← Slovensko

sťažnosť odsúdenej

N a j v y š š í s ú d 2 Tost 15/2017 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov JUDr. Františka Moznera a JUDr. Patrika Príbelského, PhD., na neverejnom zasadnutí

  1. júna 2017 v Bratislave v trestnej veci proti odsúdenej L. H., nar. X. v N., trvale bytom L. P. X., vedenej pre zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods.1 Tr. zák., o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica zo dňa
  2. marca 2017, sp. zn. BB-4T/47/2012, takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťaţnosť odsúdenej L. H. z a m i e t a. O d ô v o d n e n i e : Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením sp. zn. BB-4T/47/2012 zo dňa
  3. marca 2017, podľa § 413 ods. 2 Tr. por. zamietol ţiadosť odsúdenej o upustenie od výkonu restu odňatia slobody, ktorý jej bol uloţený rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn. BB-4T/47/2012 zo dňa
  4. júna 2013, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6To/8/2013 z
  5. septembra
  6. Toto uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretoţe proti nemu v zákonnej lehote podala sťaţnosť odsúdená. Sťaţnosť bliţšie zdôvodnila tým, ţe súd prvého stupňa pribral do konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Ďuriana, ktorý v znaleckom posudku dospel k záveru, ţe odsúdená trpí váţnou duševnou poruchou – rekurentnou depresívnou poruchou, ktorá je liečbou ovplyvniteľná, ale nie je úplne vyliečiteľná. Vzhľadom na to, ţe u tejto poruchy je závaţná porucha myslenia a konania 2 2 Tost 15/2017 so sklonom k samovraţde, sa depresia povaţuje za duševné ochorenie ohrozujúce ţivot pacienta. Aj napriek záverom znalca súd prvého stupňa ţiadosť odsúdenej o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody zamietol s odôvodnením, ţe na základe stanoviska Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín je schopná výkonu trestu odňatia slobody. Z ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. je zrejmé, ţe dôvodom na upustenie od výkonu trestu odňatia slobody nie je neschopnosť odsúdeného trest vykonať, ale jeho ochorenie na nevyliečiteľnú ţivotu nebezpečnú chorobu, alebo ochorenie na nevyliečiteľnú duševnú poruchu. Zdravotná nespôsobilosť na výkon trestu je dôvodom na postup podľa § 409 Tr. por., teda na odklad výkonu trestu. Súd prvého stupňa svoje zamietavé stanovisko odôvodnil skutočnosťami, ktoré by prichádzali do úvahy v prípade zamietnutia ţiadosti o odklad výkonu trestu, nie však ţiadosti o upustenie od takéhoto trestu. V danom prípade bolo preukázané, ţe odsúdená trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou, ktorá ohrozuje jej ţivot. Preto navrhla, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie s poukazom na zdravotný stav odsúdenej, jej pohlavie a rodinné pomery zrušil a sám rozhodol o upustení od výkonu trestu odňatia slobody. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí na základe podanej sťaţnosti podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe sťaţnosť odsúdeného nie je dôvodná. Zo spisového materiálu vyplýva, ţe odsúdená bola rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB-4T/47/2012, zo dňa
  7. júna 2013, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6To/8/2013 z
  8. septembra 2014 uznaná za vinnú zo spáchania zločinu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 Tr. zák. a bol jej uloţený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. V priebehu skúšobnej doby sa odsúdená dopustila prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., za čo jej bol uloţený peňaţný trest vo výške 1.200,- €. Následne rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica uznesením sp. zn. BB-4T/47/2012 dňa
  9. mája 2016 o neosvedčení sa odsúdenej v skúšobnej dobe a o tom, ţe trest vykoná. Na jeho výkon bola zaradená do ústavu s minimálnym stupňom stráţenia. 3 2 Tost 15/2017 Dňa
  10. augusta 2016 poţiadala odsúdená o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody z dôvodu ochorenia na nevyliečiteľnú duševnú chorobu. Následne súd prvého stupňa uznesením sp. zn. BB-4T/47/2012 dňa
  11. októbra 2016 zamietol ţiadosť odsúdenej. Na základe sťaţnosti rozhodoval vo veci najvyšší súd, ktorý uznesením sp. zn. 4Tos/45/2016 z
  12. januára 2017 napadnuté uznesenie zrušil a súdu prvého stupňa uloţil, aby do konania pribral znalca z odboru psychiatrie, ktorý v znaleckom posudku zodpovie otázku, či odsúdená ochorela nevyliečiteľnou duševnou chorobou. Z uvedených dôvodov bol na súde prvého stupňa do konania pribratý znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, MUDr. Tibor Ďurian. Ten v znaleckom posudku uviedol, ţe odsúdená trpí rekurentnou depresívnou poruchou s agorafóbiou a známkami generalizovanej úzkostnej poruchy. Toto ochorenie postihuje celý organizmus. Okrem poruchy nálady sa prejavuje i porucha myslenia, pričom závaţnou poruchou myslenia sú i myšlienky na samovraţdu a skony k samovraţde. Depresia sa preto povaţuje za duševné ochorenie ohrozujúce ţivot pacienta. Toto ochorenie odsúdenej je síce liečbou ovplyvniteľné, ale úplne vyliečiteľné nie je. Vzhľadom na závery posudku poţiadal Špecializovaný trestný súd Nemocnicu pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne o vyjadrenie, či je ochorenie odsúdenej liečiteľné v podmienkach výkonu trestu. Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne listom zo dňa
  13. marca 2017 súdu oznámila, ţe odsúdená je schopná výkonu trestu odňatia slobody a bude vhodné ju ihneď hospitalizovať na psychiatrickom oddelení tamojšej nemocnice, kde jej bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Špecializovaný trestný súd v napadnutom uznesení uviedol, ţe vzhľadom na závery znaleckého posudku a vyjadrenie nemocnice ide o liečbou ovplyvniteľné ochorenie a odsúdená je schopná výkonu trestu v špecifických podmienkach nemocnice pre obvinených a odsúdených, kde jej bude poskytnutá potrebná zdravotná starostlivosť. Ţiadosť o upustenie od výkonu trestu preto nie je dôvodná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd potom konštatuje, ţe súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď na neverejnom zasadnutí rozhodol o zamietnutí ţiadosti odsúdeného. 4 2 Tost 15/2017 Podľa § 413 Tr. por.:

