1 O.s.p. je ţalobca povinný nahradiť im trovy konania. Keďţe ţalovanej 1/ ţiadne trovy nevznikli, náhradu trov konania medzi ţalobcom a ţalovanou 1/ nepriznal. Ţalovaná 2/ si prostredníctvom svojej 2 2 Cdo 30/2014 právnej zástupkyne uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia, preto jej priznal náhradu týchto trov v celkovej výške 1 643,16 €, ktoré pozostávajú z odmeny za sedem úkonov právnej sluţby (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.8.2009, účasť na pojednávaní dňa 27.10.2009, 12.1.2010, 25.5.2010, 10.9.2010, 6.5.2011, 24.6.2011) po 180,93 €
1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, jeden úkon právnej sluţby (účasť na pojednávaní dňa 6.4.2010, ktoré bolo odročené bez prejednania veci) po 45,23 €
1 v spojení s § 14 ods. 5 vyhlášky. Ďalej priznal reţijný paušál 2 x 8,95 € (úkony v roku 2009), 4 x 7,21 € (úkony v roku 2010), 2 x 7,41 € (úkony v roku 2011)
3 cit. vyhlášky. Taktieţ priznal aj DPH vo výške 273,86 €
3 vyhlášky, čo predstavuje 20 % z odmeny a reţijného paušálu vo výške 1 369,30 €. V zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. je účastník povinný vyčísliť svoje trovy najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Rozsudok bol vyhlásený dňa 6.7.2011, pričom právna zástupkyňa ţalovanej 2/ zaslala vyúčtovanie faxom dňa 4.7.2011 a písomne ho doplnila dňa 6.7.2011. Súd pri priznaní trov vychádzal z tohto vyúčtovania a priznal jej odmenu za všetky ňou uplatnené úkony právnej sluţby, pričom za pojednávanie konané dňa 6.4.2010 jej priznal iba štvrtinovú odmenu, keďţe pojednávanie bolo odročené bez prejedania veci. Právna zástupkyňa ţalovanej 2/ doručila súdu dňa 25.7.2011 ďalšie vyčíslenie trov konania, v ktorom doplnila vyčíslenie o úkon právnej sluţby účasť na pojednávaní dňa 6.7.2011, avšak odmenu za tento úkon jej uţ nemohol priznať, keďţe si ho uplatnila po lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku
1 O.s.p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z 21. februára 2013 č. k. 14 Co 56/2012-144 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t. j. o náhrade trov konania ţalovanej 2/ tak, ţe ţalobca je povinný ţalovanej 2/ na účet jej právnej zástupkyne JUDr. R. B. nahradiť trovy konania vo výške 678,02 € do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca podal dňa 29.6.2009 ţalobu o určenie vlastníckeho práva, okrem iného aj proti označenému ţalovanému 2/ T. T. a ţalovanej 3/ M. T.. Tieto osoby označil ţalobca v ţalobe údajom, ţe sú na neznámom mieste, preto za nich v súdnom konaní vystupuje ako zástupca Slovenský pozemkový fond. Následne sám ţalobca poskytol údaje o týchto ţalovaných,
ktorých bolo zistené, ţe zomreli uţ dávno pred podaním ţaloby na súd. Súd to 3 2 Cdo 30/2014 napokon sám aj konštatuje odkazom na dedičské rozhodnutie Štátneho notárstva v Trnave D 1426/75 (po J. T. ), či Štátneho notárstva v Prešove D 772/64 (po zomrelej M. T.). Ak ţaloba smerovala proti neţijúcim fyzickým osobám, nedostatok spôsobilosti týchto osôb byť účastníkom konania bol a je neodstrániteľnou podmienkou konania, s ktorou ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. spája iba jediný dôsledok, a to zastavenie konania proti takejto v ţalobe označenej nespôsobilej osobe. Toto treba mať na zreteli napriek tomu, ţe aký postup súd prvého stupňa vo veci ďalej zvolil. Trovy konania sú totiţ vţdy nárokom účastníka a to napriek tomu, ţe ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. určuje platobné miesto, na ktoré sa náhrada trov konania platí. Osobe nespôsobilej byť účastníkom súdneho konania nemôţe byť priznaná náhrada trov konania. Nič na tom nemení ani to, ţe advokátka terajšieho ţalovaného 2/ vystupovala ako zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu, pretoţe ani tento nemohol zastupovať fyzické osoby, ktoré uţ neţili. Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania sa nedá odstrániť postupom
