1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí
3 písm. a) Tr. por. napadnutý rozsudok s a z r u š u j e . Špecializovanému trestnému súdu sa prikazuje, aby vec znovu prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. O d ô v o d n e n i e Rozsudkom špecializovaného trestného súdu v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Ruţeny Szabovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šutku a Mgr. Ivana Matela z 01. decembra 2014, sp. zn. PK–2T/38/2010 bol obţalovaný Ing. J. M. uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku
1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe ako zamestnanec samosprávneho kraja vo funkcii riaditeľa Úradu C. (ďalej len „C.“) v presne nezistenom, čase v mesiaci jún roku 2007 v kancelárii riaditeľa neziskovej organizácie D. n. o. vo V. P., okres Ţ. poţadoval od Mgr. M. C. a Ing. M. D., vystupujúcich v mene tejto neziskovej organizácie, sumu 2 000 000,-Sk (v prepočte 66.387,84 €) za to, ţe v súvislosti s odpredajom nehnuteľností bývalého Domova sociálnych sluţieb V. P., zapísaných na liste vlastníctva číslo X. k. ú. V. P., Správa katastra Ţ., na liste vlastníctva číslo X. k. ú. V. P., Správa katastra Ţ. a na liste vlastníctva číslo X. k. ú. S. T., Správa katastra Ţ., 2 4 To 2/2015 v ktorých vykonáva svoju činnosť nezisková organizácia D. n. o. V. P., do ich spoluvlastníctva im zabezpečí niţšiu kúpnu cenu, a to v sume 6 000 000,- Sk (v prepočte 199.163,51 €), i keď všeobecná hodnota týchto nehnuteľností bola najmenej 10 500 000,- Sk (v prepočte 348.536,14 €), s čím menovaní súhlasili; a potom, ako dňa 23. augusta 2007 zastupiteľstvo C. uznesením Zastupiteľstva C. 234/2007 schválilo priamy predaj predmetného nehnuteľného majetku C. do spoluvlastníctva Mgr. M. C. s manţelkou D. C. a Ing. M. D. s manţelom F. D. za kúpnu cenu 6 000000,- Sk (v prepočte 199.163,516 €) a po podpise kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny, dňa 13. novembra 2007 v kancelárii riaditeľa úradu C. číslo X. nachádzajúcej sa v budove C. v B. na N. číslo X prevzal od Mgr. M. C. a Ing. M. D. ţiadanú sumu 2 000 000,- Sk (v prepočte 66.387,84 €). Za to mu bol uloţený
1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 2, § 36 písm.
2 písm. a) Tr. zák. obţalovaný bol na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia.
1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil aj peňaţný trest vo výmere 10.000,- € (desaťtisíc eur).
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd obţalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. súd obţalovanému uloţil aj trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania a funkcie v orgánoch štátnej moci, v štátnej správe a samospráve na dobu 7 (sedem) rokov. Proti tomuto rozsudku včas podali odvolania obţalovaný a prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor). V písomnom odôvodnení odvolania obţalovaný prostredníctvom obhajcu namietol nepreukázanie objektívnej stránky trestného činu, z ktorého bol uznaný za vinného, 3 4 To 2/2015 ako aj nevyvrátenie jeho obhajoby týkajúcej sa vzorca 6 plus
jeho názoru neexistuje dôkaz presvedčivo vyvracajúci záver opačný, t. j. ţe v danom čase na mieste činu nebol. Zdôraznil rozpory vo výpovediach Mgr. M. C. z prípravného konania a hlavného pojednávania vo vzťahu k pôvodu peňazí na poskytnutie úplatku, na financovanie kúpy nehnuteľnosti, o spôsobe vysporiadania sa so svedkom Ing. M. Z. a poukázal na spôsob, akým svedok tieto rozpory vysvetlil. Za dôvod usvedčujúcich výpovedí svedka označil jeho moţnú pomstu voči nemu ako osobe, ktorá bola „keď nie na 100% tak na 80% zodpovedná za jeho traumatizujúcu udalosť.“ Konštatoval, ţe vzájomné rozpory vo výpovediach svedkov si vynútili konfrontáciu medzi Mgr. M. C. a Ing. M. D. na hlavnom pojednávaní. 