(1)Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený bol, alebo má byť vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak sa vráti vyhostený, rozhodne súd, že trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok sa vykoná.
(2)Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu. V prvom rade je potrebné skonštatovať, ţe postup podľa ustanovenia § 413 Tr. por. je fakultatívny a odsúdený nemá na takýto postup automaticky právny nárok. Vo všeobecnosti moţno konštatovať, ţe zmyslom ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. je, aby bez ohľadu na výmeru uloţeného trestu a trestnú činnosť, za ktorý bol uloţený, bola rešpektovaná poţiadavka, ţe výkon trestných sankcií nemá byť pre páchateľa krutý a neprimeraný alebo poniţovať ľudskú dôstojnosť (čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Za nevyliečiteľnú chorobu pre potreby ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. je moţné povaţovať takú, na ktorú dosiaľ nebola zistená účinná terapia. Ţivotu nebezpečná choroba je také ochorenie, pri ktorom sa prognóza pacientovho stavu javí pesimistická i pri zaistení potrebnej a náleţitej zdravotníckej starostlivosti (lege artis), čo sa preukazuje najmä štatistikou uzdravených pacientov. Za nevyliečiteľnú duševnú chorobu je moţné pre potreby § 413 ods. 2 Tr. por. povaţovať najmä takú, ktorá formou psychózy zásadným spôsobom narušuje psychiku a psychický stav pacienta, jeho vnímanie reality a orientáciu v realite. Platí pritom, ţe obe formy vyššie uvedených chorôb dlhodobo a zásadným spôsobom musia sťaţovať schopnosť odsúdeného podrobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne chápať jeho zmysel, pričom nemoţno vôbec očakávať ţe by sa v dohľadnej dobe mohla zdravotná prognóza odsúdeného vyvíjať pozitívnym smerom, ale práve naopak je preukázateľné, ţe sa bude vyvíjať opačne, teda smerom negatívnym. Preto potreba výkonu trestu musí ustúpiť potrebe humánneho zaobchádzania s odsúdeným a rešpektovaniu jeho ľudskej dôstojnosti, v súlade s čl. 19 ods. 1 Ústavy SR. V danom prípade je potom potrebné uviesť, ţe odsúdená síce trpí váţnou duševnou chorobou, ktorá nie je úplne vyliečiteľná, je však liečbou ovplyvniteľná. Prognóza tejto choroby u odsúdenej teda nie je pesimistická, ale potrebnou liečbou na psychiatrickom 5 2 Tost 15/2017 oddelení je moţné prognózu ovplyvniť pozitívnym smerom. Zo správy nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Trenčíne jednoznačne vyplýva, ţe je moţné i v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody vytvoriť pre odsúdenú potrebné podmienky, aby sa prognóza jej choroby vyvíjala pozitívnym smerom a aby sa odsúdená v potrebnej miere adaptovala na výkon trestu odňatia slobody. Za daných okolností teda zatiaľ nie je ţiadúce rozhodnúť o upustení od výkonu trestu odňatia slobody, pretoţe by sa tým oslabil účel trestu. Odsúdená bude mať vytvorené potrebné podmienky na to, aby bola rešpektovaná je ľudská dôstojnosť a aby samotný výkon trestu pre ňu nebol krutý či poniţujúci. Zároveň nie je dôvodná námietka odsúdenej, ţe zdravotná nespôsobilosť na výkon trestu je dôvodom na postup podľa § 409 Tr. por., teda na odklad výkonu trestu, pretoţe dôvodom na odklad výkonu trestu je len a výlučne len dočasné, či prechodné ochorenie odsúdeného. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto v plnej miere stotoţnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Z vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd sťaţnosť odsúdenej nepovaţoval za dôvodnú a podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ju zamietol. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná. V Bratislave 5. júna 2017 JUDr. Peter P a l u d a, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. Patrik Príbelský, PhD. Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Lucia Gočálová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.