2, 3 O.s.p. o zmene účastníkov alebo postupom
4 O.s.p. o zámene účastníkov, preto ani súdom prvého stupňa vydané uznesenie č. k. 12 C 142/2009-70 zo dňa 7.2.2011 nie je spojené v týchto ustanoveniach upravených následkoch procesného nástupníctva. Aktuálne ţalovanému 2/ za ţiadnych okolností preto nemôţu byť priznané nároky spojené s vedením konania proti osobám nespôsobilým byť účastníkom konania. Za aktuálneho stavu moţno u ţalovaného 2/ uvaţovať o náhrade len jeho trov a nie aj trov pôvodne ţalovaných 2/, 3/. Z týchto úkonov právnej sluţby, za ktoré bola súdom prvého stupňa priznaná ţalovanej 2/ náhrada trov konania sa vzťahujú na tohto účastníka len - prevzatie a príprava zastúpenia - zastúpenie na pojednávaní 6.5.2011 - zastúpenie na pojednávaní 24.6.2011. O ďalších nemoţno uvaţovať z dôvodu, ţe ţalovaná 2/ nepodala proti uzneseniu súdu prvého stupňa odvolanie. V danom prípade sa však ţalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, teda k predmetu, ktorý tvorí oceniteľnú hmotnú vec. Hodnota podielu nehnuteľností, ktorý sa 4 2 Cdo 30/2014 vzťahoval na ţalovaného 2/ je 5 297,20 € a túto treba povaţovať za hodnotu veci, ktorej sa právna sluţba týka. Tarifná hodnota sporného podielu nehnuteľnej veci je rozhodujúca na účely určenia základnej sadzby tarifnej odmeny. Pri aplikácii § 9 ods. 1, § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. je tarifná odmena za jeden úkon právnej sluţby určená sumou 180,93 €. Za vyššie uvedené úkony právnej sluţby
1 písm.a/, b/ cit. vyhlášky patrí potom tarifná odmena celkom 542,79 €. K tomu treba pripočítať náhradu výdavkov
3 vyhlášky po 7,41 €, t. j. celkom 22,23 €. Súčasť odmeny a reţijného paušálu predstavuje sumu 565,02 €, toto po zvýšení
3 cit. vyhlášky o DPH, t. j. o sumu 113 €, predstavuje spolu nárok na náhradu trov konania ţalovaného 2/ vo výške 678,02 €. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná 2/, ktorého prípustnosť odôvodňovala ustanovením § 237 písm.f/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm.c/ O.s.p., teda ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. V danom prípade ţalobca v ţalobe označil ako ţalovaných 2/ a 3/ nezistených vlastníkov, nakoľko ich pobyt nie je známy (títo vlastníci spĺňali zákonné podmienky nezisteného vlastníka, pretoţe chýbali ich identifikačné údaje). Tomu zodpovedá aj zápis na LV č. X. k. ú. Ľ., kde pod bodom X. je uvedený SPF, ako správca pozemkov nezistených vlastníkov, uvedených na predmetnom LV. Keďţe išlo o nezistených vlastníkov, s doplňujúcim údajom mien týchto nezistených vlastníkov, SPF bol oprávnený a povinný konať za týchto nezistených vlastníkov, ktorí boli účastníkmi konania a súd s nimi ako s účastníkmi konania aj konal. Aţ v konaní bolo preukázané, ţe uvedení nezistení vlastníci zomreli a súd zabezpečil príslušné dedičské rozhodnutia. Po zaobstaraní dedičských rozhodnutí sa relevantným spôsobom zistilo, ţe títo zomreli a ich dedičstvo pripadá z titulu odúmrte v prospech štátu, preto súd ďalej konal s právnym nástupcom, a to štátom v zastúpení SPF. Dovtedy však ţalovaní 2/ a 3/ boli riadnymi účastníkmi konania z titulu právneho postavenia „nezistených vlastníkov“, ktorých oprávnene zastupoval SPF. Poukázal na odňatie moţnosti konať pred súdom, ktoré nastalo v momente reštriktívneho výkladu pojmu „nezistený vlastník“ zo strany odvolacieho súdu. Odvolací súd zákonom zavedený pojem „nezistený vlastník“ v rozpore so zákonom zúţil a stotoţnil iba s osobami ţijúcimi, ktorých identifikačné údaje nie sú známe, v dôsledku čoho je napadnuté uznesenie nielen formalistické, ale súd v rozpore so zákonom zúţil obsahovú náplň pojmu „nezistený 5 2 Cdo 30/2014 vlastník“. Nezisteným vlastníkom môţu byť tak osoby ţijúce, ako aj neţijúce. Zákonodarca vytvoril osobitnú právnu kategóriu nezisteného vlastníka, aby odstránil absenciu nedostatku identifikačných údajov, inak spojených s osobou zisteného vlastníka, v dôsledku čoho eliminoval moţnosti nenakladania s majetkom. To platí aj pre účely súdneho konania. Povinnosťou súdu je dostatočne a presvedčivo odôvodniť svoje rozhodnutie a vyporiadať sa aj so špecifickými námietkami účastníka, inak je rozhodnutie nepreskúmateľné. Takéto rozhodnutie súdu porušuje právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces a v konečnom dôsledku mu odníma moţnosť konať pred súdom, pretoţe mu upiera moţnosť náleţite, skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu. Prejav formalistického prístupu je
názoru ústavného súdu aj absencia skutkovej a právnej stránky rozhodnutia, najmä keď na takýto nedostatok účastník v príslušnom konaní poukázal, resp. nemal moţnosť poukázať. K právnemu záveru odvolacieho súdu o procesnej nespôsobilosti pôvodných ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich zastupovanie SPF sa však ţalovaný 2/ nemal moţnosť doteraz vyjadriť a právne argumentovať, vyjadriť sa k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich a zabrániť tak vysloveniu právneho názoru, ktorý
ich názoru nemá oporu v zákone. Prijatie právneho názoru odvolacieho súdu by zásadným spôsobom narušilo doterajšiu koncepciu zastúpenia nezistených vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom, resp. L. Aţ z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa ţalovaný 2/ dozvedel, ţe odvolací súd vyvodil iný, nepredvídateľný právny záver zo skutočností, ktoré doteraz neboli súdmi v danej veci posudzované a hodnotené, ani účastníkmi namietané a tento nepredvídateľný právny názor mal rozhodný vplyv na rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania za pôvodne ţalovaných 2/ a 3/. Takýmto nepredvídateľným právnym názorom sa v podstate ospravedlňuje zodpovednosť ţalobcu za neúčelne podanú ţalobu (za obsah ţaloby, ku ktorému patrí aj označenie účastníkov konania), čo sa premietlo do vylúčenia inak vzniknutého nároku ţalovaných na náhradu trov konania. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená zamestnancom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). 6 2 Cdo 30/2014 Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. V zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. ale ustanovenia § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. neplatia vtedy, o. i., ak ide o uznesenia o trovách konania. Dovolateľka napadla dovolaním uznesenie, ktorým odvolací súd rozhodol o trovách konania. Takéto uznesenie je v § 239 ods. 3 O.s.p. zaradené medzi uznesenia, v prípade ktorých je prípustnosť dovolania výslovne vylúčená. S prihliadnutím na obsah dovolania a § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. V zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska § 237 O.s.p. nie je rozhodujúce tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale na zistenie dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo. Dovolateľka vady konania v zmysle § 237 písm.a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietala a v dovolacom konaní tieto vady nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľka namietala, ţe k právnemu záveru odvolacieho súdu o procesnej nespôsobilosti pôvodných ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich zatupovania SPF sa nemala moţnosť doteraz vyjadriť a právne argumentovať, vyjadriť sa k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich a zabrániť tak vysloveniu právneho názoru, ktorý nemá oporu v zákone. Aţ z napadnutého uznesenia odvolacieho súdu sa dozvedela, ţe tento vyvodil iný, nepredvídateľný právny záver zo skutočností, ktoré doteraz neboli súdmi v danej veci posudzované a hodnotené a ani účastníkmi namietané a tento nepredvídateľný právny názor mal rozhodný vplyv na rozhodnutie súdu o nepriznaní náhrady trov konania za pôvodne ţalovaných 2/ a 3/. Takýmto konaním jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom. 7 2 Cdo 30/2014 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. sa rozumie procesne nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných Občianskym súdnym poriadkom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Poţiadavka spravodlivého procesu sa vzťahuje na všetky druhy konania a rozhodovania súdu, ktorými sú dotknuté subjektívne práva a povinnosti účastníkov, teda aj na konanie o trovách konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou súdneho konania ako celku. Aj pri rozhodovaní o trovách konania musí teda súd prihliadať na všetky okolnosti veci, ktoré môţu mať vplyv na určenie povinností a práv účastníkov. Súčasťou práva na spravodlivý proces je preto i v tejto časti konania povinnosť súdu vytvoriť priestor na to, aby účastníci konania mohli účinne uplatňovať svoje námietky a argumenty, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu o trovách konania a s ktorými sa súd musí riadne vyrovnať. Osobitne naliehavé je splnenie tejto povinnosti v odvolacom konaní, kedy účastník po prijatí rozhodnutia uţ nemá procesný nástroj na uplatnenie svojich námietok a argumentácie.
2 O.s.p., ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité, a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Účelom predmetného ustanovenia (účinného od 15. októbra 2008) je, aby sa jeho uplatňovaním zabránilo v praxi vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí tým, ţe účastník bude mať moţnosť vyjadriť sa k moţnej aplikácii doposiaľ nepouţitého ustanovenia na zistený skutkový stav. Predmetná novela posilňuje právo na spravodlivý proces tým, ţe účastníkovi umoţňuje aţ do vydania samotného rozhodnutia adekvátne argumentovať a predvídať moţné rozhodnutie súdu (por. dôvodovú správu k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
názoru dovolacieho súdu ustanovenie § 213 ods. 2 O.s.p. je plne aplikovateľné i v konaní súdu o trovách konania. Odvolací súd v konaní o náhrade trov konania účastníkov
tohto ustanovenia ale nepostupoval. Konajúc o odvolaní ţalobcu (namietajúceho iba spôsob určenia tarifnej odmeny zástupcu ţalovanej, nie však spôsob rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania) zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa o náhrade trov konania zaväzujúce ţalobcu k plnej náhrade trov konania ţalovanej bez toho, ţe by vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili 8 2 Cdo 30/2014 k moţnému právnemu posúdeniu odvolacieho súdu o procesnej nespôsobilosti pôvodných ţalovaných 2/ a 3/, právnom postavení nezistených vlastníkov a ich zastupovania SPF, k právnym dôsledkom z toho vyplývajúcich, ktoré súvisia s nárokom ţalovaných na náhradu trov konania, ktoré dovtedy neboli pri rozhodovaní o trovách konania posudzované, teda bez toho, ţe by vyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k moţnému pouţitiu iného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, ktoré dovtedy nebolo pri rozhodovaní o trovách konania pouţité. Pokiaľ teda odvolací súd nevyzval účastníka konania v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008, aby sa vyjadril k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a bolo
názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce, odňal účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 2010 sp. zn. 5 Cdo 322/2009, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 3/2011). Procesná vada
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na dôvod zrušenia sa nezaoberal ďalšími námietkami uvedenými v dovolaní. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. januára 2015 JUDr. J. Kolcun, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.