4 4 To 2/2015 Upriamil pozornosť na výpovede svedkyne Ing. M. D. o pôvode peňazí, ktoré dávali so svedkom Mgr. M. C. do obálky a ich prinesení do jeho kancelárie, okolnosti, či v odovzdanej obálke peniaze boli, o spôsobe ohlásenia sa na vrátnici a o tom, či peniaze nechal poloţené na stole, či niekto v závere konverzácie vstúpil do kancelárie a moţný motív nepravdivej výpovede svedkyne. Následne zdôraznil, ţe pôvodné výpovede svedkyne o vyhráţkach ublíţením na zdraví alebo usmrtením, ktoré jej mal adresovať sa ukázali ako nepravdivé a ţe svedkyňa nevedela uviesť či úplatok dávali do obálky uţ v banke alebo v kancelárii riaditeľa vo V. P.. Vo vzťahu k vecným dôkazom konštatoval, ţe „príkazy vydané v tomto trestnom konaní sú odôvodnené len citáciou zákona“. Z príkazu na pouţitie agenta nie je moţné zistiť, z akého dôvodu by odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľa trestnej činnosti bez pouţitia agenta bolo iným spôsobom podstatne sťaţené a z príkazu na odpočúvanie a záznamu telekomunikačnej prevádzky nevyplýva, na základe akých skutočností dospel súd k záveru, ţe pouţívateľom predmetnej telefónnej stanice je Ing. M. D., pokiaľ vlastníkom tejto stanice bola organizácia n. o. V. P.. Svoje námietky oprel o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
obţalovaného nepostačujúci, pričom je nevyhnutné skúmať charakter a právne postavenie oboch subjektov právneho vzťahu. Namietol aj vyhodnotenie pomeru poľahčujúcich a priťaţujúcich okolností. Pri posudzovaní tejto otázky súd dospel k nesprávnemu záveru, ţe zneuţil svoje zamestnanie, povolanie, funkciu alebo postavenie na dosiahnutie neoprávnenej alebo neprimeranej výhody v zmysle § 37 písm. e) Tr. zák. Započítaním tejto priťaţujúcej okolnosti bolo porušené ustanovenie § 38 ods. 1 Tr. zák. Ak súd dospel k záveru, ţe pri prevode dotknutých nehnuteľností konal v pozícii riaditeľa úradu C., v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou a na rozdiel od § 328 ods. 1 Tr. zák. jeho konanie kvalifikoval
1 Tr. zák. túto okolnosť nemal posúdiť ako priťaţujúcu. Ide o tú istú okolnosť, ktorú v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák. nemoţno pri ukladaní trestu pričítať páchateľovi dvakrát. Pri prevahe zistených poľahčujúcich okolností
3 Tr. zák. má dôjsť k úprave trestnej sadzby v prospech obţalovaného zníţením hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a k uloţeniu sankcie, ktorá je pri zohľadnení skutočností uvedených v § 34 Tr. zák. pre obţalovaného miernejšia. 7 4 To 2/2015 V súvislosti s uloţeným trestom vytkol súdu i to, ţe napriek ustanoveniam § 34 ods. 4 a § 39 ods. 1 Tr. zák. sa dostatočne nevysporiadal s jeho zdravotným stavom. Upriamil pozornosť na znalecké posudky č. 81/2013 a 68/2013 znalcov MUDr. Ivana Andrého, PhD. a MUDr. Ľubomíry Izákovej, PhD., v ktorých sa znalci domnievajú, ţe pri priaznivejšej ţivotnej situácii, intenzívnej psychoterapii a pri kontinuálnom uţívaní psychofarmák by mohlo dôjsť k istému zlepšeniu jeho stavu a k obnoveniu jeho psychosociálneho fungovania, avšak vzhľadom ku chronifikácii ťaţkostí nie na premorbídnu (pred začiatkom poruchy) úroveň. Konštatoval, ţe trpí na epizódu stredne ťaţkej depresie s chronickým priebehom, pričom ide o závaţnú psychickú poruchu. Dôleţitým faktorom, ktorý dlhodobo nepriaznivo ovplyvňuje jej priebeh, je záťaţ z predmetného trestného konania, ktoré spolupôsobí s endogénnou (biologickou) vlohou pre depresívnu poruchu a charakteristikami osobnosti obţalovaného. Prejavuje sa pod obrazom inhibovanej depresie v popredí s apaticko-hypobulickým syndrómom stredne ťaţkej intenzity so somatizáciou. Objavili sa aj suicidálne myšlienky. V záťaţi má sklon k dysforickým rozladám. Nemoţno vylúčiť vznik abnormálnych skratových reakcií, zvýšené je riziko heteroagresívneho alebo autoagresívneho konania. Na druhej strane, vzhľadom k doterajšiemu chronickému priebehu a nedostatočnej odpovedi na liečbu nie je vylúčené, ţe bude potrebná doţivotná liečba. Znalci upozornili, ţe predmetné stíhanie predstavuje pre neho závaţnú psychologickú záťaţ, ktorá pri jeho súčasnom psychickom stave a zvýšenej senzitívnosti, môţe viesť k zintenzívneniu psychických ťaţkostí, k zníţeniu schopnosti chápať zmysel trestného stíhania a zvyšuje aj riziko abnormálneho skratového reagovania (najmä suicidálne konanie). Ide preto o závaţnú a nevyliečiteľnú psychickú poruchu a prebiehajúce trestné stíhanie, rovnako ako aj z neho vyplývajúce následky predstavujú pre neho závaţnú záťaţ, zvyšujú riziko skratovej reakcie, vrátane samovraţedného konania.
názoru obţalovaného je preto potrebné tieto skutočnosti zohľadniť pri ukladaní trestu. Prvostupňový súd sa však s týmito skutočnosťami dostatočným spôsobom v rámci hodnotenia zásad pre ukladanie trestov (§ 34 ods. 4 Tr. zák.), ako aj úvah
zák. nevysporiadal. Mimoriadne pomery páchateľa pritom stoja mimo okruh stupňa závaţnosti činu (NR 3TZ 20/1962) a tieto musí súd hodnotiť bez ohľadu na okolnosti (vecnú stránku) konkrétneho prejednávaného prípadu. V jeho prípade ide o pomery, z ktorých je zjavné, ţe vzhľadom na nevyliečiteľnú psychickú poruchu bude pociťovať uloţený nepodmienečný trest podstatne 8 4 To 2/2015 citeľnejšie ako iní páchatelia, čo doktrína a súdna prax vyhodnotila ako dostatočne kvalifikovaný dôvod pre zohľadnenie tejto skutočnosti pri ukladaní trestu v prospech obţalovaného. Uloţenie nepodmienečného trestu odňatia slobody moţno preto povaţovať za neadekvátne a neprimerané, pretoţe takýto trest so zreteľom na jeho represívnu a generálno - preventívnu funkciu vo vzťahu k nemu nie je nevyhnutný. Prvostupňový súd mal preto pri ukladaní trestu postupovať s pouţitím § 51 Tr. zák., alternatívne
zák. s pouţitím § 49, 50 Tr. zák. a výkon trestu mu podmienečne odloţiť so stanovením primeranej skúšobnej doby. Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania napadnutému rozsudku vytkol právne posúdenie konania obţalovaného, ktoré
jeho názoru malo byť kvalifikované aj
odseku 2 § 329 Tr. zák. a v súlade s ním mal byť obţalovanému uloţený aj trest. Argumentujúc ustanovením § 128 Tr. zák. vyslovil názor, ţe obţalovaný konal ako verejný činiteľ, pretoţe verejným činiteľom na účely tohto zákona sa okrem iného rozumie aj zamestnanec orgánu územnej samosprávy, ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a pouţíva pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejných činiteľov sa
jednotlivých ustanovení tohto zákona vyţaduje, aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou, ako aj kumulatívne. Pre túto sa zároveň vyţaduje kumulatívne splnenie troch podmienok 1/ aby sa jednalo o zamestnanca orgánu územnej samosprávy, 2/ aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a 3/ aby trestný čin bol spáchaný v súvislosti s jeho zodpovednosťou a konštatoval, ţe obţalovaný ako riaditeľ úradu C. bol zamestnancom orgánu územnej samosprávy. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 21 ods. 1, ods. 2 zák. č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov,
ktorých administratívne a organizačné veci zastupiteľstva, predsedu a ďalších orgánov zriadených zastupiteľstvom zabezpečuje úrad, ktorý tvoria zamestnanci samosprávneho kraja; ich počet a skladbu pracovných funkcií ustanovuje zastupiteľstvo. Prácu úradu riadi a organizuje riaditeľ, ktorý za svoju činnosť zodpovedá predsedovi. 9 4 To 2/2015
týchto ustanovení bolo v právomoci obţalovaného riadiť a organizovať činnosť úradu C., teda riadiť a organizovať prácu jednotlivých odborov, vrátane Odboru správy majetku. Práve tento odbor bol predkladateľom návrhu na predaj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom
prokurátora svedčia o tom, ţe obţalovaným spáchal skutok v súvislosti so svojou právomocou a zodpovednosťou. Z týchto dôvodov mal súd konanie obţalovaného právne posúdiť ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona a uloţiť mu okrem iných trestov aj zodpovedajúci trest odňatia slobody. Odvolateľ vyslovil nesúhlas aj s výmerou uloţeného peňaţného trestu (10.000,-€).
neho súd pri jej posudzovaní súd dôsledne neprihliadol na funkciu tohto druhu trestu, ktorou je postihnutie majetkového prospechu (úplatku), ktorý obţalovaný získa, teda odčerpanie majetku získaného bezprácne. Potrebné je mať na zreteli skutočnosť, ţe neoprávnený prospech získaný korupčným konaním nie je moţné v tomto prípade odčerpať iným druhom trestu – uloţením prepadnutia veci
Prvostupňový súd sa dostatočne 10 4 To 2/2015 nevysporiadal práve s nepomerom neoprávneného majetkového prospechu, ktorý obţalovaný získal vo výške 66.387,84 € a uloţeným trestom – 10.000.-€. Bolo preto namieste uloţiť peňaţný trest vo výške zohľadňujúcej vyššiu mieru moţnosti odčerpania neoprávnene získaného majetku. Opačné chápanie významu peňaţného trestu by v prípadoch trestných činov korupcie znamenalo len formálne ukladanie tohto trestu bez jeho reálneho obsahu a dosahu. Navrhol preto, aby najvyšší súd
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a
3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, ţe konanie obţalovaného právne posúdi ako zločin prijímania úplatku
1, ods. 2 Trestného zákona (a v tomto smere upraví aj skutkovú vetu) a aby rozhodol o uloţení trestov v intenciách odvolania, t.j. aby obţalovanému uloţil: -
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm.
2 písm. a) Trestného zákona obţalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráţenia, -
1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 57 ods. 1 Trestného zákona peňaţný trest vo výške 15.000 (pätnásťtisíc) Eur, -
3 Trestného zákona pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený obţalovanému uloţil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov a, -
1, ods. 2 Trestného zákona uloţil trest zákazu činnosti spočívajúci v zákaze výkonu zamestnania, povolania a funkcie v orgánoch štátnej noci, v štátnej správe a v samospráve na dobu 7 (sedem) rokov. Na podklade odvolaní obţalovaného a prokurátora Najvyšší súd Slovenskej republiky postupoval
1 Tr. por.,
ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3 Tr. por. preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, 11 4 To 2/2015 ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. zák.
3 písm. a) Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, ţe súd rozhodoval v nezákonnom zloţení. Najvyšší súd z obsahu predloţeného spisu zistil, ţe rozsudkom z 19. októbra 2010, sp. zn. PK – 2T/35/2010, t. j. rozhodnutím predchádzajúcim napadnutému rozsudku, špecializovaný trestný súd po schválení dohody o vine a treste
4 Tr. por. uzavretej medzi prokurátorom a obţalovanou Ing. M. D. rozhodol samosudkyňou JUDr. Ruţenou Sabovou tak, ţe obţalovaná je vinná z prečinu podplácania spolupáchateľstvom
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ţe spolu s Mgr. M. C., ako zástupcovia neziskovej organizácie D. n. o. V. P. po tom, čo od nich J. M. ako riaditeľ úradu C. (ďalej len „C.“) v presne nezistený deň v mesiaci jún roku 2007 poţadoval úplatok vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 €) za to, ţe bude do programu zastupiteľstva C. zaradený odpredaj nehnuteľností bývalého D. sociálnych sluţieb V. P., zapísaného na LV č. X. k. ú. V. P., Správa katastra Ţ., na LV č. X. k. ú. V. P., Správa katastra Ţ. a LV č. X. k. ú. S. T., Správa katastra Ţ., v ktorých vykonáva svoju činnosť nezisková organizácia D. n. o. V. P. za sumu 6.000.000,- Sk (99.163,51 €) aj napriek tomu, ţe ich hodnota bola stanovená v zmysle prvého vypracovaného znaleckého posudku na sumu 11.500.000- Sk (381.730,07 €), prisľúbili vyplatenie tohto úplatku a následne po tom, ako dňa 23. augusta 2007 zastupiteľstvo C. uznesením Zastupiteľstva C. č. 234/2007 schválilo priamy predaj predmetného nehnuteľného majetku C. do spoluvlastníctva Mgr. M. C. s manţelkou D. C. a Ing. M. D. s manţelom F. D. za kúpnu cenu 6.000.000,- Sk (199.163,51 €) a po podpise kúpnej zmluvy a uhradení kúpnej ceny dňa 13. novembra 2007 v kancelárii riaditeľa Ú. C. č. X. nachádzajúcej sa v budove C. v B. N. X odovzdali Ing. J. M. úplatok vo výške 2.000.000,- Sk (66.387,84 €). Za to jej bol uloţený
2 Tr. zák. s pouţitím § 56 ods. 2, § 36 písm. j), l), n) a § 38 ods. 3 Tr. zák. účinného pred 1. januárom 2009, s poukazom na § 438b zákona 12 4 To 2/2015 č. 498/2008 Z. z., ktorým sa menia zákony v oblasti trestného práva v súvislosti so zavedením meny euro v Slovenskej republike peňaţný trest vo výške 602 520,- slovenských korún, v prepočte 20.000,- EUR (slovom: dvadsaťtisíc eur).
3 Tr. zák. pre prípad, ţe by výkon peňaţného trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej bol ustanovený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
2 Tr. zák. bolo vyslovené, ţe vymoţená suma peňaţného trestu pripadá štátu. Zo skutkovej vety výroku tohto rozsudku je zrejmé, ţe uţ v tomto rozsudku samosudkyňa obţalovaného Ing. J. M. označila za osobu, ktorá za presne označených okolností a od presne označených osôb poţadovala a aj prevzala úplatok v konkrétne označenej výške. Z obsahu citovaných rozhodnutí špecializovaného trestného súdu nepochybne vyplýva, ţe veci prejednala a rozhodla menovaná najskôr v postavení samosudkyne a neskôr aj v postavení predsedníčky senátu. Z tohto dôvodu sa odvolací súd primárne zaoberal otázkou či prítomnosť sudkyne JUDr. Ruţeny Sabovej pri rozhodovaní v obidvoch uvedených skutkovo a personálne súvisiacich veciach poskytuje záruku dôvery v nestrannosť konania v očiach verejnosti a pokiaľ ide o trestné konanie predovšetkým v očiach obvineného. Uvedenú otázku posudzoval z hľadiska čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor) a dodrţania princípu prezumpcie neviny vyjadrenej v základných zásadách trestného konania (§ 2 ods. 4 Tr. por.). Nestrannosť spravidla znamená absenciu predsudku alebo zaujatosti a jej existenciu či neexistenciu moţno zisťovať rôznymi spôsobmi. V tomto kontexte je potrebné rozlišovať medzi subjektívnym prístupom, ktorý spočíva zisťovaní osobného presvedčenia alebo správania sudcu v konkrétnom prípade, a objektívnym prístupom, ktorý znamená 13 4 To 2/2015 zistenie, či tento sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek odôvodnenej pochybnosti v tomto smere. Pri uplatňovaní subjektívneho testu sa stabilne vychádza z toho, ţe osobná nestrannosť musí byť prezumovaná aţ dovtedy, kým sa nepreukáţe opak. Pokiaľ ide o objektívny test, ten spočíva v zistení, či nezávisle od správania sa ktoréhokoľvek člena senátu existujú určité overiteľné skutočnosti, ktoré môţu spochybniť jeho nestrannosť. V tomto smere môţe mať určitý význam aj zdanie. Pri rozhodovaní o tom, či v danom prípade existuje legitímny dôvod pochybovať o nestrannosti konkrétneho orgánu je dôleţité, avšak nie rozhodujúce aj stanovisko toho, kto namieta zaujatosť. Rozhodujúcim je to, či pochybnosti moţno povaţovať za objektívne a odôvodnené. Najvyšší súd pri posudzovaní tejto otázky dospel k záveru, ţe zapojenie tej istej sudkyne do dvoch hoci samostatných konaní, avšak skutkovo a personálne prepojených môţe vyvolať oprávnené otázky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) a § 2 ods. 4 Tr. por. Oprávnenosť týchto otázok odôvodňuje skutočnosť, ţe tá istá sudkyňa najskôr v postavení samosudcu v skutkovej vete výroku skoršieho rozsudku, o. i. podrobne uviedla okolnosti, za ktorých si obţalovaný Ing. J. M. vypýtal a prijal úplatok čím
názoru najvyššieho súdu uţ vopred prejudikovala jeho vinu. Následne v neskoršom rozsudku senát, ktorému predsedala obţalovaného z tohto konania obţalovaného uznal za vinného a toto právne posúdil ako zločin prijímania úplatku. Aj keď samotná skutočnosť, ţe menovaná sudkyňa rozhodovala o spoluobţalovanej Ing. M. D. nie je sama osebe dostatočná na vyvolanie pochybnosti o jej nestrannosti, skutočnosť, ţe skutková veta výroku skoršieho rozsudku obsahovala zistenia, ktoré prejudikovali vinu obţalovaného
názoru najvyššieho súdu vyvoláva váţne pochybnosti o sudcovskej nestrannosti menovanej sudkyne a dodrţaní prezumpcie neviny obţalovaného Ing. J. M.. 14 4 To 2/2015 K porušeniu prezumpcie neviny
názoru najvyššieho súdu dôjde vtedy, ak pred zistením viny zákonným spôsobom súd svojím rozhodnutím alebo postojom naznačí, ţe obvinený je vinný. Môţe k tomu dôjsť i v prípade, ak nejde o formálne konštatovanie viny. Stačí, ţe zo skutkovej vety výroku predchádzajúceho rozhodnutia vyplýva, ţe súd povaţuje obvineného za vinného, pretoţe predčasné vyslovenie takého názoru samotným súdom poruší spomínanú prezumpciu. Článok 6 ods. 2 Dohovoru sa vzťahuje na trestné konanie ako celok „bez ohľadu na výsledok trestného stíhania“, teda nie je potrebný následok vo forme sankcie, ani iná forma následku pre obvineného. Článok 6 ods. 2 Dohovoru o. i. vyţaduje, aby sudcovia pri výkone svojich funkcií nevychádzali zo zaujatej predstavy, ţe obvinený spáchal trestný čin, z ktorého bol obvinený. To znamená, ţe prezumpcia neviny je porušená, ak pred zistením viny zákonným spôsobom rozhodnutie súdu alebo postoj sudcu počas konania dávajú najavo, ţe obvinený je vinný. Môţe k tomu dôjsť aj v prípade, ak nejde o formálne konštatovanie viny. Predčasné vyslovenie takéhoto názoru sudcom samotným nevyhnutne poruší spomínanú prezumpciu. Je potrebné robiť zásadný rozdiel medzi výrokmi, ktoré odráţajú alebo vyjadrujú názor, ţe dotknutá osoba je vinná bez toho, aby bola právoplatne odsúdená a medzi výrokmi, ktoré iba vyjadrujú stav podozrenia. Skorší rozsudok naznačuje konkrétnu kvalifikáciu účasti obţalovaného na skutku a činu ktorý spáchal a obsahuje posúdenie jeho viny, pretoţe v skutkovej vete výroku skoršieho rozsudku je jasne uvedené, ţe obţalovaný Ing. J. M. poţadoval úplatok v konkrétnej výške a tento mu bol neskôr aj odovzdaný. Pokiaľ ide o posudzovanú otázku, aj z hľadiska čl. 40 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len listina)
ktorého „kaţdý, proti komu je vedené trestné konanie sa pokladá za nevinného, kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina“ musí štát ctiť prezumpciu neviny i pred tým, ako voči dotknutej osobe takéto konanie začne. Inými slovami štát nemôţe s nikým jednať ako s osobou vinnou z trestného činu pokiaľ o jeho vine právoplatne nerozhodol súd. Navyše je potrebné vykladať čl. 40 ods. 2 Listiny vo svetle čl. 40 ods. 1,
ktorého len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. 15 4 To 2/2015 Pokiaľ sudca vyjadrí názor, ţe určitá osoba je vinná z trestného činu za situácie, kedy táto osoba nebola za tento trestný čin právoplatne odsúdená, zakladá to skutočne silné podozrenie, ţe dotyčný sudca nie je nestranný. Znenie skutkovej vety predchádzajúceho rozsudku má výpovednú hodnotu, je pričítateľné uvedenej sudkyni, ktorá vydala toto rozhodnutie, v ktorom sú obsiahnuté skutočnosti obsahujúce právny názor na konanie obţalovaného. Týmto výrokom sudkyňa postavila naisto, ţe obţalovaný Ing. J. M. spáchal trestný čin prijímania úplatku napriek tomu, ţe menovaný za toto konanie ešte nebol odsúdený. Sudca si musí byť vedomý nevyhnutnosti striktne dodrţiavať prezumpciu neviny, a to aj z hľadiska formulácií, ktoré volí vo svojich rozhodnutiach. Znenie skutkovej vety výroku rozsudku z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.