhodnutím povolila v marci 2008 a opakovanie v máji 2008 prevádzkovať M.M., pričom päť mesiacov po vydaní schvaľujúceho rozhodnutia deklarovala závaţné nedostatky tejto prevádzky, čo postupne viedlo k jej zániku. Vzhľadom na to, ţe

súdov niţších inštancií nesprávny úradný postup ţalovanej spočíval aj vo vydaní rozhodnutia, resp. aj v skúmaní podmienok pre vydanie rozhodnutia, mali jednoznačne ustáliť, v čom presne spočíva titul náhrady škody, či len v nesprávnom úradnom postupe alebo aj v nezákonnom rozhodnutí. Presné definovanie titulu náhrady škody pri ţalobách o náhradu škody

zákona č. 514/2003 Z.z. je nevyhnutné z dôvodu, ţe podmienky pre úspešné uplatnenie nároku z uvedených jednotlivých titulov (nesprávny úradný postup, nezákonné rozhodnutie) sú zásadne rozdielne. V prípade, ţe súd prvej inštancie v ďalšom konaní ustáli, ţe titul náhrady škody v súdenej veci spočíva len v nesprávnom úradnom postupe, bude jeho úlohou tento nesprávny postup podrobne konkretizovať. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. mája 2011 sp. zn. 6 Cdo 115/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
2. novembra 2006 sp. zn. 25 Cdo 613/2005, ktoré judikovali, ţe za nesprávny úradný postup nemoţno povaţovať úkony bezprostredne smerujúce k vydaniu rozhodnutia, prípadne úkony, ktoré by sa následne prejavili v obsahu vydaného rozhodnutia.
3. Generálny prokurátor ďalej súdom vyčítal, ţe sa vôbec nezaoberali existenciou príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi a ţalobcom tvrdeným nesprávnym úradným postupom.
4. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda (v podobe skutočnej škody – damnum emergens alebo ušlého zisku – lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda, ani porušenie 11 2 M Cdo 1/2017 právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťaţuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané [teda poškodeného (ţalobcu)].
5. Občiansky súdny poriadok vo svojom ustanovení § 152 ods. 2 O.s.p. umoţňuje súdu v osobitných prípadoch rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom. Medzitýmnym rozsudkom sa rozhoduje o tom, či je základ nároku daný, dôvodný, resp. opodstatnený. Základom predmetu konania bude posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, kauzálny nexus, vznesená námietka premlčania, otázka zániku nároku, spoluzavinenie poškodeného a pod.) s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. Následne po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd konečným rozsudkom rozhodne uţ len o výške uplatneného nároku, pričom v tomto konaní súd uţ nemôţe posudzovať otázky, ktoré sa týkajú samotného základu nároku z dôvodu prekáţky res iudicatae. Ak je v konaní uplatnený nárok na náhradu škody, pozostávajúci z viacerých čiastkových nárokov, ktoré majú samostatný skutkový základ, podmienkou pre vydanie medzitýmneho rozsudku v takomto prípade navyše je, aby splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti štátu za škodu bolo zistené vo vzťahu ku kaţdému jednotlivému nároku, hoci sú uplatnené v jednom konaní; v opačnom prípade nemoţno o ţalobe ako celku ani formou medzitýmneho rozsudku rozhodnúť. Skutkovo samostatnými nárokmi na náhradu škody sú také nároky, ktorých existencia je navzájom natoľko nezávislá, ţe kaţdý z nich môţe poškodenému vzniknúť samostatne bez ohľadu na vznik nárokov ostatných, pretoţe predpoklady ich vzniku (najmä príčinná súvislosť medzi skutkom a škodou) sú v porovnaní s ostatnými nárokmi odchylné, môţu sa aj odchylne napĺňať a nemusia ani byť uplatnené naraz.
6. V konaní o nároku na náhradu škody

zákona č. 514/2003 Zb. základ veci zahŕňa posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v tomto zákone okrem výšky škody; medzitýmny rozsudok moţno teda vydať, ak je vyriešené, ţe došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ţe vznikla škoda (majetková ujma) a ţe medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Odvolací súd (rovnako súd prvej inštancie) v danej veci povaţoval z hľadiska zodpovednosti štátu za splnenú predovšetkým podmienku nesprávneho úradného postupu a potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie bez toho, aby bolo vyriešené, či sú splnené ďalšie predpoklady tejto zodpovednosti, t. j. či práve v príčinnej súvislosti 12 2 M Cdo 1/2017 s nesprávnym úradným postupom orgánu štátu vznikla ţalobcovi tvrdená majetková ujma. Okrem toho prehliadol, ţe ţalobca si v prejednávanej veci uplatnil nároky na náhradu škody spočívajúcej v zastavení poráţania zvierat, v uplatnení zmluvnej pokuty, v uplatnení ušlého zisku, vo vyhlásení konkurzu, v znemoţnení čerpania schválených Eurofondov a v nákladoch na rekonštrukciu bitúnku, teda viacero skutkovo samostatných nárokov na náhradu škody, pri ktorých musí byť splnenie podmienok pre vydanie medzitýmneho rozsudku (splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za škodu) skúmané oddelene. V tejto súvislosti treba jednoznačne odmietnuť záver odvolacieho súdu keď uviedol, ţe otázku príčinnej súvislosti medzi jednotlivými čiastkovými nárokmi na náhradu škody uplatnenými ţalobcom bude právne posudzovať a o nich rozhodovať súd prvej inštancie aţ v konečnom rozsudku, nakoľko spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa ďalej stotoţnil s tvrdením generálneho prokurátora, ţe v rozhodnutiach súdov niţších inštancií absentuje záver o existencii škody, najmä z pohľadu jednotlivých uplatňovaných nárokov. I keď súd medzitýmnym rozsudkom určuje danosť zodpovednosti ţalovanej, musí mať rovnako ako existenciu príčinnej súvislosti preukázanú aj existenciu škody, hoci o jej výške by mal rozhodovať aţ v konečnom rozsudku. V súdenej veci sa ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd existenciou škody nezaoberali, nevysvetlili v čom škoda pri jednotlivých uplatňovaných nárokoch spočíva, v čom spočíva zmenšenie majetku poškodeného, či vôbec k nemu došlo, ani či došlo k ušlému zisku a akým spôsobom.
2. Tým, ţe súdy niţších inštancií z tohto aspektu neposudzovali skutkový stav veci v nadväznosti k právnej stránke veci, došlo vo vzťahu k uvedenému k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zostal skutkový stav neúplný.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na skutočnosť, ţe súdy niţších inštancií vec nesprávne právne posúdili (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), v dôsledku čoho zostal skutkový stav neúplný, zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 449 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 450 CSP). 13 2 M Cdo 1/2017
4. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
5. O trovách pôvodného aj dovolacieho konania bude rozhodnuté súdom v novom rozhodnutí (§ 453 ods. 3 CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
7. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
8. januára 2017 JUDr. Jozef Kolcun, v.r. predseda senátu JUDr. Viera Petríková, v.r. členka senátu JUDr. Mária Trubanová, PhD., v.r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová